Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/160/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: N.. K. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, občan SR, zastúpeného: JUDr. Radko Petruňo, advokát, Advokátska kancelária ABELOVSKÝ-PETRUŇO so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Slovenské krídla, s.r.o., Boženy Nemcovej 653/3, 962 31 Sliač, IČO: 36 790 231, zastúpeného: JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, Advokátska kancelária, ul. Horná č. 35, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 60.000,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 60.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 20.000,- EUR od 10. 05. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 10.000,- EUR od 26. 12. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 10.000,- EUR od 26. 03. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 10.000,- EUR od 26. 06. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 10.000,- EUR od 26. 09. 2014 do zaplatenia a s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20.000,- EUR od 16. 05. 2014 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu Zvolen dňa 04. 10. 2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 60.000,- EUR spolu aj s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 20.000,- EUR od 10. 05. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 10.000,- EUR od 26. 12. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 10.000,- EUR od 26. 03. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 10.000,- EUR od 26. 06. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 10.000,- EUR od 26. 09. 2014 do zaplatenia a s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20.000,- EUR od 16. 05. 2014 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16. 09. 2012 uzatvoril ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim zmluvu označenú ako kúpna zmluva o predaji letových hodín s povinnosťou ich spätného odkúpenia. Predmetom zmluvy bol predaj letových hodín v rozsahu 20, každá v trvaní 60 minút na predvádzacom lietadle L-29 (Delfín). Z dôvodov na strane žalovaného mu nebolo umožnené zakúpené letové hodiny využiť a preto v zmysle článku V. kúpnej zmluvy predávajúci sa zaväzuje na základe požiadania kupujúceho spätne odkúpiť nevyužité letové hodiny. V prípade, že kupujúci využije toto právo predávajúci je povinný nevyužité hodiny od kupujúceho spätne odkúpiť za cenu 2.000,- EUR plus DPH podľa platnej legislatívy za každú letovú hodinu. Uvedené odkúpenie je povinný zaplatiť v 4 rovnakých splátkach a

to prvá splátka v lehote 3 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, druhá splátka v lehote 6 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, tretia splátky v lehote 9 mesiacov od doručenia písomnej výzvy a štvrtá splátka v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy. Listom zo dňa 25. 09. 2013 bol žalovaný vyzvaný na spätné odkúpenie hodín. Doručením tohto oznámenia vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu celkove vo výške 40.000,- EUR. Na základe týchto skutočností jednotlivé splátky mali najneskôr do 25. 12. 2013, 25. 03. 2014, 25. 06. 2014 a 25. 09. 2014. Taktiež sa žalobca domáhal aj zaplatenia sumy vo výške 20.000,- EUR, ktorá predstavovala sumu poskytnutú žalovanému ako dlžníkovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 09. 05. 2013, pričom podľa článku I. bod 5 si dohodli účastníci, že žalovaný vráti požičanú sumu najneskôr do 15. 05. 2014. Žalovaný uvedenú sumu do dnešného dňa nevrátil. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka si účastníci dohodli úroky z požičanej sumy vo výške 10% ročne od 10. 05. 2013 do zaplatenia a to v zmysle článku I. bod 3 zmluvy o pôžičke. Žalovaný existenciu dlhu vo výške 40.000,- EUR s príslušenstvom ako aj existenciu dlhu vo výške 20.000,- EUR s príslušenstvom vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke potvrdil v listine označenej ako „Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka“. Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz pod sp. zn. 8C/160/2016-34 dňa 14. 11. 2016, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie vymáhaných súm, pričom žalovaný proti uvedenému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že mu nebol umožnený žiadny let, pretože žalobca v roku 2013 vykonal lety a to dňa 22. 09. 2013 v čase od 14.14 hod. do 14.35 hod., manželka žalobcu A. C. vykonala lety 22. 09. 2013 v čase od 15.17 hod. do 15.38 hod., dcéra žalobcu G. C. vykonala let dňa 25. 09. 2013 v čase od 16.15 hod. do 16.37 hod. V roku 2014 vykonal žalobca let 24. 06. v čase od 13.57 hod. do 14.25 hod. a na ťarchu žalobcu vykonal dňa 28. 06. 2014 Ľ.Š. I. na letisku v I. let v čase od 14.39 hod. do 14.57 hod. V roku 2015 žalobca vykonal let dňa 09. 08. 2015 v čase od 09.15 hod. do 09.37 hod. Z tohto vyplýva, že žalobca odlietal časť zakúpených hodín, ktoré v žalobe neuviedol. Výška jeho nároku, ktorú si uplatňuje v žalobe nie je správna a nezodpovedá reálnemu stavu. Navrhujú zrušiť platobný rozkaz. Na základe podaného odporu proti platobnému rozkazu Okresný súd Zvolen uznesením sp. zn. 8C/16/2016-48 zrušil platobný rozkaz v zmysle § 267 ods. 3 C. s. p.

3. Vo veci vyjadrenia k uvedenému podaného odporu zo strany právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že argument žalovaného, že sčasti poskytol letové hodiny je pravdivý, pričom však za tieto lety si žalovaný osobitne zaplatil. Tieto lety boli realizované mimo rámca kúpnej zmluvy o predaji letových hodín zo dňa 16. 09. 2012. Čo sa týka letu zo dňa 28. 06. 2014 Ľ. I. na letisku I. o tomto žalobca nemá vedomosť a tento nemal byť vykonaný na jeho ťarchu. Skutočnosť, že lety počas roku 2013 neboli realizované v rámci právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou vyplýva aj z listu žalovaného zo dňa 27. 03. 2014, v ktorom potvrdzuje, že k uskutočneniu letov podľa kúpnej zmluvy nedošlo a to výlučne z dôvodov na jeho strane. Žalovaný deklaruje, že si je vedomý záväzku voči osobe žalobcu spočívajúceho v povinnosti spätného odkúpenia letových hodín, o ktoré bol požiadaný listom zo dňa 25. 09. 2013. Z tejto listiny vyplýva, že žalovaný bez výhrad akceptoval žiadosť o spätné odkúpenie letových hodín. Pravdivosť o tom, že uvedené lety boli uskutočnené mimo rámec kúpnej zmluvy, a že za tieto lety riadne zaplatil, preukazuje aj uznávací právny úkon samotného žalovaného, ktorý je obsahom listiny zo dňa 01. 12. 2015 označenej ako Uznanie dlhu, v ktorom uznal existenciu dlžoby voči mojej osobe vo výške 40.000,- EUR s príslušenstvom vyplývajúceho z kúpnej zmluvy a existenciu dlhu žalovaného voči mojej osobe v sume 20.000- EUR s príslušenstvom vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke.

4. Okresný súd svojim rozsudkom 8C/160/2016-84 zo dňa 04. 10. 2017 žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 60.000,- EUR spolu s úrokom vo výške 10% ročne zo sumy 20.000,- EUR od 10. 05. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 10.000,- EUR od 26. 12. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 10.000,- EUR od 26. 03. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 10.000,- EUR od 26. 06. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 10.000,- EUR od 26. 09. 2014 do zaplatenia a s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20.000,- EUR od 16. 05. 2014 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 14Co/86/2018-174 z dňa 14. 08. 2018 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (súd uvedené rozhodnutie bude už len uvádzať ako „uznesením krajského súdu“).

V uznesení krajský súd poukázal na tú skutočnosť, že v odpore žalovaný rozpísal uskutočnené lety pokiaľ sa týka dátumu času za rok 2013, 2014 a 2015, pričom táto obrana zo strany žalovaného mala charakter tvrdenia a reálne uskutočnenie letov a podmienky, či realizácia a úhrad za ne neboli zo strany žalovaného dokazované nejakým dôkazom. To sa udialo až na pojednávaní dňa 04. 10. 2017, na ktorom právny zástupca žalovaného uviedol, že má k dispozícii letové knihy, ktoré preukazujú nalietané hodiny zo strany žalobcu a ktoré žalovaný nemohol súdu skôr predložiť, nakoľko boli v rámci používania lietadiel k dispozícii preto nemohli byť súdu predložené. V bode 10 krajský súd uvádza, že súd prvej inštancie prerušil pojednávanie za účelom vyhotovenia fotokópie predložených listín a po vyhotovení fotokópie predkladaných dôkazov právny zástupca žalovaného doručil tento navrhovaný dôkaz právnemu zástupcovi žalobcu. Po doručení predkladaného dôkazu právnemu zástupcovi žalobcu súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Zo zápisnice z pojednávania a následne ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé či súd na takýto predložený dôkaz prihliadol, nie je zrejmé či ho vykonal, resp. ak takýto dôkaz nevykonal z akých dôvodov. Podľa bodu 12 preto okresný súd opätovne vykoná pojednávanie, na ktorom riadne vykoná dokazovanie dôkazmi, resp. dôkaznými návrhmi navrhnutými stranami sporu. V prípade, ak vykonanie niektorých návrhov z určitého dôvodu súd nebude považovať za účelné či potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, resp. z dôvodu ich oneskoreného predloženia o tomto rozhodne a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní, pričom závery vykonaného dokazovania budú obsahom odôvodnenia opätovne vydaného rozhodnutia (rozsudku). V bode 11 krajský súd poukázal na to, že čo sa týka odvolacej námietky žalovaného týkajúcej sa vzájomného započítania pohľadávok je potrebné prisvedčiť argumentácii a zdôvodneniu súdu prvej inštancie obsiahnutom v odôvodnení rozsudku, kedy ťažiskovým dôvodom pre konštatovanie záverov nemožnosti započítať uvedenú pohľadávku žalovaného voči žalobcovi je predovšetkým tá skutočnosť, že nie je zrejmé či tvrdená pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 12.000,- EUR v čase rozhodovania súdu prvej inštancie existovala, či bola splatná, nakoľko v kúpnej zmluve o predaji 50% podielu k lietadlu nie je nijakým spôsobom upravená splatnosť dohodnutej ceny. Z uvedeného tak jednoznačne nevyplýva existencia a splatnosť pohľadávky. Okrem iného odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie, že v danom prípade tiež absentuje samotný započítací prejav ako jednostranný úkon žalovaného smerujúci žalobcovi predchádzajúci vznesenej započítacej námietke v konaní.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania vychádzal z dôkazov a to kúpnej zmluvy o predaji letových hodín s povinnosťou ich spätného odkúpenia uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 16. 09. 2012, z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16. 09. 2012, z listu - výzva na spätné odkúpenie nevyužitých letových hodín zo dňa 25. 09. 2013, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09. 05. 2013, z potvrdenia o vykonanej platbe zo dňa 10. 05. 2013 v sume 20.000,- EUR, z listu - uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka podpísaného dňa 01. 12. 2015, z čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 06. 03. 2013, z čestného prehlásenia zo dňa 06. 03. 2013 urobeného G. C., z čestného prehlásenia zo dňa 06. 03. 2013 urobeného A. C., z listu žalovaného zo dňa 27. 03. 2014 zasielaného žalobcovi. Súd zároveň v zmysle § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku sudcovskej koncentrácie konania na dôkazy a to kúpna zmluva zo dňa 28. 05. 2014 (č. l. 75) a listinné dôkazy na č. l. 77 až 81 ako aj na dôkaz na č. l. 191 a listinný dôkaz - výzva na uhradenie kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy podpísanej 28. 05. 2014 (č. l. 193) neprihliadol.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Na základe kúpnej zmluvy o predaji letových hodín s povinnosťou ich spätného odkúpenia uzatvorenej podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka bolo zistené, že ako predávajúci - vykonávateľ je žalovaný a kupujúci - objednávateľ je žalobca. Podľa Preambuly tejto zmluvy predávajúci je obchodnou spoločnosťou, ktorá zabezpečuje predaj predvádzacích letov na lietadle L-29 (Delfín). Za vopred stanovených podmienok predávajúci predáva kupujúcim letové hodiny. Touto zmluvou sa súčasne upravuje aj záväzok predávajúceho, na základe ktorého predávajúci spätne odkupuje už predané letové hodiny od kupujúceho, ktoré sa kupujúci rozhodol nevyužiť na predvádzacie lety. Podľa článku II. predmetom zmluvy je 20 letových hodín. Podľa článku III. kúpna cena za letovú hodinu je dohodnutá vo výške 1.667,- EUR plus DPH (súd poznamenáva s vtedy platnou DPH uvedená suma predstavovala 2.000,- EUR). Kupujúci predávajúcemu zaplatil kúpnu cenu 40.008,- EUR pri podpise tejto zmluvy, čo predávajúci potvrdzuje podpisom tejto zmluvy. Podľa článku V. právo kupujúceho na spätné odkúpenie letových hodín predávajúcim môže kupujúci uplatniť u predávajúceho v lehote nie

skôr ako 6 mesiacov odo dňa podpisu tejto zmluvy a najneskôr v lehote dvoch rokov odo dňa podpisu tejto zmluvy. V prípade spätného odkúpenia nevyužitých letových hodín predávajúcim predávajúci sa zaväzuje zaplatiť kupujúcemu kúpnu cenu za spätne odkúpené a nevyužité hodiny v štyroch rovnakých splátkach a to v nasledovnej lehote splatnosti: prvá splátka v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia písomnej výzvy kupujúceho predávajúcemu, druhá splátka v lehote 6 mesiacov odo dňa doručenia písomnej výzvy, tretia splátka v lehote 9 mesiacov odo dňa doručenia písomnej výzvy a štvrtá splátka v lehote 12 mesiacov odo dňa doručenia písomnej výzvy. Uvedená zmluva je podpísaná dňa 16. 09. 2012, pri podpise predávajúceho je pečiatka predávajúceho s pripojením napísané Slovenské krídla s.r.o. Ing. Jozef Vaško - konateľ a podpis a za kupujúceho je označený N.. K. C. a podpis.

8. Súd na základe príjmového pokladničného dokladu č. 01/2012 zo dňa 16. 09. 2012 zistil, že žalovaný prijal od žalobcu sumu 33.340,- EUR bez DPH čo spolu s DPH predstavuje sumu 40.008,- EUR. Účel je uvedený predaj 20 letových hodín (1200 minút).

9. Súd na základe listu - Výzva na spätné odkúpenie nevyužitých letových hodín zistil, že zmluvné strany sú tu označené ako predávajúci totožný so žalovaným a kupujúci totožný so žalobcom. Touto výzvou žiada kupujúci/objednávateľ spätné odkúpenie nevyužitých letových hodín tak ako je to uvedené v článku V. kúpnej zmluvy o predaji letových hodín s povinnosťou spätného odkúpenia medzi predávajúcim a kupujúcim podľa ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 16. 09. 2012. Podľa tejto zmluvy je predávajúci povinný odkúpiť nevyužité letové hodiny v počte 20 za cenu 2.000,- EUR plus DPH podľa platnej legislatívy, v Z. 25. 09. 2013, podpísaný N.. K. C. - kupujúci a Ing. Jozef Vaško - predávajúci.

10. Na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom súd zistil, že uzatvorili zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka s tým, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie sumy 20.000,- EUR veriteľovi a tento sa ich zaviazal vrátiť podľa článku I. bod 5. Podľa článku I. bod 3 zmluvné strany si zároveň dohodli aj úroky z požičanej sumy vo výške 10% ročne, ktoré je povinný dlžník uhradiť veriteľovi do 15. 05. 2014. Uvedená suma bola dlžníkovi zaslaná na jeho účet. Dlžník sa zaväzuje vrátiť uvedenú sumu do 15. 05. 2014. Zmluva bola uzatvorená dňa 09. 05. 2013, podpísaná je za veriteľa žalobcom a za dlžníka žalovaným spolu s pripojením aj pečiatky žalovaného. Uvedená zmluva a pravosť podpisov je overená notársky na úrade notárky K.. Ž. E..

11. Na základe potvrdenia o vykonanej platbe bolo zistené, že dňa 10. 05. 2013 bola vykonaná platba v sume 20.000,- EUR a to na číslo účtu uvedeného v článku I. bod 4 (účet žalovaného).

12. Súd na základe listu - Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka podpísaného dňa 01. 12. 2015 za dlžníka Ing. Jozef Vaško - konateľ, za veriteľa N.. K. C. zistil, že spoločnosť Slovenské krídla s.r.o. uznávajú čo do dôvodu a výšky, že veriteľovi N.. K. C. spoločnosť dlhuje sumu 40.008,- EUR z dôvodu kúpnej zmluvy o predaji letových hodín uzatvorenej dňa 16. 09. 2012 a sumu 20.000,- EUR z dôvodu pôžičky uzatvorenej dňa 09. 05. 2013 a to s príslušenstvom.

13. Súd z Čestného prehlásenia (č. l. 54) žalobcu zistil, že čestne prehlasuje, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o letoch na lietadle L29 Delfín v zmysle záväzkov o predaji letových hodín. Dňa 29. 09. 2013 (zrejme nesprávne uvedené, malo byť 22. 09. 2013) v čase od 14.14 hod. do 14.35 hod. ako aj dňa 24. 06. 2014 od 13.57 hod. do 14.25 hod. a dňa 09. 08. 2015 v čase od 09.15 hod. do 09.37 hod. boli vykonané lety na lietadle L-29 Delfín za priamu úhradu k rukám žalovaného Ing. J. Vašku, nakoľko v tej dobe financie poskytnuté na kúpu letových hodín boli už preinvestované na práce súvisiace s generálnou opravou lietadla. Tiež čestne prehlasuje, že dňa 28. 06. 2014 v čase od 14.39 hod. do 14.57 hod. nedal súhlas na uvedený let v tomto čase na moju ťarchu, nakoľko som v tomto čase v Poprade sa ani nenachádzal.

14. Súd z Čestného prehlásenia urobeného G. C. (dcérou žalobcu) zistil, že táto čestne prehlásila, že let na lietadle L-29 Delfin zo dňa 25. 09. 2013 v čase od 16.15 hod. do 16.37 hod. bol riadne zaplatený priamo k rukám Ing. Jozefa Vašku.

15. Súd z Čestného prehlásenia A. C. (manželky žalobcu) zistil, že táto

prehlásila, že let dňa 22. 09. 2013 v čase od 15.17 hod. 15.38 hod. riadne uhradila priamou platbou k rukám Ing. Jozefa Vašku.

16. Súd z listu adresovaného žalovaným žalobcovi zo dňa 27. 03. 2014 nazvaného ako Informácia a návrh riešenia zistil, že žalovaný obdržal výzvu, kde bol požiadaný o spätné odkúpenie nevyužitých letových hodín na základe kúpnej zmluvy o predaji spätných hodín s povinnosťou ich spätného odkúpenia, ktorá bola uzavretá dňa 16. 09. 2012. Okrem iných skutočností sa tu uvádza, že žiadajú o schválenie splátkového kalendára na splatenie oneskorených splátok, ktoré by zahájili po zahájení lietania alebo žiadajú o posun termínu splatenia splátok.

17. Súd z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 06. 10. 2017 zistil, že oni sa pridržiavajú svojho návrhu. Čo sa týka predloženej kúpnej zmluvy na pojednávaní k tomuto sa nevedia vyjadriť, pretože im nebola doložená, čo sa týka samotného namietania počtu hodín, tak ako to bolo uvedené v odpore, poukazujú na to, že čestnými prehláseniami ako aj tvrdeniami žalobcu bolo preukázané, že za uvedené letové hodiny bolo zaplatené osobitne. Na pojednávaní konanom dňa 24. 10. 2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že odvolací súd sa aj z pohľadu merita veci zaoberal v podstate len dvoma podstatnými otázkami a to otázkou vykonania dôkazu oboznámením sa s letovými knihami, ktoré do spisu predložil žalovaný a otázkou započítania, o ktorom teda žalovaný tvrdil zánik žalovanej pohľadávky. Čo sa týka prvej otázky zastávajú názor, že letové knihy, ktoré žalovaný predložil súdu sú prostriedkom procesnej obrany, ktorý žalovaný neuplatnil včas tak ako mu to ukladá ustanovenie § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom je totiž nepochybné, že žalovaný mohol predložiť dôkaz kedykoľvek od začiatku súdneho konania. Preto jediné čo v zmysle inštrukcie odvolacieho súdu má urobiť okresný súd je, aby v odôvodnení rozsudku v zmysle § 153 ods. 3 C. s. p. uviedol prečo na tento dôkaz neprihliadol. Taktiež oni nespochybňujú, že žalobca vykonal a že boli realizované niektoré lety, ale uvedené lety boli vykonané mimo rámec zmluvy o kúpe letových hodín. Z tohto pohľadu teda takéto dôkazy, ktoré žalobca predložil a ktoré uviedol žalovaný toto sa v podstate nespochybňovalo spôsobom akým predpokladá C. s. p. Taktiež záver odvolacieho súdu, že započítací prejav, ktorý by hypoteticky bol spôsobilý privolať zánik žalovanej pohľadávky žalovaný neurobil a zároveň vznášajú okrem námietky neexistencie započítavanej pohľadávky aj jej premlčanie. Poukázal na to, že podľa § 101 Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že výzva na zaplatenie kúpnej ceny bola predložená až dňa 18. 12. 2017, nevie kedy vôbec bola žalobcovi doručená, naschvál teda až počas súdneho konania a to po uplynutí trojročnej doby, pretože v danom prípade zmluva bola zo dňa 28. 05. 2014 kedy došlo k jej uzavretiu a premlčacia doba mala začať plynúť 29. 05. 2014 a skončila 29. 05. 2017. Preto platí , že uvedenú premlčanú pohľadávku nie je možné započítať. Na základe týchto skutočností žiadali, aby súd rozhodol tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie.

18. Súd z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 04. 10. 2017 zistil, že poukazujú na uzatvorenie kúpnej zmluvy o predaji časti lietadla zo dňa 28. 05. 2014. Žalovaný do dnešného dňa neobdržal kúpnu cenu a preto si túto započítajú s vymáhanou sumou. Zároveň poukazujú aj na to, že časť hodín z kúpnej zmluvy bolo vykonaných a preto v tejto časti je žaloba nedôvodná. Súd z vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 24. 10. 2018 zistil, že oni sa nestotožňujú s odôvodnením právnej zástupkyne žalobcu ako si ona vykladá uznesenie krajského súdu. Poukazujú na to, že súd sa mal vysporiadať s predloženým dôkazom, ktorý bol na pojednávaní predložený. Zároveň v rámci uznesenia vyplynula tá skutočnosť, že teda čo sa týka kompenzačnej námietky započítania tak súdu predkladajú v dvoch vyhotoveniach listinný dôkaz o započítaní tejto pohľadávky teda vznesení kompenzačnej námietky. Čo sa týka premlčania z kúpnej zmluvy o predaji časti lietadla vo výške 12.000,- EUR, ktorú si započítavajú tak táto sa nepremlčala. Poukazujú na to, že oni žalobcu vyzvali na zaplatenie tejto sumy a on ju nezaplatil, teda splatnosť mala nastať. Z ich kompenzačnou námietkou súd žalobcu oboznámil v zmysle § 204 C. s. p. na tomto pojednávaní.

19. Podľa § 409 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len ) kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

20. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) zmluvou o

pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

22. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

23. Súd z vykonaného dokazovania mal teda preukázané, že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Predovšetkým súd poukazuje na to, že celková suma vo výške 60.000,- EUR sa skladala z dvoch právnych úkonov, pričom jedným právnym úkonom bola zmluva o predaji letových hodín s povinnosťou ich spätného odkúpenia a druhou zmluvou bola zmluva o pôžičke.

24. Čo sa týka pohľadávky zo zmluvy o predaji letových hodín, ktorú si žalobca uplatňoval v celkovej výške 40.000,- EUR spolu aj s príslušenstvom súd má za to, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 40.000,- EUR spolu aj s príslušenstvom, ktoré tvorili úroky z omeškania tak ako si ich účastníci dohodli a to na základe tej skutočnosti, že zo strany žalovaného nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané splnenie tejto zmluvy a to či už celkom alebo sčasti. Na základe dohody účastníkov preto žalobca svojim listom - výzva na spätné odkúpenie nevyužitých letových hodín zo dňa 25. 09. 2013 požiadal žalovaného o spätné odkúpenie a vrátenie zaplatenej sumy za tieto letové hodiny. Uvedená výzva bola podpísaná aj samotným žalovaným a nebolo žiadnym spôsobom popierané doručenie tejto výzvy. Preto žalovaný bol v zmysle predmetnej zmluvy povinný podľa článku V. zaplatiť kupujúcemu kúpnu cenu za spätné odkúpenie a to v štyroch splátkach v lehote troch, šiestich, deviatich a dvanástich mesiacov odo dňa doručenia výzvy. Na základe tejto skutočnosti teda súd má za to, že žaloba v časti o zaplatenie sumy 40.000,- EUR je v celom rozsahu dôvodná. Čo sa týka argumentácie žalovaného poukázanej v rámci odporu proti platobnému rozkazu, jednak súd poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto odpore poukázal na to, že žalobca využil určité letové hodiny a preto mu neprináleží celá suma za spätné odkúpenie letových hodín. K tomuto súd musí poukázať, že osoby, ktoré tam uvádzal a to jednak manželka žalobcu ako aj jeho dcéra a tiež osoba uvedená pod menom Ľ. I., tieto osoby neboli účastníkmi konania a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal z akého dôvodu si uplatňuje započítanie časti odlietaných hodín voči týmto osobám, nakoľko zmluva bola výlučne spísaná medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň tiež žiadnym spôsobom nepreukázal aký vzťah má osoba Ľ. I. ku žalobcovi. Taktiež súd žalovaný nepresvedčil, že tieto hodiny mali byť poskytnuté v rámci predmetnej zmluvy, pretože z čestných vyhlásení A. C. - manželky žalobcu a G. C. - dcéry žalobcu vyplynulo, že tieto si za uvedené hodiny zaplatili a toto malo byť mimo predmetnej zmluvy. Taktiež aj samotný žalobca vo svojom čestnom vyhlásení poukázal na to, že uvedené letové hodiny, na ktoré poukazuje žalovaný v odpore boli zaplatené mimo predmetnej zmluvy. Na podporu týchto tvrdení však súd mal preukázanú aj tú skutočnosť, že samotný žalovaný v rámci uznania dlhu zo dňa 01. 12. 2015 t. j. po tom ako mali byť vykonané určité letové hodiny, na ktoré on poukazoval uznal celkový dlh voči žalovanému vo výške 40.008, - EUR a taktiež aj z uzatvorenej pôžičky. Z tohto teda vyplýva, že v prípade, ak by vykonal určité letové hodiny a tieto by sa mali započítavať s letovými hodinami zakúpenými v zmysle predmetnej zmluvy tak by nedošlo k jeho strany k uznaniu takéhoto záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka.

25. Čo sa týka preukazovania vykonaných letových hodín a to listinnými dôkazmi (č. l. 77 až 81) súd má za to, že tento listinný dôkaz nie je spôsobilý ovplyvniť rozhodnutie súdu a to na základe tej skutočnosti, že v zmysle § 153 ods. 2 C. s. p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadať, najmä ak to vyžaduje nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podľa § 153 ods. 3 C. s. p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. K uvedenému súd poukazuje na to, že žalovaný prvýkrát o tom, že prebieha konanie na tunajšom súde sa dozvedel najneskôr doručením platobného rozkazu 8C/160/2016-34, ktorý bol žalovanému doručený dňa 28. 04. 2017, kde zároveň bol žalovaný poučený, že aby sa vyjadril či uplatnený nárok uznáva aspoň v časti a ak ho považuje za neopodstatnený, aby pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne mal označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V rámci samotného odporu súd poukazuje

na to, že žalovaný nepredložil žiadne listiny, ktoré by preukazovali ním tvrdené skutočnosti, pričom predložil jednu listinu, ktorá je bez podpisu, bez dátumu kedy bola vyhotovená, čo súd nepovažuje za hodnoverný dôkaz. Zároveň súd vyzval žalovaného opätovne uznesením 8C/160/2016-59, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 07. 2017, kde bol žalovaný poučený, že aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 15. 06. 2017, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadať. Na základe uvedeného teda žalovaný bol riadne poučený o možnosti sudcovskej koncentrácie. Na toto uznesenie žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval a žiadne dôkazy súdu neboli neskôr predložené a tieto uplatnil žalovaný až na pojednávaní konanom dňa 04. 10. 2017. Na základe tých skutočností, že v súčasnosti v rámci Civilného sporového poriadku, kedy už aj v zásadách ako aj v paragrafoch tohto Civilného sporového poriadku sa predovšetkým kladie dôraz na aktivitu strán v prípade, že táto aktivita strán nie je v súlade s týmto Civilným sporovým poriadkom môže takéto konanie viesť k tomu, že strana, ktorá poruší tieto zásady a paragrafy nebude v spore úspešná. Súd teda nemusí prihliadať na tie skutkové okolnosti, ktoré sa týkajú nielen samotných predložených dôkazov, ale aj tvrdení, ktoré samozrejme teda musia byť dôkazmi podložené a preukázané, ak neboli uplatnené včas. Na základe vyššie uvedeného teda strany sú oprávnené vykonávať niektoré procesné úkony nie kedykoľvek, ale len v určitom štádiu konania. Na základe tohto ak nejaký procesný úkon, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je vykonaný včas, takýto procesný úkon nespôsobuje za zákonom stanovených podmienok procesnoprávne účinky, ktoré sa potom prejavia v tom, že súd na takýto procesný úkon neprihliada. Vykonanie listinného dôkazu na pojednávaní súd vykoná v zmysle § 204 a to tým spôsobom, že dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. K uvedenému súd poukazuje, že už v rámci predchádzajúceho vyhlásenia rozsudku na pojednávaní konanom dňa 04. 10. 2017 podľa súdu nedošlo až k takej skutočnosti, na ktorú je možné hľadieť ako na nevykonanie dôkazu, pretože aj zo samotnej zápisnice vyplývalo, že súd žalobcovi odovzdal uvedený listinný dôkaz, ktorý bol žalovaným na tomto pojednávaní predložený. Z tohto teda súd mal za to, že došlo k vykonaniu dôkazu a to odovzdaním tejto listiny. Zákonodarca teda doslovne uvádza, že súd listinu prečíta alebo oboznámi s jej obsahom, pričom toto neplatí, ak takáto listina je odovzdaná protistrane a táto ju nespochybnila. Na základe tohto podľa súdu teda došlo k vykonaniu dôkazu a to predmetnej listiny tým spôsobom, že súd ju odovzdal právnej zástupkyni žalobcu. Odhliadnuc však od tejto skutočnosti súd na uvedenú listinu neprihliadol, pričom zo strany okresného súdu naozaj došlo k procesnému pochybeniu a to v tom zmysle, že v rozsudku neozrejmil akým spôsobom s týmto dôkazom naložil a teda či naň prihliadal resp. neprihliadal a to aj z dôvodu jeho neskorého predloženia. Z vyššie uvedeného teda súd, keďže k predmetnému listinnému dôkazu ako aj k tvrdeniu v rámci tohto dôkazu nebola dodržaná sudcovská koncentrácia konania, súd na takýto dôkaz neprihliadol a teda v rámci odôvodnenia súd mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo veci preukázania neopodstatnenosti návrhu na zaplatenie sumy 40.000,- EUR, ktorá sa týkala spätného odkúpenia letových hodín, pretože žiadnymi dôkazmi súd nepresvedčil, že žalobca v rámci predmetnej zmluvy nejaké letové hodiny vyčerpal. O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlní alebo nie sa nevydáva procesné uznesenie, pričom len v odôvodnení rozsudku vo veci samej súd vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol.

26. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Čo sa týka úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil súd mal preukázané, že má nárok na úroky z omeškania, a to jednak vo výške 8,25% ročne zo sumy 10.000,- EUR od 26. 12. 2013 do zaplatenia a od 26. 03. 2013 do zaplatenia a to na základe tej skutočnosti, že hlavná refinančná operácia (obchody) v čase do 13. 11. 2013 bola vo výške 0,25%, ku ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. pripočítava výška úrokov z omeškania 8 percentuálnych bodov ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Na základe tejto skutočnosti teda úroky z omeškania v rámci týchto dvoch súm boli 8,25%. Čo sa týka úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil zo sumy 10.000,- EUR od 26. 03. 2014 a od 26. 06. 2014 v tomto prípade mal nárok na úroky z omeškania vo výške 8,15% z toho dôvodu, že hlavná refinančná operácia v čase platného od 11. 06. 2014 bola vo výške 0,15%. Od kedy bol žalovaný povinný platiť úroky z omeškania súd má za to, že žalovaný mal prvú splátku zaplatiť do 25. 12. 2013, keďže výzvu na spätné odkúpenie nevyužitých letových hodín si prevzal dňa 25. 09. 2013, teda po uplynutí troch mesiacov mal zaplatiť prvú výzvu do 25. 12. 2013 a teda nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania , pričom na ostatné splátky súd poukazuje, že každú ďalšiu jednotlivú splátku mal zaplatiť po troch mesiacoch.

30. Čo sa týka vrátenia sumy vo výške 20.000,- EUR, ktorá bola poskytnutá žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 05. 2013 súd mal aj tu preukázané, že aj v tejto časti návrh je dôvodný. Mal preukázanú tú skutočnosť, ktorú ani žalovaný nepoprel a to, že mu žalobca poskytol sumu pôžičky vo výške 20.000,- EUR a taktiež samotný žalovaný netvrdil, že by mu z uvedenej pôžičky nejakú sumu vrátil. Na základe týchto skutočností súd žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Zároveň mu priznal aj príslušenstvo vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke a to tým spôsobom, že žalovaný je povinný zaplatiť z uvedenej sumy aj 10% úrok z požičanej sumy t. j. zo sumy 20.000,- EUR od 10. 05. 2013 do zaplatenia a to na základe tej skutočnosti, že výšku takýchto úrokov si účastníci dohodli v rámci článku I. bod 3, kde konkrétne poukazujú na to, že v súlade s § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný zaplatiť úroky vo výške 10% ročne z požičanej sumy. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a to vo výške 5,25% ročne z tejto sumy od 16. 05. 2014 a to na základe tej skutočnosti, že žalovaný mal požičanú sumu vrátiť do 15. 05. 2014 a teda nasledujúcim dňom sa v zmysle Občianskeho zákonníka § 517 ods. 2 dostal do omeškania, pričom výška úrokov bola určená podľa úrokovej sadzby v zmysle § 517 ods. 2 a to tým spôsobom, že v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. podľa § 3 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba centrálnej banky, pričom základná úroková sadzba k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,25% a teda výška úrokov je 5,25%.

31. Čo sa týka námietky žalovaného prednesenej na pojednávaní konanom dňa 24. 10. 2018 a to, že predložili súdu jednak listinný dôkaz, ktorý je pod názvom - Vec: Započítanie pohľadávky zo dňa 23. 10. 2018, kde hore je uvedené N.. K. C., C. XXX, XXX XX C. a zároveň listinný dôkaz, ktorý žalovaný adresoval žalobcovi zo dňa 18. 12. 2017 - Výzva na uhradenie kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy podpísanej dňa 28. 05. 2014 k tomuto súd uvádza tú skutočnosť, že na predmetný listinný dôkaz Výzvu na uhradenie kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy podpísanej dňa 28. 05. 2014 (č. l. 192) súd opätovne poukazuje na sudcovskú koncentráciu s tým, že žalobca mohol uvedený listinný dôkaz súdu predložiť už oveľa skôr a nie na pojednávaní, keďže od vystavenia tejto listiny uplynulo 10 mesiacov. Na základe vyššie uvedeného teda súd na predmetnú listinu neprihliadol s tým, že teda táto listina nemôže predstavovať v rámci obrany žalovaného dôkaz, ktorý by bol v jeho prospech. V nadväznosti na túto listinu potom aj započítací prejav, ktorý bol súdu na tom istom pojednávaní predložený nie je podľa súdu relevantný a to z toho dôvodu, že tak ako súd v predchádzajúcom rozsudku poukázal, účastníci v rámci predmetnej kúpnej zmluvy nemali dohodnuté dátum splatnosti sumy vo výške 12.000,- EUR a preto súd nemôže prihliadať na to, že takáto splatnosť pohľadávky nastala. Zároveň v prípade, keby súd aj zobral predmetnú Výzvu na zaplatenie kúpnej ceny na základe zmluvy zo dňa 28. 05. 2014 za dôkaz včas predložený samotné započítanie pohľadávky na základe listiny predloženej súdu dňa 24. 10. 2018 na pojednávaní, pričom jedná sa o listinu zo dňa 23. 10. 2018 musí konštatovať, že predmetné započítanie pohľadávky predstavuje absolútne neplatný právny úkon v zmysle Občianskeho zákonníka. Dôvod, pre ktorý uvedený právny úkon súd považuje za neplatný je ten, že započítanie pohľadávky ako hmotnoprávny úkon nebol urobený osobou, ktorá je oprávnená na vykonanie takéhoto hmotnoprávneho úkonu t. j. konateľom spoločnosti Slovenské krídla s.r.o. Z výpisu z Obchodného registra žiadnym spôsobom nevyplýva, že za spoločnosť žalovaného je oprávnený konať JUDr. Ľubomír Kaščák ako advokát, pričom súdu do dňa rozhodnutia nebolo predložené, že by spoločnosť Slovenské krídla s.r.o. (žalovaný) splnomocnila JUDr. Ľubomíra Kaščáka na urobenie

takéhoto právneho úkonu. Podľa splnomocnenia na č. l. 73 spisu ide o procesné plnomocenstvo, z ktorého nevyplýva oprávnenie právneho zástupcu žalovaného na vykonávanie aj hmotnoprávnych úkonov, pretože v opačnom prípade by sa mohlo stať, že by právny zástupca žalovaného mohol napr. previesť celý majetok žalovaného na inú osobu na základe takéhoto plnomocenstva, ktoré však súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Okrajovo však súd poukazuje na to, že uvedený dôkaz, keďže bol predložený na pojednávaní a mohol byť zo strany žalovaného predložený oveľa skôr súd na neho aj tak neprihliadal.

32. Súd len okrajovo musí poukázať zároveň aj na tú skutočnosť, že námietka právnej zástupkyne žalobcu vznesenej na pojednávaní vo veci nemožnosti započítania premlčanej pohľadávky žalovaného s pohľadávkou žalobcu pochádzajúcej z predmetnej kúpnej zmluvy vo výške 12.000,- EUR, túto námietka nebola dôvodná a to na základe tej skutočnosti, že nakoľko si účastníci v rámci predmetnej zmluvy nedohodli splatnosť táto v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Na základe tejto skutočnosti, keďže k žiadosti o zaplatenie kúpnej ceny došlo podľa žalovaného na základe listu zo dňa 18. 12. 2017, kde bola žalobcovi ako dlžníkovi ponechaná lehota na zaplatenie 10 dní mal žalobca uvedenú sumu zaplatiť do 28. 12. 2017. Až teda nasledujúcim dňom začala plynúť žalovanému premlčacia doba t. j. odo dňa 29. 12. 2017 a teda uvedená pohľadávka by v žiadnom prípade nebola premlčaná. Okrem iného súd zasa musí poukázať aj na to, že právna zástupkyňa žalobcu nesprávne poukázala na premlčanie tejto pohľadávky s poukazom na § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože započítať nemožno premlčané pohľadávky, ďalej pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Čo sa týka prvej vety predmetného paragrafu však tento je potrebné vo veci premlčania pohľadávky vykladať tým spôsobom, že uvedená premlčaná pohľadávka musí byť premlčaná v okamihu stretnutia vzájomných pohľadávok a nie v čase urobenia započítacieho prejavu. Z tohto jednoznačne vyplynulo, že v čase urobenia započítacieho prejavu táto pohľadávka premlčaná nebola.

33. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobca, ktorý bol v celom rozsahu úspešný priznal náhradu potrebnú má nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100%. § 409 zák. č. 513/1991 Zb. § 657 zák. č. 40/1964 Zb. § 658 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 580 zák. č. 40/1964 Zb. § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.