Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/134/2016

Potvrdené rozhodnutím 4To/18/2019
„Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ľubomíry Kubáňovej, v trestnej veci proti obžalovanému S. S., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno e/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného S. S. proti rozsudku Okresného súdu Nové zámky z 24.10.2018, sp. zn. 4T/134/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 23. mája 2019, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného S. S. z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci senátom zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tamaškoviča a prísediacich sudcov Ing. Marek Polák a Eleonóra Babošová v trestnej veci obžalovaného S. S. J. XX.XX.XXXX v G., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv 678/15/4404 zo dňa 02.11.2016, na hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2018 takto

rozhodol:

Obžalovaný

S. S. nar. XX.X.XXXX I. G., trvale bytom G., W. H.. J. Č.. XXX/XXX

je vinný, že

od presne nezistenej doby asi od roku 2010 až dosiaľ, v obci Bánov, v rodinnom dome na ulici H.. J. Č.. XXX/XXX, sa agresívne správa k svojej manželke H. S. čo má stúpajúcu tendenciu a spočíva najmä v tom, že jej vulgárne nadáva, ponižuje ju, robí jej schválnosti, schováva jej rôzne veci osobného charakteru, dary od svojich detí a vnúčat, v prípade uzamknutia dverí na izbe, v ktorej sa zdržiava tieto jej zvesí, odmontuje kľučku alebo upchá papierom zámok, v čase keď je zamknutá v izbe z dôvodu, že sa ho bojí, bezdôvodne jej búcha na dvere alebo do nich kope, zakazuje a bráni jej užívať spoločné priestory v dome, vrátane kúpeľne a záchodu, ako aj záhradu, vypína jej plyn a elektriku, pričom jej prestrihol kábel od televízora, odmontoval žiarovky v lustri, znefunkčnil elektrické zásuvky, zaklincoval vchodové dvere na dome, ktoré poškodená používala, rozbíja kuchynský riad a rozhadzuje jedlo, správa sa povýšenecky a nazýva sa pánom domu, vychvaľuje sa pred ňou mimomanželským vzťahom, necháva jej vulgárne a osočujúce odkazy na papierikoch, vyhráža sa jej ublížením na zdraví, v novembri 2015 ju obťažoval tým spôsobom, že si na ňu ľahol a začal ju škrtiť, kopal ju do zadnej časti tela, bil ju metlou po celom tele, znemožnil jej vstup do domu tak, že zvnútra zamkol vchodové dvere a kľúč nechal v zámku a dvere otvoril až po príchode hliadky PZ, čím u nej vyvolával najmä psychické utrpenie s prežívaním úzkosti a strachu, čo súvisí aj so vznikom žalúdočných vredov a vysokého krvného tlaku poškodenej H. S.

teda

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie bitím, kopaním, ponižovaním, pohŕdaným zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, hygieny, bývania a neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania t.j. po dlhší čas

Tým spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmena a, písmena b, písmena e, odsek 3 písmena d, Trestného zákona s poukazom na § 138 písmena b, Trestného zákona

Za to mu súd ukladá

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 odsek 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písmena j, Trestného zákona, a nezistení okolností priťažujúcej v zmysle § 37 Trestného zákona, § 39 odsek 1 odsek 3 písmena d, Trestného zákona, trest odňatia slobody 3 (tri ) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmena a, Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 odsek 3 písmena b, Trestného zákona sa obžalovanému zakazuje požívať alkoholické nápoje počas skúšobnej doby.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 odsek 4 písmena i, Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona obžalovaný je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky, sp. zn. 1Pv 678/15/4404 dňa 02.11.2016, podala na Okresný súd Nové Zámky obžalobu na obvineného S. S. narodeného XX.XX.XXXX pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno e), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmena b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby asi od roku 2010 až dosiaľ, v obci Bánov, v rodinnom dome na ulici H.. J. Č.. XXX/XXX, sa agresívne správa k svojej manželke H. S. čo má stúpajúcu tendenciu a spočíva najmä v tom, že jej vulgárne nadáva, ponižuje ju, robí jej schválnosti, schováva jej rôzne veci osobného charakteru, dary od svojich detí a vnúčat, v prípade uzamknutia dverí na izbe, v ktorej sa zdržiava tieto jej zvesí, odmontuje kľučku alebo upchá papierom zámok, v čase keď je zamknutá v izbe z dôvodu, že sa ho bojí, bezdôvodne jej búcha na dvere alebo do nich kope, zakazuje a bráni jej užívať spoločné priestory v dome, vrátane kúpeľne a záchodu, ako aj záhradu, vypína jej plyn a elektriku, pričom jej prestrihol kábel od televízora, odmontoval žiarovky v lustri, znefunkčnil elektrické zásuvky, zaklincoval vchodové dvere na dome, ktoré poškodená používala, rozbíja kuchynský riad a rozhadzuje jedlo, správa sa povýšenecky a nazýva sa pánom domu, vychvaľuje sa pred ňou mimomanželským vzťahom, necháva jej vulgárne a osočujúce odkazy na papierikoch, vyhráža sa jej ublížením na zdraví, v novembri 2015 ju obťažoval tým spôsobom, že si na ňu ľahol a začal ju škrtiť, kopal ju do zadnej časti tela, bil ju metlou po celom tele, znemožnil jej vstup do domu tak, že zvnútra zamkol vchodové dvere a kľúč nechal v zámku a dvere otvoril až po príchode hliadky PZ, čím u nej vyvolával najmä psychické utrpenie s prežívaním úzkosti a strachu, čo súvisí aj so vznikom žalúdočných vredov a vysokého krvného tlaku poškodenej H. S..

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne - poškodenej H. S., N. S.V. H., O. H., S. S. a znalca MUDr. I. Š., oboznámením spisového materiálu, prečítaním výpovede svedkov Y. I. a svedkyne X. H. z prípravného konania.

Obžalovaný S. S. (ďalej len obžalovaný) poprel spáchanie skutku, pričom sa bránil tým, že on sa poškodenej nikdy nedotkol, on ju len usmerňoval, nikdy sa jej nedotkol ani fyzicky, predné dvere zaklincoval z dôvodu, že doplácal na kúrení, žiarovky odmontoval preto, lebo stačí, aby svietila len jedna, plyn vypol preto, lebo raz ho nechala poškodená bežať a bol veľký plameň, ďalej uviedol, že elektrickú zásuvku neznefunkčnil, boli tam ešte tri voľné, kuchynský riad nerozbíjal, jedlo nerozhadzoval, nikdy sa nevychvaľoval mimomanželským vzťahom, odkazy poškodenej nechával, ale boli to pravdivé odkazy,

nikdy nepísal zlo, nikdy sa jej nevyhrážal ublížením na zdraví, nikdy ženu neobťažoval ani ju neškrtil, nekopal ju ani ju nebil metlou, je pravdou, že ju chcel udrieť, ale neudrel, nebráni jej užívať spoločné priestory, nenadáva jej ani ju neponižuje a ani neschováva poškodenej veci. Ďalej uviedol že alkoholické nápoje nepožíva, pije len občas doma a keď si ide nakúpiť, tak si dá jedno pivo. Ďalej uviedol, že toto je pomsta zo strany manželky, lebo nedostáva jeho dôchodok. On by chcel, aby sa aj ona podieľala na chode domácnosti.

Poškodená svedkyňa H. S. ( ďalej len poškodená ) uviedla, že manžel od roku 2010 chodieval do kúpeľov 3-4 x ročne a vtedy jej vypína plyn, odpojuje žiarovky, jeho správanie je neúnosné, obžalovaný jej vykrikuje, že tu už dlho nebude bývať, on si prinesie inú, toto jej hovorieval dennodenne, hovorieval jej aj to, že ju dostane na psychiatriu, vulgárne jej nadáva, necháva jej papieriky s vulgárnymi odkazmi, metlou ju bil po celom tele, cítila sa byť ponížená. Ďalej uviedla, že jej zatvára dvere keď ide do kostola, potom sa nevie dostať do domu a musí zavolať policajtov, berie jej osobné veci ktoré pred ňou skrýva, zamkýňa jej dvere, ktoré jej potom zvesí, vyhráža sa jej a ona sa potom zo strachu musí zamknúť v izbe a následne jej strká do zámku veci aby nevedela otvoriť dvere, preto tam máva aj nočník. Ďalej uviedla, že obžalovaný po nej vykrikuje že ty stará k...., správa sa vždy povýšenecky a že doma prežívali peklo. Majú spoločnú záhradu, avšak bráni jej v jej užívaní. Zabitím sa jej nevyhrážal, len tým, že jej roztrieska papuľu, kopal a bil ju. Hanbila sa chodiť von na dvor, pretože aj tam jej nadával a vulgárne vykrikoval.

Svedkyňa O. H. - dcéra obžalovaného uviedla, že jej otec je násilnícky, urážlivý a agresívny, ponižuje ľudí okolo seba, niekoľkokrát videla že doma mali bordel, povyhadzovaný nábytok , jedlo vyliate na koberec, obžalovaný zakazuje poškodenej chodiť na záchod, uráža a ponižuje ju, bije ju metlou, povedal jej aj to, aby sa išla obesiť. Ďalej uviedla, že bolo aj také, že u nich poškodená musela bývať, pretože sa hanbila ísť do roboty kvôli modrinám.

Svedok S. S.- syn obžalovaného uviedol, že jeho rodičia nemajú dobré vzťahy, stále sa hádajú obžalovaný robí poškodenej zle, zatvára ju v dome, zamkne pred ňou WC a ona potom musí ísť von, vypne jej plyn, predný vchod zaklincoval a v zadnom vchode nechával kľúče, aby sa nedostala dovnútra. Obžalovaný chodí do krčmy ale to, že koľko pije, nevie uviesť. Ďalej uviedol, že poškodenej nadáva do kuriev, necháva jej odkazy na papierikoch typu- ta stará kurva, nemáš tu čo hľadať, do večera tu nebudeš a podobne. Poškodenej schováva veci osobnej potreby. Od poškodenej má vedomosť o mimomanželskom pomere obžalovaného.

Svedkyňa S. H. uviedla, že ona nič nevie o tom, ako sa obžalovaný správa k poškodenej, ona s nimi nebýva, vie len to, že keď sa stretne s obžalovaným, tak nadáva na poškodenú a naopak, keď sa stretne s poškodenou, tá zase nadáva na obžalovaného. Ďalej uviedla, že nikdy nič zlé u nich nevidela, že nemá vedomosť o tom, že by sa poškodenej vyhrážal ublížením na zdraví. Čo sa týka alkoholu, sem-tam ho videla, ako išiel do krčmy.

Znalec MUDr. I. Š. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria predniesol znalecký posudok v zmysle jeho písomného vypracovania, z ktorého vyplýva, že obžalovaný trpel v čase spáchania trestného činu a v súčasnej dobe akcentovanou osobnosťou s vyhrotenými ale vcelku priemernými osobnostnými zmenami, pričom táto porucha nemala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Obžalovaný nie je závislý na alkohole ani na iných návykových látkach.

Po splnení podmienok súd prečítal zápisnicu o výpovedi svedka Ľ. I. z prípravného konania, z ktorej zistil, že obžalovaného pozná 30 rokov, sú kamaráti a že podľa neho poškodená nie je normálna, je veľmi konfliktná a deti poštvala proti obžalovanému. Zo strany obžalovaného si nevšimol žiadne týranie, skôr by povedal, že poškodená týra obžalovaného a že ona nedáva do domácnosti žiadne peniaze a že podľa neho už to medzi nimi dobré nebude. O tom, či sa poškodená zamyká v izbe, nevie nič ako ani o odkazoch na papierikoch ani o tom, že by obžalovaný zakazoval chodiť poškodenej na WC alebo že by jej vypol plyn a zaklincoval dvere.

Po splnení podmienok súd prečítal zápisnicu o výpovedi svedkyne X. H. z prípravného konania, z ktorej súd zistil, že svedkyňa bola niekoľkokrát priamym svedkom incidentov medzi obžalovaným a poškodenou, kedy mal obžalovaný poškodenej škaredo a vulgárne nadávať. Ďalej uviedla, že ich vzťah je veľmi zlý, že obžalovaný je alkoholik a že je potom na poškodenú agresívny, píše jej vulgárne odkazy na papieriky že je kurva, že kradne a že je šľapka, nech sa jeho vecí nedotýka v chladničke a podobne.

Uviedla, že zakazuje poškodenej používať záhradu a keď si niečo zasadila, tak on jej to prekopal a že takto poškodenú psychicky ničí. Ďalej uviedla, že zakazuje poškodenej chodiť do kúpeľne, že jej bezdôvodne búcha a kope do dverí a ona sa potom bojí a zamyká sa vo svojej izbe a on jej potom niečo strčil do zámku, aby nemohla otvoriť dvere. Uviedla, že má vedomosť aj o tom, že obžalovaný sa snažil prehradiť chodbu. Ďalej uviedla vo výpovedi, že poškodenú aj napadol, bil ju brezovou metlou, že ju škrtil, kopal do zadku, nadával a videla aj to, že poškodená mala na tele modriny a škrabance. Taktiež uviedla, že poškodená má pod posteľou nočník, lebo sa bojí chodiť na záchod. Obžalovaný zaklincoval vchod, aby sa poškodená nedostala dovnútra a preto musela zavolať policajtov.

Po splnení podmienok súd oboznámil znalecký posudok vypracovaný znalcom PhDr. Máthé na poškodenú, z ktorého vyplýva, že osobnosť probandky (poškodenej) je evidentne neurotizovaná, čo môže súvisieť s dlhodobo problematickým vzťahom s jej manželom - obžalovaným, ktorého konanie voči vlastnej osobe podľa jej vyjadrení pociťuje ako týranie. Je vysoko pravdepodobné, že psychické napätie, ktoré v dôsledku správania svojho manžela dlhodobo prežívala, súvisí aj s formovaním psychosomatickej symptomatiky, t.j. so vznikom žalúdočných vredov a vysokého krvného tlaku . Súčasťou jej reagovania na permanentný stres súvisiaci so spolužitím s jej manželom, je aj prežívanie úzkosti a strachu z jeho verbálne agresívneho a ponižujúceho správania, ktoré podľa jej vyjadrení mohlo byť sprevádzané aj jej fyzickým atakovaním. Zo záveru posudku vyplýva, že vzhľadom na dlhodobý priebeh agresívneho správania sa manžela probandky voči nej, s tendenciou k stupňovaniu jeho prejavov agresie, zo psychologického hľadiska možno konštatovať, že takéto správanie napĺňa určité formy domáceho násilia- mal ju biť už od začiatku manželstva, mal ju držať vo finančnej závislosti, najmä v oblasti sexuálneho života sa k nej mal správať ponižujúco, mal sa pred ňou vychvaľovať mimomanželskými vzťahmi, mal ju obmedzovať v pohybe v rámci domu v ktorom bývali, nechával jej ponižujúce , vulgárne odkazy a mal sa voči nej prejavovať aj nepriamo agresívne. Takéto formy domáceho násilia s dlhodobým priebehom vyvolávali v probandke psychické utrpenie. V dôsledku dlhodobo prežívaného utrpenia, ktoré jej mal pôsobiť manžel, došlo u poškodenej k evidentnej neurotizácii jej osobnosti v popredí s prejavmi úzkosti a strachu z konkrétneho a z potencionálneho konania jej manžela spolu so psychosomatickými prejavmi ( žalúdočné vredy, vysoký krvný tlak ).

Z fotodokumentácie vyplýva, že v jednotlivých častiach domu je poprehadzovaný nábytok, chodba je zatarasená nábytkom a zo steny vytŕča napoly vytrhnutá elektrická zásuvka.

Z odkazov na papierikoch je evidentné, že obžalovaný zanechával poškodenej vulgárne a výhražné odkazy, typu: kurva ukradla si peniaze 400 EUR, do záhrady nechoď-nemáš zaplatenú, ani na televízor sa nebudeš pozerať, čo ty chceš s peniazmi, málo si ich prejebala, vodu v záhrade si nepúšťaj, si tu cudzia osoba,...kurva...., ....bosorka...., ....šľapka....,...opilá...., ... kurváreň...,napchaj si ju medzi nohy, ...v tom dome si nemala bývať ty straka.., ...do večera tu nebudeš..., tvoju mater p...kradnem. .

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b) písmeno e) Trestného zákona dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa podľa odseku 3 písmeno d) Trestného zákona dopustí ten, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písmeno b) Trestného zákona sa závažnejším spôsobom konania rozumie po dlhší čas.

Podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona sa blízkou osobou na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd dostatočne preukázané, že obžalovaný spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku sa dopustil zločinu týrania blízkej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno e), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona. Obžalovaný uvedeným konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného zločinu, tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej. Objektom daného trestného činu je ochrana či už blízkej osoby alebo zverenej osoby pred domácim násilím. Objektívna stránka spočíva v konaní obžalovaného, ktorý týra blízku osobu niektorým spôsobom uvedeným v ustanovení § 208 odsek 1 Trestného zákona. Na naplnenie subjektívnej stránky zákon vyžaduje, aby išlo o úmyselné zavinenie. V danom prípade páchateľom tohto trestného činu môže byť len osoba komu je osoba, ktorú má týrať blízkou osobou.

Tým, že obžalovaný svojej manželke (blízka osoba § 127 odsek 4 Trestného zákona) spôsobil psychické utrpenie bitím, kopaním, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozuje a aj ohrozilo jej psychické zdravie, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, hygieny a neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku- v danom prípade k WC a iným častiam domu ako aj k záhrade- ktorý má poškodená právo užívať obžalovaný naplnil skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno 1 písmeno a), písmeno b), písmeno e) Trestného zákona. Tým, že obžalovaný takto konal asi od roku 2010 doposiaľ, naplnil aj kvalifikovanú skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa odseku 3 písmeno d) Trestného zákona k § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, teda sa svojho protiprávneho konania dopustil závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas (§ 138 písmeno b) Trestného zákona).

Obžalovaný počas celého konania zotrval na popieraní svojej viny, na dôkazy reagoval po svojom - trval na tom, že on manželku žiadnym spôsobom netýral, len ju usmerňoval a že nikdy sa jej fyzicky ani nedotkol. Stále tvrdil, že on neurobil nič protiprávne. Obžalovaný nepoprel, že by nebol zaklincoval vchodové dvere do domu, ani to, že by odmontoval žiarovku, a tiež potvrdil aj vypnutie plynu, pričom na všetky svoje konania mal vysvetlenie v tom smere, že dvere zaklincoval preto, že doplácal na kúrení, žiarovku demontoval preto, lebo stačí aby svietila jedna, plyn vypol preto, lebo ho mala nechať poškodená ísť a bol veľký plameň. Elektrickú zásuvku jej síce znefunkčnil, ale bránil sa tým, že tam boli ďalšie zásuvky. Poprel, že by rozbíjal riad, alebo rozhadzovala jedlo. Tiež sa nevychvaľoval mimomanželským pomerom. Papieriky poškodenej nechával, ale boli to pravdivé odkazy. Nikdy svoju manželku nebil, neškrtil, nebránil jej užívať spoločné priestory nevyhrážal sa jej ublížením na zdraví, nekopal ju. Udrieť ju chcel ale ju neudrel. Obrana obžalovaného bola však vyvrátená výpoveďami poškodenej, svedkov O. H., S. S., X. H.. Z uvedených výpovedí jednoznačne vyplýva, že obžalovaný sa k poškodenej správal ponižujúco, odopieral jej prístup k spoločným priestorom domu, k záhrade, búchal jej na dvere a pod. Súd neuveril výpovedi obžalovaného aj napriek tomu, že ju potvrdzuje výpoveď svedka I.Č., a to z toho dôvodu, že výpoveď poškodenej ako aj svedkov O. H., X. H. M. S. S. sú podporené aj znaleckým posudkom vypracovaným na poškodenú z ktorého vyplýva, že agresívne správanie sa obžalovaného voči poškodenej napĺňa určité formy domáceho násilia a vyvolávali u poškodenej psychické utrpenie. O tom, že poškodená dlhodobo prežívala utrpenie ktoré znášala ako ťažké príkorie, svedčí aj to, že došlo u nej k neurotizácii sprevádzanej prejavmi úzkosti a strachu z konkrétneho resp. potencionálneho agresívneho a ponižujúceho konania a fyzického atakovania obžalovaného a tiež aj k psychosomatickým prejavom ( t.j. vznik žalúdočných vredov a vysokého krvného tlaku). Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že neurotizácia poškodenej môže priamo súvisieť s dlhodobo problematickým vzťahom poškodenej s obžalovaným a toto konanie poškodená prežívala ako týranie. Zo znaleckého posudku na poškodenú vyplýva, že sa jedná o osobu, ktorá nemá sklony k skresľovaniu výpovede, je schopná si zapamätať prežitý dej a reprodukovať ho, neboli zistené sklony ku konfabulácii. Nebola u nej

zistená ani zvýšená sugestibilita, manipulovateľnosť či ovplyvniteľnosť, z toho mal súd preukázané, že výpovede poškodenej sú vierohodné. Psychické zmeny u poškodenej nespĺňajú kritériá tzv. syndrómu týranej osoby, sú však v kauzálnom vzťahu so správaním jej manžela, ktoré má znaky domáceho násilia. Taktiež bol obžalovaný usvedčený i listinnými dôkazmi a fotodokumentáciami nachádzajúcimi sa v spise, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obžalovaný svoju manželku prinajmenšom verbálne ponižoval slovami typu kurva, šľapka..., vyhrážal sa jej ublížením na zdraví a týmto u nej vyvolával strach a stres a ohrozil tým jej psychické zdravie, ktoré je podložené aj závermi znaleckého posudku . Ďalej z týchto listín ako aj z výpovedí svedkov mal súd preukázané aj to, že obžalovaný svojej manželke odopieral nevyhnutnú osobnú starostlivosť a hygienu keď ju nepustil na WC a z tohto dôvodu musela mať poškodená nočník pod posteľou ako aj to, že jej bránil v užívaní niektorých častí spoločného domu a záhrady. Objektom týrania obžalovaného bola jeho manželka, na ktorej tento skutok páchal nielen verbálne ( vulgárne nadávky, posmešky, ponižovanie, pričom niektoré útoky boli sprevádzané poškodzovaním a ničením zariadenia bytu ) ale aj fyzicky ( kopanie do zadku, bitie brezovou metlou po celom tele...) K týmto útokom dochádzalo pravidelne počas žalovaného obdobia. Takéto agresívne správanie obžalovaného bolo nie len veľmi neslušné, ale pre poškodenú - manželku urážlivé, ponižujúce, s negatívnym dopadom na jej psychiku. Takto preukázané formy správania sa obžalovaného svedčia o tom, že poškodená, najbližšia príbuzná obžalovaného prežívala veľmi trýznivé chvíle, keď vo svojej domácnosti sa nemohla správať a pohybovať podľa svojej vôle ( ...... zakazoval jej chodiť do kúpeľne, do záhrady).V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že poškodená bola manželkou, ktorá sa starala o celú domácnosť, finančne jej na domácnosť neprispieval, obžalovaný sa však adekvátne k tomu k poškodenej nesprával, naopak ju bezdôvodne fyzicky aj psychicky napádal, slovne ponižoval, urážal a vulgárne nadával, vyhrážal sa jej a ničil zariadenie domu.

Formy a spôsoby týrania môžu mať rôznu povahu a môžu sa odohrávať nie len na osobe týranej, ale je možné za ne považovať aj iné rôzne spôsoby psychického pôsobenia, napr. poškodzovanie zariadenia domu v úmysle nie toto zariadenie zničiť, ale týmto konaním ublížiť blízkej osobe, trpenie schválnosti a posmeškov a pod.

Pod pojmom týranie sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Podstatou týrania a jeho následku vo forme psychických alebo fyzických útrap teda je, že ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostá- va z rôznych útokov (fyzických ale aj verbálnych ) proti týranej osobe. Pojem fyzické alebo psychické utrpenie uvedený v základnej skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej oso- by podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona je preto naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje - a podľa výpovedí poškodenej ich aj pociťuje- protiprávne konanie páchateľa ako príkorie (teda ako zlo, bezprávie, krivdu), t. j. ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvo- láva sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa.

Za nesporné mal súd preukázané to, že obžalovaný a poškodená sú manželia už dlhú dobu. Obaja sú dôchodcovia, ich vzájomné spolužitie nebolo dobré. Sporným bolo len to, či konanie obžalovaného sa stalo v takom rozsahu ako to popisovala poškodená a či takéto konanie napĺňa znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Vzhľadom k vyššie uvedeným úvahám súdu, dospel súd k záveru, že konanie obžalovaného presahuje medze slušného správania, a aj napriek tomu, že poškodená neplatí polovičku režijných nákladov (tak ako sa obžalovaný domáhal počas celého konania) mu nedovoľuje, aby sa voči svojej manželke správal urážlivo, aby jej zamedzoval vstup do obydlia, zakazoval užívať spoločné priestory, biť ju, užívať svoj majetok a správať sa k nej ponižujúco.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nemá záznam. Z lustrácie v registri priestupkov mal súd preukázané, že obžalovaný bol 2x priestupkovo prejednávaný a postihnutý (r. 2014,2015), v oboch prípadoch pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré spáchal voči poškodenej.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd prihliadol na jednu - obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život ( § 36 písmeno j) Trestného zákona ) a z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd nezistil žiadnu.

V danom prípade s prihliadnutím na zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd s použitím ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Zákonná trestná sadzba pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona je v rozsahu od sedem rokov do pätnásť rokov. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností súd mohol ukladať trest odňatia slobody v trvaní od 7 do 12 rokov 4 mesiacov. Ďalej súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného- ktorý je osobou v dôchodkovom veku, dosiaľ súdne trestaný nebol, by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom a po úprave podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona vo výmere od 7 do 12 rokov 4 mesiacov rokov, bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, teda boli splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu vyplývajúce z ustanovenia § 39 ods. 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona. Po zohľadnení všetkých podmienok pre uloženie trestu súd potom ukladal trest v rozmedzí od 2 rokov do 12 rokov 4 mesiace a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorého výkon podmienečne odložil s probačným dohľadom v skúšobnej dobe v trvaní dvoch rokov s presvedčením, že takto uložený trest povedie k jeho požadovanej náprave, bude postačovať na ochranu spoločnosti. Obžalovaný je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a súčasne sa v skúšobnej dobe zúčastniť psychologického poradenstva. Súd obžalovanému tiež uložil zákaz v skúšobnej dobe požívať alkoholické nápoje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.