Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-96-2017.pdf
PDF · 99.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Csp/96/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanému M. C., G.. XX.X.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX Č. o zaplatenie 1 700,73 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 197,40 € z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.503,33 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1503,33 € od 9.1.2015 do zaplatenia, ktoré mu súd p o v o ľ u j e uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 150,- €, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 76,78 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 29.11.2017, doručenej súdu dňa 30.11.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1 700,73 € (istina na úvere 1 50,33 €, dlh na zmluvnom úroku 111,25 € a poplatky 86,15 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 503,33 € od 9.1.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov tohto sporového konania. Podaním zo dňa 8.10.2018, elektronicky súdu doručeným dňa 15.10.2018, vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 197,40 € (úrok 111,25 € a poplatky 86,15 €) bez uvedenia dôvodu späť. V tomto podaní vyjadril zároveň súhlas so splácaním zvyšnej časti dlhu v pravidelných mesačných splátkach po 150,33 € (9 splátok) a 150,36 € (posledná 10. splátka). 2. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 18.6.2018. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, dostavil sa však na pojednávanie, na ktorom uviedol, že so žalobou súhlasí, je si vedomý svojho dlhu, čiastočné späťvzatie žaloby mu žalobca doručil, žalovaný žalobcu požiadal o možnosť dlh splácať v 150 € mesačných splátkach, pretože nie je schopný vyplatiť ho jednorázovo.
3. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 15.10.2018, vyjadril súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, nepožiadal o odročenie pojednávania. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, najmä zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“ zo dňa 24.3.2014 čl. 4, žiadosťou o
flexipôžičku zo dňa 24.3.2014 čl. 6 rub, výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru čl. 7 rub, kópiu doručenky k výzve čl. 8, upomienkami čl. 9 - 10, rozpisom dátumov a súm čl. 11. 5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 24.3.2014 úverovú zmluvu č. 003042411240314, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky titulom bezúčelového úveru vo výške 1 520 €, pri fixnej úrokovej sadzbe 19,70 %, RPMN 21,58 % a priemernej RPMN 18,87 %. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver a úroky, vrátane celkových nákladov spojených s úverom vo výške 1 969,57 €, splatiť v 120 pravidelných mesačných anuitných splátkach po 30,30 €. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas, preto bol upomienkami zo dňa 4.9.2014, 6.10.2014 a 4.11.2014 vyzývaný, aby dlžnú sumu uhradil a zároveň ho upozornil na možnosť žalobcu odstúpiť od zmluvy. Následne ku dňu 8.12.2014 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vo výške 1 700,73 € ( 1 503,33 € istina, 111,25 € úroky, 86,15 € poplatky). Zosplatnenie dlhu si žalovaný v odbernej lehote neprevzal. 6. V uvedenom spore súd aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t.j. ku dňu 24.3.2014. 7. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa). 9. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy je vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar/ služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preto preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov. Preskúmal úverovú zmluvu, z ktorej žalobca svoj nárok uplatňuje, a to z pohľadu náležitostí, ktoré má podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať. Zmluva bola uzavretá písomne, bola uzavretá platne, nespĺňa však všetky zákonom požadované náležitosti, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 10. Bolo nesporné a zároveň preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1 520 €, pričom žalobca ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou 30,30 € bez jasnej a určitej, bližšej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, aká na úroky a aká na iné prípadné poplatky. Žalobca takýmto postupom obchádzal jednotlivé ustanovenia ZoSÚ. Účelu zákonnej úpravy, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana slabšieho účastníka právneho vzťahu, zodpovedá len taký výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorý viaže každý z údajov tam uvedených jednak k istine, ako i k úrokom, resp. k poplatkom. To, že zmluva obsahuje údaj o počte, termíne a výške splátok, avšak bez uvedenia rozčlenenia splátky na istinu, úroky a poplatky, súd nepovažuje za splnenie zákonnej povinnosti žalobcom. V tejto súvislosti považoval
súd za podstatné poukázať na tú skutočnosť, že zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru prehľadne vymedzuje povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Zákon uvádza, že zmluva musí obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet pochybností, že zákon celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. V zmysle zmlúv, ktoré nečlenia splátky na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, má spotrebiteľ plniť úver v jednotlivých splátkach, ale od samotného počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu úveru a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky úveru a prípadné poplatky úveru. Na strane druhej však veriteľ od samého začiatku veľmi dobre vie, ako bude splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky priraďovať, túto informáciu však spotrebiteľovi neposkytuje. Je to teda veriteľ, kto svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá žiadnu moc skontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Nakoľko veriteľ má vedomosť o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a ako k istine od počiatku a vo svojich zmluvách túto skutočnosť spotrebiteľom neoznamuje, možno hovoriť aj o nekalej obchodnej praktike v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého "obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná", v spojení s § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a ust. § 8 ods. 3 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorých za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé opomenutie konania, za ktoré sa tiež považuje "ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal". Takáto nekalá obchodná praktika veriteľov a neprijateľná obchodná podmienka spočíva v tom, že spotrebiteľovi sú predložené na podpis zmluvy, v ktorých absolútne nie je uvedené, v akej výške bude mesačne hradiť úroky úveru ako odmenu veriteľa a v akom pomere bude splácať istinu úveru, pričom informácia o splácaní odmeny je jedna z najpodstatnejších informácií v zmluve vôbec. Keďže toto rozdelenie neurčuje spotrebiteľ a ani nie je o spôsobe tohto pomeru pred uzavretím zmluvy informovaný a nie je informovaný ani v zmluve samotnej, takouto obchodnou praktikou veriteľov je spôsobovaná značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, v prípadoch, kedy v zmluvách o spotrebiteľských úveroch nie sú uvedené informácie o splátkach v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov, je namieste aplikovať aj ustanovenie § 566 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého podľa odseku 2 "pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak", kedy súd zostatky, na ktoré si veritelia nárokujú, musí posúdiť z hľadiska toho, či sú v súlade s touto zákonnou normou. 11. S poukazom na vyššie uvedené súd hodnotí úver poskytnutý žalobcom žalovanému na základe zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 24.3.2014 za bezúročný a bez poplatkov. V časti úrokov a poplatkov však žalobca vzal žalobu späť. Pre zastavenie konania v späťvzatej časti súd považoval procesné podmienky za splnené (k späťvzatiu došlo pred otvorením pojednávania, súhlas žalovaného sa nevyžadoval) a konanie zastavil. Vyššie uvedenými skutočnosťami sa však zaoberal z dôvodu potreby preskúmania dôvodnosti zostatku žalovaného nároku. V danom prípade bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1 520 €. Žalobca jednoznačne nekonkretizoval, koľko € žalovaný celkovo na tento úver uhradil, no vychádzajúc aj z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní, že úver neplatil, ignoroval to, súd považoval zostatok žalovaného nároku za nesporný.
12. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, bol žalobca oprávnený od neho požadovať už len zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania uplatnil v zákonnej výške. V úverovej zmluve bola dohodnutá možnosť predčasného vyhlásenia splatnosti zostatku úveru, od ktorého žalobca odvodzuje omeškanie žalovaného, bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať, kedy došlo ku skutočnosti, od ktorej svoj nárok na úrok z omeškania odvodzuje. Z predloženého oznámenia o jednorázovom zosplatnení úveru vyplýva, že k nemu došlo k 8.12.2014, avšak žalovaný mal dlžnú sumu uhradiť do 7 dní od doručenia oznámenia. Z kópie závady v doručení vyplýva, že zásielka sa žalobcovi vrátila ako nedoručená dňa 31.12.2014, lehota 7 dní uplynula 8.1.2015, preto od nasledujúceho dňa 9.1.2015 je žalovaný v omeškaní.
13. Žalovanú a súdom priznanú istinu úveru 1 503,33 € súd povolil žalovanému splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vychádzajúc z vyjadrení oboch strán, ktoré ani v tomto smere neboli sporné.
14. O nároku na náhradu trov tohto sporu súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 aj § 256 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., keď najskôr rozhodol o nároku na ich náhradu. V danom prípade sa žalobca pôvodne domáhal žalobou zaplatenia sumy 1 700,73 € (100%), následne vzal žalobu bez uvedenia dôvodu v časti o zaplatenie 197,40 € (11,61%) späť, v tomto rozsahu zavinil zastavenie konania (§ 256 ods. 1 CSP). Súd žalobe v zostávajúcej časti o zaplatenie sumy 1 503,33 € (88,39%) vyhovel, v tomto rozsahu bol žalobca úspešný (§ 255 ods. 1 CSP). Možno teda hodnotiť, že čistý úspech žalobcu predstavuje 76,78 %, v tomto rozsahu mu voči žalovanému vzniklo právo na náhradu trov tohto sporu. O výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.