Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Pc-31-2018.pdf
PDF · 93.08 KB
Case nature
Subarea
15Pc/31/2018
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. XXX, právne zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin Buraj, s.r.o, so sídlom Jilemnického 532/2, Trenčín, proti odporcovi: X.. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. alej XXXX, N. C., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 50,- eur mesačne, vždy do 15.dňa toho -ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a. Súd u k l a d á navrhovateľke, aby do 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia podala na súde voči odporcovi ako manželovi návrh na určenie výživného na manželku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaním doručeným súdu dňa 09.10.2018 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou vo výške 250,- eur.
2. Svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že je manželkou odporcu, má syna, ktorý študuje na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, odbor hudobná veda a dcéru, ktorá je od narodenia ťažko zdravotne postihnutá a jej stav si vyžaduje celodennú starostlivosť, ktorú celodenne zabezpečuje navrhovateľka. Poukázala na to, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, problémy nastali v roku 2013, kedy odporca bez vedomia navrhovateľky opustil katolícku cirkev a prijal novú vieru v kresťanských zboroch na Slovensku. Navrhovateľka je veriaca katolíčka a v duchu kresťanskej viery uzatvárala i manželstvo a v kresťanskej viere vychovávali dve deti. Pre navrhovateľku bolo odporcovo rozhodnutie bolestivým prekvapením. Od tohto obdobia u navrhovateľky začal prevládať pocit nenaplnenia v manželskom vzťahu, prestali spolu tráviť čas ako rodina. V roku 2017 odporca navrhovateľku donútil presťahovať sa z bytu do rodinného domu, pričom nerešpektoval jej nesúhlas a neváhal použiť vyhrážky a nátlak. Celý incident sledovali i deti, na ktoré odporca nebral ohľad. Pod vplyvom týchto okolností si navrhovateľka v máji 2017 siahla na život a skončila sa Psychiatrickej klinike v Pezinku, kam sa opätovne dostala v dôsledku neúnosnej situácie v rodine aj v septembri 2017. Lekári jej odporučili vyhýbať sa akýmkoľvek stresovým situáciám. V súčasnosti pokračuje v liečbe ambulantnou formou. Po návrate z Pezinka navrhovateľka podala žiadosť o odluku cirkevného sobáša, a tejto Arcibiskupský úrad v Bratislave vyhovel. S odporcom už nežijú v spoločnej domácnosti. V čase spolužitia, ako aj v súčasnosti financie rodiny patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov má v rukách výlučne odporca. Navrhovateľka nemá prístup k bankovému účtu, na ktorom sú uložené spoločné úspory. Odporca jej prístup k majetku, ktorý patrí do BSM, neumožňuje. Jediný príjem navrhovateľky, ku ktorému má prístup, predstavuje iba peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej dcéry, z ktorého hradí
tak svoje potreby, potreby detí, ako aj domácnosti. Tento príspevok v súčasnosti predstavuje sumu 369,30 eur mesačne. Okrem toho dcéra je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 319,90 eur mesačne. Náklady na bývanie predstavujú zhruba 200 eur mesačne a náklady na dcéru vrátane liekov a zdravotných a hygienických pomôcok pre dcéru predstavujú mesačne 250 eur. Finančne navrhovateľke v súčasnosti pomáhajú rodičia, u ktorých býva v spoločnej domácnosti, pretože sama by sa o rodinu nezvládla postarať. Obaja sú však poberateľmi starobného dôchodku, z ktorého majú sami problém viesť dôstojný život. Odporca pracuje ako hasič v hasičskom zbore v Bratislave - Dúbravke, pričom jeho mesačný príjem predstavuje 1.000 - 1.500 eur netto. Odporca nijakým spôsobom neprispieva finančne ani inak materiálne ani navrhovateľke, ani spoločnej postihnutej dcére, ktorá sa samostatným návrhom domáha určenia vyživovacej povinnosti. Odporca vo vzťahu k navrhovateľke a k postihnutej dcére neprispieva na stravu, bývanie, domácnosť, pričom aj nákladnú liečbu dcéry hradí výlučne navrhovateľka s pomocou mojich rodičov. S dcérou je potrebné často navštevovať zdravotnícke zariadenia aj mimo bydliska vo Svinnej (okres Trenčín). Odporca má za to, že rodine postačuje príspevok na ťažko zdravotne postihnutú dcéru a jej invalidný dôchodok. Keďže dcérin zdravotný stav si vyžaduje 24 hodinovú sústavnú starostlivosť, navrhovateľka nemôže pracovať, pričom život bez odporcovej finančnej podpory sa stáva finančne neúnosným. Životná úroveň medzi navrhovateľkou a odporcom je vzhľadom na jeho postoj, ktorý navrhovateľke bráni v prístupe k spoločným financiám, diametrálne odlišná v neprospech navrhovateľky, hoci zákon o rodine výslovne vyžaduje zachovanie rovnakej životnej úrovne medzi manželmi. Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva, ktorému sa odporca doposiaľ bránil a vytváral na navrhovateľku psychický nátlak, aby aj za týchto podmienok v tomto zväzku zotrvala.
3. Navrhovateľka ako dôkaz preukazujúci tvrdenia uvádzané v návrhu predložila sobášny list navrhovateľky a odporcu, ďalej rodné listy spoločných detí K. nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 16.06.2015, z ktorého vyplýva, že dcéra K. je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 319,90 eur s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 30.07.2018 vyplýva, že navrhovateľke bol s účinnosťou od 01.07.2018 zvýšený peňažný príspevok na opatrovanie dcéry ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na sumu 369,36 eur. Z predloženej lekárskej správy zo dňa 10.04.2018 vyplýva, že dcéra K. trpí zdravotným postihnutím, je na vozíku, po prekonaní detskej mozgovej obrny, pravidelne sledovaná neurológom s pridruženými zdravotnými problémami. Ako doklad o výške výdavkov boli predložené pokladničné doklady o zakúpení liekov a zdravotníckych pomôcok z obdobia od júla do septembra 2018 v celkovej sume 57,46 eur. Ďalej bol predložený pokladničný doklad o nákupe pohonných hmôt vo výške 50,- eur zo dňa 23.08.2018 a pokladničný doklad o zakúpení kozmetiky a čistiacich prostriedkov zo dňa 11.09.2018 vo výške 34,66 eur. Z lustrácie odporcu v Sociálnej poisťovni vykonanej zo strany súdu vyplýva, že odporca je zamestnaný na základe Dohody o vykonaní práce v spol. Falck Fire Services a.s. s tým, že jeho priemerný vymeriavací základ za obdobie od januára 2018 do septembra 2018 je 416,- eur.
4. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
Podľa § 71 Zákona o rodine, (1) Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. (2) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
5. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi účastníkmi konania. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Okresný súd preskúmal návrh navrhovateľky a oboznámil sa s listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Neodkladným opatrením možno nariadiť povinnej osobe platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť na súd. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je potom druhý manžel. Pokiaľ ide o rozsah neodkladným opatrením uloženej vyživovacej povinnosti zo strany povinného, rozsah tejto vyživovacej povinnosti vyplýva z § 366 CMP. Rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného manžela. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojenie základných osobných (životných) potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Takáto úprava výživného je možná len po vykonanom dokazovaní, vo veci samej, v konaní o výživné na manžela.
7. Prihliadajúc na uvedené súd konštatuje, že navrhovateľka osvedčila rodinný vzťah s odporcom, ktorý je jej manželom a ktorý vzťah opodstatňuje platenie výživného pre ňu ako pre manželku, ako aj osvedčila skutočnosť, že manželia spolu nežijú. Súd nemal dôvod pochybovať o tom, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti len s dcérou, synom a svojimi rodičmi. Rovnako mal súd osvedčené, že navrhovateľka zabezpečuje celodennú opateru svojej plnoletej dcéry Michaely, ktorá je osobou ťažko zdravotne postihnutou, z ktorého dôvodu nemôže pracovať a príjem titulom peňažného príspevku na opatrovanie dcéry je jej jediným príjmom. Dcéra poberá invalidný dôchodok, čo tiež bolo osvedčené, pričom navrhovateľka a odporca majú vyživovaciu povinnosť aj voči synovi, ktorý sa toho času pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole a z tohto dôvodu celkom zrejme nie je ešte schopný sa sám živiť. V konaní však nebolo osvedčené tvrdenie navrhovateľky, že by čistý príjem odporcu bol vo výške 1.000 - 1.500,- eur mesačne, keď z lustrácie v Sociálnej poisťovni, ako už bolo vyššie uvedené, bol osvedčený príjem odporcu v podstatne nižšej výške, pričom navrhovateľka nepredložila iné podklady týkajúce sa príjmu odporcu, z ktorých by súd mohol vychádzať. Vzhľadom na uvedené
tvrdenia navrhovateľky, ktoré sú v rozpore so zisteniami podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni, príjem odporcu, a teda aj celkové jeho možnosti, schopnosti a pomery bude potrebné ustáliť až vykonaným dokazovaním v konaní vo veci samej. Tiež treba prihliadnuť na to, že pokiaľ náklady na bývanie rodiny predstavujú podľa tvrdení navrhovateľky mesačne sumu cca vo výške 200,- eur, nemožno tento náklad vziať v celom rozsahu do úvahy ako iba výdavok navrhovateľky, keďže v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou žije aj dcéra, syn a rodičia navrhovateľky, a preto ho súd môže zohľadniť len pomerne (200,- eur / 5 členná rodina, je výdavok pripadajúci na 1 osobu vo výške cca 40,- eur). Ďalej súd konštatuje, že navrhovateľka neosvedčila výšku svojich osobných výdavkov na zabezpečenie svojich osobných potrieb. Pokiaľ navrhovateľka predložila pokladničné doklady uvedené v ods. 3 vyššie, súd konštatuje, že totožné pokladničné doklady boli predložené v rovnakom rozsahu aj v konaní sp.zn. 15Pc/32/2018, ktorého predmetom je určenie výživného na dcéru Michaelu vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Teda vychádzajúc z týchto okolností, ide o doklady osvedčujúce výdavky dcéry K. na nákup liekov, zdravotníckych pomôcok a hygienických pomôcok a teda nejde výlučne o osobné výdavky navrhovateľky. V tejto súvislosti treba podotknúť, že predmetom tohto konania je nariadenie neodkladného opatrenia titulom výživného na manželku, teda výživné vzťahujúce sa výhradne k jej osobe. Plnenie vyživovacej povinnosti otca k dcére je predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 15Pc/32/2018, a preto súd dáva do pozornosti, že výživné na manželku sa určuje bez ohľadu na výšku nákladov na deti, ktoré náklady sú hradené iným typom výživného, a to výživným na plnoleté dieťa. Preto ani výdavky dcéry nemožno posudzovať pre účely tohto konania, pretože inak by totožné výdavky boli zohľadňované v oboch konaniach duplicitne. Súd v tomto konaní môže posúdiť iba potreby navrhovateľky ako manželky odporcu, pričom tieto konkrétne v tomto konaní neboli dokladované.
8. Výživné nariadené neodkladným opatrením podľa § 366 CMP sa určuje len v nevyhnutnej miere, t.j. bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, pričom výživné má postačovať len na uhrádzanie základných životných potrieb oprávnenej osoby a nie je rozhodujúce určiť výživné v takej výške, aby životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká. Súd konštatuje, že do určitej miery náklady na uspokojovanie bežných potrieb môže navrhovateľka uspokojiť aj z peňažného príspevku na opatrovanie, avšak treba objektívne skonštatovať, že tento celkom zrejme nemôže pokryť všetky výdavky, a to najmä pokiaľ navrhovateľke odporca neprispieva nijako ani na domácnosť, či už finančne alebo naturálne. Okrem toho treba do úvahy vziať fakt, že navrhovateľka nemôže dosahovať vyšší príjem preto, že sa celodenne osobne stará o zdravotne postihnutú dcéru, na osobnej starostlivosti o ktorú sa odporca osobne nepodieľa, keďže s ňou v spoločnej domácnosti nežije. Uvedená skutočnosť je objektívnym obmedzením na strane navrhovateľky, pre ktoré nemôže vykonávať prácu, dosiahnuť príjem zo zamestnania tak, ako je to umožnené odporcovi. Táto situácia zaťažuje navrhovateľku, ktorá je tak nútená hradiť náklady na svoje živobytie iba z príspevku, ktorý vzhľadom na svoju výšku nie je adekvátny plnohodnotnému príjmu zo zamestnania. Nie sú tu teda subjektívne okolnosti, pre ktoré by sa navrhovateľka rozhodla nepracovať. Súd dospel k záveru, že adekvátne je výživné v sume 50,- eur mesačne, ktoré na jednej strane predstavuje nevyhnutnú mieru výživného pre navrhovateľku a na druhej strane nepredstavuje neadekvátne obmedzenie na strane odporcu. Ako už súd konštatoval, účelom neodkladného opatrenia nie je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň oboch manželov (tento cieľ sleduje až rozhodnutie vo veci samej), ale zabezpečenie toho, aby sa jeden z manželov nedostal do situácie, keď nebude mať z čoho uhrádzať ani svoje základné potreby. Na strane navrhovateľky by takáto situácia nastať mohla vzhľadom na to, že jej objektívne okolnosti týkajúce sa spoločnej dcéry, vyžadujúcej neustálu osobnú opateru, neumožňujú pričiniť sa o dosiahnutie vyššieho príjmu inak, teda najmä nájdením si zamestnania, ako je to umožnené odporcovi.
9. Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti súd považoval výživné požadované neodkladným opatrením vo výške 250,- eur za neprimerané nateraz osvedčeným skutkovým okolnostiam. Z týchto dôvodov s prihliadnutím na mieru osvedčenia tvrdení navrhovateľky uvedenú v odseku 7 vyššie, súd za nevyhnutné výživné považuje sumu 50,- eur, ktorá je adekvátna osvedčeným okolnostiam popri deklarovanom príjme navrhovateľky. Vo zvyšku (nad rozsah určeného výživného) súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže v tomto rozsahu výživné presahuje rámec nevyhnutnej miery výživného.
10. Súčasne súd navrhovateľke uložil povinnosť podať v stanovenej lehote voči odporcovi návrh na začatie konania o určenie výživného na manželku, teda návrh vo veci samej v súlade s § 336 ods. 1CSP. Súd mal zo súdneho manažmentu totiž zistené, že doposiaľ návrh na začatie konania vo veci samej na tunajšom súde podaný nebol.
11. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, konanie o nariadenie neodkladného opatrenia nariadeného podľa § 366 CMP nevynímajúc, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v tomto konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.