Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6Csp/124/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, sídlo: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, sídlo: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: O. R., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.É. XXX, XXX XX B., prechodne bytom W.. L.. A. XXXX/XX, XXX XX A. - A., o zaplatenie 7.278,33 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7.245,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 571,22 Eur a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.232,02 Eur od 18.02.2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 28.12.2016, doplnenou písomným podaním zo dňa 28.04.2017, proti žalovanému domáhal zaplatenia 7.278,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 466,94 Eur a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.264,90 Eur od 17.11.2016 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 uzatvorenou medzi žalobcom ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako postupcom bola na žalobcu postúpená pohľadávka proti žalovanému zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.07.2010 poskytnutého žalovanému vo výške 6.500,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach. Žalovaný svoj záväzok platiť pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas, preto bol úver zosplatnený dňa 29.09.2015 na základe ustanovenia bodu 7.6.1. všeobecných obchodných podmienok. Žalovaná pohľadávka pozostáva z istiny nesplateného úveru 5.264,90 Eur (ku dňu postúpenia pohľadávky istina prestavovala sumu vo výške 5.553,98 Eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru 6.500,- Eur zvýšenej o poplatky a poistné 147,74 Eur a úroky 1.108,74 Eur po odpočítaní úhrad žalovaného vo výške 2.202,50 Eur), zmluvného úroku 1.782,61 Eur (predpísané úroky 3.447,81 Eur po odpočítaní úhrad žalovaného vo výške 1.665,20 Eur), úroku z omeškania do postúpenia pohľadávky 212,75 Eur a po postúpení pohľadávky 466,94 Eur a poplatkov 18,07 Eur (za správu úveru, upomienky, poistenie úveru a spracovateľský poplatok v celkovej sume 661,83 Eur po odpočítaní úhrad vo výške 643,76 Eur).

2.Súd vo veci rozhodol najskôr platobným rozkazom č.k. 6Csp/124/2016-47, ktorým podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a proti ktorému žalovaný podal včas odpor odôvodnený tým, že zmluvu o úvere žalovaný uzatváral ako spotrebiteľ a pre porušenie ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. má sa poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom tiež požadoval, aby mu súd dlžnú sumu uložil zaplatiť v mesačných splátkach po 10,96 Eur. Na základe včas podaného vecne odôvodneného odporu žalovaného preto súd podľa § 267 ods. 3 vydaný platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil rozsudkom č.k. 6Csp/124/2016-108 zo dňa 09.05.2017, ktorým súd ďalej konanie vo veci v časti o zaplatenie 32,88 Eur zastavil pre späťvzatie žaloby z dôvodu čiastočných úhrad dlhu žalovaným a o zostávajúcej časti predmetu konania súd rozhodol tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 7.245,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 571,22 Eur a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.232,02 Eur od 18.02.2017 do zaplatenia.

3.O podanom odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/238/2017-142 zo dňa 21.06.2018 tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 7.245,45 Eur s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý, preto prvé dva výroky o zrušení platobného rozkazu a o zastavení konania v časti 32,88 Eur nadobudli právoplatnosť. Ako dôvody zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uviedol, že okresný súd vychádzal z toho, že na žalobcu bola platne postúpená pohľadávka z úverovej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. a žalovaným 28.07.2010. Odvolací súd považuje za predčasné a nepreukázané závery okresného súdu o tom, že v úverovej zmluve nezistil žiadnu neprijateľnú podmienku a že záväzok žalovaného nie je premlčaný. Okresný súd neuviedol, ako k uvedeným zisteniam dospel a ako sa vysporiadal s obranou žalovaného spotrebiteľa. Okresný súd považoval odpor za vecne odôvodnený porušením zákona o spotrebiteľských úveroch, preto bolo jeho povinnosťou zisťovať a v rozhodnutí uviesť potrebné vysvetlenia, ktoré vyvracajú obranu žalovaného spotrebiteľa. Otázky aktívnej legitimácie žalobcu a premlčania splátok úveru mal súd prvej inštancie možnosť posúdiť z výpisu úverového účtu a úhrad splátok úveru žalovaným, ako aj oznámenia banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky. V odpore žalovaný namietal porušenie zmluvných podmienok, preto mal okresný súd posudzovať, či banka mohla postúpiť žalovanú pohľadávku a či žalobca preukázal splnenie podmienok na platné postúpenie bankovej pohľadávky z hľadiska § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd poukázal na rozsudok sp. zn. 7Cdo 26/2017 z 28. 03. 2018, v ktorom Najvyšší súd SR zmietol dovolanie žalobcu v obdobnej veci, v ktorej pri posudzovaní otázky aktívnej legitimácie žalobcu, odôvodnenej zmluvou o postúpení pôvodne bankovej pohľadávky uviedol, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Odvolanie žalovaného bolo dôvodné, pretože skutkové zistenia a právne závery okresného súdu nemali oporu vo vykonaných dôkazoch a boli predčasné. Pri zisťovaní aktívnej legitimácie žalobcu sa okresný súd nemal uspokojiť iba s oznámením Slovenskej sporiteľne a. s. ako postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015 (č. l. 29). Uvedeným oznámením žalobca nepreukázal splnenie alebo nesplnenie predpísaného postupu podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré je v rozhodovacej činnosti súdov posudzované z hľadiska platnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky a teda aktívnej legitimácie žalobcu. Okresný súd si osvojil skutkové tvrdenia žalobcu, uvedené vo vyjadrení predloženom 05.05.2017 (č. l. 85-92) bez toho, aby sa riadne zaoberal preukázaním platného postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a s námietkou premlčania tých splátok úveru, ktorých splatnosť nastala skôr, ako banka vyhlásila ku dňu 29.09.2015 mimoriadnu splatnosť zostávajúcich splátok úveru. V ďalšom konaní okresný súd znovu posúdi, či postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo v súlade so zákonom o bankách a vykoná dokazovanie na preukázanie toho, či banka pri postúpení pohľadávky na žalobcu konala v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení platnom v čase uzavretia zmluvy postúpení pohľadávky, čo bude mať vplyv na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu. Urobí skutkový záver, či a ako žalobca preukázal zaslanie a doručenie písomnej výzvy banky žalovanému o tom, že bol v omeškaní s úhradami splátok úveru a na ich úhradu, čo bolo podmienkou postúpenia bankovej pohľadávky na žalobcu. Okresný súd sa potom bude zaoberať, či žalovaná pohľadávka nie je čo i len v časti premlčaná (rozhodnutie NS SR č. k. 1Cdo 147/2017).

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o splátkovom úvere č. 512908928 zo dňa 28.07.2010 č. l. 4 (ďalej len „Zmluva“), všeobecné obchodné podmienky č. l. 7, oznámenie o postúpení pohľadávky č. l. 29 s podacím hárkom č. l. 27, zmluva o postúpení pohľadávok č. l. 30, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou č. l. 37, pokus o zmier č. l. 38, zoznam príjmov a výdavkov žalovaného č. l. 59, doklady o prímoch a výdavkoch žalovaného č. l. 72-76, výpis z úverového účtu č. l. 93-101, výzva s kópiou nedoručenej zásielky č. l. 102. Všetky uvedené dôkazy boli vykonané už na prvom pojednávaní vo veci 09.05.2017, spolu s písomným vyjadrením doručeným 17.10.2018 žalobca predložil kópie niektorých z uvedených už vo veci vykonaných dôkazov, preto nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by mala vplyv na zmenu skutkového stavu. Na základe vykonaných dôkazov mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

5.Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 28.07.2010 Zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 6.500,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť prvou splátkou k 31.07.2010 vo výške 12,75 Eur a v ďalších 119 mesačných splátkach po 112,93 Eur splatných mesačne k 16. dňu kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná dňa 16.08.2010, s konečnou splatnosťou úveru dňa 16.06.2020, s fixnou úrokovou sadzbou 14,90 % ročne a s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 12.937,42 Eur. V Zmluve je tiež uvedená ročná percentuálna miera nákladov Zmluvy vo výške 17,72 %, priemerná hodnota RPMN 18,59 %, dojednané poplatky za správu úveru 1,99 Eur mesačne, za poistenie úveru 5,89 Eur mesačne, jednorazový spracovateľský poplatok 189,17 Eur a poplatok za upomienku 23,24 Eur. Všeobecné obchodné podmienky v bode 7.6.1. obsahujú dojednanie o tom, že ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany žalovaného alebo ak je žalovaný v omeškaní so zaplatením splátky úveru v trvaní viac ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo Zmluvy a žalovaný je povinný splatiť pohľadávku zo Zmluvy v lehote, ktorú veriteľ určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

6.Podľa platobnej histórie výpisu z úverového účtu žalovaný úver nesplácal riadne a včas, Slovenská sporiteľňa, a. s. listom zo dňa 09.09.2015 vyzvala žalovaného k zaplateniu vtedy splatnej pohľadávky v sume 2.522,25 Eur, pričom žalovaného tiež upozornila, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a následne listom zo dňa 30.09.2015 žalovanému oznámila, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.09.2015 a vyzvala žalovaného k splateniu celej pohľadávky do 15 dní od prevzatia oznámenia. List banky zo dňa 09.09.2015 žalovaný neprevzal v odbernej lehote, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol žalovanému doručený 21.10.2015. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.04.2017 ako aj z výpisu z úverového účtu č. l. 93-101 vyplýva, že už pred doručovaním listov zo dňa 09.09.2015 a 30.09.2015 žalovanému banka žalovaného opakovane (celkom 10x od 27.08.2012 do 20.11.2013) upomínala na zaplatenie omeškaných splátok, pričom súdu aj z jeho predchádzajúcej úradnej činnosti je známe, že Slovenská sporiteľňa, a.s. tieto upomienky doručuje ako obyčajnú zásielku v dôsledku čoho doručenky od týchto upomienok nemá. Žalovaný ani v jednom zo svojich písomných vyjadrení však neuviedol tvrdenie, že by mu tieto upomienky banky neboli doručované. Za tohto stavu potom dňa 23.10.2015 bola medzi žalobcom ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako postupcom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, podľa prílohy ktorej bola na žalobcu postúpená aj pohľadávka voči žalovanému. Slovenská sporiteľňa, a. s. listom zo dňa 30.10.2015 oznámila žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 bola pohľadávka zo Zmluvy voči žalovanému postúpená na žalobcu.

7.Nezaplatená pohľadávka pozostáva z istiny nesplateného úveru po posledných čiastočných úhradách žalovaného zníženej na sumu 5.232,02 Eur (písomné podanie žalobcu č. l. 79), zmluvného úroku do zosplatnenia úveru 1.782,61 Eur, úroku z omeškania do postúpenia pohľadávky vo výške 212,75 Eur, po postúpení pohľadávky do 17.11.2016 vo výške 466,94 Eur a od 18.11.2016 do 17.02.2017 vo výške 104,28 Eur, a zvyšku nezaplatených poplatkov 18,07 Eur. Z výpisu z úverového účtu č. l. 93-101 okrem iného vyplýva aj to, že žalovaný úver prestal prakticky splácať v mesiaci september 2013, hoci aj dovtedy neplatil vždy pravidelne, po tomto mesiaci už v rôznych drobných splátkach zaplatil Slovenskej sporiteľni, a.s. iba 181,39 Eur naposledy splátkou vo výške 5,79 Eur dňa 30.09.2015. Pred nadobudnutím účinnosti novely § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (t.j. pred 01.04.2015) žalovaný zaplatil poslednú splátku dňa 23.10.2014 vo výške 15,- Eur, pričom žaloba bola súdu doručená už 28.12.2016. Po postúpení pohľadávky na žalobcu žalovaný zaplatil iba tri splátky uvedené v písomnom podaní žalobcu č. l. 79 vo výške 3 x 10,96 Eur (16.12.2016, 18.01.2017 a 17.02.2017).

8.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. S účinnosťou od 01. 04. 2015 bol uvedený text právnej normy doplnený treťou vetou tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

9.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená Zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom z hľadiska obsahových náležitostí Zmluva je uzatvorená v súlade s príslušnými ustanoveniami dotknutých právnych predpisov. Žalovaný podaný odpor odôvodnil iba tým, že zmluvu o úvere žalovaný uzatváral ako spotrebiteľ a pre porušenie ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. má sa poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto súd prvej inštancie zisťoval a v rozhodnutí uviedol predovšetkým vysvetlenie zamerané na túto obranu obžalovaného (pričom by tak súd urobil aj sám z úradnej povinnosti). Takto súd zistil, že uzatvorená zmluva spĺňa všetky obsahové náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom zistenie o obsahu uzatvorenej zmluvy je uvedené v časti tohto rozsudku venovanej zistenému skutkovému stavu v samostatnom bode 5., preto na túto časť rozsudku súd prvej inštancie v plnom rozsahu odkazuje a z dôvodu prehľadnosti nebude znovu opakovať. Tvrdenia žalovaného obsiahnuté v podanom odpore celkom zjavne nezodpovedajú obsahu uzatvorenej zmluvy o úvere, v ktorej obsahu sú uvedené prehľadne a čitateľne všetky potrebné informácie vrátane žalovaným namietaných údajných nedostatkov: identifikácia predávajúceho údajmi z obchodného registra, ktoré sú aj miestom, kde možno podať sťažnosť alebo reklamáciu (článok II. bod 7.), takisto sú tam uvedené aj osobné údaje žalovaného, aj úroková sadzba aj výška počet a termíny splátok. Žiadne iné obsahové nedostatky uzatvorenej zmluvy žalovaný nevytýkal, ich prípadný nedostatok ani súd prvej inštancie sám nezistil a ani odvolací súd v zrušujúcom uznesení neuviedol, že niektorá z predpísaných obsahových náležitostí by mala absentovať alebo nie je uvedená správne.

10.V obsahu zmluvy ani v ostatných zmluvných dokumentoch súd nezistil žiadnu neprijateľnú podmienku, ktorá by mala vplyv na výšku záväzku žalovaného, ktorá je spôsobená dlhodobým neplnením dohodnutých splátok úveru. Tvrdenie žalovaného o tom, že uzatvorená zmluva nespĺňa predpísané obsahové náležitosti nie je zároveň aj tvrdením, že uzatvorená zmluva obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnými zmluvnými podmienkami z povahy veci sú všetky iné zmluvné dojednania okrem tých, ktoré sú obsahovými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., keďže nedodržanie náležitostí vymenovaných v § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. má za následok bezúročnosť a bezpoplatnosť úveru, v dôsledku čoho by bolo akékoľvek skúmanie neprijateľných podmienok nadbytočné, keďže pre dlžníka v postavení spotrebiteľa nemôže byť nič viac prijateľnejšie, než povinnosť zaplatiť iba istinu poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov. Obrana žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie bola založená výhradne na nesplnení predpísaných obsahových náležitostí zmluvy o úvere (ktorá ako už bolo uvedené nie je zároveň aj identifikáciou neprijateľnej podmienky), v odvolacom konaní potom žalovaný svoju obranu doplnil aj námietkou premlčania a námietkou neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalovaný vo svojich písomných podaniach (a neurobil tak ani odvolací súd v zrušujúcom uznesení) neoznačil ani jednu zmluvnú podmienku, ktorá by aspoň potenciálne mohla byť považovaná za neprijateľnú, a s ktorou by sa tak súd prvej inštancie v rámci vysporiadania sa s tvrdeniami žalovaného musel v odôvodnení argumentačne zaoberať. Ani z úradnej povinnosti súd prvej inštancie nezistil v obsahu zmluvy a ostatných zmluvných dokumentov žiadnu neprijateľnú podmienku, ktorá by mala alebo čo i len mohla mať vplyv na výšku záväzku žalovaného. Uzatvorená zmluva o úvere aj ostatná zmluvná dokumentácia je z pohľadu štandardnej dlhodobej rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie súladná so všetkými do úvahy pripadajúcimi ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov; súdu prvej inštancie nie je známe ani žiadne rozhodnutie iného súdu akéhokoľvek stupňa, ktoré by niektoré predmetné zmluvné dojednanie určilo ako podmienku z hľadiska spotrebiteľského práva tzv. neprijateľnú. Za vymedzenej skutkovej a procesnej situácie zmyslu a účelu § 220 ods. 2 nezodpovedá, aby súd v odôvodnení rozsudku osobitne uvádzal každú jednu vetu uzatvorenej zmluvy alebo inej zmluvnej dokumentácie a obsiahlo argumentoval, že ani jedna z tam uvedených viet nie je alebo ani nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto toto svoje skutkové zistenie súd prvej inštancie vyjadril iba stručne slovným spojením, že v obsahu zmluvy ani v ostatných zmluvných dokumentoch súd nezistil žiadnu neprijateľnú podmienku, ktorá by mala vplyv na výšku záväzku žalovaného.

11.Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 6.500,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v dohodnutých mesačných splátkach. Žalovanému takto podľa § 497 Obchodného zákonníka vznikla povinnosť vrátiť istinu poskytnutého úveru spolu s úrokom a splniť ostatné zmluvné povinnosti (zaplatiť príslušné poplatky a pod.) v mesačných splátkach, ktoré žalovaný neplatil riadne. Pre omeškanie žalovaného dôvodne v súlade so Zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami ako aj v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 29.09.2015 mimoriadnu splatnosť úveru a požiadal žalovaného o zaplatenie úveru do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia. Pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy o úvere bola následne zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 23.10.2015 postúpená na žalobcu, pričom uzatvoreniu tejto zmluvy o postúpení pohľadávok predchádzalo vo vzťahu k žalovanému doručenie okrem oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 30.09.2015 (žalovanému doručené 21.10.2015) a doručenia listu zo dňa 09.09.2015 (tento žalovaný neprevzal v odbernej lehote) aj doručenie ďalších 10 upomienok (od 27.08.2012 do 20.11.2013) na zaplatenie omeškaných splátok, o ktorých je súdu z jeho predchádzajúcej úradnej činnosti známe, že Slovenská sporiteľňa, a.s. tieto upomienky doručuje ako obyčajnú zásielku, v dôsledku čoho doručenky od týchto upomienok nemá, žalovaný však ani v jednom zo svojich písomných vyjadrení neuviedol tvrdenie, že by zo strany banky nebol upomínaný na zaplatenie dlhu (napr. že mu tieto upomienky banky neboli doručené). Žalovaný takto aj napriek viacerým predchádzajúcim písomným výzvam banky bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, čo je zrejmé už z toho, že v dobe od mesiaca september 2013 do zosplatnenia úveru v septembri 2015 t.j. za dobu dvoch rokov zaplatil iba 181,39 Eur namiesto dohodnutých splátok v sume cca 2.700,- Eur.

12.Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je podmienkou postúpenia pohľadávky písomná výzva banky a omeškanie dlžníka trvajúce nepretržite 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti peňažného záväzku. Z tohto ustanovenia ani z jeho zmyslu alebo účelu pritom nemožno vyvodiť, že doba 90 kalendárnych dní musí uplynúť až po doručení písomnej výzvy banky dlžníkovi (pred postúpením pohľadávky). Na takýto obsah pravidla nemožno usudzovať ani z textu právnej normy, pretože oboznámenie sa s textom právneho predpisu a jeho jazykový výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme, pričom takto podmienky platného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. neformuloval ani Najvyšší súd napr. v rozsudku sp. zn. 7Cdo 26/2017 z 28.03.2018. Podmienkou postúpenia pohľadávky podľa tohto ustanovenia je teda iba písomná výzva banky dlžníkovi a nepretržite 90 kalendárnych dní trvajúce omeškanie dlžníka so splnením čo i len časti peňažného záväzku, a to bez ohľadu na to, kedy bola písomná výzva banky dlžníkovi doručená. Preto aj keby súd neprihliadal na skutočnosť, že žalovaný bol 10 krát upomínaný na zaplatenie dlhu už pred doručovaním listu zo dňa 09.09.2015 a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 30.09.2015, ale vychádzal by iba z toho, že žalovaný bol listom zo dňa 09.09.2015 vyzvaný na zaplatenie, dňa 29.09.2015 bol zvyšok jeho záväzku mimoriadne zosplatnený a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 bola pohľadávka banky proti žalovanému postúpená na žalobcu, potom k tomuto dňu (23.10.2015) bol žalovaný v omeškaní so zaplatením časti svojho záväzku v podobe splátok splatných od mesiaca september 2013 do mesiaca júl 2015 už po dobu viac ako 90 kalendárnych dní. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že Slovenská sporiteľňa, a.s. svoju pohľadávku voči žalovanému mohla postúpiť písomnou zmluvou žalobcovi aj bez súhlasu žalovaného podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., hoci časť záväzku žalovaného sa stala splatnou v dobe kratšej ako 90 kalendárnych dní pred postúpením pohľadávky. Preto aj z hľadiska dodržania tohto zákonného ustanovenia je zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 platnou zmluvou, pričom iný dôvod neplatnosti tejto zmluvy žalovaným tvrdený ani súdom prvej inštancie zistený nebol. Okresný súd si neosvojil skutkové tvrdenia žalobcu, ale zaoberal sa otázkou platnosti postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na základe preukázaného skutkového stavu. Pri zisťovaní aktívnej legitimácie žalobcu sa okresný súd neuspokojil iba s oznámením Slovenskej sporiteľne a. s. ako postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015, ale vychádzal aj z dokazovania vykonaného listom zo dňa 09.09.2015, ktorým Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaného k zaplateniu vtedy splatnej pohľadávky v sume 2.522,25 Eur, pričom žalovaného tiež upozornila, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a listom zo dňa 30.09.2015, ktorým Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému oznámila, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.09.2015.

13.Pohľadávka voči žalovanému ku dňu rozhodnutia súdu predstavuje istinu úveru vo výške 5.232,02 Eur, úrok 1.782,61 Eur, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky vo výške 212,75 Eur, ďalší úrok z omeškania 571,22 Eur a poplatky 18,07 Eur. Z výpisu z úverového účtu č. l. 93-101 pritom okrem iného vyplýva aj to, že žalovaný úver prestal prakticky splácať v mesiaci september 2013 a po tomto mesiaci už v rôznych drobných splátkach zaplatil Slovenskej sporiteľni, a.s. iba 181,39 Eur, z čoho pred nadobudnutím účinnosti novely § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (t.j. pred 01.04.2015) žalovaný zaplatil poslednú splátku dňa 23.10.2014 vo výške 15,- Eur, pričom žaloba bola súdu doručená už 28.12.2016.

14.Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/9/2014 zo dňa 21.04.2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 a sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015) v zásade jednotne uvádza, že podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, s odôvodnením, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 (správne však až 01.04.2015) a nemá prechodné ustanovenie, preto od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Pritom však Najvyšší súd SR svoje stanovisko bližšie neodôvodnil, iba z celkového kontextu rozhodnutí je zrejmé, že podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka považoval za premlčané aj pohľadávky splatné 13. augusta 2003 (3MCdo/9/2014) 19. februára 2008 (3MCdo/12/2014) a 9. marca 2009 (3MCdo/14/2014), pričom s ohľadom na argumentáciu a odôvodnenie uvedené nižšie, ani jedno z týchto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nie je správne. Táto judikatúra Najvyššieho súdu SR je pritom súdmi nižších stupňov prevažne nekriticky aplikovaná (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/230/2015 pre pohľadávku splatnú 15.06.2009) na všetky spotrebiteľské právne vzťahy a to bez ohľadu na to, kedy sa jednotlivé pohľadávky stali splatnými.

15.Pre oblasť súkromného práva platí ako všeobecné pravidlo zásada nepravej retroaktivity vyjadrená napr. v § 854 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.1964; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.04.1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, alebo v § 114 Zákona o rodine, podľa ktorého právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2005 sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona, vznik týchto právnych vzťahov ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Pritom platí pravidlo, že nepravá retroaktivita vo vzťahu nového predpisu k právnym následkom založeným starým právnym predpisom platí, aj keď nie je v novom právnom predpise výslovne vyjadrená, ak neurčujú prechodné ustanovenia nového právneho predpisu inak (napr. ak nie je výnimočne riešenie spočívajúce v nepravej retroaktivite v rozpore s ústavným poriadkom). Nepravá retroaktivita zakladá právne následky, hoci modifikujúce minulé právne vzťahy alebo prekvalifikujúce minulé doposiaľ právne irelevantné skutočnosti, avšak iba pre dobu prítomnú alebo budúcu. Takýto prítomný alebo budúci právny následok v prípade nepravej retroaktivity môže znamenať aj zrušenie alebo zúženie už existujúceho subjektívneho práva do budúcnosti alebo tiež právnu dekvalifikáciu alebo diskvalifikáciu minulej právnej skutočnosti, ktorá tak do budúcnosti nevyvoláva tie právne účinky, ktoré jej boli pôvodnými zákonmi priznávané. Nepravá retroaktivita teda nepredstavuje spätné pôsobenie právnej normy, len určitým spôsobom do budúcnosti ex nunc modifikuje právne vzťahy už založené a to tým, že nový zákon sa použije aj na staré právne pomery založené ešte pred jeho účinnosťou, ale až na dobu po nadobudnutí jeho účinnosti, čím modifikuje iba budúce právne následky minulej skutočnosti. Relevancia právnych skutočností, vznik právnych vzťahov a ich následky (predpoklady vzniku, platnosť a obsah právnych vzťahov, t.j. práva a povinnosti subjektov, ako aj už vzniknuté nároky), ku ktorým došlo pred účinnosťou nového zákona, sa posudzujú podľa (starej) právnej normy účinnej v dobe ich vzniku. Ak tento právny vzťah vzniknutý podľa staršieho práva trvá aj naďalej za účinnosti novej právnej normy, posúdi sa od okamihu účinnosti novej právnej úpravy podľa nej v tom zmysle, že len právne následky, ktoré môžu nastať počas účinnosti novej právnej úpravy, sa už posudzujú podľa nej. Nepravá retroaktivita tak neznamená spätnú záväznosť, ale to, že nová právna norma pre dobu po nadobudnutí svojej účinnosti inak kvalifikuje minulé právne skutočnosti alebo mení nastalé právne následky a to prehodnotením minulej právnej skutočnosti alebo minulého právneho následku so záväznosťou ex nunc. Akceptovanie účinkov nepravej retroaktivity je pritom imanentnou súčasťou vývoja práva, pretože bez toho by z právneho poriadku zostal iba nehybný a nepoužiteľný skelet, ktorý by nebolo možné prispôsobiť novým podmienkam a v ktorom by nebolo ani možné odstraňovať chyby a nedostatky recentnej právnej úpravy.

16.Zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je absolútnym obchodom (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), premlčaciu lehotu do 31.03.2015 je preto potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka a to aj v prípade, ak ide o zmluvu o úvere, ktorá je spotrebiteľským úverom. Dňa 01.04.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie tretej vety § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (dovtedy obsahujúceho len text: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.“) v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Táto zmena nemá osobitné prechodné ustanovenie, potom na základe princípu prezumpcie nepravej retroaktivity nového právneho predpisu platnej v oblasti súkromného práva hmotného, možno takúto zmenu právnej úpravy aj bez osobitného výslovného vyjadrenia v texte prechodných ustanovení posudzovať iba ako tzv. nepravú retroaktivitu a teda ustanoveniami § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti nového zákona (do 31.03.2015) sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. To teda napr. v prípade premlčania znamená, že všeobecná občianskoprávna trojročná lehota sa použije aj na všetky obchodné spotrebiteľské záväzkové vzťahy, avšak až s účinnosťou od 01.04.2015. Vychádzajúc z vyššie uvedených pravidiel pôsobenia nepravej retroaktivity, podľa ktorých táto nepredstavuje spätné pôsobenie právnej normy, len určitým spôsobom do budúcnosti ex nunc modifikuje právne vzťahy už skôr založené a to tým, že nový zákon sa použije aj na staré právne pomery založené ešte pred jeho účinnosťou, ale až na dobu po nadobudnutí jeho účinnosti, čím modifikuje iba budúce právne následky minulej skutočnosti, ale nemôže ovplyvniť právne následky minulé a to ani negatívne ani pozitívne (pretože by už išlo o retroaktivitu pravú), potom všeobecnú občianskoprávnu trojročnú lehotu možno použiť síce aj na všetky pôvodne obchodné svojou povahou spotrebiteľské záväzkové vzťahy, avšak prvýkrát až od účinnosti zákona (od 01.04.2015) a len do budúcnosti - teda len v prípade tých záväzkov, pri ktorých všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynie 01.04.2015 a neskôr. Uplynutím premlčacej lehoty pohľadávka nezaniká, iba sa mení na naturálnu obligáciu, čím veriteľ stráca nárok domáhať sa splnenia záväzku na súde. Tento právny účinok premlčania (strata nároku) je tak spojený s právnou skutočnosťou, ktorou je uplynutie premlčacej lehoty. Ak by všeobecná trojročná premlčacia lehota svojou povahou inak obchodného záväzku spotrebiteľa uplynula 31.03.2015 a skôr, na jej plynutie nemožno prihliadať, pretože by to znamenalo spätné pôsobenie právnej normy pred nadobudnutím jej účinnosti, čo je vzhľadom na povahu nepravej retroaktivity vylúčené. Inými slovami povedané, ak veriteľ nestratil svoj nárok pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (teda do 31.03.2015), pretože v tej dobe sa jeho pohľadávka mohla premlčať až po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty, nemôže ho stratiť dodatočne len v dôsledku účinnosti tohto zákona (spätne pred nadobudnutím jeho účinnosti), pretože by to bola retroaktivita pravá, ktorá nie je prezumovaná a v zásade je neprípustná. To teda znamená, že ak by trojročná premlčacia lehota uplynula ešte pred 01.04.2015, právo veriteľa sa premlčí v lehote štyroch rokov a to aj vtedy, ak táto štvorročná lehota uplynie až po 01.04.2015. Preto všetky svojou povahou obchodné spotrebiteľské záväzkové vzťahy splatné 31.03.2012 a skôr (pri ktorých všeobecná občianskoprávna trojročná lehota by uplynula 31.03.2015 a skôr) spravujú sa pravidlami premlčania obchodných záväzkových vzťahov (všeobecnou štvorročnou premlčacou lehotou, ktorá uplynie aj po 01.04.2015 najneskôr však 31.03.2016) aj v prípade záväzkov spotrebiteľských; všeobecná občianskoprávna premlčacia lehota aplikuje sa až na obchodné spotrebiteľské záväzky splatné 01.04.2012 a neskôr (teda pri tých, kde všeobecná občianskoprávna trojročná lehota uplynula až od účinnosti zákona 01.04.2015 a neskôr). Žalovaný dostal sa do omeškania s platením splátok v mesiaci september 2013, splátky splatné v tomto období spravujú sa už premlčacou lehotou podľa Občianskeho zákonníka v trvaní troch rokov. Žaloba bola súdu doručená dňa 28.12.2016, preto premlčané nie sú splátky a záväzky splatné 28.12.2013 a neskôr; premlčanie by tak prichádzalo do úvahy len v prípade splátok splatných 27.12.2013 a skôr.

17.Obdobne ako skrátenie premlčacej lehoty zo štyroch rokov () na tri roky (Občiansky zákonník) je však potrebné posudzovať aj ostatné právne následky spojené s právnymi skutočnosťami, ktoré nastali pred účinnosťou novely § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. pred dňom 01.04.2015. Právne následky, ktoré už nastali podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v minulosti (pred 01.04.2015), ktoré však v dôsledku odchylnej alebo úplne absentujúcej rovnakej právnej úpravy v Občianskom zákonníku by pri posudzovaní právnych vzťahov podľa ustanovení Občianskeho zákonníka boli iné, na základe princípu nepravej retroaktivity po nadobudnutí účinnosti dotknutej novely nemožno už meniť spätne, pretože táto zmena pôsobí síce aj na právne vzťahy vzniknuté v minulosti ale až od jej účinnosti a len do budúcnosti. Podľa § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka je uznaním záväzku aj čiastočné plnenie dlžníka, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku s účinkami plynutia novej premlčacej lehoty. Obdobné ustanovenie Občiansky zákonník nemá a teda zaplatenie časti občianskoprávneho záväzku nie je aj uznaním zvyšku dlhu. Pri platení splátok úveru pritom možno vždy usudzovať iba tak, že dlžník uznáva aj zvyšok svojho záväzku, ak dlžník v čase plnenia nevzniesol žiadne námietky proti zvyšku dlhu. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný pred nadobudnutím účinnosti novely § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňa 01.04.2015, ktorá mení posudzovanie dovtedy obchodnoprávnych záväzkov prednostnou aplikáciou Občianskeho zákonníka, zaplatil viaceré splátky z nich poslednú dňa 23.10.2014 vo výške 15,- Eur. Táto splátka bola zaplatená pred účinnosťou právnej normy zavádzajúcej prednostné použitie Občianskeho zákonníka, jej právne následky (aj právne následky ostatných dovtedy zaplatených splátok) teda je potrebné posudzovať ešte podľa Obchodného zákonníka. Dôsledkom platenia splátok zaplatených do 31.03.2015 bolo podľa § 323 ods. 2 a § 407 Obchodného zákonníka uznanie zvyšku dlhu žalovaného, s čím je spojené plynutie novej premlčacej lehoty. Žalovaný uznal svoj záväzok podľa ustanovení obchodného práva aj posledným čiastkovým plnením dňa 23.10.2014, kedy pre zvyšok jeho dlhu začala plynúť nová premlčacia lehota. Konanie vo veci začalo dňa 28.12.2016, k tomuto dňu preto od 24.10.2014 neuplynula ešte občianskoprávna trojročná premlčacia lehota a to ani pre jednu dlžnú splátku alebo inú časť záväzku žalovaného. Súd preto žalovaným vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže zo žalovanej pohľadávky nie je premlčaná ani časť.

18.Skutkové zistenia a právne závery okresného súdu v žiadnom prípade nemožno považovať za nemajúce oporu vo vykonaných dôkazoch alebo za predčasné. Z dôvodov zhora uvedených preto súd podanej žalobe znova v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 7.245,45 Eur s kapitalizovaným úrokom z omeškania 571,22 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením peňažného záväzku, ktoré naďalej pretrváva, je preto povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Záväzok žalovaného zaplatiť istinu žalovanej pohľadávky sa stal splatným 29.09.2015, základná úroková sadzba ECB k tomuto dňu bola stanovená vo výške 0,05 %. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.232,02 Eur (istina úveru) od 18.02.2017 do zaplatenia (úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky vo výške 212,75 Eur je zahrnutý v súčte žalovanej sumy, ostatný úrok z omeškania za minulé obdobia po postúpení pohľadávky je zahrnutý v jeho osobitne kapitalizovanej sume a je vyčíslený vyššie).

19.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, zavinenie na čiastočnom zastavení konania nesie žalovaný a to vrátane jednej vo vzťahu k celkovej sume dlhu nepatrnej splátky 10,96 Eur zaplatenej 16.12.2016 tesne pred podaním žaloby, ktorá bola súdu doručená 28.12.2016, avšak písomne vyhotovená bola už 13.12.2016. O náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 3 súd preto rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že v konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol.

20.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 tak, že žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k výške celkového dlhu žalovaného stanovenie povinnosti splatiť dlh v splátkach po 10,96 Eur mesačne bez súhlasu žalobcu neprichádza do úvahy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).