Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/105/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: R. M., narodený XX.X.XXXX, trvalý pobyt D. XXX/ XX, C., o zaplatenie 39.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 19C/223/2015-53 zo dňa 11.2.2016 v spojení s doplňujúcim rozsudkom, č. k. 19C/223/2015- 93 zo dňa 24.5.2018, takto

rozhodol:

I: Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 19C/223/2015 - 53 zo dňa 11.2.2016 v spojení s doplňujúcim rozsudkom, č. k. 19C/223/2015 - 93 zo dňa 24.5.2018 v napadnutej - vyhovujúcej časti a vo výroku o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania p o t v r d z u j e.

II: Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 19C/223/2015-53 zo dňa 11.2.2016 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č.k. 19C/223/2016-93 zo dňa 24.5.2018 zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania a zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 39.000,- Eur spolu so zmluvným úrokom 4,19% ročne od 27.2.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 27.2.2015 do zaplatenia, ako aj trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 2.438,44 Eur a v iných trovách v sume 2 340,- Eur a to všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vyhlásil na pojednávaní dňa 11.2.2016 v neprítomnosti žalovaného, keď žalovaný mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dňa 26.6.2013 uzavreli právny predchodca žalobcu, Sberbank Slovensko, a.s., (ďalej aj banka) a žalovaný zmluvu o spotrebnom úvere č. 706501, na základe ktorej banka poskytla žalovanému úver vo výške 70 000,- Eur s účelovým určením úhrady ceny za nehnuteľnosť, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca do 20.7.2043. Úver bol zabezpečený nadobúdanou nehnuteľnosťou. Od 20.10.2014 banka, z dôvodu neplnenia úverových podmienok žalovaným, zmenila úrokovú sadzbu úveru na 4,19% ročne a zároveň žalovanému oznámila novú výšku mesačnej splátky 344,06 Eur. Keďže žalovaný povinnosť splácať úver riadne a včas neplnil, vyhlásila banka dňa 26.1.2015 jeho predčasnú splatnosť a žalovaného vyzvala k úhrade úverového nedoplatku 73.239,45 Eur do 25.2.2015.

4. Žalovaný v súdenej veci žiadal konanie prerušiť do času právoplatného skončenia sporu o určenie neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, vedeného pred Okresným súdom Bratislava III. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v súdenej veci nie sú splnené predpoklady na prerušenie konania a poukázal na to, že predmetom konania, na ktoré odkazuje žalovaný, nie je určenie neplatnosti zmluvy o úvere, ktorá je právnym titulom uplatnenej pohľadávky, ale konanie sa vedie o určenie neplatnosti právnych úkonov spojených s kúpou založenej nehnuteľnosti a o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam zriadené nebolo. Prerušenie konania nie je preto pre samotné konanie nevyhnutné. Súd prvej inštancie uviedol, že je jeho povinnosťou, najskôr dostupnými procesnými prostriedkami (najmä danú otázku relevantne prejudiciálne posúdiť) vykonať iné vhodné opatrenia a až subsidiárne môže konanie prerušiť. Voľbu medzi jednotlivými opatreniami je potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv strán súdneho sporu a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv strán sporu rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010). Vzhľadom na to, že sa v inom konaní nerieši otázka platnosti právneho titulu, nemôže byť dôvodný návrh na prerušenie konania. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že akúkoľvek otázku týkajúcu sa daného právneho vzťahu, môže súd prejudiciálne posúdiť aj v prejednávanej veci (§ 135 ods. 2 OSP). Samotná skutočnosť, že prebiehajúce konanie sa týka okolností uzavretia záložnej zmluvy zabezpečujúcej pohľadávku zo zmluvy o úvere, neindikuje potrebu prerušenia sporu, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka z hlavného záväzkového vzťahu.

5. Súd prvej inštancie meritórne vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 273 odsek 1, § 497, § 499, §502 odsek , § 503 odsek 1, § 504, § 506, § 369 odsek 1, § 506, § 369 odsek 1, § 517 odseky 1,2, § 121 odsek 3 zákona č. 513/1991 Zb. - (ďalej aj Obch.z.) a dospel k záveru o oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie 39.000,- Eur, ktorá suma zodpovedá nedoplatku riadne zosplatnenej úverovej istiny, a to v zmysle podmienok zmluvy o spotrebnom úvere. Rozhodnutie o výške úverového úroku vychádza zo zmluvných dojednaní. Súd prvej inštancie poukázal na to, že úrok z omeškania a zmluvný úrok (cena úveru) sú dva rozdielne inštitúty. Simultánne úročenie pohľadávky po splatnosti peňažného záväzku úrokom z omeškania a zároveň úrokom podľa §502 Obchodného zákonníka nie je normatívne vylúčené. Zmluva o úvere v súlade s dispozitívnym ustanovením § 502 Obchodného zákonníka možnosť takéhoto postupu veriteľa výslovne upravuje. Rozhodnutie o výške úroku z omeškania vychádza zo zákonnej úpravy, podľa ktorej je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (od 1.2.2013) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v danom prípade to je o 0,05% + 5 bodov, teda 5,05%.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP) a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením a zaplatením súdneho poplatku za žalobu.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný považuje žalobu žalobcu za predčasne podanú, nakoľko na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21C/7/2014, ako aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní, sa vedú konania, ktoré môžu mať rozhodný vplyv aj na prebiehajúce konanie. Z uvedeného dôvodu žiadal o prerušenie konania v danej súdenej veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za nedostatočné, arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. V deň nariadeného pojednávania dostal črevnú chrípku, nemohol sa zo zdravotných dôvodov pojednávania zúčastniť, a preto kontaktoval telefonicky Okresný súd Bratislava II kde sa snažil dovolať do spisovej kancelárie a ospravedlniť sa. Žalovaný tvrdí, že bol spojovateľkou informovaný, že v kancelárii telefón nedvíhajú a následne bol prepojený do informačného centra, kde mu mala zamestnankyňa súdu oznámiť, že urobí o ospravedlnení a o žiadosti o odročenie pojednávania záznam a ten doručí do pojednávacej miestnosti. Z tohto dôvodu považuje výkon pojednávania súdom prvej inštancie bez jeho prítomnosti za porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. V súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného, že súd prvej inštancie konal v jeho neprítomnosti aj keď v deň pojednávania mal telefonicky požiadať o jeho odročenie zo zdravotných dôvodov, uviedol, že nie je možné opomenúť, že žalovaný podľa jeho vyjadrenia žiadal o odročenie v čase, keď sa

zákonná sudkyňa spolu s asistentkou vysoko pravdepodobne nachádzali v pojednávacej miestnosti, t. j. v čase, kedy už prebiehalo pojednávanie. Ak sa vychádza z predpokladu, že žalovaný telefonoval s pracovníčkou príslušnej spisovej kancelárie bezprostredne po vzniku zdravotných ťažkostí, zjavne by sa v prípade záujmu zúčastniť sa na pojednávaní už v budove súdu nachádzal. Ospravedlnenie realizované „tesne“ pred začiatkom, respektíve počas pojednávania, nepochybne indikuje účelové predlžovanie predmetného konania. Odročiť pojednávanie možno iba výnimočne. Predpokladom odročenia pojednávania je kvalifikovaný, výslovný návrh účastníka na odročenie pojednávania, ktorý musí obsahovať zákonné náležitosti, o. i. aj špecifikáciu dôležitého dôvodu, ktorý účastníkovi bráni v účasti na pojednávaní. Zdravotný stav účastníka konania je dôvodom na odročenie pojednávania len vtedy, ak je súdu preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania (R 132/2014). Žalovaný, hoci žiadal odročiť pojednávanie zo zdravotných dôvodov, nepredložil žiadne vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Navyše, ak by aj žalovaný vo svojej žiadosti uviedol dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, najmä ak je účastníkom uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania (R 24/2016). Odôvodnenie žiadosti o odročenie pojednávania „náhlou črevnou chrípkou“ je typickým obštrukčným konaním. V takýchto prípadoch sa účastníci konania pravdepodobne domnievajú, že charakter ochorenia je sám o sebe dôvodom na odročenie pojednávania bez toho, aby bola indisponovanosť žalovaného, znemožňujúca jeho účasť na pojednávaní, potvrdená lekárom. To však vzhľadom na striktné zákonné podmienky možného odročenia pojednávania nemôže stačiť. Prvoinštančný súd postupoval v súlade so zákonom, keď vec prejednal a meritórne rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Pre tento procesný postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Pokiaľ by súd nekonal takýmto spôsobom, t.j. pojednávanie by odročil a vec neprejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý nepredložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní, porušil by tým ústavný princíp rovnosti účastníkov konania pred súdom podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, na ktorý reflektuje ustanovenie § 18 OSP, základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, jeho právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca poukazuje aj na to, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k jeho návrhu na prerušenie konania a prezentoval viacero dôvodov, ktoré smerovali k zamietnutiu tohto jeho procesného návrhu. Súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu, procesný stav v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré na danú vec aplikoval a dostatočne objasnil, z akých úvah vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozsudku preto podľa názoru žalobcu zodpovedá kvalitatívnym požiadavkám, ktoré sú normatívne kladené na jeho obsah.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 , rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

10. V priebehu odvolacieho konania právny predchodca žalobcu Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, zanikol jeho zlúčením so spoločnosťou Prima Banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, ktorá sa stala jeho právnym nástupcom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s ustanovením § 64 uznesením č. k. 2Co/148/2016 - 80 zo dňa 25.10.2017 rozhodol tak, že v odvolacom konaní pokračuje s právnym nástupcom zaniknutého žalobcu.

11. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 . Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Žalovaný odôvodňuje odvolanie okolnosťou, že postupom súdu prvej inštancie bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď súd prvej inštancie vo veci konal a meritórne rozhodol v jeho

neprítomnosti, aj keď sa telefonicky zo zdravotných dôvodov z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil a požiadal o jeho odročenie.

13. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 16.12.2015 prevzal žalovaný doporučenou poštovou zásielkou, adresovanou do jeho vlastných rúk, predvolanie na pojednávanie nariadené v danej súdenej veci na deň 11.2.2016. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 11.2.2016 je zrejmé, že sa na Okresnom súde Bratislava II v tejto súdnej veci začalo pojednávať o 9,15 hodine v neprítomnosti žalovaného. Konajúca sudkyňa oboznámila, že žalovaný sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia neúčasti nedostavil. V súdnom spise nie je zaznamenané ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného na tomto pojednávaní a ani následne po uskutočnení pojednávania sa v ňom nenachádzajú žiadne návrhy žalovaného v súvislosti s jeho vykonaním.

14. Podľa § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, pokračuje súd v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

15. Podľa § 119 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

16. Podľa § 119 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

17. Podľa § 119 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

18. Ustanovenie § 114 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku vyjadruje požiadavku rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Preto ak súd chce odročiť pojednávania, musí mať na to dôležitý dôvod, ktorý musí stranám sporu oznámiť. Dôvod na odročenie pojednávania môže spočívať aj v okolnostiach strán súdneho sporu. Za dôležitý dôvod v zmysle § 101 odsek 2 OSP, pre ktorý sa strana sporu nemôže zúčastniť pojednávania a žiada o jeho odročenie, treba považovať aj náhle, teda akútne ochorenie strany sporu, vyžadujúce si lekárske ošetrenie v deň pojednávania, keď ochorenie je stav, ktorý strana sporu nemôže predvídať a ani odvrátiť. Vyššie citované ustanovenie § 119 odsek 3 OSP podrobne upravuje situáciu, keď strana sporu navrhne odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. V deň pojednávania 11.2.2016 nemal súd prvej inštancie k dispozícii žiadne podanie žalovaného, ktorým by ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní, a ktorým by požiadal o jeho odročenie z dôležitých dôvodov. Takéto podanie nebolo žalovaným do súdneho spisu doručené ani dodatočne. Zistenie, či strana sporu podala alebo nepodala do okamihu otvorenia pojednávania, na ktoré bola riadne predvolaná, žiadosť o odročenie pojednávania, je významné s ohľadom na právne následky s týmto okamihom spojené. Ak totiž strana sporu z dôležitého dôvodu nepožiadala o odročenie pojednávania, môže súd vec prejednať a rozhodnúť v jej neprítomnosti a vychádza pritom iba z obsahu spisu a dovtedy vykonaných dôkazov. Faktické zaznamenanie okolnosti obsahu telefonického ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania nebol žalovaný spôsobilý ovplyvniť. Pokiaľ by však aj takto žalovaný, ako to v odvolaní tvrdil, konal, bol povinný súdu prvej inštancie následne, respektíve v odvolacom konaní lekárskym potvrdením preukázať, že mu v účasti na pojednávaní bránili dôležité dôvody, teda konkrétne dôvody spočívajúce v tvrdených akútnych zdravotných ťažkostiach, pre ktoré objektívne nebol schopný zúčastniť sa pojednávania. O predmetnom procesnom postupe bol žalovaný súdom prvej inštancie poučený písomne dňa 16.12.2015, kedy prevzal poučenie súdu o procesných právach a povinnostiach účastníka občianskeho súdneho konania. Žalovaný lekárske potvrdenie o svojom náhlom ochorení a o svojej nespôsobilosti zúčastniť sa pojednávania bez toho, aby bol ohrozený jeho zdravotný stav (§119

odsek 3 OSP) nepreukázal, a preto nie je možné konštatovať, že v súdenej veci boli porušené práva žalovaného na spravodlivý proces a, že žalovanému bola postupom súdu prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodol bez jeho účasti na pojednávaní, odňatá možnosť konať pred súdom.

19. Žalovaný ďalej v odvolaní namieta, že súd nesprávne zamietol jeho návrh na prerušenie konania, keď na Okresnom súde Bratislava III prebieha konanie, ktoré môže mať rozhodný vplyv na danú súdenú vec a samotné zdôvodnenie tohto rozhodnutia je nepreskúmateľné a arbitrárne.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný požiadal o prerušenie súdenej veci dňa 5.8.2015 (č. l. -27) z dôvodu, že na Okresnom súde Bratislava III je vedený súdny spor o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a úverovej zmluvy, z ktorej vychádza žalobcom uplatnený nárok v súdenej veci. Žalovaný význam výsledku konania prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava III vo vzťahu k súdenej veci bližšie neopísal. Z listiny číslo 42 spisu je zrejmé, že prebiehajúce konanie na Okresnom súde Bratislava III, na ktoré žalovaný odkazoval, sa začalo na návrh P. C. zo dňa 21.2.2014, ktorým sa proti B. S., žalovanému a právnemu predchodcovi žalobcu, domáha určenia neplatnosti zmluvy o kúpe nehnuteľností v katastrálnom území Q., uzavretej dňa 12.7.2013 medzi B. S. a žalovaným a aj určenia, že k týmto nehnuteľnostiam na základe zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej dňa 26. 6. 2013 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, nevzniklo platne záložné právo. Podľa opísania rozhodujúcich okolností skutkového stavu dôvod neplatnosti právnych úkonov má spočívať v neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože predávajúca osoba nekonala slobodne a vážne (úkon neurobila), bol zneužitý jej osobný doklad.

21. Podľa § 109 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

22. V zmysle citovaného ustanovenia § 109 odsek 2 OSP súd môže (fakultatívne) prerušiť konanie, pokiaľ je vhodné v konaní dočasne nepokračovať vzhľadom na predbežnú otázku, ktorú pre svoje rozhodnutie môže síce posúdiť v prebiehajúcom konaní i sám, ale môže tiež vyčkať na jej posúdenie v inom konaní, pričom vyriešenie tejto predbežnej otázky v inom konaní môže mať význam pre jeho rozhodnutie. Ide teda o prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, a preto súd konanie nemusí prerušiť, a je len na úvahe konajúceho súdu, či túto procesnú možnosť využije, keďže nejde o jeho zákonnú povinnosť. Súd by mal najskôr zvážiť možnosť použitia iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť, pričom však vždy musí mať na zreteli požiadavku rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdom konaní a hospodárnosť konania, z hľadiska ktorých by malo prerušenie konania predstavovať skôr výnimku ako pravidlo.

23. Z návrhu žalovaného na prerušenie konania nie je zrejmé, v čom spočíva konkrétne naplnenie dôvodu pre prerušenie konania, tzn. zodpovedanie akej otázky riešenej v konaní pred Okresným súdom Bratislava III môže mať význam pre rozhodnutie v tejto súdenej veci. Takýto dôvod žalovaný nekonkretizuje ani v odvolaní. Odvolací súd preto uzatvára, že len samotná skutočnosť, že prebieha súdny spor, v ktorom sa rieši otázka platnosti záložnej zmluvy, ktorou bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu, uplatnená v súdenej veci, ešte nevyvoláva potrebu prerušenia daného sporu. Konanie pred Okresným súdom Bratislava III o určenie neplatnosti záložnej zmluvy nie je prekážkou pre prejudiciálne posúdenie platnosti zmluvy o úvere, z ktorej si žalobca v danej súdenej veci uplatňuje svoje nároky, pretože nároky z úverovej zmluvy sú výlučne dôsledkom výkonu práv a povinností účastníkov úverového zmluvného vzťahu. Pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, postupoval v danom prípade správne. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysvetlil dôvody podstatné pre jeho rozhodnutie a ak aj v rozhodnutí neoznačil ustanovenie, ktoré aplikoval a z ktorého vyvodil svoj právny záver, odvolací súd poukazuje na to, že zdôvodnenie právneho posúdenia veci je preskúmateľné cez dôvody rozhodnutia, na ktorých je založené. 24. S poukazom na uvedené, odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie žalovaného, na ktorej založil svoje odvolacie dôvody a rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odseky 1 ako vecne správny potvrdil.

25. Záverom odvolací súd udáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav, a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 .

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 .

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .