Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., X. XXX/XX, o zaplatenie 1.948,43 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16.10.2017, č. k. 8Csp/49/2016-108 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.711,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 01.05.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 24.07.2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 eur, žalovaný sa zaviazal splácať úver v 72 mesačných splátkach po 56,29 eura, úroková sadzba bola dojednaná vo výške 24,50% ročne, RPMN bola ustálená vo výške 27,45% ročne pri priemernej RPMN vo výške 17,49%. Celková výška nákladov spotrebiteľa bola 1.802,49 eura. Dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na 13.07.2019. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy neplnil, preto žalobca využil svoje právo a ku dňu 11.07.2014 vyhlásil svoju pohľadávku za splatnú. Lehotu na zaplatenie dlžnej sumy žalobca určil na 10 dní od doručenia výzvy. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 až § 54 OZ, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj § 1, § 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Posudzujúc uvedenú zmluvu dospel k záveru, že zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len sčasti, nakoľko zmluva o úvere nemala náležitosti, ktoré predpisuje zák. č. 129/2010 Z. z., RPMN bolo uvedené vo výške 27,45% a malo byť 30,54%, aj celkové náklady úveru boli nesprávne uvedené, pretože 72 x 56,29 je 4.052,88 eura - 2.000 eur (pôžička) je 2.052,88 eura a nie 1.802,49 eura. Preto súd zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov a tak priznal žalobcovi sumu 1.711,22 eura, ako rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou 2.000 eur a úhradou

žalovaného 288,77 eura. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zamietol tiež nárok žalobcu na úroky vo výške 542,03 eura, ako aj úroky z omeškania vo výške 795,67 eura, keďže nebol jasný ich výpočet, výška, z akej sumy sa žiadajú a za aké obdobie. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 24,50% ročne z dlžnej sumy od 01.05.2016, súd v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú z dôvodu, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. Z uvedených dôvodov žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol. V tejto súvislosti poukázal i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 a dospel k záveru, že obe strany boli čiastočne úspešné takmer v rovnakej výške, preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. V prvom rade namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a arbitrárne. Nesúhlasí s tvrdením týkajúcim sa skutočností, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov a RPMN. Súd vec nesprávne právne posúdil vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 72 mesačných splátkach vo výške 56,29 eura, z toho suma 3,29 eura predstavovala poplatok za poistenie úveru, ktorý sa do celkových nákladov nezaratáva. Jeho výška bola určená v zmysle sadzobníka poplatkov. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta len, ak je poistenie povinné na získanie úveru. V danom prípade poplatok za poistenie nebol zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru. Z uvedeného je zrejmé, že celková výška nákladov, ako aj RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a arbitrárne a aj z tých dôvodov, že nie je zrejmé, z akých skutočností súd vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, na základe úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. V závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009.

4. Žalovaný sa k o odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 24.07.2013 k uzatvoreniu zmluvy o úvere Dostupná pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur, keďže po čerpaní úveru žalovaný porušil zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, vyhlásil žalobca ku dňu 11.07.2014 poskytnutý úver za predčasne splatný a ku dňu predčasného zosplatnenia úveru vyčíslil svoju pohľadávku vo výške 2.274,53 eura, ktorá pozostávala z dlžnej istiny 1.948,43 eura, úroku vo výške 321,68 eura, poplatkov za upomienky vo výške 4,42 eura. Lehotu na zaplatenie dlžnej sumy žalobca určil na 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný prevzal výzvu dňa 17.07.2014.

7. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani

v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s osvojením si náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.

8. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva a o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyvodil. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo dňa 24.07.2013 k uzatvoreniu zmluvy o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 eur.

9. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľkou, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, a preto zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

10. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

11. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru) potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.

13. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné objasniť inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.

14. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by si spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej

pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu.

15. Odvolací súd záverom dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne dojednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 .

16. Súd prvej inštancie žalobu v časti správne zamietol a to v časti uplatneného nároku za zaplatenie úrokov vo výške 542,03 eura, ako aj úroky z omeškania vo výške 795,67 eura z dôvodu, že nebolo jasné, ako boli tieto vypočítané, z akej sumy, za aké obdobie, ako aj zmluvného úroku po zosplatnení úveru, naviac za situácie, keď právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.03.2017 uviedol, že nevie špecifikovať úroky z omeškania vo výške 795,67 eura (č.l. 46 spisu).

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti o náhrade trov konania.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a v danom prípade úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v priebehu odvolacieho konania jej žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu článku 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .