Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-420-2016.pdf
PDF · 80.2 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9Er/420/2016
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: N. K., N. N. W.. XX. M. X M. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, K. Č., Š. XXXX, XXX XX Č., proti povinnému: N., N..V..Q.., N. N. N. XXX, XXX XX N., F.: XX XXX XXX, N. I. L. Q. V. O. XX.X.XXXX, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 942,11 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Z.. S. K., so sídlom úradu Q. XXXX/X, XXX XX Ž., pod spisovou značkou EX 664/2016, a na základe poverenia vydaného Okresným súdom Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou 9Er/420/2016 dňa 12.9.2016 pod číslom 5502 071147, z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Z.. S. K.V. náhradu nevyhnutných trov exekúcie vo výške 39,83 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Súd na základe žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia a návrhu oprávneného na začatie exekúcie vydal dňa 12.9.2016 poverenie č. 5502 071147 a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Z.. S. K..
2. Dňa 19.9.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 19.8.2017 vymazaný z obchodného registra.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.
5. Dané konanie začalo doručením návrhu na vykonanie súdnemu exekútorovi dňa 10.8.2016. Zároveň nejde o žiadnu z výnimiek podľa § 243i až 243k vylučujúcich aplikáciu Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 na konania začaté do 31.3.2017. Preto súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Súd mal z výpisu z obchodného registra zistené, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 26CbR/172/2016-71 zo dňa 19.6.2017, ktorým bola obchodná spoločnosť N., N..V..Q.. zrušená bez likvidácie, sa predmetná obchodná spoločnosť v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazáva z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 19.8.2017.
9. Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 13/2012 zo dňa 15.8.2012).
10. Dôvodom na zastavenie exekúcie je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Povinný zanikol bez právneho nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému, ktorý stratil procesnú subjektivitu, ani voči jeho právnemu nástupcovi. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný bol zrušený bez likvidácie, pretože nemal majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny likvidátora. Tým mal súd preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto bola exekúcia zastavenia podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie poukazuje súd na ustanovenie § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. V prípade, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie (§ 68 ods. 9 prvá veta Obchodného zákonníka). Už samotná skutočnosť, že povinný bol zrušený práve bez likvidácie nasvedčuje zisteniu o tom, že spoločnosť nemala obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (spoločnosť teda nemala obchodný majetok). Exekúcia bola preto zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože skutočnosťou rozhodujúcou pre zastavenie exekúcie je nemajetnosť povinného, čo je zároveň aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
12. Vychádzajúc z uvedeného, tunajší súd pre nemajetnosť povinného v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 zo dňa 11.3.2013 vyslovil právny názor, že v prípade, ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z obchodného registra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami, ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z obchodného registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v takom prípade hradí trovy exekúcie oprávnený. Najvyšší súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných
výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, malo byť správne aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
16. O trovách exekúcie tak súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 €. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku), vtedy, keď je exekúcie zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. K zastaveniu predmetnej exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie oprávnený. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
17. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
18. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
19. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
20. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
21. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
22. Pri rozhodovaní o výške náhrady vychádzal súd z vyúčtovania predloženého súdnym exekútorom s tým, že v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie pozostávajúcich z:
- odmeny za úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 € podľa § 14 ods. 1 vyhlášky;
- z DPH v sume 6,64 €, t.j. 20 % z priznanej odmeny 33,19 €.
23. Súd na základe uvedeného uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 € (33,19 € + 6,64 €) v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C. s. p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 veta prvá C. s. p.).
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v potrebnom počte vyhotovení podľa § 125 C. s. p. .
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 C. s. p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C. s. p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.).
Proti výroku II. uznesenia nie je prípustné odvolanie.
V Čadci dňa 24. októbra 2018