Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-64-2018.pdf
PDF · 80.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/64/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci obžalovaného X. Q., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/, § 139 odsek 1 písmeno c/ a § 127 odsek 5 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného X. Q. proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 17.04.2018, sp. zn. 2T/74/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 25. októbra 2018 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného X. Q. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudcom rozsudkom z 17.04.2018, sp. zn. 2T/74/2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného X. Q. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/, § 139 odsek 1 písmeno c/ a § 127 odsek 5 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:
od 20.30 hod. dňa 8. októbra 2016 do 17.00 hod. dňa 9. októbra 2016 v O., časť I. O. v rodinnom dome číslo XXXX pod vplyvom alkoholických nápojov sa opakovane vyhrážal zabitím svojej bývalej manželke A. Q., nar. XX.X.XXXX, s ktorou v tom čase žil v spoločnej domácnosti, tak, že dňa 8. októbra 2016 v čase o 20.30 hod. keď sa vrátil domov po požití alkoholických nápojov a poškodená ležala so svojou maloletou dcérou v posteli vo svojej izbe a práve zaspávala, priložil jej ku krku poľovnícky nôž o dĺžke 24 cm, s čepeľou o dĺžke 13 cm s plastovou rúčkou so vzorom dreva a keď sa poškodená prebrala, povedal jej, že ju zabije, odtrhne jej hlavu a dá ju zabiť Ruskou mafiou, po tom, čo ho poškodená od seba odsotila, celú noc sa jej opakovane vyhrážal zabitím a neumožnil jej, aby spala, pričom tieto vyhrážky zopakoval aj dňa 9. októbra 2016, pričom počas dňa viackrát odišiel, požil ďalšie alkoholické nápoje a vrátil sa domov, pričom v čase okolo 17,00 hod. schmatol poškodenú za kabát, ktorý mala na sebe a neustále vykrikoval, že ju zabije, zavraždí, odtrhne jej hlavu, pošle na ňu kamarátov z Ruskej mafie, počas týchto vyhrážok, keď ho poškodená od seba odsotila, rozbíjal zariadenie na dvore a od svojho konania upustil, až keď poškodená zavolala na políciu a z rodinného domu odišiel.
Za tento prečin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona a s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a po nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona) trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu dvanásť mesiacov. Zároveň podľa § 73 odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajcovi a prokurátorovi oznámený vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 17.04.2018, po ktorom oznámení obžalovaný ihneď, teda včas, podal odvolanie smerujúce proti výroku o vine, výroku o treste ako i konaniu, ktoré napadnutého rozsudku predchádzalo. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolaniach podaných prostredníctvom svojho obhajcu v podstate zopakoval svoje obhajobné tvrdenia, podrobne uviedol priebeh jednak trestného stíhania v prejednávanej veci, jednak vykonania a obsah jednotlivých dôkazov poukážuc na rozpory v nich a namietajúc správnosť a úplnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa majúcich neopodstatnene viesť k odsudzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku. V posledne naznačenej súvislosti mal za to, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil jeho obhajobu na strane jednej a usvedčujúce ho výpovede poškodenej na strane druhej. Tiež neobjektívne vyhodnotil ďalšie svedecké výpovede, ako účelové, ktoré majú mať za cieľ zbaviť ho viny. Poukázal tiež na odmietnutie ním navrhovaných dôkazov zo strany súdu prvého stupňa ako napríklad previerka výpovede na mieste a pod., čím bola porušená rovnosť strán. Zo všetkých týchto dôvodov obžalovaný Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol, podľa § 321 odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušiť a postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku ho spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, považujúc napadnutý rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, pridŕžajúc sa písomne vypracovaných dôvodov odvolania podaného za obžalovaného, navrhol rozhodnúť tak, ako je to v ňom uvedené.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Podľa § 317 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku no vine svoj podklad.
V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaných ustanovení Trestného poriadku, odvolací súd v prejednávanej veci preskúmal výrok o vine napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie obžalovaného, vzhľadom na obsah jeho odôvodnenia, smerovalo a následne aj výrok o treste napadnutého rozsudku a napokon aj správnosť postupu konania, obom týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúceho, a to aj z hľadiska zistenia takých, odvolaním obžalovaného týmto výrokom napadnutého rozsudku ani konaniu im predchádzajúcemu nevytýkaných chýb, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania pre niektorý z dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti a okolnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o vine obžalovaného a o uloženom mu treste.
Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, pričom sa nedopustil žiadnych takých podstatných chýb konania napadnutému rozsudku predchádzajúceho, ktoré by boli porušením ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).
Skutkové zistenia uvedené v popise skutku uvedeného vo výroku o vine napadnutého rozsudku preto aj z dôvodov vyššie uvedených vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú aj všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).
Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.
V tejto súvislosti a s poukazom na písomné dôvody odvolania obžalovaného aj odvolací súd dospel k záveru, že vykonaním všetkých, v prejednávanej veci dostupných dôkazov ani ohľadne skutkovej otázky použitia zbrane (kuchynského noža) obžalovaným pri spáchaní v prejednávanej veci zažalovaného skutku, nezostali žiadne také dôvodné pochybnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu jedného z dvoch pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku (v ktorom je upravená prezumpcia neviny), ktorým je pravidlo „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a v podstate úplné, poukazuje nepovažujúc za potrebné tieto žiadnym spôsobom pozmeniť ani iným, ako ďalej uvedeným spôsobom doplniť (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), pretože ani písomné odôvodnenie obžalovaným proti výroku o vine napadnutého rozsudku smerujúceho odvolania neobsahuje, ani pokiaľ ide o správnosť hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, ani pokiaľ ide o jeho právne úvahy, ktorými sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení Trestného zákona v otázke viny, žiadne relevantné skutočnosti a okolnosti.
Preto (a aj z dôvodov vyššie uvedených) aj odvolací súd z tých istých dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku, mal za bez dôvodných pochybností zistené a preukázané, že v prejednávanej veci zažalovaný skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že ním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/, § 139 odsek 1 písmeno c/ a § 127 odsek 5 Trestného zákona, tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke, naviac nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke, pretože aj vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného jeho závažnosť rozhodne nie je s poukazom na ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona nepatrná (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku).
Z dôvodov vyššie uvedených a tiež z právnych úvah obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, pri takomto nepochybne správnom právnom posúdení v prejednávanej veci zažalovaného skutku obžalovaného, súd prvého stupňa obžalovanému ukladal s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po opodstatnenom zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písmeno j/ Trestného zákona (bezúhonný život) a tiež po opodstatnenom nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby ustanovenej v § 360 odsek 2 Trestného zákona (šesť mesiacov až tri roky) po znížení jej hornej hranice (podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona) o jednu tretinu, teda v rámci trestnej sadzby šesť mesiacov až dva roky dva mesiace.
Keďže súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku tiež správne a úplne uviedol aj všetky ostatné skutočnosti a okolnosti, ktoré mal za preukázané, svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov vykonaných v súvislosti s výrokom napadnutého rozsudku o treste uloženom obžalovanému a tiež právne úvahy, ktorými sa pri tom spravoval, na tieto odvolací súd stotožniac sa s nimi iba poukazuje, nepovažujúc za potrebné ich ani doplniť ani pozmeniť, pretože ani obžalovaný v odôvodnení ním podaného odvolania neuviedol ani v tomto smere žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo právne úvahy (§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku).
Z dôvodov vyššie uvedených mal aj odvolací súd za to, že obžalovanému napadnutým rozsudkom uložený trest, je tak čo do druhu (trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom a s určením skúšobnej doby) ako aj výmery (na samej dolnej, vyššie uvedenej zákonom ustanovenej trestnej sadzby) primeraný spôsobu spáchania činu, jeho následkom, zavineniu obžalovaného, zistenej poľahčujúcej okolnosti a nezistenej priťažujúcej okolnosti, osobe obžalovaného, jeho pomerom a možnostiam nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona) a následne podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona tiež spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu, a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou (§ 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku).
Napokon aj výrok o uloženom ochrannom opatrení - ochrannom liečení v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, a teda je tiež zákonný a správny.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine, alebo výroku o treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v jeho prospech, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).