Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7Co-209-2018.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/209/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S., o zaplatenie 1.611,88 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 15. mája 2018, sp. zn. 22Csp/44/2016-45, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva n e d o t k n u t ý .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 1.119,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 26.03.2015 do zaplatenia s tým, že uvedenú sumu povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach po 50 Eur pod následkom straty výhody splátok (výrok I.). Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa žalobca domáhal vo vzťahu k žalovanému zaplatenia plnenia do výšky 1.611,88 Eur s príslušenstvom, jeho nárok ako nedôvodný zamietol (výrok II.). Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca predložil súdu doklady, na základe ktorých bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 29.10.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500088095, v zmysle ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500 Eur, počet splátok 42, výška mesačnej splátky splátkou podľa Dohody o poskytovaní služieb 81,99 Eur. Zmluva zároveň vymedzila mesačnú splátku vrátane úroku vo výške 47,43 Eur. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) predstavovala sumu 2.142,06 Eur, RPMN bola stanovená na 26,02%, ročná úroková sadzba 18,08%, priemerná RPMN predstavovala 44,06%. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť pri revolvingu dosiahla 2.142,06 Eur. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500088095, mal preukázané jednotlivé parametre poskytnutého úveru v zmysle zmluvy zo dňa 29.10.2014 s doplnením ďalších údajov, a to o výšku splátky podľa Dohody o poskytnutí služby, ktorá predstavovala 34,56 Eur mesačne, dátum splatnosti prvej splátky úveru, ktorý bol určený na 01.12.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru určený na 01.05.2018. V Oznámení sa zároveň uvádza aj výška odplaty za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb vo výške 1.451,52 Eur. V zmysle uvedeného malo dôjsť aj k uzavretiu Dohody o poskytnutí služieb, v zmysle ktorej vznikol žalovanému ako spotrebiteľovi v súvislosti so zmluvou ďalší náklad v podobe úhrady sumy 1.451,52 Eur, ktorá mala byť splácaná spolu s úverovými splátkami, spolu v sume 81,99 Eur. Uvedená zmluva nebola súdu
predložená, avšak jej existencia vyplýva priamo zo zmluvy zo dňa 29.10.2014. V spojitosti s uzavretou zmluvou o úvere predložil žalobca dlžníkovi následne Oznámenie o schválení úveru, ktoré obsahuje jednotlivé náležitosti úveru, avšak navyše uvádza výšku odplaty v zmysle Dohody o poskytnutí služieb, vrátane jej mesačnej splátky, ako aj splatnosť prvej a poslednej splátky úveru. Uvedené oznámenie bolo formulované jednostranne žalobcom ako veriteľom, nie je podpísané druhou zmluvnou stranou a preto jej použitie na účely skúmania náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebolo prístupné. Výška úveru mala byť podľa zmluvy 1.500 Eur, výška splátok 81,99 Eur (vrátane odplaty za Dohodu o poskytovaní služieb), počet splátok 42, celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť predstavovala podľa zmluvy 2.142,06 Eur. Zmluva zároveň uvádzala poplatok za poskytnutie úveru v sume 150 Eur. Vychádzajúc z daných parametrov, mal správny údaj RPMN predstavovať 87,67% a nie 26,02%, ako sa to uvádza v zmluve. Zmluva zároveň neobsahovala explicitný údaj o konečnej splatnosti úveru, tento bol definovaný až v Oznámení veriteľa o schválení úveru, ktorú listinu nepovažoval za súčasť zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, keď výška RPMN bola určená nesprávne v neprospech spotrebiteľa a v zmluve absentoval údaj o konečnej splatnosti úveru. Z uvedeného dôvodu priznal žalobcovi rozdiel medzi istinou úveru a splatenými prostriedkami (1.500 Eur - 380,18 Eur) vo výške 1.119,82 Eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na úspech žalobcu v spore (69,47%) a úspech žalovaného (30,53%) vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu čistého úspechu, t.j. 38,94%.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje správny údaj o RPMN, pretože do jej výpočtu neboli zahrnuté náklady podľa Dohody o poskytovaní služieb. V tejto súvislosti poukázal na znenie článku I., odsek 2 Dohody o poskytovaní služieb, v zmysle ktorého, dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi Poskytovateľom a Zákazníkom. Súd neoznačil žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by sa náklady podľa dohody o poskytovaní služieb mali započítať do celkových nákladov a teda aj do RPMN. Nebol vykonaný žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo preukázané, že hodnota RPMN je iná ako tá, ktorá sa uvádza v príslušnej zmluve o revolvingovom úvere.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý v napadnutých výrokoch II. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania a predložených dôkazov zo strany žalobcu dospel k záveru, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. j/, f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a z uvedených dôvodov sa uzavretá zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, je správny.
6. Na základe podaného odvolania žalobca nespochybnil vyslovené skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Správne súd prvej inštancie v bode 7. odôvodnenia uviedol, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter bolo povinnosťou súdu skúmať podmienky uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500088095 z 29.10.2014. Na základe údajov, ktoré poskytol žalobca ako veriteľ pohľadávky pri uzatváraní zmluvného vzťahu a následne aj v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z 29.10.2014 je zrejmé, že došlo aj k uzavretiu „Dohody o poskytnutí služieb“, v zmysle ktorej žalovanému ako spotrebiteľovi vznikli ďalšie náklady, ktoré neboli premietnuté do údajov o schválenom revolvingovom úvere, resp., tieto údaje boli uvedené nesprávne. Odvolací súd sa plne stotožňuje s vyhodnotením uvedených skutkových okolností v bode 12., 13. a 14. odôvodnenia súdu prvej inštancie, na základe čoho bolo možné jednoznačne vyvodiť záver, že z dôvodu absencie ako aj nesprávne uvedených údajov podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 písm. j/, f/ zákona o spotrebiteľskom úvere, je dôvodné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/, d/ citovaného zákona.
6. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie dôsledne preskúmal podmienky uzavretého spotrebiteľského vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa podmienky uvedené v zákone č. 129/2010 Z.z. ako bolo vyššie konštatované, správne vo zvyšnej časti žalobu žalobcu na plnenie zamietol. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. (spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania) ako správny potvrdil.
7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)