Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Pc-32-2018.pdf
PDF · 87.96 KB
No categories available
15Pc/32/2018
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Z. XXX, právne zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin Buraj, s.r.o, so sídlom Jilemnického 532/2, Trenčín, proti odporcovi: L.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. alej XXXX, A. S., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 50,- eur mesačne, vždy do 15.dňa toho -ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXPc/XX/XXXX.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí o veci samej.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaním doručeným súdu dňa 09.10.2018 domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi ako otcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou vo výške 250,- eur s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
2. Súčasne sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou vo výške 250,- eur.
3. Svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že je plnoletou dcérou odporcu, má brata, ktorý študuje na T. fakulte G. univerzity v A., odbor hudobná veda. Navrhovateľka je od narodenia ťažko zdravotne postihnutá a jej stav si vyžaduje celodennú intenzívnu starostlivosť, ktorú výhradne zabezpečuje matka. V súčasnosti s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti. Poukázala na to, že manželstvo rodičov bolo spočiatku harmonické, problémy nastali v roku 2013, kedy otec opustil katolícku cirkev a prijal novú vieru v kresťanských zboroch na Slovensku. Život s odporcom sa pre všetkých stal neúnosným bremenom, keďže zmenil správanie voči celej rodine, o navrhovateľku sa nestaral, hoci si jej zdravotný stav vyžaduje celodennú starostlivosť, táto zostala ležať na pleciach matky. Pod vplyvom týchto okolností matka skončila na A. klinike v A., kam sa opätovne dostala v dôsledku neúnosnej situácie v rodine opakovane aj v septembri XXXX. V súčasnosti pokračuje v liečbe ambulantnou formou. Po návrate z A. podala žiadosť o odluku cirkevného sobáša, a tejto V. úrad v N. vyhovel. Od tohto obdobia s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti. V čase spolužitia ako aj v súčasnosti financie rodiny drží v rukách výlučne odporca ako otec, pričom matka nemá prístup do bankového účtu. Jediný príjem, ku ktorému má matka prístup, predstavuje iba peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej navrhovateľky, z ktorého sa hradia potreby celej domácnosti. Tento príspevok v súčasnosti predstavuje sumu 369,36 eur mesačne. Nakoľko navrhovateľka vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť,
matka sa nemôže inak zamestnať. Navrhovateľka je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 319,90 eur mesačne. Náklady na bývanie predstavujú zhruba 200 eur mesačne a náklady na lieky, zdravotné a hygienické pomôcky pre navrhovateľku predstavujú mesačne zhruba 250 eur. Finančne rodine v súčasnosti pomáhajú aj starí rodičia navrhovateľky, u ktorých bývajú v spoločnej domácnosti, pretože navrhovateľka a jej matka, by inak neboli schopné zo svojich príjmov zabezpečiť si bývanie. Obaja starí rodičia sú však poberateľmi starobného dôchodku, z ktorého majú sami problém viesť dôstojný život. Odporca pracuje ako hasič v hasičskom zbore v N. - W., pričom jeho mesačný príjem predstavuje 1.000
- 1.500 eur netto. Otec navrhovateľke nijakým spôsobom neprispieva finančne ani materiálne, napriek tomu, že nie je schopná sama sa živiť v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu, keďže zdravotný stav si vyžaduje 24 hodinovú sústavnú starostlivosť. Matka nemôže z tohto dôvodu pracovať, preto sa ich život bez otcovej finančnej podpory stáva finančne neúnosným. Odporca ako otec má napriek tomu za to, že invalidný dôchodok navrhovateľky a matkin príspevok na starostlivosť o navrhovateľku sú dostatočným príjmom na dôstojný život. Matka si samostatným podaním uplatňuje nárok na výživné medzi manželmi do času rozvodu, nakoľko nemá prístup k financiám patriacim do BSM z príjmu manžela. Okrem toho podala aj návrh na rozvod.
4. Navrhovateľka ako dôkaz preukazujúci tvrdenia uvádzané v návrhu predložila sobášny list rodičov
- matky O. Z., rod. N. a odporcu, ďalej rodné listy, z ktorých vyplýva, že odporca je otcom navrhovateľky ako aj otcom syna W. Z., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 319,90 eur s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. zo dňa 30.07.2018 vyplýva, že matke navrhovateľky bol s účinnosťou od 01.07.2018 zvýšený peňažný príspevok na opatrovanie navrhovateľky ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na sumu 369,36 eur. Z predloženej lekárskej správy zo dňa 10.04.2018 vyplýva, že navrhovateľka trpí zdravotným postihnutím, je na vozíku, po prekonaní detskej mozgovej obrny, pravidelne sledovaná neurológom s pridruženými zdravotnými problémami. Ako doklad o výške výdavkov navrhovateľky na lieky boli predložené pokladničné doklady o zakúpení liekov a zdravotníckych pomôcok z obdobia od júla do septembra 2018 v celkovej sume 57,46 eur. Ďalej bol predložený pokladničný doklad o nákupe pohonných hmôt vo výške 50,- eur zo dňa 23.08.2018 a pokladničný doklad o zakúpení kozmetiky a čistiacich prostriedkov zo dňa 11.09.2018 vo výške 34,66 eur. Z lustrácie odporcu v Sociálnej poisťovni vykonanej zo strany súdu vyplýva, že odporca je zamestnaný na základe Dohody o vykonaní práce v spol. T. T. Z. a.s. s tým, že jeho priemerný vymeriavací základ za obdobie od januára 2018 do septembra 2018 je 416,- eur.
5. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
6. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi účastníkmi konania. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Okresný súd preskúmal návrh navrhovateľky a oboznámil sa s listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný.
8. Odporca ako otec má k navrhovateľke ako dieťaťu vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o rodine. Navrhovateľka žiadala neodkladným opatrením stanoviť výživné v sume 250,- eur mesačne. Okresný súd mal osvedčené, že navrhovateľka je aktuálne invalidnou dôchodkyňou z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu po prekonaní detskej mozgovej obrny s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%, je na invalidnom vozíku a z tohto dôvodu je odkázaná na starostlivosť inej osoby. Nie je teda objektívne možnostiach ani schopnostiach navrhovateľky, aby sa sama živila, a preto je povinnosťou rodičov v zmysle zákona o rodine prispievať jej na výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V konaní bolo osvedčené, že jediným príjmom navrhovateľky je jej invalidný dôchodok, rovnako bolo osvedčené, že o navrhovateľku sa celodenne stará matka, ktorá za to poberá peňažný príspevok na opatrovanie. Súd nemal dôvod pochybovať o tvrdeniach navrhovateľky, že žije v spoločnej domácnosti iba s matkou, bratom a starými rodičmi za ich finančnej pomoci, bez finančnej podpory otca. Aj keď si súd uvedomuje, že zhoršený zdravotný stav navrhovateľky si vyžaduje zakupovanie liekov, zdravotníckych a hygienických pomôcok, náklady na zakúpenie ktorých nepochybne zaťažujú v nemalej miere rozpočet rodiny, treba vziať objektívne do úvahy fakt, že navrhovateľka dôsledne neosvedčila, že by jej náklady v tomto smere predstavovali 250,- eur mesačne tak, ako to tvrdí, keď súd mal osvedčené výdavky na ich zakúpenie len v celkovej sume 92,12 eur za mesiace júl až september 2018 a výdavok na jednorazové zakúpenie pohonných hmôt v sume 50,- eur. Rovnako tak v konaní nebolo osvedčené tvrdenie navrhovateľky, že by čistý príjem odporcu bol vo výške 1.000 - 1.500,- eur mesačne, keď z lustrácie v Sociálnej poisťovni, ako už bolo vyššie uvedené, bol osvedčený príjem otca v podstatne nižšej výške. Vzhľadom na uvedené tvrdenia navrhovateľky, ktoré sú v rozpore so zisteniami podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni, príjem odporcu, a teda aj celkové jeho možnosti, schopnosti a pomery bude potrebné ustáliť až vykonaným dokazovaním v konaní vo veci samej. Nepochybne treba vziať do úvahy fakt, že z príjmu odporcu je potrebné plniť aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi (bratovi navrhovateľky), ktorý sa podľa navrhovateľky pripravuje na budúce povolanie, a teda celkom zrejme tiež nie je schopný sa ešte sám živiť. Rovnako tak treba vziať zreteľ na skutočnosť, že časť základných potrieb navrhovateľky je objektívne možné hradiť z invalidného dôchodku, a to aj keď si je súd vedomý toho, že nie je možné z invalidného dôchodku v priznanej výške uspokojiť v plnej miere bežné, ale najmä zvýšené osobné potreby osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Tiež treba prihliadnuť na to, že pokiaľ náklady na bývanie rodiny predstavujú podľa tvrdení navrhovateľky mesačne sumu cca vo výške 200,- eur, nemožno tento náklad vziať v celom rozsahu do úvahy ako iba výdavok navrhovateľky, keďže v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou žije aj matka, brat a starí rodičia navrhovateľky, a preto ho súd môže zohľadniť len pomerne (200,- eur / 5 členná rodina, je výdavok pripadajúci na 1 osobu vo výške cca 40,- eur).
9. Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti súd považoval výživné požadované neodkladným opatrením vo výške 250,- eur za neprimerané nateraz osvedčeným skutkovým okolnostiam. Tiež si
treba uvedomiť, že pri určení výživného neodkladným opatrením sa vychádza z pravidla, že rozsah neodkladného opatrenia v prípade ukladania povinnosti platiť výživné, bez ohľadu na druh vyživovacej povinnosti, je limitovaný zákonom stanovenou nevyhnutnou mierou (§ 366 CMP). Z toho vyplýva, že výživné je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného, v danom prípade plnoletej navrhovateľky. Výživné v nevyhnutnej miere je vždy tak užším nárokom dieťaťa než samotný nárok dieťaťa podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine na primeranú výživu zodpovedajúcu v zásade zárobkovým a majetkovým pomerom oboch výživou povinných rodičov. Súd teda vychádzal z toho, že je neodkladným opatrením možné uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, teda v takej, ktorá pokryje náklady na odôvodnené bežné základné potreby navrhovateľky ako osoby, ktorá nie je schopná sama sa živiť a ku ktorej vyživovacia povinnosť otca trvá, hoci si ju tento neplní. Z týchto dôvodov s prihliadnutím na výšku osvedčeného dôchodku navrhovateľky, príjmu jej matky a otca a s prihliadnutím na výšku osvedčených osobných výdavkov navrhovateľky súd za nevyhnutné výživné považuje sumu 50,- eur, ktorá je adekvátna osvedčeným okolnostiam popri invalidnom dôchodku navrhovateľky. Vo zvyšku (nad rozsah určeného výživného) súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže v tomto rozsahu výživné presahuje rámec nevyhnutnej miery výživného. Súčasne súd časovo vymedzil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorého predmetom je určenie výživného v merite veci. Neodkladné opatrenie bude teda v súlade s ustanovením § 333 CSP trvať do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom v rámci rozhodovania o žalobe vo veci samej bude súd vykonávať podrobnejšie dokazovanie ohľadne osobných, majetkových a zárobkových pomerov, z ktorých zistení bude následne pri rozhodovaní vo veci samej vychádzať. Takéto dokazovanie v tejto fáze konania by svojím rozsahom presiahlo rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení.
10. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu trov konania a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia súd bude rozhodovať až v konečnom rozhodnutí vo veci samej v súlade s cit. ustanovením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.