Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18P-13-2018.pdf
PDF · 114.63 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: H. Beňadiková, narodená XX.X.XXXX, trvale bytom E., S. cesta XXXX/XX, občan SR a otca: Q. L., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom S. E., občan SR o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca takto
rozhodol:
I. Otec Q. L., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej N. L., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 130,-eur mesačne s účinnosťou od 9.3.2018 do 31.08.2018 a s účinnosťou od 1.9.2018 sumou vo výške 170,- eur mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý platiť k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 25.-teho dňa v kalendárnom mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje.
II. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/267/2010-21 zo dňa 29.06.2010.
III. Zameškané výživné na maloletú N. L., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 9.3.2018 do konca mesiaca október 2018 v sume 494,51 eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach v sume po 30,- eur spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej mesačnej splátky.
IV. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
V. Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, doručeným súdu dňa 09.03.2018 domáhala zvýšenia výživného na maloletú N., nar. XX.XX.XXXX. Matka žiadala výživné zvýšiť na sumu 170,- eur mesačne od podania návrhu na súd. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/267/2010-21 zo dňa 29.06.2010 bol otec maloletého dieťaťa zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 70,- eur mesačne do 10.-teho dňa v mesiaci. Maloletá N. navštevuje 9. ročník základnej školy a jej potreby sa tým, že rastie, zvyšujú. Často musí navštevovať zubnú ambulanciu, bude mať zubný strojček. Matka maloletej zabezpečuje všetky potreby ( hygiena, strava, zo zdravotných problémov musí užívať antikoncepciu). V roku 2018 maloletá nastupuje na strednú školu, čím sa tiež zvýšia náklady na cestovné, internát, školské potreby. Matka vzhľadom na uvedené navrhla zvýšiť výživné na sumu 170,- eur mesačne.
2. Súd matku maloletého dieťaťa predbežne k podanému návrhu vypočul pre potrebu doplnenia návrhu. Matka maloletej na predbežnom výsluchu dňa 25.04.2018 súdu uviedla, že v súvislosti so starostlivosťou
o maloletú jej vznikajú mimoriadne výdavky, napr. pri menštruácii má silné bolesti, odpadáva, vracia a preto zo zdravotných dôvodov musí užívať antikoncepciu, s čím súvisí výdavok 11,- eur mesačne. Má tiež v zlom stave chrup a preto je potrebné ho ošetrovať, minulý mesiac za ošetrenie dcére zaplatila 35,- eur , musí chodiť na dentálnu hygienu, s čím súvisí výdavok 25,- eur raz za pol roka. Zvýšené výdavky na ošatenie. Platí jej doučovanie z matematiky 10,- eur mesačne. Otec si vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne a v rôznych sumách. Stáva sa, že jej mesačné výživné nepošle a na druhý mesiac to doplatí a pošle viac. Má zameškané výživné 110,-eur. Nad rámec výživného maloletej ničím neprispeje. Dcéra s ním aktuálne nekomunikuje, hnevá sa na neho. Matka žije v dvojizbovom byte v jej osobnom vlastníctve s maloletou N., maloeletou H. (7 rokov), na ktorú je určené výživné vo výške 130,- eur, ktoré otec neplatí a s plnoletým synom V., ktorý študuje na strednej škole ako strojár chemik v treťom ročníku. Jeho otec pravidelne platí výživné v sume 100,- eur. Matka má mesačné výdavky na bývanie v sume 159,- eur nájomné, 54,- eur inkaso, 19,- eur internet. Na telefóny mesačne minie 20 -30,- eur a na stravu podľa toho, koľko jej z výplaty ostane. Výplatu má vo výške podľa odpracovaných nadčasov, bez nadčasov vo výške 510,- eur mesačne, pracuje ako operátor výroby u JP Plast Prievidza), je vyučená ako kaderníčka. Otec maloletej žije v spoločnej domácnosti s priateľskou, s ktorou má dve spoločné deti, okrem toho má jeho priateľka ešte ďalších dvoch synov z prechádzajúceho vzťahu. Žijú spolu ako druh a družka. Matka uviedla, že situáciu vníma ako nespravodlivú, keď všetky výdavky na dcéru hradí sama a otec sa na jej výžive nepodieľa. Musí pracovať nadčasy, aby mohla potreby a výdavky svojich detí vykryť. Prácu si nosí aj domov. Maloletá N. chce v konaní vypovedať pred súdom.
3.Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu vyjadril taktiež pri predbežnom výsluchu, kedy otec žiadal byť vypočutý pred termínom pojednávania dňa 30.04.2018, pretože vtedy mal dovolenku a nachádzal sa na území Slovenska. Dňa 01.05.2018 musel vycestovať opäť pracovne do zahraničia. Pri predbežnom výsluchu otec k podanému návrhu uviedol, že s ním nesúhlasí, pretože sa stará o ďalšie 4 maloleté deti. Má vyživovaciu povinnosť k dcére N. aj synom Y. a P.. V spoločnej domácnosti žijú aj maloletý M. U. a O. U., ktorí pochádzajú z predchádzajúceho vzťahu družky. Maloletý M. U. je onkologicky chorý, chodí sa liečbu, s čím súvisia dosť veľké výdavky. Maloletý Y. U. má psychické problémy, pre ktoré sa lieči u psychologičky, s čím súvisia tiež výdavky. Otec uviedol, že na Slovensku minie mesačne sumu asi 1.000,- eur plus výživné 100,- eur. Domov z práce v zahraničí chodí raz mesačne, s čím súvisí výdavok 250,- eur plus nákupy domov. Výdavky v Nemecku má 700,- eur, čistý príjem má 1.700,- eur a nemá možnosť platiť na maloletú vyššie výživné. Matka maloletej mu v stretávaní s dcérou bráni, pričom keď má na pivo a cigarety , má podľa neho aj na úhradu zvýšených výdavkov o maloletú. Matka mu bráni v realizácii výkonu jeho rodičovských práv. Je ochotný po predložení pokladničného bloku od zubára dcére tieto výdavky zaplatiť, dcéra ho chodila navštíviť len vtedy, keď niečo potrebovala. Na Slovensko príde otec maloletej 8.8.2018 a má záujem o účasť na súdnom pojednávaní.
4. Uznesením č.k. 18P/13/2018-35 z 7.5.2018 súd maloletému dieťaťu v konaní ustanovil kolízneho opatrovníka a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza (ďalej v texte ako ,,ÚPSVaR Prievidza“).
5.Súd vec prejednal na dvoch pojednávaniach a vykonal dokazovanie, keď vypočul matku maloletého dieťaťa, otca maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, maloleté dieťa , oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to najmä s návrhom, zápisnicou o predbežnom výsluchu matky a otca maloletého dieťaťa, pracovnou zmluvou otca, výplatnými páskami otca, uzneseniami z 7.5.2018, prekladom z nemeckého do slovenského jazyka, potvrdením o príjme matky maloletého dieťaťa, uznesením z 1.7.2018, rozhodnutím o prijatí na strednú školu, potvrdením ošetrujúcej lekárky maloletej, potvrdením o príjmy družky otca maloletého dieťaťa, výpoveďou zamestnávateľa z pracovného pomeru, ostatným obsahom súdneho spisu. Súd nevykonal pôvodne zamýšľaný dôkaz dotazom na bývalého zamestnávateľa otca v Nemecku ani na príslušný úrad práce v Nemecku, keď mal za to, že nie je potrebné vykonanie dokazovanie, ak otec predložil listinný dôkaz o novom zamestnaní s takmer identickým mesačným zárobkom, aký dosahoval u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa.
6. Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
-Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/267/2010-21 zo dňa 29.06.2010 súd otcovi určil vyživovaciu povinnosť na maloletú N. v sume 70,- eur mesačne s účinnosťou od 1.7.2010 vždy do 10-teho dňa toho - ktorého mesiaca a rozhodol o zameškanom výživnom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.7.2010. Otec podnikal, za rok 2009 dosiahol príjmy vo výške 1313,- eur, výdavky mal vo výške 16,- eur, neplatil za tento rok žiadne dane. Podnikal v odbore stavebníctvo. Jeho priateľka
bola v tom čase tehotná. Matka bola nezamestnaná, poberala dávku v hmotnej núdzi, maloletá N. bola žiačkou prvého ročníka základnej školy.
-Z rodného listu maloletého dieťaťa boli preukázané skutočnosti: dátum narodenia maloletého dieťaťa, rodičia dieťaťa.
-Z pracovnej zmluvy otca maloletého dieťaťa uzavretej s G.H.T. Bau GmbH dňa 10.5.2017 bolo zistené, že otec bol zamestnaný od 15.5.2017 ako robotník s pracovnou mzdou 13,50 eur brutto a pravidelnou týždennou pracovnou dobou 4205 hodín, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú.
-Z výplatných pások otca maloletej bol zistený čistý mesačný zárobok za 07/2017 vo výške 1.753,77 eur, za 08/2017 vo výške 1.168,81 eur, za 09/2017 vo výške 1.689,32 eur, za 10/2017 vo výške 1.736,77 eur, za 11/2017 vo výške 1.790,51 eur, za 12/2017 vo výške 1.939,10 eur, za 01/2018 vo výške 2.142,21 eur, za 02/2018 vo výške 1.613,13 eur, za 03/2018 vo výške 1.592,71 eur.
-Z č.l. 96 je zrejmé, že zamestnávateľ G.H.T. Bau GmbH dal otcovi maloletého dieťaťa výpoveď ku dňu 2.8.2018.
-Z Dohody o vykonaní práce uzavretej medzi zamestnávateľom O. T. a otcom dieťaťa dňa 19.8.2018bolo zistené, že otec bol prijatý na pomocné práce, s dohodnutou odmenou 13,- eur na hodinu, s miestom výkonu práce v Nemecku.
-Z potvrdenia zamestnávateľa družky otca maloletého dieťaťa S. U. TESCO STORES SR, a.s zo dňa 14.9.2018 bolo zistené, že družka otca u tohto zamestnávateľa pracuje od 20.5.2016 na dobu neurčitú a v období od 09/2017 do 08/2018 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok 335,60 eur.
-Z potvrdenia zamestnávateľa matky maloletého dieťaťa J.P.Plast Slovakia, s.r.o. so sídlom v Prievidzi bolo zistené, že matka u tohto zamestnávateľa pracuje od 11.3.2015 na dobu neurčitú a v období od 05/2017 do 01/2018 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok 552,66 eur.
-Z rozhodnutia Súkromnej strednej odbornej školy pedagogickej EBG so sídlom v Brezne zo dňa 17.5.2018 bolo zistené, že maloletá bola prijatá na denné štúdium v študijnom odbore sociálno - výchovný pracovník na túto školu na elokované pracovisko Žiar nad Hronom v školskom roku 2018/2019.
-Z potvrdenia MUDr. Viery Borkovej, gynekologičky z 26.4.2018 bolo preukázané, že maloletá je v jej ambulancii liečená, užíva lieky Softine, ktoré musí brať neustále.
-Matka maloletej súdu na pojednávaní dňa 15.08.2018 uviedla, že trvá na zvýšení výživného na sumu 170,- eur mesačne od podania návrhu na súd, v prípade dohody je ochotná súhlasiť so sumou aspoň 150,- eur mesačne. Výdavky v súvislosti so štúdiom maloletej na strednej škole predpokladá v sume cca 150,- eur mesačne. Predloží o tom do konania doklady. Maloletá je liečená na astmu a štítnu žľazu. Na pojednávaní dňa 24.10.2018 matka uviedla, že otec nad rámec určeného výživného na maloletú zaplatil sumu 50,- eur. Poukázala na to, že ak deťom, s ktorými otec žije v spoločnej domácnosti môže prispievať sumou po 200,- eur mesačne, jej návrh na zvýšenie výživného na sumu 170,- eur mesačne je dôvodný.
-Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 15.8.2018 súdu uviedol, že nesúhlasí s návrhom. Od zamestnávateľa v Nemecku dostal výpoveď z práce, prevrátil sa na bagri, nič pričom neporušil ani nezanedbal, ale majiteľ spoločnosti rozhodol, že dostane výpoveď. Momentálne je zaradený na úrade práce v Nemecku. Dal si žiadosť do Švajčiarska. Žiadnu sociálnu dávku zatiaľ nepoberá. Má na ňu nárok počas 6 mesiacov. Nesúhlasí ani so sumou 150,- eur mesačne. Výživné v sume 70,- eur si riadne plní, je vyučený ako murár. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou S. U., ktorá pracuje v Tescu Prievidza, súhlasí s preverením jej zárobku u jej zamestnávateľa a so štyrmi maloletými deťmi, z toho dve sú ich spoločné. Je momentálne bez príjmu. Maloletá s ním už komunikuje. Na pojednávaní dňa 24.10.2018 otec uviedol, že sa zamestnal na dohodu o vykonaní práce u českej firmy, pracuje od 13.8.2018, robí v Nemecku, plat je v hodinovej sadzbe, za august 2018 som dostal 1.500,- eur, odrobí 160-170 hodín krát 13,- eur/hod. brutto. Je to jeho jediný zárobok. Dávka v nezamestnanosti mu prišla za august 2018 v sume 1.036,- eur. K výdavkom 1.700,- eur mesačne uviedol, že posiela družke peniaze, žiadal od nej, aby tieto výdavky vydokladovala, ale do termínu pojednávania to neurobila. Uvedomuje si, že súd to od
neho žiadal. Mladší syn, ktorého má s družkou je vo veku 6 rokov a chodí do škôlky a druhý má 8 rokov, už chodí do školy. Otec má v zahraničí výdavky v súvislosti s cestou, ubytovaním, stravou. Býva v Nemecku v hoteli s výdavkom 300,- eur mesačne, stravou 100,- eur/ týždeň, to je 400,- eur mesačne. Robí 3 týždne a týždeň je doma. Poskytuje svojej družke mesačne 1.000,- eur, z toho ona zaplatí na bývanie 400,- eur plus strava a poplatky škola, škôlka. Je pravdou, uvedomuje sa nepomer, že na dcéru platí 70,- eur mesačne, avšak s partnerkou žije v jednej domácnosti a vlastne sa starajú aj o jej deti. Družka, čo vie, dáva peniaze aj na kone, čo majú a ešte mu povedala, že jej to údajne z tej sumy 1.000, - eur mesačne ani nevychádza. Čo do zameškaného výživného nemôže ho zaplatiť naraz. Žiada preto o možnosť splátok. Je ochotný platiť po 100,- eur mesačne.
-Maloletá N. na pojednávaní dňa 24.10.2018 súdu uviedla, že návrh mamy na zvýšenie výživného je podľa nej dôvodný, má s ňou veľa výdajov na školu. Školné sa platí ako za súkromnú školu čo je 15,- eur mesačne , už aj notebook je v tejto sume. Dochádza do školy, každé 3 dni si dobíja kartu na cestovanie študenta po 5,-eur, cesta domov, keďže nemá spoj a ide ,,Prahou“ ju stojí 2,- eurá, na túto cestu tá karta neplatí. Nestravuje sa v škole. Mama jej robí desiaty, obeduje doma. Má problémy so štítnou žľazou, berie denne lieky doživotne, s čím súvisí výdavok 4,- eur mesačne plus každé 3 mesiace kontrola v Žiari nad Hronom, cesta pre ňu stojí 5,- eur. Uviedla, že matka jej zabezpečuje všetky životné potreby. S otcom je v kontakte, majú dobrý vzťah, stretávajú sa.
-Kolízny opatrovník sa k podanému návrhu pripojil. Mal za to, že suma výživného, ktorú navrhol otec 100,- eur mesačne nie je primeraná aktuálnym výdavkom maloletého dieťaťa.
7.Po právnej stránke súd návrh posúdil podľa týchto ustanovení zákonov:
-Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
-Podľa článku 5 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákona o rodine“ ) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
-Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
-Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
-Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
-Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
-Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
-Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
-Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu .
-Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
-Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
8.Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že od posledného rozhodovania vo veci výživného došlo k zmene pomerov na strane povinného aj oprávneného oproti pomerom, z ktorých súd vychádzal v roku 2010, kedy sa naposledy upravovala vyživovacia povinnosť otca voči maloletému dieťaťu sumou 70,- eur mesačne. V čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom maloletá navštevovala prvý ročník základnej školy, jej matka bola nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Matka žila v spoločnej domácnosti s maloletou N. a synom V., poberala dávku v hmotnej núdzi a prídavky na deti. Finančne jej pomáhala jej matka. Výška nájomného bola 118,- eur a inkaso 54,- eur mesačne. Otec maloletej podnikal ako živnostník v stavebníctve. Žil v spoločnej domácnosti s priateľkou S. U., ktorá mala v starostlivosti svoje dve deti , v októbri 2010 sa im malo narodiť prvé spoločné dieťa. Bývali v prenajatom dvojizbovom byte s mesačným nájomným 300,-eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.7.2010. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosť uplynulo 8 rokov a nepochybne sa za tento čas potreby maloletej zvýšili, najmä v súvislosti s vekom a nástupom na strednú školu, kedy maloletá je t.č. študentkou prvého ročníka Súkromnej strednej odbornej školy pedagogickej EBG so sídlom v Brezne, v študijnom odbore sociálno - výchovný pracovník na túto školu (pracovisko Žiar nad Hronom). Výživné dieťaťa zahŕňa predovšetkým sumu na uspokojovanie hmotných potrieb, akými sú šatstvo, obuv, hygienické pomôcky, prostriedky nápomocné pre rozširovanie a prehlbovanie jeho vzdelania, záujmov, záľub, úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb, zdravotnú starostlivosť, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná. Predovšetkým závisí od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, jeho školských a mimoškolských aktivít, s tým, že potreby dieťaťa sú nižšie v jeho útlom veku v porovnaní s potrebami dieťaťa zaradeného do školského vzdelávacieho procesu. Je zrejmé, že zmena pomerov na strane oprávnenej osoby teda maloletej N. od poslednej úpravy odôvodňovala zvýšenie výživného zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd do 31.08.2018 ( dokedy bola maloletá žiačkou základnej školy) a na sumu 170,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2018 (odkedy je maloletá študentkou strednej školy mimo miesta svojho bydliska). Súd poukazuje na to, že v zmysle Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodičov k deťom a to do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca je zrejmé, že nominálne výdavky na výživu a výchovu maloletej sa zvýšili prinajmenšom v dôsledku inflácie. Výživné vo svojej podstate slúži aj na vyrovnanie osobnej starostlivosti vynakladanej druhým rodičom, a súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že maloletá je vo výlučnej osobnej starostlivosti matky. Výživné má podľa Zákona o rodine prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča a povinnosťou každého rodiča je korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. V konaní bolo preukázané, že otec je riadne zamestnaný, so zárobkom 2.210 eur mesačne brutto ( 170 hodín krát 13,- eur brutto). Z dokazovania mal súd zistené, že aktuálne mesačné výdavky v súvislosti s maloletou sú: škola 15,- eur, cestovné cca 40-45,- eur, strava ( väčšie desiaty ) 100,- eur, lieky 16,- eur, oblečenie a obuv 30,-, eur mesačne, školské pomôcky 15,70 eur, bývanie 39,75 eur/ osoba, inkaso 13,50 eur /osoba, internet 4,75 eur /osoba, telefón 7,50 eur / osoba, čo je spolu 287,36 eur plus mimoriadne výdavky v súvislosti so štúdiom ( notebook) a zdravotným stavom ( ochorenie štítnej žľazy, astma, gynekologické problémy). Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že odôvodneným potrebám maloletej aktuálne zodpovedá suma výživného 170,- eur mesačne, na ktorú súd otca zaviazal, keď dospel k záveru, že je v jeho aktuálnych možnostiach takouto sumou mesačne na výživu svojej jedinej dcéry prispievať. K schopnostiam otca plniť si určenú
vyživovaciu povinnosť je potrebné uviesť, že ide o subjektívne kritérium, kedy sa pod schopnosťami rodiča rozumejú vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd nemohol v konaní prihliadať na to, čím sa v konaní bránil otec, a to , že v prípade zvýšenia výživného nad 100,- eur mesačne nebude mať za čo ani pricestovať domov z práce zo zahraničia. Je pravdou, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, rovnako tak pribudla aj matke maloletej. Je však potrebné zdôrazniť, že otec maloletej prispieva na chod svojej domácnosti ( ktorú zdieľa so svojou družkou, jej dvomi maloletými synmi a ich dvomi spoločnými maloletými synmi) sumou 1000,- eur mesačne, túto sumu poskytuje družke ( ktorá dosahuje priemerný mesačný zárobok 335,60 eur netto ) a uhrádza bývanie 400,- eur mesačne, stravu, poplatky deťom a tiež výdavky s chovom koní, toto je výdavok, ktorý je na strane otca neodôvodnený, pretože výživné na maloletého dieťa má prednosť a rodič je povinný korigovať si svoje výdavky. Súd nemohol objektívne posúdiť aká suma výdavkov z otcom poskytovanej sumy 1.000,- eur na chod domácnosti je dôvodná, pretože otec maloletej do konania opakovane svoje pravidelné odôvodnené výdavky nijako nepreukázal. Konkrétne výdavky otca neboli zistené, pretože o nich do konania nepredložil ani po výzve súdu žiadne dôkazy. Vyživovacia povinnosť sa týka rodičov a preto nemožno vziať do úvahy ani výdavky, ktoré otec maloletej Scarlett poukazuje na potreby maloletých detí, ktoré nie sú jeho biologickými deťmi. Pokiaľ majú mal. M. U. a O. U. zvýšené výdavky v súvislosti s ich zdravotným stavom, ich matka ( družka otca ) sa môže domáhať zvýšenia výživného voči ich biologickému otcovi podaním návrhu na súd. Nie je povinnosťou otca mal. Scarlett uhrádzať zvýšené výdavky na mal. deti U. namiesto ich biologického otca, ktorý má voči nim vyživovaciu povinnosť. Naviac je potrebné uviesť, že najmladší ,,spoločný“ syn je vo veku 6 rokov a pri prepočte sumy 1.000,- eur, poskytovanej mesačne otcom družke na chod domácnosti ( mimo sumy 700,- eur mesačne ktorú údajne minie otec na svoje výdavky počas pracovného vycestovania v Nemecku) na počet osôb, na ktoré je táto suma poskytovaná 1.000,- eur deleno 5 osôb ( družka plus 4 maloleté deti) čo je suma 200,- eur mesačne, má súd za to, že je v možnostiach otca v porovnateľnej miere prispievať na výživu svojej takmer 16-ročnej dcére N.. Na základe uvedeného súd určil (aj v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka) otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 130,- eur mesačne do 31.8.2018, dokedy bola maloletá ešte žiačkou základnej školy a vo výške 170,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2018, odkedy nastúpila na stredoškolské štúdium a jej výdavky v súvislosti so štúdiom sa preukázateľne zvýšili.
9.Počiatok zvýšenia výživného súd určil v zmysle návrhu matky, t.j. počnúc dňom 9.3.2018. Zameškané výživné od 9.3.2018 do 31.8.2018, kedy nedoplatok mesačne vznikol vo výške 60,- eur ( 70,- eur si otec plnil), potom za 23 dní v mesiaci 03/2018 krát 1,935 eur ( 60 eur deleno 31 dní v mesiaci 03/2018) je to suma 44,51 eur a za 5 mesiacov (04/2018 až 08/2018) krát 60,- eur, čo je spolu suma 344,51 eur, od 1.9.2018 bola suma zameškaného výživného do konca mesiaca 10/2018 za 2 mesiace ( 09/2018, 10/2018) po 100,- eur, spolu zameškané výživné v sume 544,51 eur. Od tejto sumy bola odrátaná dobrovoľná platba nad rámec určeného výživného zo strany otca 50,- eur, preto výška zameškaného výživného od 09.03.2018 do konca októbra 2018 bola ustálená na sumu 494,51 eur, túto súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným do úplného zaplatenia zročného výživného.
10.O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ,,CMP“ ) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
11.Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 12.Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13.Podľa § 2 CMP (1) Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 14.Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 15.Podľa § 155 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (1) Každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké
možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. (2) Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. 16.Trovy štátu v konaní vznikli v súvislosti s prekladom listinných dôkazov predložených otcom maloletého dieťaťa z nemeckého jazyka do slovenského jazyka a naopak. Právo konať pred súdom v materinskom jazyku podľa § 155 Civilného sporového poriadku treba podľa názoru súdu vykladať extenzívne, a to tak, že v spojitosti s čl. 9 pokrýva aj právo oboznámiť sa s predloženými dôkazmi za pomoci prekladu vyhotoveného na ťarchu štátu. Súd preto o trovách štátu podľa § 155 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2, § 57 CMP rozhodol tak, že štátu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.