Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-94-2018.pdf
PDF · 158.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Csp/94/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX S., okres Revúca, právne zastúpenej Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Ž. XXX/XX, XXX XX W., v konaní o zaplatenie 4.235,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 387,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1,81 eur od 21.07.2018 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 128,72 eur od 21.08.2018 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 128,72 eur od 21.09.2018 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 128,72 eur od 21.10.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 82,20% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.235,25 eur, úrok vo výške 109,48 eur, úroky z omeškania vo výške 4,61 eur, úrok vo výške 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.235,25 eur od 26.05.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 4.235,35 eur od 26.05.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 109,48 eur od 26.05.2018 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 7,44 eur, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok, prípadne iné vyčíslené trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Úverová zmluva č. XXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 6.000,- eur. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, keď prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas. Preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 25.05.2018 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v súlade so Zmluvou o úvere a Všeobecnými obchodnými podmienkami, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou zo dňa 22.03.2018. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 25.05.2018) predstavovala sumu 4,446,78 eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 4.235,25 eur (žalovaná do dňa zosplatnenia uhradila na istinu sumu 1.764,75 eur, potom dlžná istina ku dňu
zosplatnenia predstavovala sumu 4.235,25 eur, t.j. 6.000,- eur mínus splátky istiny vo výške 1.764,75 eur), z úrokov vo výške 109,48 eur do predčasného zosplatnenia (dohodnutý úrok vo výške 9,90% v zmysle Zmluvy o úvere, ktorý bola žalovaná povinná splatiť v rámci anuitných splátok), z úrokov z omeškania 4,61 eur (každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti, úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5% ročne), poplatkov z omeškania vo výške 90,- eur za upomienky, ktoré si žalobca od žalovanej v súdnom konaní neuplatňuje, a poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 7,44 eur. Po zosplatnení úveru žalovaná do dňa podania žaloby neuskutočnila žiadnu úhradu.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k riadne doručenej žalobe prostredníctvom právneho zástupcu okrem iného uviedla, že popiera skutkové tvrdenie, že obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou Zmluvy o úvere, ktoré žalobca žalovanej ako spotrebiteľovi nikdy neodovzdal, žalovaná s nimi nikdy v písomnej forme neprejavila súhlas, nikdy ich nepodpísala a prvýkrát sa s nimi oboznamuje až v tomto konaní. Listom zo dňa 27.12.2017 mal žalobca upozorniť žalovanú na omeškanie s úhradou splátky, ktorú vyčíslil na sumu 141,85 eur, tiež si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 15,- eur a od žalovanej požadoval úhradu 156,85 eur do 01.01.2018. Žalovaná poprela a rozporovala doručenie Upozornenia 1, ako aj vôbec jeho odoslanie zo strany žalobcu. Listom zo dňa 19.01.2018 mal žalobca upozorniť žalovaného na omeškanie s úhradou splátok, ktoré vyčíslil na sumu 157,29 eur, súčasne si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 15,- eur a od žalovanej požadoval úhradu vo výške 172,29 eur do 24.01.2018 s upozornením, že ak do uvedeného termínu nezaplatí dlhovanú sumu, žalobca pristúpi k zosplatneniu celého dlhu. Žalovaná poprela a rozporovala doručenie Upozornenia 2, ako aj vôbec jeho odoslanie zo strany žalobcu. Listom zo dňa 22.03.2018 mal žalobca upozorniť žalovanú na omeškanie s úhradou splátok, ktoré vyčíslil na sumu 308,21 eur, súčasne si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 15,- eur a od žalovanej požadoval úhradu vo výške 323,21 eur do 24.01.2018 s upozornením, že ak do uvedeného termínu nezaplatí dlhovanú sumu, žalobca pristúpi k zosplatneniu celého dlhu. Žalovaná poprela a rozporovala aj doručenie Upozornenia 3, ako aj vôbec jeho odoslanie zo strany žalobcu. Upozornenia neboli nikdy žalovanej doručené, nedostali sa do jej dispozičnej sféry. Listom zo dňa 25.05.2018 žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie spotrebiteľského úveru vo výške 4.416,78 eur, spolu s poplatkom podľa Sadzobníka vo výške 20,- eur a tieto žiadal uhradiť do 04.06.2018. Žalovaná poprela a rozporovala doručenie Oznámenia žalobcu o zosplatnení, ako aj vôbec jeho odoslanie zo strany žalobcu. Oznámenie žalobcu o zosplatnení nebolo nikdy žalovanej doručené, nedostalo sa do jej dispozičnej sféry. Z upozornení žalobcu pritom ani nevyplýva, pre ktorú konkrétnu splátku, v akej výške a za ktorý mesiac bola žalovaná v omeškaní, a teda pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť pôžičky, čo je dôležité pre počítanie lehôt, či žalobca skutočne vyhlásil mimoriadnu splatnosť pôžičky v súlade so zákonom. Žalovaná žalobcovi doteraz uhradila 2.528,- eur. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka expressis verbis požaduje, aby právo vyhlásiť predčasnú splatnosť zmluvy pre nesplnenie niektorej splátky bolo medzi stranami individuálne dojednané. Zmluva právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru neobsahuje, žalobca preto nebol oprávnený predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru vyhlásiť. Nakoľko zmluva naďalej trvá, žalobca by mohol žalovanú žalovať len na úhradu nezaplatených splátok. Zo žiadosti žalovanej o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 05.10.2016 vyplýva, že žalovaná je slobodná, má 1 vyživované dieťa, býva v podnájme, je na materskej/rodičovskej dovolenke, je poberateľkou príspevku a jej priemerný čistý mesačný príjem nie je uvedený. Zo žiadosti nevyplýva, v akej výške mala žalovaná príjmy, aké mala v danom čase výdavky na seba, na maloleté dieťa, na zabezpečenie bývania, atď. Žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákona o spotrebiteľských úveroch“), preto nebol oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, dokonca túto svoju povinnosť hrubo porušil a z tohto dôvodu sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Životné minimum pre žalovanú, ktorá mala 1 vyživované dieťa, bolo spolu 288,51 eur, Napriek tomu, že v žiadosti neuviedla, aký má príjem (avšak uviedla, že je na materskej) žalobca poskytol spotrebiteľský úver so splátkou vo výške 151,67 eur mesačne. Z uvedeného dôvodu žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej okrem iného k právu vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru uviedol, že žalovaná v zmysle bodu 2.5 úverovej zmluvy vyhlásila, že prevzala a oboznámila sa pred uzatvorením zmluvy s jej súčasťami, a to formulárom so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, Obchodnými podmienkami pre úvery, všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov, čo potvrdila svojim podpisom. Právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je
stanovené v obchodných podmienkach pre úvery v bode 2.9.1. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, a tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Bírová). Žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovanú ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom schopnosti splácania úveru v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri posudzovaní bonity žalovanej bral do úvahy, a to údaje zo Spoločného registra bankových informácii a Nebankového registra klientskych informácii - preverením záväzkov žiadateľa a ich splácania a následne kreditné a debetné obraty na bežnom účte žalovanej, nakoľko banka viedla žalovanej dlhodobo účet, na základe čoho bola schopná preveriť bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou, na základe čoho mala žalovaná u žalobcu predschválený limit. Žalobca zároveň predložil výpisy z osobného účtu žalovanej, z ktorých žalobca vychádzal pri schválení limitu. K nároku žalobcu na poplatok za poskytnutie úveru žalobca zároveň uviedol, že primeranosť ceny za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je predmetom posudzovania z hľadiska primeranosti tejto zmluvnej podmienky, pokiaľ je táto zmluvná podmienka vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne a pokiaľ neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov v zmysle ustanovení § 53 ods. 1, 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy požadovať. Ako vyplýva zo zmluvnej dokumentácie všetky poplatky boli jasne, zreteľne uvedené jednak v úverovej zmluve a jednak sa s nimi spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť aj prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol poskytnutý pred uzatvorením zmluvy. Žalobca za poskytnutie peňažných prostriedkov nevyžadoval žiadne neprimerané plnenie. Poplatok za poskytnutie úveru bol stanovený vo výške 300,- eur, ktorý bol žalovanej zaúčtovaný hneď pri poskytnutí úveru. V zmysle bodu 2.2. Zmluvy poplatok za poskytnutie úveru mal byť žalovanej vrátený na nasledovných podmienok: a) Úveru je splácaný výlučne z osobného účtu vedeného v banke, b) Žalovaná nebola viac ako 5 dní v omeškaní so splácaním svojich peňažných záväzkov podľa úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, c) Žalovaná nesplatila úver alebo jeho časť vo forme mimoriadnej splátky. Žalovaná porušila podmienku podľa bodu b), splátkou zo dňa 22.05.2017 vo výške 17,55 eur, stratila preto právo na vrátenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 300,- eur.
5. Žalovaná v duplike k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedla, že žalobca sa vo svojom vyjadrení nevysporiadal so všetkými námietkami žalovanej uvedenými v jej predchádzajúcom vyjadrení, najmä neuviedol, pre ktorú konkrétnu mesačnú splátku, za ktorý kalendárny mesiac, v akej bola výške, pre ktorú mala byť žalovaná v omeškaní, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, a pod. Zo skutkových tvrdení žalobcu nie je ďalej zrejmé ako konkrétne posudzoval bonitu žalovanej, ktoré konkrétne údaje z obratov na bežnom účte žalovanej vzal do úvahy, ako posúdil, že je bonitná, resp. nie je bonitná. Ide pritom o mimoriadne dôležitú povinnosť žalobcu ako poskytovateľa spotrebiteľského úveru, ktorá vypláva zo Smernice 2008/48/ES a slovenský zákonodarca ju postihuje mimoriadnou sankciou, a to bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru. Zo žiadosti ani zo žiadneho iného dokumentu nevyplýva, ako sa žalobca vysporiadal s otázkou skutočného príjmu žalobkyne a s otázkou jej výdavkov (výška podnájomného, iné záväzky, životné minimum, výška prípadných pravidelných mimoriadnych výdavkov a pod.). Z výpisov z účtov žalovanej predložených žalobcom za obdobie od 15.2.2016 do 05.10.2016, kedy bol žalovanej žalobcom poskytnutý úver, z ktorých výpisov vyplývajú nasledovné plusové platby pre žalovanú: od 15.02.2016 do 29.02.2016 - bližšie neidentifikovaný jeden vklad v hotovosti v sume 20,- eur, obdobie marca 2016 - bližšie neidentifikovaný jeden vklad v hotovosti vo výške 100,- eur, apríl 2016 - 0,- eur, máj 2016 - 0,- eur, jún 2016 - suma 198,09 eur - rodičovský príspevok, júl 2016 - 0,- eur, august 2016 - suma 194,- eur - príspevok z ÚPSVaR, september 2016
- suma 194,- eur - príspevok z ÚPSVaR a suma 1.639,86 eur - prvý príjem zo zamestnania partnera žalovanej, od 01.10.2016 do 05.10.2016 - 0,- eur. Z uvedených výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že na základe jednej platby vo výške 1.639,86 eur, ktorá prišla na účet žalobkyne dňa 19.09.2016, stihol žalobca predschváliť žalovanej limit na poskytnite úveru vo výške 6.000,- eur a tento úver aj poskytnúť dňa 05.10.2016 na jej bankový účet s tým, že si vôbec nezisťoval ďalšie skutočnosti ohľadne prijatej platby vo výške 1.639,86 eur došlej na účet žalovanej, z ktorej zrejme pri posudzovaní úveruschopnosti žalovanej vychádzal. Jednalo sa pritom o prvý príjem zo zamestnania v tom čase jej partnera, ktorý pracoval v spoločnosti ZOS Trnava, a.s.. Teda za žiadnych okolnosti sa nejednalo o príjem žalovanej, ktorá aj uvádzala banke, že je len poberateľom rodičovského príspevku. Žalobca pre poskytnutie úveru žalovanej v sume 6.000,- eur žalovanej nedôvodne bral do úvahy ako príjem žalovanej aj príjem v
tom čase jej partnera, ktorý v súčasnej dobe nie je už partnerom žalovanej, a odišiel zo spoločnej domácnosti zdieľanej so žalovanou v novembri 2017, a zaťažil ju úverovou povinnosťou splácať naďalej tento úver. Rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4P/65/2017 zo dňa 19.01.2018, právoplatným dňa 28.04.2018, už došlo aj k úprave rodičovských práv a povinností k ich spoločnému maloletému dieťaťu S. S., R.. XX.XX.XXXX. Zároveň poukázala na skutočnosť, že od 25.11.2015 do 27.08.2016, za ktoré obdobie tiež žalobca skúmal bonitu žalovanej na splácanie úveru, bola zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalobca v tomto smere jednoznačne porušil svoju odbornú starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej ako dlžníčky splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona, čo má za následok s poukazom na ustanovenie § 111 ods. 2 zákona, že žalobca nie je oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanej na základe zmluvy o úvere zo dňa 05.10.2016. Pojem „odborná starostlivosť“ je upravený v ustanovení § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca sa v danom prípade uspokojil len s tvrdeniami žalovanej ako žiadateľky o úver v jej žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 05.10.2016, že žalovaná je slobodná, má 1 vyživované dieťa, býva v podnájme, je na materskej/rodičovskej dovolenke, a je poberateľkou príspevku, pričom priemerný čistý príjem uvedený nie je. Žalobca pri posudzovaní schopnosti dlžníčky splácať úver vychádzal len z jednej platby vo výške 1.639,86 eur, ktorá došla na účet žalovanej dňa 19.09.2016, keďže ak by takáto platba v takejto výške na účet žalovanej nedošla, určite by jej nebol úver nielenže predschválený, ale ani poskytnutý. Aj keď žalobca, podľa jeho tvrdení, mal zisťovať, či žalovaná má iné záväzky a spôsoby ich splácania, toto zisťovanie mal vykonať len vo vzťahu k iným bankám, nezaoberal sa ďalšími záväzkami žalovanej. Takýto postup žalobcu pri preverovaní bonity žalovanej pri posudzovaní jej spôsobilosti splácať poskytnutý úver možno považovať za absolútne nedôsledný, v rozpore s odbornou starostlivosťou. Poukázal na pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, okrem iného aj rozsudku, sp. zn. 33Cdo 2178/2018 zo dňa 25.07.2018, a tiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014 vo veci C-449/13.
6. Právny predchodca žalovanej vo svojom prednese na pojednávaní navrhol s poukazom na svoje písomné vyjadrenia žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Zdôraznil, že žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou z hľadiska posúdenia jej schopnosti splácať poskytnutý úver, lebo žalovaná bola v čase poskytnutia úveru evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nemal preto tiež právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Poukázal pritom na aktuálnu judikatúru českého najvyššieho súdu.
7. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, ktoré boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolané. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil svojou pracovnou vyťaženosťou. Rovnako tak svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj žalovaná. Obidve strany sporu súhlasili s prejednaním veci a rozhodnutím v ich neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti obidvoch strán sporu.
8. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, označenými a predloženými žalobcom, a to Žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s. účinnými od 01.10.2016 a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom Prima banka Slovensko, a.s. účinnými od 15.08.2016, opakovaným upozornením, výzvou na predčasné splatenie úveru vrátane fotokópie nedoručenej zásielky, Sadzobníkom poplatkov, Prehľadom nesplátkových operácii, Prehľadom splácania do predčasného zosplatnenia, Stavom omeškaných splátok na úvere, prepočtom zmluvných úrokov a úrokov z omeškania ku dňu zosplatnenia, potvrdením o poskytnutí a čerpaní úveru, výpisom z účtu žalovanej za obdobie od 01.02.2016 do 31.10.2016, v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany vykonal aj dôkazy, ktoré navrhla žalovaná ako spotrebiteľ, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými právnym zástupcom žalovanej na pojednávaní, a to potvrdením o evidencii uchádzačov o zamestnanie, ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4P/65/2017, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
9. Žalovaná dňa 05.10.2016 požiadala žalobcu o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 6.000,- eur bezhotovostným prevodom na jej účet vedený u žalobcu s dobou splácania 4 roky, splatnosťou splátky k 20. dňu v mesiaci. Zároveň požiadala o poistenie schopnosti splácať úver. Žalobcovi predložila doklad totožnosti a v žiadosti ďalej uviedla, že je slobodná, má 1 vyživované dieťa, celkový počet členov
domácnosti tvoria 2 osoby, býva v podnájme a má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou. V čase podania žiadosti bola na materskej/rodičovskej dovolenke a poberala príspevok, typ príjmu v žiadosti uvedený nie je, rovnako tak ani priemerný čistý mesačný príjem žalovanej.
10. Z listinných dôkazov predložených žalovanou, a to potvrdenia ÚPSVaR Revúca zo dňa 05.09.2017 súd zistil, že žalovaná od 25.11.2015 do 27.08.2016 vrátane, bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie.
11. Z výpisov z bežného účtu žalovanej za sledované obdobie od 15.02.2016 do 05.10.2016 mal súd preukázané, že : za mesiac 02/2016 žalovaná mala na účte uskutočnenú jednu kreditnú položku, a to dňa 15.02.2016 vklad v hotovosti v sume 20,- eur, debetné položky v sume -22,02 eur, za mesiac 03/2016 žalovaná mala na účte uskutočnené dve kreditné položky, a to dňa 31.03.2016 vklad v hotovosti v sume 100,- eur, a dňa 29.03.2016 prevod zo sporenia v sume 10,- eur, debetné položky v sume -19,55 eur, za mesiac 04/2016 žalovaná mala na účte uskutočnenú jednu kreditnú položku, a to dňa 29.04.2016 odmenu za platby kartou v sume 0,10 eur, debetné položky v sume -83,62 eur, za mesiac 05/2016 žalovaná nemala na účte uskutočnenú žiadnu kreditnú položku, debetné položky v sume -3,90 eur, za mesiac 06/2016 žalovaná mala na účte uskutočnenú jednu kreditnú položku, a to dňa 30.06.2016 úhradu prijatú od ÚPSVaR Revúca vo výške 198,09 eur, debetné položky v sume -3,90 eur, za mesiac 07/2016 žalovaná mala na účte uskutočnenú jednu kreditnú položku, a to dňa 29.07.2016 odmenu za platbu kartou v sume 0,03 eur, debetné položky v sume -189,58 eur, za mesiac 08/2016 žalovaná mala na účte uskutočnené dve kreditné položky, a to dňa 15.08.2016 úhradu prijatú od ÚPSVaR Revúca vo výške 194,- eur, a dňa 31.08.2016 odmenu za platby kartou v sume 0,04 eur, debetné položky v sume -190,99 eur, za mesiac 09/2016 žalovaná mala na účte uskutočnené tri kreditné položky, a to dňa 14.09.2016 úhradu prijatú od ÚPSVaR Revúca vo výške 194,- eur, dňa 19.09.2016 úhradu prijatú od ZOS Trnava, a.s. v sume 1.639,86 eur a dňa 30.09.2016 odmenu za platby kartou v sume 0,24 eur, debetné položky v celkovej sume -1.832,62 eur. Žalovaná bola v predmetnom výpise súčasne informovaná o možnosti čerpať produkt označený ako pôžička v sume 6.000,- eur za predpokladu splnenia podmienok poskytnutia a podania žiadosti o úver na ktorejkoľvek pobočke žalobcu s tým, že ponuka platí do 31.10.2016. za mesiac 10/2016 žalovaná mala na účte uskutočnené tri kreditné položky, a to dňa 05.10.2016 čerpanie úveru vo výške 6.000,- eur, dňa 17.10.2016 úhradu prijatú od ZOS Trnava, a.s. v sume 1.423,05 eur a dňa 31.10.2016 odmenu za platby kartou v sume 3,14 eur, debetné položky v celkovej sume -7.046,07 eur.
12. Obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4P/65/2017 v konaní vedenom vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. S., R.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky S. S., R.. XX.XX.XXXX a otca W. A., R.. XX.XX.XXXX, mal súd preukázané, že návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 27.10.2017 sa matka domáhala úpravy práv a povinností s maloletému dieťaťu z dôvodu, že s otcom maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti minimálne 1 roka pre nezhody, ktoré medzi nimi vznikali, a to najmä nezáujem otca mal. dieťaťa o rodinu a ich spoločný život. Na pojednávaní dňa 19.01.2018 matka (v predmetnej veci žalovaná) okrem iného uviedla, že otec maloletého dieťaťa od augusta 2016 začal pracovať v Trnave, ako živnostník. Nezhody vznikali najmä preto, že finančne stále pomáhal svojej predošlej partnerke. Z jeho prvej výplaty, ktorá bola fakturovaná a prišla na účet vo výške 1.600,- €, zostalo na domácnosť iba 100,- €. Ostatné peniaze išli na poplatky týkajúce sa života jeho predošlej rodiny. Na chod ich domácnosti jej peniaze často krát požičiavali jej rodičia. Pôžičku, ktorú zobrali v Prima banke na jej meno vo výške 6 000,- €, časť, minimálne v sume 2.200,- € použil na kúpu auta, a z peňazí, ktoré ostali, boli postupne vyplatené podlžnosti a zvyšok otec vybral v sumách po 300
- 400,- € a minul v herniach v Trnave, alebo v Revúcej. Do jej domácnosti otec prispieval sumou 300,- € na úhradu nájomného a splátku pôžičky. Posledné 2 mesiace do domácnosti neprispel žiadnou čiastkou a taktiež ani na výživu na syna. Minimálne posledné 2 splátky za úver už nezaplatil. Kontaktovala ju už aj banka. Z Prima banky im nevrátili ani poplatok za úver vo výške 300,- €, lebo sa dostali do omeškania s jednou splátkou, ktorú otec nad rámec možnosti z účtu tiež vybral. Je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, spolu v sume 236,- €.
Z listinných dôkazov predložených matkou ďalej vyplynulo, že mesačné náklady na domácnosť tvoria platby: za elektrinu aktuálne vo výške 40,- eur, za plyn vo výške 5,94 eur a rozhlas a TV vo výške 4,64 eur, za nájomné za mestský 2 -izbový byt na ul. O. č. XXX vo výške 83,04 eur, a preddavky za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 64,46 eur, ďalej ročné poistné za byt v sume 26,06 eur a ročný poplatok za smeti vo výške 29,20 eur. Ročné poistné pre maloletého S. vo výške 25,28 eur, mesačná splátka úveru vo výške 151,67 eur. Zo začiatku otec zaplatil nájomné a elektrinu a ona z rodičovského príspevku platila synovi poistku v Komunálnej poisťovni, stravu a všetky veci pre syna. Ak peniaze nemala, pretože na pokrytie všetkých výdavkov jej rodičovský príspevok nestačil, pomáhala jej rodina. Peniaze následne rodičom vrátila. Rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4P/65/2017 zo dňa 19.08.2017, právoplatným dňa 28.04.2018, boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému S. S., R.. XX.XX.XXXX, z ktorého rozsudku ďalej vyplýva, že žalovaná ako matka ku dňu rozhodnutia súdu v danej veci, t.j. ku dňu 19.01.2018, bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 213,20 eur a prídavku na dieťa v sume 23,52 eur mesačne. Otec v posledných 12 mesiacoch nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nepoberal a ani nepoberá žiadne dávky. Ani jeden z rodičov nepoberal v posledných 12 kalendárnych mesiacoch dávku v nezamestnanosti, dôchodkové dávky ani úrazové dávky. Matka podala daňové priznanie za rok 2015, základ dane predstavovala suma 38,27 eur, bol jej vyplatený daňový preplatok vo výške 7,27 eur. Otec má od 01.08.2016 živnostenské oprávnenie na výrobu jednoduchých výrobkov z kovov, za rok 2016 podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za obdobie 5 mesiacov, príjmy predstavovali čiastku 5.000,60 eur a výdavky čiastku 2.000,24 eur, základ dane tvorila suma 3.000,36 eur, otec si uplatnil nárok na daňový bonus na 6 maloletých detí, na maloletého Jakuba Janucha (mesiace 08-12/2016) v celkovej sume 1.391,65 eur, daň na úhradu bola 0,- eur. Podľa výpisu z účtu v Prima banke za júl 2017 bola zo spoločnosti ZOS Trnava na účet matky dieťaťa poukázaná suma 1.009.50 eur. Otec má 6 vyživovacích povinností k maloletým deťom. Matka má jednu vyživovaciu povinnosť.
13. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 05.10.2016 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 6.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 48 mesačných anuitných splátkach po 151,67 eur navýšených o poplatok za poistenie schopnosti splácať úver v sume 3,72 eur mesačne, v celkovej výške 155,39 eur. Úver bol žalovanej poskytnutý za fixnú úrokovú sadzbu vo výške 9,90 % ročne, pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 13,63 %. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 16,57 %. Celková čiastka splatená spotrebiteľom, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy tak mala predstavovať čiastku 7.580,16 eur. Dátum splatnosti prvej anuitnej splátky bol dohodnutý na deň 20.10.2016, termín konečnej splatnosti úveru na deň 21.09.2003. Zmluvné strany si dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 300,- eur a poplatok za vklad v hotovosti vo výške 2,50 eur. Celková odplata predstavovala 15,64 %, úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 5% ročne. Spôsob splácania úveru bol dohodnutý odpísaním peňažných prostriedkov z bežného účtu žalovanej v banke v prospech inkasného účtu, v zmluve riadne identifikovaného.
14. Z výpisu z bežného účtu žalovanej u žalobcu za mesiac október 2016 mal súd preukázané, že dňa 05.10.2016 žalovaná čerpala úver vo výške 6.000,- eur bezhotovostne na účet uvedený žalovanou v zmluve, z ktorej sumy bola čiastka vo výške 300,- eur hneď zaúčtovaná na poplatok za poskytnutie úveru s možnosťou jeho vrátenia.
15. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná žalobcovi postupnými úhradami realizovanými od októbra 2016 do 25.05.2018 uhradila celkovú sumu vo výške 2.530,03 eur, ktorá bola žalobcom započítaná na úhradu istiny vo výške 1.764,75 eur, zmluvného úroku vo výške 711,17 eur, poistného vo výške 52,88 eur, úroku z omeškania vo výške 2,03 eur.
16. Podľa článku 2.8. Zmeny okolnosti na strane klienta Obchodných podmienok pre úvery občanom
- Prima banka Slovensko, a.s. účinnými od 15.08.2016 (ďalej len „Obchodné podmienky pre úvery“) každá z nasledovných právnych skutočností sa bude považovať za zmenu okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere na strane klienta. Skutočnosti, ktoré zakladajú zmenu okolností sú : a) klient nezaplatí ktorúkoľvek čiastku dlžnú podľa zmluvy o úvere ani do 3 mesiacov po lehote jej splatnosti.
17. Podľa článku 2.9.1. Predčasná splatnosť Obchodných podmienok pre úvery, ak nastane akákoľvek zmena okolností, môže banka vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru. Doručením výzvy na
predčasné splatenie úveru sa všetky čiastky, ktoré sú dlžné podľa zmluvy o úvere (istina aj príslušenstvo) stanú splatné okamžite alebo v deň určený bankou vo výzve adresovanej klientovi. Banka môže určiť, že predčasne splatnou sa stane iba časť dlžných čiastok. Žiadosťou o predčasnú splatnosť úveru zároveň zaniká nárok klienta na poskytnutie ďalších peňažných prostriedkov z úveru.
18. Podľa článku 2.10.1. Vznik omeškania Obchodných podmienok pre úvery klient je v omeškaní, ak nesplatí istinu úveru, nezaplatí úroky alebo nesplní iný peňažný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas, v dohodnutý deň ich splatnosti alebo v deň, ktorý vyplýva z výzvy na predčasnú splatnosť. Prvým dňom omeškania je teda deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti príslušného záväzku.
19. Písomnosťou označenou ako opakované upozornenie zo dňa 22.03.2018 mal žalobca vyzývať žalovanú na úhradu omeškaných splatných splátok vo výške 308,21 eur v lehote do 05.10.2016 a žalovanú zároveň upozorniť aj na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ktorú skutočnosť žalovaná rozporovala. Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 25.05.2018, ktorú písomnosť žalovaná v odbernej lehote neprevzala, bola žalovaná vyzvaná na úhradu celého dlžného úveru vo výške 4.446,78 eur s príslušenstvom, z ktorej sumy čiastka 30,- eur predstavuje poplatok za výzvu, v lehote do 04.06.2018.
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva
26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka v platnom znení touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
28. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
30. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
31. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
32. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
33. Podľa § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
34. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
35. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
36. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti nároku o zaplatenie sumy 387,97 eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovanou, ako spotrebiteľom, ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekonala v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, keďže v zmluve je označená menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom a účelom čerpania úveru mal byť podľa zmluvy bezúčelový úver. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanej za poplatok v sume 300,- eur poskytnutý úver vo výške 6.000,- eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 9,9%, ktorý sa zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 151,67 eur, navýšených o poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 3,72 eur mesačne, spolu vo výške 155,39 eur. Na jednej strane, zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Zároveň obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na strane druhej, bolo preukázané, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu. Bolo preukázané, že žalobca pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou neskúmal údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov a rodinného stavu žalovanej, ako spotrebiteľa s prihliadnutím na výšku predschvéleného a poskytnutého úveru s dobou splácania v trvaní 48 mesiacov a výške mesačnej splátky 155,39 eur vrátane platne dohodnutého poistenia úveru.
40. Bolo preukázané, že žalovaná bola v dobe od 25.11.2015 do 27.08.2016 vrátane vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Príjem žalovanej za rok 2015 (podľa podaného daňového priznania) bol 38,27 eur, v dôsledku čoho jej bol vyplatený daňový preplatok vo výške 7,27 eur. Od júna 2016 žalovaná začala poberať príspevok v sume životného minima 198,09 eur. (pozn. rodičovský príspevok v roku 2016 bol vo výške 203,20 eur mesačne). Dňa 28.08.2016 sa žalovanej narodil syn S. S.. Otec maloletého dieťaťa a v tom čase partner žalovanej W. A., dňom 01.08.2016 získal živnostenské oprávnenie na výrobu jednoduchých výrobkov z kovov a začal vykonávať práce pre ZOS Trnava, a.s.. Prvý príjem svojmu odberateľovi fakturoval v sume 1.639,86 eur, ktorý bol dna 19.09.2016 vyplatený na účet žalovanej. W. A. podal za rok 2016 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za obdobie 5 mesiacov, príjmy predstavovali čiastku 5.000,60 eur a výdavky čiastku 2.000,24 eur, základ dane tvorila suma 3.000,36 eur, zároveň si uplatnil nárok na daňový bonus na 6 maloletých detí, na maloletého S. S. (mesiace 08-12/2016) v celkovej sume 1.391,65 eur, daň na úhradu bola 0,- eur. Nebolo sporné, že žalovaná so synom žila v podnájme, konkrétne v 2 - izbovom mestskom nájomnom byte v Jelšave na adrese trvalého bydliska na ul. O. Č.. XXX. Bolo preukázané, že mesačné náklady na domácnosť, ktoré žalobca neskúmal, tvorili platby: za elektrinu približne vo výške 40,- eur, za plyn vo výške 5,94 eur a rozhlas a TV vo výške 4,64 eur, za nájomné vo výške 83,04 eur, a preddavky za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 64,46 eur, ročné poistné za byt v sume 26,06 eur a ročný poplatok za smeti vo výške 29,20 eur. Žalovaná ďalej hradila poistné pre maloletého S. vo výške 25,28 eur ročne, spolu hradila iba poplatky v sume 204,79 eur mesačne.
41. Žalobca pri posudzovaní bonity žalovanej z hľadiska jej schopnosti ako dlžníčky splácať spotrebiteľský úver v rozhodnom období od 15.02.2016 do 05.10.2016 do júna 2016, kedy nastúpila na materskú/rodičovskú dovolenku, ako nezamestnaná nemala žiadny pravidelný príjem, nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Povinnosť posudzovať úverovú schopnosť spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou pritom chráni nielen samotného spotrebiteľa pred negatívnymi dôsledkami neschopnosti splácať úver, ale sprostredkovane tiež spoločnosť ako celok, pretože predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom predĺženia a insolvencie na strane spotrebiteľa a osôb na ňom závislých, a predchádza tiež narušeniu rodinných a sociálnych vzťahov. V neposlednom rade chráni tiež samotného veriteľa, pretože
odborné posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver pri žiadosti o ďalší úver znižuje riziko veriteľov, ktorí tomuto spotrebiteľovi poskytli úver, či iné služby už skôr (z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 33Cdo 2178/2018 o dňa 25.07.2018).
42. Bolo preukázané, že od júna 2016 príjem žalovanej tvoril jedine príspevok v podobe životného minima na dospelú osobu v sume 198,09 eur. Po narodení syna S. S., t.j. dňa 28.08.2016, pritom stúpla výška životného minima na ďalšiu spolu posudzovanú osobu, a to nezaopatrené neplnoleté dieťa o sumu 90,42 eur, pričom príjem žalovanej úhrn uvedených súdom nedosahoval. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané ďalšie tvrdenie žalovanej, že žalobca na základe jedinej kreditnej platby v sume 1.639,86 eur, ktorá jej bola pripísaná na účet dňa 19.09.2016, a ktorá bola príjmom zo živnosti jej partnera W. A. v dôsledku prác vykonávaných od 08/2016 pre ZOS, a.s. Trnava, dňa 05.10.2016 nielen predschválil, ale jej aj poskytol žalovanej úver v sume 6.000,- eur.
43. Porušenie povinnosti žalobcu, ako veriteľa postupovať v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver v dohodnutých splátkach vo výške 155,39 eur po dobu 4 rokov, súd vzhliadol v neúplne vyplnenej žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru v časti osobných, majetkových a zárobkových pomeroch žalovanej, hodnovernosť údajov, ktorých žalobca žiadnym spôsobom ani neoveril, a to bez ohľadu na to, či žalovaná bola alebo nebola evidovaná v databáze dlžníkov. Postupovať s odbornou starostlivosťou pritom znamená, že údaje, ktoré žalovaná veriteľovi uviedla, bol žalobca povinný overiť, prípadne porovnať s verejne dostupnými informáciami, či už údajmi o životnom minime pre jednu plnoletú fyzickú osobu a ďalšie spoluposudzované osoby, najmä keď sa jednalo o nezaopatrené neplnoleté dieťa vo veku necelých 2 mesiacov v jej osobnej starostlivosti, prípadne aj údajmi o priemerných výdavkov obyvateľstva a tieto minimálne porovnať s údajmi zistenými od žalovanej ako spotrebiteľa (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 1As 30/2015-39 zo dňa 01.04.2015). Tvrdenie žalobcu, že banka dlhodobo viedla účet žalovanej, na základe čoho bola schopná s odbornou starostlivosťou preveriť bonitu žalovanej a na základe čoho mala mať žalovaná u žalobcu predschválený úverový limit bolo vyvrátené listinnými dôkazmi predloženými samotným žalobcom, z ktorých jednoznačne a spoľahlivo vyplýva záver o nemajetnosti žalovanej, čomu svedčia aj jej príjmy v období od 15.02.2016 do 19.09.2016 takmer pravidelne vo výške 0,- eur mesačne, s výnimkou mesiaca jún, august a september 2016, kedy jej bol z ÚPSVaR Revúca poukázaný príspevok v sume 198,09 eur, resp. 194,- eur. Jediný príjem prevyšujúci sumu životného minima bol na účet žalovanej poukázaný dňa 19.09.2016 vo výške 1.639,86 eur zo spoločnosti ZOS, a.s. Následne vo výpise z účtu za mesiac 09/2016 žalobca urobil žalovanej ponuku vo výške predschváleného úveru v sume 6.000,- eur. Dovtedy žalobca žalovanej, hoci bola jeho dlhoročnou klientkou, za ním sledované obdobie od 15.02.2016 do 30.09.2016 takúto ponuku neurobil.
44. Za hrubé porušenie povinnosti žalobcu, ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver súd s poukazom na vyššie uvedené považoval postup žalobcu, v dôsledku ktorého nedôvodne bral do úvahy ako určujúci príjem žalovanej, prvý príjem v tom čase jej partnera zo živnosti, čo má za následok, že spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovení § 11 ods. ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanej reálne poskytol. Žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala tvrdenia žalobcu o uzavretí spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ani o poskytnutí peňažných prostriedkov v sume 6.000,- eur, z ktorých suma 300,- eur bola žalobcom započítaná na úhradu poplatku za poskytnutie úveru, preto žalovanej vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky v sume 5.700,- eur vrátiť, keďže súd predmetný úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná nerozporovala ani tvrdenia žalobcu, že si svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná žalobcovi do mája 2018 okrem poplatku za poskytnutie úveru uhradila po častiach sumu 2.530,03 eur.
45. Hoci žalobca tvrdil, že pristúpil k zosplatneniu úveru a žalovanú vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, nebolo preukázané, že v prejednávanej veci došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia veriteľ môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Inými slovami, veriteľ je povinný upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku skôr ako pristúpi k zosplatneniu dlhu. Právo
zosplatniť záväzok môže pritom veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, inak toto jeho právo zanikne. Žalobca písomnosťou zo dňa 22.03.2018 mal síce žalovanú upozorniť na možnosť zosplatnenia jej záväzku, avšak žalobca už žiadnym spôsobom nepreukázal, že takého upozornenie žalovanej doručil, prípadne že by predmetnú písomnosť vôbec odovzdal na poštovú prepravu. Znamená to, že v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Naviac bolo preukázané, že ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a nebol preto ani oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Záväzok žalovanej nebol preto zosplatnený riadne a naďalej trvá v pôvodne dohodnutých splátkach až do konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
46. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.10.2016 a posledná splátka bude splatná dňa 20.09.2020 (pri splatnosti spotrebiteľského úveru za 48 mesiacov). Znamená to, že ku dňu rozhodnutia súdu (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) boli splatné splátky od 20.10.2016 do 20.10.2018, celovo 25 mesačných splátok istiny v sume 125,- eur, navýšených o poplatok za poistenie schopnosti splácať úver v zmysle platne uzavretej dohody o poistení úveru v sume 3,72,- eur mesačne, spolu splátka v sume 128,72 eur mesačne. Ku dňu rozhodnutia súdu, t.j. ku dňu 25.10.2018 bol preto dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.218,- eur (25 x 128,75 eur). V prevyšujúcej časti o zaplatenie splátok istiny navýšenej o poplatok za poistenie úveru, t.j. 11 splátok po 128,72 eur, u ktorých splatnosť ešte nenastala, t. j. v sume 1.415,92 eur súd žalobu pre jej predčasnosť zamietol.
47. Zvyšok neuhradenej istiny predstavuje sumu 387,97 eur (splatná istina navýšená o poplatok za poistenie úveru ku dňu 25.10.2018 vo výške 3.218 eur mínus úhrady žalovanej vo výške 2.530,03 eur mínus poplatok za poskytnutie úveru vo výške 300,- eur). Súd preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom dôvodne uplatnenú sumu 387,97 eur titulom nevrátených peňažných prostriedkov. V prevyšujúcej časti žalobu v dôsledku posúdenia úveru ako bezúročný a bez poplatkov, ako nedôvodnú zamietol.
48. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania pre neunesenie dôkazného bremena o zosplatnení úveru v zmysle ustanovení § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a porušenie povinnosti podľa 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch súd žalobu zamietol. Súd zaviazal žalovanú k zaplateniu úrokov z omeškania z každej jednotlivej nezaplatenej priznanej splátky odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením každej jednotlivej splátky peňažného záväzku vo výške 128,72 eur, počnúc omeškaním neuhradenej časti splátky splatnej dňa 20.07.2018, končiac poslednou splátkou splatnou ku dňu rozhodnutia súdu, t.j. ku 20.10.2018, a to až do zaplatenia každej jednotlivej splátky, keďže právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol po 01.02.2013. Úrok z omeškania za splátky istiny splatné od 20.10.2016 do 20.06.2018, súd z dôvodu ich úhrady žalobcovi nepriznal.
49. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
50. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 387,97 eur, čo je 8,90 %. Neúspech žalobcu je v sume 3.968,81 eur, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá, čo je 91,10 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 8,90 % - 91,10 %, čo predstavuje čistý úspech žalovanej vo výške 82,20 % a z uvedeného dôvodu jej ako úspešnej strane v spore vznikol proti žalobcovi, ako neúspešnému v spore, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,20%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.