Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

68Ek/625/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti povinnému M. P., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX U., právne zast. JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, so sídlom Okružná 782/36, 058 01 Poprad, vedenej pred súdnou exekútorkou JUDr. Hildegardou Laclavíkovou, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 52, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 254EX 213/18, v konaní o vymoženie 1.072,81,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/625/2018 zo dňa 18. júla 2018, takto

rozhodol:

Sudca z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/625/2018 zo dňa 18. júla 2018 vydané vyšším súdnym úradníkom a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 28.3.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Poprad, sp. zn. 9Csp/135/2016 zo dňa 31.7.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.8.2017.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 68Ek/625/2018 dňa 16.4.2018 súdnu exekútorku JUDr. Hildegardu Laclavíkovú, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 52, 080 01 Prešov. Doručením poverenia súdnej exekútorke dňa 30.5.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. V priebehu konania a to dňa 13.7.2017 predložila súdna exekútorka súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 25.6.2018, ktorý jej bol doručený dňa 28.6.2018. Súdna exekútorka pri predložení návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedla, že oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie, podaný prostredníctvom právnej zástupkyne, odôvodnil skutočnosťou, že až doručením upovedomenia o začatí exekúcie zo strany súdnej exekútorky, dňa 13.06.2018 sa povinný dozvedel o tom, že sa voči nemu vedie exekúcia a že platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom, povinný neprevzal, aj keď súd má vykázané doručenie tohto platobného rozkazu. K uvedenému tvrdil, že aj jeho syn sa volá rovnako ako on a na obálke nebol uvedený dátum narodenia. Platobný rozkaz prevzal jeho syn. Ďalej uviedol, že je pravdou, že s právnym predchodcom oprávneného uzatvoril dňa 20.6.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal oprávnenému uhradiť celkovú sumu 1.871,40,-EUR, pričom mu po podpise zmluvy boli doručené aj poštové poukážky, na základe ktorých mal poskytnutú pôžičku splácať. Túto aj splácal, avšak oprávnený na dlh započítal len časť jeho úhrad vo výške 356,20 EUR, avšak on uhradil okrem tejto sumy aj sumu vo výške 993,77,-EUR. O tom

predložil ako dôkaz kópie originálov poštových podacích lístkov v celkovej hodnote úhrad 993,77,-EUR. Oprávnenému tak dlhuje iba sumu 79,04,-EUR a nie 1072,81,-EUR. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby súd exekúciu v časti 993,77,-EUR zastavil.

5. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 68Ek/625/2018 zo dňa 18.7.2018, po preskúmaní veci, exekúciu v časti vymáhanej istiny vo výške 993,77,-EUR, v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, zastavil.

6. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie dňa 13.6.2018 zaplatil oprávnenému sumu spolu vo výške 993,77,-EUR, čo preukázal aj poštovými poukážkami v počte 45 ks po 20,58,-EUR, jednou poukážkou vo výške 34,-EUR a jednou poukážkou vo výške 33,67,-EUR. Vyšší súdny úradník ďalej rozpísal jednotlivé úhrady vykonané povinným, pričom išlo o 2 čiastočné úhrady v roku 2011, 11 čiastočných úhrad v roku 2012, 11 čiastočných úhrad v roku 2013, 8 čiastočných úhrad v roku 2014, 10 čiastočných úhrad v roku 2015 a 3 čiastočné úhrady v roku 2016. Vzhľadom na uvedené čiastočné úhrady mal potom vyšší súdny úradník za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vo výške 1.072,81,-EUR s príslušenstvom v zmysle exekučného titulu a že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Na základe predložených dôkazov a vyjadrení mal vyšší súdny úradník ďalej za preukázané, že povinný ešte pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie zaplatil istinu vo výške 993,77,-EUR a preto v tejto časti exekúciu zastavil v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Predmetom vymáhania je zostatok 79,04,-EUR, úrok z omeškania 8,25% ročne zo sumy 1.072.81,-EUR od 20.1.2014 do zaplatenia, trovy konania 231,98,- EUR a trovy exekúcie 112.30,-EUR.

7. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 19.7.2018 podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 2.8.2018, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že povinný nijakým spôsobom nepreukázal, že by po vydaní exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku v zmysle § 61 k ods. 1 písm. a). Plnenia, na ktoré povinný odkazuje nesúvisia s predmetnou exekúciou a predložené doklady o úhradách sa vzťahujú na iný záväzok povinného, ktorý mal voči právnemu predchodcovi oprávneného. Všetky plnenia povinného boli zohľadnené v sporovom konaní a po vydaní Platobného rozkazu Okresného súdu Poprad, sp.zn. 9Csp/135/2016 zo dňa 31.07.2017, pričom v predmetnej exekúcii neeviduje žiadne plnenia zo strany povinného. Oprávnený ďalej poukázal na to, že rozhodnutie súdu je svojvoľné a arbitrárne, pričom rozhodnutím súdu nesporne došlo k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces. Súd len na základe tvrdení povinného zastavil konanie v predmetnej časti, pričom v odôvodnení uznesenia uvádza, že mal za preukázané, že „povinný pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie zaplatil nasledovné platby", hoci zo samotných dokladov, ktoré povinný predložil je jednoznačné, že tieto platby neboli uskutočnené po vydaní exekučného titulu, ale naopak, boli vykonávané niekoľko rokov pred jeho vydaním (navyše aj na úplne iný záväzok než ten, ktorý je predmetom tohto konania). Prípadnú svoju obranu mal povinný realizovať počas súdneho konania, nie až pred exekučným súdom, ktorý dôvodnosť uplatneného nároku, priznaného exekučným titulom neskúma. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby súd sťažnosti v celom rozsahu vyhovel, rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušil a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v celom rozsahu.

8. Súd dňa 28.8.2018 zaslal sťažnosť oprávneného na vyjadrenie povinnému. Hoci právna zástupkyňa výzvu súdu prevzala dňa 7.9.2018, povinný sa k podanej sťažnosti oprávneného nijako nevyjadril.

9. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

13. Po preskúmaní veci sudca dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je v celom rozsahu dôvodná a predmetné uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

14. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

15. V prejednávanej veci, súd z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Poprad, sp. zn. 9Csp/135/2016 zo dňa 31.7.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.8.2017. Preskúmaním spisu sudca ďalej zistil, že povinný podal voči upovedomeniu o začatí exekúcie vydanom povereným súdnym exekútorom, návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom tvrdil a výpismi z účtu preukazoval úhrady, ktoré vykonal v prospech oprávneného v rokoch 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016. Už z týchto uvedených skutočností je zrejmé, že pokiaľ ide o čiastočné úhrady povinného, nejde o okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (31.7.2017) ale naopak, nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Je preto potrebné považovať za správnu právnu argumentáciu oprávneného, ktorý poukázal na to, že povinný nijakým spôsobom nepreukázal, že by po vydaní exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku v zmysle § 61 k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto možno konštatovať, že vyšší súdny úradník nepostupoval správne, keď zastavil exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pretože exekúcia bola začatá dôvodne a nárok oprávneného uplatnený v exekučnom konaní nezanikol plnením povinného. Vyšší súdny úradník nesprávne právne posúdil vec a jeho rozhodnutie je nejasné a nepreskúmateľné, keď na jednej strane tvrdí, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vo výške 1.072,81,-EUR s príslušenstvom a exekúcia aj exekučné konanie sa začali dôvodne a na druhej strane tvrdí, že povinný ešte pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie zaplatil oprávnenému istinu vo výške 993,77,-EUR (uvádza úhrady v rokoch 2011 až 2016) a preto v tejto časti exekúciu zastavil v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Rovnako je nesprávny (a nevyplýva ani zo zistení vyššieho súdneho úradníka) záver vyššieho súdneho úradníka, že predmetom vymáhania je zostatok 79,04,-EUR, úrok z omeškania 8,25% ročne zo sumy 1.072.81,- EUR od 20.1.2014 do zaplatenia, trovy konania 231,98,-EUR a trovy exekúcie 112.30,-EUR.

17. Sudca považuje za potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavat' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím súdu a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia v ňom uvedeného, podať proti nemu v stanovenej lehote odpor, kde by mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou.

18. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, kde tvrdí, že platobný rozkaz on osobne vôbec neprevzal a že sa o ňom dozvedel až po tom, ako mu bolo súdnou exekútorkou doručené upovedomenie o začatí exekúcie a že platobný rozkaz prevzal jeho syn, ktorý sa volá rovnako ako on, s týmto tvrdením sa vyšší súdny úradník nijako nevysporiadal. K uvedenému sudca uvádza, že obranu povinného v tomto smere považoval za účelovú. Povinný neuniesol k tomuto svojmu tvrdeniu dôkazné bremeno. Súd nemal preukázané, že by povinný doručenie zásielky reklamoval počas prebiehajúcej exekúcie na pošte (napríklad dotazom na to, aký občiansky preukaz je uvedený v evidencii

pošty pri prevzatí danej zásielky) alebo že by inak zisťoval ako mohlo dôjsť k prevzatiu zásielky určenej do jeho vlastných rúk inou osobou (jeho synom) a on sa o zásielke ani len nedozvedel. Lehota na vybavenie reklamácie je pritom iba 30 dní a povinný mal dostatočný čas na to, aby počas trvania exekúcie podnikol nejaké reálne kroky na preukázanie svojho tvrdenia. Na základe uvedeného, preto súd konštatoval, že povinný neuniesol k svojmu tvrdeniu dôkazné bremeno a jeho obrana je účelová.

19. V tejto súvislosti sudca považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).

20. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal žiadnu skutočnosť odôvodňujúcu, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť oprávneného považoval za dôvodnú a vyhovel jej, pretože nezistil zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného sudca konštatuje, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka bolo potrebné zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie rozhodnutie.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

22. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude v ďalšom konaní, opätovne rozhodnúť o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a o ňom rozhodnúť v súlade s vyššie uvedenou právnou argumentáciou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.