Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-44-2018.pdf
PDF · 88.05 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti o maloleté deti: E. S., nar. XX.XX.XXXX a A. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Y. F. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom A., V. L. XXXX/XA a otec C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Y. XXXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advokáti Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta 3911/24, IČO: 36 864 455, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/93/2016-290 zo dňa 19.02.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina schválil rodičovskú dohodu v znení, že maloleté deti E. a A. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, rodičia sa dohodli na úprave styku počas školského roku, ako aj počas letných prázdnin. Súd zároveň určil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na výživu maloletého E. výživným vo výške 150,00 Eur mesačne a na výživu maloletej A. výživným vo výške 120,00 Eur mesačne do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, s účinnosťou od 01.08.2016. Súd tiež vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.08.2016 do 28.02.2018 na maloletého E. vo výške 1.330,00 Eur s povolením otcovi splácať dlh v mesačných splátkach po 30,00 Eur k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na maloletú A. vo výške 950,00 Eur s povolením splácať dlh v mesačných splátkach po 20,00 Eur k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine, § 24, § 25, § 28, § 36, resp. § 62, § 65 a § 75 až § 77, keď konštatoval, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a nevedia sa dohodnúť na základných právach a povinnostiach vo vzťahu k maloletým deťom. Ohľadom stretávania sa s deťmi a zverením ich do výchovy schválil rodičovskú dohodu, ktorá neodporovala záujmom maloletých detí. Pri výške výživného vychádzal z odôvodnených potrieb detí, ako aj z možností a schopností oboch rodičov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podal odvolanie otec maloletých detí. Napadol výrok, ktorým súd stanovil výšku bežného výživného z dôvodov, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi a tvrdeniami
otca detí a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tiež uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Podľa odvolateľa súd v rozsudku len stručne uviedol vyjadrenia otca a matky ohľadom ich mesačných príjmov a výdavkov, ako aj ohľadom výšky mesačných výdavkov oboch maloletých detí. Má za to, že pri určovaní výšky výživného na každé z maloletých detí sa súd dostatočne nevysporiadal s ich odôvodnenými potrebami a majetkovými pomermi otca. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odôvodnené potreby maloletých detí a ich mesačné výdavky nekorešpondujú s matkou navrhovanou výškou výživného. Z pôvodných 180,00 Eur v priebehu konania matka navýšila výživné na sumu 250,00 Eur, pričom aj prvoinštančný súd dospel k záveru, že výživné požadované v takejto výške je neprimerané. Odvolateľ za neprimerané považuje aj určené výživné vo výške 150,00 Eur na maloletého E. a 120,00 Eur na maloletú A. mesačne. Finančná situácia otca je nepriaznivá, z jeho strany nie je možné prispievať na výživu maloletých detí výživné v súdom určenej výške, a to aj v spojení s jeho povinnosťou uhrádzať mesačné splátky nedoplatku na výživnom. Súd nedostatočne preskúmal matkou deklarované mesačné výdavky, najmä s poukazom na úhradu nájomného vo výške 450,00 Eur mesačne. Opustenie spoločnej domácnosti prinieslo neprimeranú finančnú záťaž nielen pre ňu, ale aj pre otca maloletých detí. Po opustení spoločnej domácnosti sa nijakým spôsobom nepodieľala na splácaní hypotekárneho ani spotrebného úveru, a tak všetky záväzky a pasíva pochádzajúce z manželstva a súvisiace so správou spoločného majetku musí otec znášať sám. Finančná situácia otca je natoľko kritická, že nie je schopný uhrádzať mesačné splátky úverov, čo môže vyústiť do predčasného splatenia zostatku úveru, ako i iniciovaniu exekučného konania na spoločný majetok matky a otca maloletých detí. Hrozí tak majetkové riziko, ktoré by mohlo ovplyvniť ich finančné pomery a s určitosťou by malo dopadať na zabezpečovanie hmotných potrieb oboch maloletých detí. Podľa odvolateľa za primeranú považuje sumu 100,00 Eur mesačne ako výživné na každé z maloletých detí. Otec maloletých detí momentálne nemá možnosť výhodnejšieho zárobku, na zlepšenie svojej finančnej situácie začal vykonávať sprostredkovateľskú činnosť, avšak ako viackrát uviedol aj súdu, pokračuje už len pre spoločnosť UNIVERSAL maklérsky dom a.s. K zníženiu zárobku viedlo aj to, že opakovane bol práceneschopný. S touto skutočnosťou sa súd vôbec nevysporiadal. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom zmenil tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletého E. výživné sumou 100,00 Eur mesačne a taktiež výživné na maloletú A. vo výške 100,00 Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2016.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila matka maloletých detí. Nestotožnila sa s dôvodmi odvolania ani s tvrdením otca, podľa ktorého je jeho finančná situácia tak nepriaznivá, že z jeho strany nie je možné prispievať na výživu maloletých detí v súdom určenej výške. Matka maloletých detí poukazovala v konaní aj na životnú úroveň otca, ktorý v priebehu roku 2017 sa zúčastnil viacerých pobytov v zahraničí, len ona vie o dvoch, ktoré otec nespochybnil, a to v Keni a v Číne. Tiež sa matka maloletých detí stotožnila s úvahou súdu, podľa ktorej by otec maloletých detí, pokiaľ by nemal dostatočný príjem z podnikateľskej činnosti, túto nevykonával. Je konateľom spoločnosti MOBIL WAP SK, s.r.o. a zároveň jej zamestnancom, pričom vykonáva predajcu a servisnú spoločnosť pre registračné pokladne značky Elcom. Pokiaľ príjmy otca nie sú na takej úrovni, aby dokázal zabezpečiť odôvodnené potreby maloletých detí, mohol čas trávený v zahraničí účelne vynaložiť na zabezpečenie svojich príjmov. Nie je možné uveriť tvrdeniam otca, že mesačne si požičiava od svojich rodičov sumu 700,00 Eur a že diaľkové štúdium na vysokej škole v Bratislave mu uhrádza v sume 1.200,00 Eur ročne jeho sestra. Otec detí vo veku 45 rokov by mal mať prvoradý záujem na tom, aby si zabezpečil finančné prostriedky na pokrytie odôvodnených potrieb maloletých detí. Podľa matky maloletých detí je v súčasnej dobe na Slovensku celý rad spoločností, ktoré poskytovali a poskytujú pracovné príležitosti s príjmom nad 1.000,00 Eur mesačne, pričom z takéhoto príjmu by mohol otec zabezpečiť výživné pre maloleté deti. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti neprihliadal len na preukázané príjmy, ale musí vychádzať aj z potencionálnych príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (tými sú schopnosti, prax, dopyt na trhu práce, vek a podobne). Vzhľadom na rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí, výživné, ktoré navrhuje otec na každé z detí vo výške 100,00 Eur mesačne, je neprimerane nízke a životná úroveň by bola vážne ohrozená. Treba tiež zdôrazniť stav, že maloleté deti sa majú podieľať na životnej úrovni rodičov, a pokiaľ si otec môže dovoliť viackrát do roka cestovať do cudziny, tak súdom určené výživné je nutné považovať za minimálne, z ktorého matka detí môže zabezpečovať ich výživu. Matka ďalej poukazuje na to, že má záujem na predaji bytu, ktorý patrí do BSM a v ktorom v súčasnej dobe nikto z nich nebýva, avšak za podmienky, že bude splatený úver a zvyšok rozdelený medzi bývalých manželov. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
4. K podanému vyjadreniu sa vyjadril otec maloletých detí. Uviedol, že štúdium na vysokej škole, ktoré absolvuje, vykonáva na detašovanom pracovisku v Čadci, pričom škola používa i systém dištančného štúdia, t.j. niektoré predmety a skúšky prebiehajú cez webový portál školy a nie je vždy potrebné školu fyzicky navštevovať. Výdavky otca spojené so štúdiom sú potom minimálne a nemožno ich považovať za neodôvodnené. Čo sa týka zmieňovaných zahraničných ciest do Kene a Číny, tieto neboli realizované na rekreačné účely. Zahraničná cesta do Kene bola sprostredkovaná za účelom propagácie nového strediska s charitatívno-humanitárnou činnosťou a služobná cesta do Číny sa konala na pozvanie obchodných partnerov otca a títo znášali i náklady spojené s ňou. Pri príležitosti návštevy Číny otec maloletých vzhľadom na svoje zdravotné problémy podstúpil aj procedúry klasickej čínskej medicíny.
5. Na ďalšie vyjadrenie matky už súd neprihliadal, nakoľko súdu bolo doručené po stanovenej lehote.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a nie sú schopní sa dohodnúť na vzájomných právach a povinnostiach k maloletým deťom. Z uvedených dôvodov na návrh matky súd skúmal možnosti a schopnosti rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí a dospel k záveru, že je potrebné súdom upraviť vzájomné práva a povinnosti. Ohľadom výchovy a styku maloletých detí s otcom bola schválená rodičovská dohoda, v ďalšom súd stanovil otcovi výšku vyživovacej povinnosti, resp. vyčíslil zameškané výživné za obdobie, odkedy bolo o vyživovacej povinnosti k deťom rozhodované. Z preskúmavaného rozsudku, ako aj zo spisového materiálu mal aj odvolací súd preukázané, že matka žije s deťmi v prenajatom byte a jej príjem v priemere predstavuje sumu 576,00 Eur v čistom. Maloleté deti sú žiakmi 7. a 3. ročníka základnej školy, majú bežné výdavky so stravou, ošatením, so školskými poplatkami. Navyše deti nosia okuliare, resp. E. navštevuje hudobný krúžok a A. krúžok tanečný. Otec je konateľom spoločnosti MOBIL WAP SK, s.r.o., kde je zároveň aj zamestnaný, tiež vykonáva poradenskú činnosť pre ďalšiu spoločnosť. Rodičia sú spoluvlastníkmi 4-izbového bytu s garážou, pričom podľa ich tvrdení majú záujem tento odpredať a z výťažku by bola splatená aj hypotéka.
8. Rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a podobne. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa, ako sú kultúrne, rekreačné, športové potreby a podobne. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet a vychádzať len z porovnania príjmov oboch rodičov.
9. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na vykonané dokazovanie postupoval pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie správne a s jeho závermi, keď určil výživné otcovi na maloletého E. sumou 150,00 Eur mesačne a na maloletú A. sumou 120,00 Eur mesačne, sa odvolací súd stotožnil. Na tieto závery v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. V tomto prípade aj odvolací súd mal preukázaný pravidelný príjem oboch rodičov. Rodičia deklarovali svoje ostatné majetkové pomery ako spoluvlastníctvo bytu, používanie osobného motorového vozidla. Súd určoval výživné k maloletým deťom navštevujúcim základnú školu, ako aj záujmové krúžky, s ďalšími bežnými školskými potrebami a primeraným zdravotným stavom. Odvolací súd má za to, že z takto vykonaného dokazovania vychádzal prvoinštančný súd správne a v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí, pričom s jeho závermi sa odvolací súd plne stotožnil a na tieto poukazuje. Vo svojom odvolaní otec maloletých detí neuviedol žiadne iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by
sa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil majúc za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí výživné stanovené prvoinštančným súdom. Takto stanovené výživné je primerané vzhľadom aj na vek a potreby detí. Súd správne potom posúdil aj výšku zameškaného výživného, ktorá v konečnom dôsledku v odvolaní spochybňovaná nebola. Za primerané súd považoval aj určenie splátok zameškaného výživného splatného spolu s bežným výživným.
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).