Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/91/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Q. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX/ XX, S., zastúpeného JUDr. Petrom Koscelanským, advokátom, so sídlom Fraňa Mojtu 24, Nitra, proti žalovanému: FMORL, s.r.o., so sídlom Ovocná 5131/3, Piešťany, IČO: 44 529 368, zastúpeného JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 12.553,58 eur, o odvolaní žalovaného a intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 18. júna 2021, č.k. -217, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 12.553,58 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , a , a , (ďalej aj „“), o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení účinnom v rozhodnom období (14.06.2016 a 27.06.2016), , a , a , a , , a , , a , o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej aj „“), ako aj a 2 Základných princípov , a , a , , a , a , , keď vykonaným dokazovaním listinami, a to predžalobnou komunikáciou medzi stranami sporu a intervenientom, oznámením ÚDZS zo dňa 29.09.2017, č. 99028/2019 znaleckého ústavu forensic.sk, psychiatrickým vyšetrením - odborným vyjadrením MUDr. Marty Pavlíkovej zo dňa 26.06.2019, lekárskym posudkom o bolestnom a zo dňa 26.06.2019, odborným vyjadrením MUDr. Marty Pavlíkovej zo dňa 12.12.2019, č. 33/19 MUDr. Daniely Martišovej, doplneným a upraveným č. 3/20 MUDr. Daniely Martišovej, posudkom posudkového lekára MUDr. N., správou zo psychologického vyšetrenia Mgr. D. Q. a Mgr. T. W. zo dňa 10.12.2019, výpismi z obchodného registra, ako aj vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu a intervenienta, súd mal za preukázané, že žalobca bol vyšetrený v dňoch 14.06.2016 a 27.06.2016 v zdravotníckom zariadení žalovaného otorinolaryngológom MUDr. C. P., ktorý je zároveň jediným konateľom a jediným spoločníkom žalovaného. Zvolený postup žalovaného pri poskytovaní predmetnej starostlivosti vyhodnotil ÚDZS aj znalecký ústav forensic.sk ako nesprávny, v rozpore s ust. 4 ods. 3 , t. j. ako zdravotný postup non lege artis. Poskytnutá zdravotná

starostlivosť nebola teda poskytnutá v takom rozsahu a kvalite, aby mohla viesť k správnej diagnóze a včasnej liečbe následnej intrakraniálnej komplikácie rinosinusitídy, keďže táto diagnóza bola stanovená až s niekoľkodňovým oneskorením, vyžadujúcim si opakované operácie navŕtavaním lebky, ako aj ďalšie operačné zákroky, keďže hnisavé ložisko sa dostalo až pod tvrdú mozgovú plenu. Dňa 30.6.2016 bol zdravotný sta v žalobcu uzatvorený ako infekcia centrálneho nervového systému (CNS). CT vyšetreniami lebky z 08.07.2016, 10.07.2016 a 14.07.2016 bol dokumentovaný pretrvávajúci hnisavý obsah v lebke o veľkosti 3,5 mm, v ľavej čelovej oblasti bol prítomný vzduch s tlakom a presunom stredočiarových štruktúr mozgu doprava o 6 mm, čím došlo k určitému poškodeniu mozgu pri somatickej poruche. Dňa 29.11.2016 absolvoval žalobca psychologické vyšetrenie so záverom selektívne mierneho oslabenia vo verbálnej exekutíve a mnestických (pamäťových) funkciách v oblasti výbavnosti. Z neurologickej kontroly zo dňa 13.12.2017 vyplynulo, že aj v danom čase pretrvávali u žalobcu bolesti hlavy. U žalobcu sa prejavila organická duševná porucha vzniknutá zrejme sekundárne, kedy nie je poškodený priamo mozog, ale mozog je postihnutý sekundárne somatickou poruchou. Odbornými vyšetreniami z oblasti psychológie a psychiatrie bolo u žalobcu zistené pretrvávajúce zníženie kognitívneho výkonu, porucha pamäti, hlavne učenie sa novým veciam, poruchy pozornosti, poruchy myslenia, napr. v spomalení riešenia problémov alebo abstrakcie, hľadanie slov, ktoré sa dajú verifikovať psychodiagnostickým vyšetrením. zachované. Aktuálna úroveň intelektových schopností žalobcu bola potvrdená v pásme nižšieho populačného priemeru (IQ = 99), čo predstavuje kvantitatívny pokles o 1 až 2 populačné pásma v porovnaní s predchorobným obdobím. V oblasti retencie pamäte a koncentrácie pozornosti bol potvrdený pokles v porovnaní s premorbídou (predchorobím) o tri populačné pásma. Opakované operačné zákroky v oblasti čela vľavo zanechali na žalobcovi stopu aj v podobe jazvy od koreňa nosa v dĺžke asi 3 cm. Žalobca študoval v rozhodnom období na vysokej škole právo externou formou, pracoval v banke, bol ženatý s jedným dieťaťom. Vysokú školu úspešne ukončil bez potreby prerušenia štúdia. Po absolvovaní opakovaných operačných zákrokov v oblasti lebky si musí žalobca dávať väčší pozor na hlavu, napríklad pri športovaní. Medzi stranami bolo nesporné, že v danom prípade boli kumulatívne splnené všetky zákonné atribúty zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorými sú 1.) protiprávne konanie žalovaného, v danom prípade zdravotná starostlivosť poskytnutá v rozpore s ust. , teda ako nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť, tzv. zdravotná starostlivosť non lege artis; 2.) zavinenie žalovaného za predmetné protiprávne konanie, ktoré sa zo zákona predpokladá podľa , ktorej zodpovednosti by sa mohol žalovaný zbaviť tak, ak by preukázal, že škodu nezavinil, ďalej, že zodpovedným za škodu na zdraví je žalovaný ako právnická osoba podľa , a nie priamo lekár, ktorý reálne poskytoval žalobcovi predmetnú zdravotnú starostlivosť, ktorým ORL lekárom bol v danom prípade jediný konateľ a zároveň jediný spoločník žalovaného; 3.) vznik škody na zdraví žalobcu, a 4.) priamy príčinný vzťah (kauzálny nexus) medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na zdraví žalobcu. Po tom, čo žalobca zistil, aká škoda na zdraví mu vznikla, a kto za ňu zodpovedá, vyzval žalovaného na zaplatenie bolestného a náhrady za podľa znaleckého posudku forensic.sk, ktorý si na tento účel vyžiadal samotný žalobca, ktorým znaleckým posudkom bolo potvrdené poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovaným žalobcovi non lege artis tak, ako to predtým skonštatoval ÚDZS, a zároveň navrhol hodnotenie bolestného a a to bolestné celkovým počtom bodov 415 a 1.) za položku č. 253 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy - počet bodov 585 (z možných 260 až 1 560 bodov) pre pretrvávanie bolestí hlavy a zistené oslabenie vo verbálnej exekutíve a mnestických funkciách v oblasti výbavnosti. Tieto body boli zvýšené podľa vzhľadom k veku poškodeného žalobcu v čase skutku; a 2.) za položku 432a - rozsiahle plošné jazvy po poraneniach, popáleninách, omrzlinách a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie 5 - 30 cm2 povrchu tela - 30 bodov bez navýšenia, spolu 995,25 bodov. V súlade so znaleckým posudkom forensic.sk, a nasl. , , a opatrením MZ SR č. S02491- OL-2016 zo dňa 18.05.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady bolestného a v sume vypočítanej ako náhrada za bolestné vo výške 17,66 eur/bod x 415 bodov, t. j. 7.328,90 eur, a náhrada za vo výške 17,66 eur/bod x 995,25 eur, t. j. 17.576,10 eur, z ktorej sumy žalovaný uznal iba nárok žalobcu do výšky poistného plnenia poskytnutého poškodenému žalobcovi Allianz- Slovenskou poisťovňou, a.s., s ktorou mal žalovaný v rozhodnom období uzavreté poistenie profesnej zodpovednosti lekára za škodu spôsobenú svojou činnosťou. Z tohto dôvodu zároveň vyzval žalovaný poisťovňu, aby vstúpila do konania ako intervenient na stranu žalovaného, ktorá následne aj oznámila svoj vstup do konania ako intervenient. Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. zaplatila žalobcovi ešte pred začatím sporu poistné plnenie vo výške uplatneného bolestného v sume 7.329 eur a náhradu za iba za položku 432a v rozsahu 30,- bodov v zodpovedajúcej sume 530 eur, spolu 7.859 eur, od ktorej sumy poisťovňa odpočítala sumu 99,58 eur za zmluvnú spoluúčasť poisteného podľa poistných podmienok,

a teda celkom vyplatila žalobcovi sumu 7.759,42 eur. Náhradu za za položku 253 v počte bodov 965,25 eur poisťovňa spočiatku vôbec neuznala z dôvodu, že uplatnená náhrada za za túto položku vychádzala iba z jedného psychologického nálezu, a posudková lekárka MUDr. N. odporučila požiadať odborného lekára - psychiatra o kontrolu predmetnej položky 253. Poisťovňa zdôraznila, že po predložení nálezu odborného lekára - psychiatra z kontroly položky 253 táto prehodnotí svoje stanovisko k poskytnutiu náhrady škody. Následne žalobca požiadal o psychiatrické vyšetrenie MUDr. Martu Pavlíkovú, psychiatričku psychiatrickej ambulancie BONA MEDIC, s.r.o., ktorá vyhotovila odborné stanovisko zo dňa 26.06.2019 a lekársky posudok o bolestnom a zo dňa 26.06.2019, ktorá sa stotožnila s bodovým hodnotením položky č. 253 tak, ako je uvedená v znaleckom posudku forensic.sk. S týmto bodovým hodnotením poisťovňa nesúhlasila, nakoľko vychádzala zo č. 33/19 vypracovaného MUDr. Danielou Martišovou, psychiatričkou, ktorá rozporovala diagnózy F 06.9 a F 06.7 určené MUDr. Pavlíkovou ako nedokázané, a konštatovala diagnózu F 43.22 ako úzkostnú reakciu na predchádzajúce ochorenie a jeho komplikácie s fóbiou z eventuálnej recidívy. Na č. 33/19 MUDr. Martišovej reagovala MUDr. Pavlíková odborným vyjadrením odborne spôsobilej osoby zo dňa 12.12.2019, ktorá pripojila aj psychologické vyšetrenie žalobcu klinickými psychologičkami Mgr. Q. a Mgr. W. zo dňa 10.12.2019, na ktoré vyjadrenie reagovala zase MUDr. Martišová doplneným a upraveným č. 3/20. MUDr. Martišová v č. 3/20 sa v položke č. 253 priklonila k rovnakým diagnózam ako MUDr. Pavlíková, t. j. k diagnózam F 06.9 a F 06.7, z ktorých F 06.9. je psychická porucha zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobu, bližšie neurčenou, a F 06.7. je miernou kognitívnou poruchou. Na rozdiel od znaleckého posudku forensic.sk a odborných vyjadrení a lekárskeho posudku MUD. Pavlíkovej, MUDr. Martišová v doplnenom č. 3/20 uzavrela, že odôvodnené je priznanie náhrady za za položku č. 253 v počte bodov 260, k čomu súd poznamenáva, že ide o najnižšie možné bodové ohodnotenie pri tejto položke, ktoré sa zo zákona pohybuje od 260 bodov do 1 560 bodov, ktoré, za splnenia zákonných podmienok, možno zvýšiť. Vychádzajúc z doplneného a upraveného č. 3/20 MUDr. Martišovej, poisťovňa poukázala žalobcovi dodatočne ďalšiu náhradu škody vo výške poistného plnenia v sume 4.592 eur, zodpovedajúcej náhrade za za 260 bodov podľa položky č. 253. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. tak vyplatila žalobcovi dve poistné plnenia, a to 7.759,42 eur + 4.592 eur, spolu sumu 12.351,42 eur. Žalovaný žiadnu sumu náhrady škody žalobcovi nezaplatil s tým, že za neho plnila poisťovňa, ktorá je intervenientom v tomto spore na jeho strane, nakoľko žalovaný ani Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. nezaplatili žalobcovi rozdiel medzi uplatnenou náhradou za a vyplatenou náhradou za , konkrétne za položku č. 253 v rozsahu neuznaných bodov 965,25 bodov mínus 260 bodov, t.j. za 705,25 bodov + sumu krátenia poistného plnenia o zmluvnú spoluúčasť poisteného žalovaného vo výške 99,58 eur, v zodpovedajúcej sume 12.553,58 eur, ktorá suma zohľadňuje zaokrúhlenie už vyplatených poistných plnení za uznané položky bolestného a na celé eurá nahor. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, pretože predmetom sporu nie je určenie náhrady za v rozsahu vyššom než podľa bodového hodnotenia v znaleckom posudku znaleckého ústavu forensic.sk a v lekárskom posudku o bolestnom a vyhotovenom psychiatričkou MUDr. Pavlíkovou dňa 26.06.2019. Výsluchom žalobcu by súd nezískal odpovede na otázky vo veci správnosti bodového ohodnotenia , ktoré bodové hodnotenie nie je právnou otázkou, ale otázkou psychologickou a psychiatrickou zároveň. Súd nevykonal dôkaz ani výsluchmi znalkýň, ktoré podali vo veci odborné vyjadrenia ešte pred podaním žaloby, nakoľko súd mal za to, že listinné dôkazy predložené stranami sporu a intervenientom boli dostatočné pre zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej. Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd nepovažoval za účelné a hospodárne vykonanie týchto výsluchov, ani ustanovenie znalca z odboru psychiatria aj preto, že spolu so žalobou bol predložený súdu znalecký posudok znaleckého ústavu forensic.sk. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že znalecké a znalecké organizácie sú súdmi v civilných sporových konaniach ustanovované iba výnimočne, v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore, teda v prípade potreby podania tzv. kontrolného znaleckého posudku ( ). Pribratie znalca fyzickej osoby za účelom vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku znaleckého ústavu by bolo v rozpore s týmito zásadami. Je síce pravdou, že v časti bodového hodnotenia je znalecký posudok forensic.sk stručný, avšak správnosť tohto bodového hodnotenia bola dodatočne potvrdená neskoršími odbornými vyjadreniami a lekárskym posudkom MUDr. Pavlíkovej, ktorá je zároveň znalkyňou z odvetvia psychiatria, ako aj psychologickým vyšetrením žalobcu Mgr. D. Q. a Mgr. T. W.. Právne nepodstatné boli výhrady intervenienta ku skutočnosti, že odborné vyjadrenie MUDr. Pavlíkovej nemôže byť považované za odborné vyjadrenie na účely , k čomu súd dodáva, že dôkazy majú rovnakú právnu silu, pričom súd zohľadnil, že predmetné vyjadrenie písala osoba, ktorá je znalkyňou z odboru psychiatria a viacerými atestáciami, pričom na jej vyjadrenie reagovala MUDr. Martišová až

tým spôsobom, že zmenila a upravila vlastný znalecký posudok, a priklonila sa k rovnakým diagnózam položky č. 253 ako MUDr. Pavlíková, a ich posúdenia sa odlišovali už „iba“ v intenzite obmedzenia žalobcu pri jeho životných úkonoch, v uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb a plnení jeho spoločenských úloh. MUDr. Martišová v konečnom dôsledku uznala najnižšie prípustné bodové hodnotenie za predmetnú položku a diagnózy. Súd poznamenal, že dodatočné osobné vyšetrenia žalobcu psychiatričkou MUDr. Pavlíkovou a klinickými psychologičkami Mgr. D. Q. a Mgr. T. W. boli prínosnými pre zistenie žalobcu, keďže tieto zistili také skutočnosti o mentálnych schopnostiach a ťažkostiach žalobcu, ktoré je možné zistiť iba samotným vyšetrením, Je pravdou, že MUDr. Martišová nebola povinná takéto vyšetrenia vykonať, čo však v danom prípade prispelo k nesprávnosti určenia . K obrane intervenienta, že žalobca sa podrobil psychologickému vyšetreniu zrejme iba za účelom určenia , keďže predtým nenavštívil ani psychológa, ani psychiatra, súd poznamenáva, že žalobca trpel inými, život ohrozujúcimi zdravotnými komplikáciami, mal rodinu, študoval externe na vysokej škole právo, pracoval, mal rodinu, a teda bol zaneprázdnený množstvom iných problémov vlastného zdravia a bežného života, ktoré bol nútený v danom čase riešiť. Skutočnosť, že predtým nikdy nenavštívil psychiatra ani psychológa nevylučuje vznik vážnych mozgových porúch po ťažkom poranení hlavy. Dňa 30.06.2016 bola žalovanému diagnostikovaná infekcia centrálneho nervového systému (CNS), a keďže tento sa podrobil opakovaným návrtom do lebečnej kosti, závažnosť týchto porúch u žalobcu podľa položky č. 253 je vysoko pravdepodobná. Na závažnosti porúch nič nemení skutočnosť, že neurochirurgické zákroky boli vykonané na vysoko profesionálnej a odbornej úrovni, čo taktiež tvrdil intervenient, odkazujúc na znalecký posudok MUDr. Martišovej. K neužívaniu nootropík žalobcom súd poznamenáva, že predmetná porucha mozgu žalobcu prejavujúca sa pretrvávajúcimi bolesťami hlavy a oslabením verbálnych i pamäťových funkcií je neliečiteľná, a užívanie nootropík žalobcom by bolo v danom prípade neúčelné a neefektívne. Skutočnosť, že žalobca úspešne ukončil vysokú školu v odbore právo bez potreby prerušenia štúdia, sama osebe neznamená, že v prípade žalobcu ide iba o diskrétnu poruchu, ktorá ho neobmedzila alebo iba diskrétne obmedzila, čo naznačovala MUDr. Martišová vo svojom č. 3/20. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobca študoval vysokú školu externe, kedy má študent viacero možností, ako predĺžiť dĺžku štúdia. Z obsahu spisu nie je možné ďalej zistiť, či tento ukončil bakalárske alebo magisterské štúdium, pričom v deň pojednávania, na ktorom došlo k prejednaniu veci, nemal žalobca občianskom preukaze uvedený žiadny akademický titul, z ktorého by bolo možné zistiť stupeň najvyššieho dosiahnutého vzdelania žalobcu. Pri oslabení pamäťových a verbálnych schopností žalobcu je vysoko pravdepodobné, že žalobcu stalo veľa úsilia vysokú školu riadne dokončiť. Pokiaľ žalobca je naďalej zamestnancom banky, súd poznamenáva, že zamestnancom banky bol aj počas štúdia na vysokej škole, a teda nebol v pracovnej pozícii právnika. Súd nemohol ponechať nepovšimnutú ani tú skutočnosť, že pretrvávajúce bolesti hlavy spolu s oslabenými pamäťovými a verbálnymi funkciami sú obrovským znevýhodnením každého právnika na trhu práce. Súd zastáva názor, že správne bolo bodové hodnotenie za položku č. 253 zvýšené o 65 %, keďže žalobca je mladým človekom, ktorý v čase poskytnutia predmetnej zdravotnej starostlivosti non lege artis mal iba 25 rokov, a viac-menej celý profesný a rodinný život pred sebou. V neprospech žalobcu nemohlo byť jeho vyjadrenie na psychologickom vyšetrení u PhDr. P., z ktorého vyšetrenia vychádzal aj znalecký posudok znaleckého ústavu forensic.sk, že tento nemal čas na žiadne koníčky, a že z tohto dôvodu by malo byť jeho nižšie, než keby sa tento riadne venoval športu. V tejto súvislosti súd dodáva, že okolnosť, že žalobca sa v čase predmetného vyšetrenia nevenoval športu vo veľkej miere, neznamená, že zúženie športových možností pre zvyšok života pre mladého človeka by malo byť iba z toho dôvodu vnímané ako nepatrné, príp. zanedbateľné. Keďže lekársky posudok k náhrade za sa zo zákona podáva spravidla rok po poškodení zdravia ( ), kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu, vyšetrenie psychiatričkou a psychologičkou s väčším časovým odstupom od poškodenia zdravia žalobcu nebolo v danom prípade neobjektívne, a to aj z dôvodu, že predmetné poruchy sú neliečiteľné, a preto sú zistiteľné aj s niekoľkoročným odstupom od poškodenia zdravia. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel, a priznal žalobcovi náhradu za v rozsahu, v akom mu nebolo vyplatené intervenientom vo forme poistného plnenia, ktorá nevyplatená časť zahŕňa v sebe aj sumu 99,58 eur, o ktorú znížil intervenient už priznané poistné plnenie titulom zmluvnej spoluúčasti poisteného žalovaného, pričom iba suma 99,58 eur bola medzi stranami nesporná. Vzhľadom výšku uloženej peňažnej povinnosti určil súd lehotu na plnenie v dĺžke 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý postup je v súlade s ust. . Keďže žalobca bol vo veci plne úspešný, a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania, súd podľa , priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. . Nakoľko intervenient na strane neúspešného žalovaného nie je subjektom sporu, ani netvorí so žalovaným nerozlučné procesné spoločenstvo, vychádzajúc z ust. , súd sa trovami konania vo vzťahu medzi plne úspešným žalobcom a intervenientom na strane žalovaného nezaoberal.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko tieto zistenia predstavujú len subjektívne predpoklady a domnienky súdu, ktoré neboli v konaní objektívne preukázané. Súd prvej inštancie zároveň nevykonaním ďalších navrhnutých dôkazov znemožnil verifikáciu týchto skutkových zistení tak, že by boli rozpory vychádzajúce z vykonaného dokazovania odstránené. Žalovaná strana považovala vykonanie výsluchu žalobcu za zásadný dôkaz, bez ktorého nebolo možné ustáliť objektívny skutkový stav veci, pričom iba tento jedinečný dôkaz bol spôsobilý zodpovedať pre rozhodnutie vo veci zásadné otázky v tom smere, aké dôsledky malo poškodenie zdravia žalobcu na jeho život v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a v akom rozsahu došlo k obmedzeniu žalobcu v porovnaní s dovtedajším spôsobom jeho života. Ak boli v konaní prezentované pochybnosti o bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia s poukazom na to, akým spôsobom žalobca vedie svoj život, bolo nevyhnutné vykonanie výsluchu žalobcu za účelom overenia, či deklarované bodové ohodnotenie skutočne zodpovedá obmedzeniam v súkromnom a profesijnom živote žalobcu. Žalobca pred vypracovaním ním predloženého znaleckého posudku vo veci bodového ohodnotenia nenavštívil psychológa ani psychiatra, a teda nepodstupoval ani žiadnu liečbu v súvislosti s psychickými ťažkosťami, pre ktoré bolo vykonané bodové ohodnotenie . Súd k uvedenej námietke poznamenal, že toto konanie žalobcu bolo dôsledkom toho, že žalobca trpel inými, život ohrozujúcimi zdravotnými komplikáciami, mal rodinu, študoval externe na vysokej škole právo, pracoval, mal rodinu, a teda bol zaneprázdnený množstvom iných problémov vlastného zdravia a bežného života, ktoré bol nútený v danom čase riešiť. Predmetná argumentácia súdu však z povahy veci popiera závažnosť psychickej poruchy, od ktorej bolo odvodnené bodové ohodnotenie sťaženie spoločenského uplatnenia, ak u žalobcu nevyvstala potreba liečby, či vyhľadanie akejkoľvek odbornej pomoci. Poukázal tiež na to, že zo správy psychologického vyšetrenia zo dňa 10.12.2019, ktoré je súčasťou spisu, jednoznačne vyplýva, že žalobca dosiahol druhý stupeň vysokoškolského vzdelania s titulom Mgr., a teda boli nesprávne pochybnosti súdu o stupni dosiahnutého vysokoškolského vzdelania žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že subjektívne sťaženie učenia - zapamätanie - nebolo zistené v psychodiagnostike, nebolo korelované so subjektívnym údajom poškodeného z obdobia pred ochorením, tento sa učil dobre, bol len lenivý, čo bolo vidieť na jeho známkach, pred ochorením študoval poškodený právo, a pokračoval aj po ochorení bez prerušenia štúdia, a súčasne bol zamestnaný v banke. Z vykonaného dokazovania vyplýva len to, že žalobca pred poškodením zdravia, ako i v súčasnosti pracuje v banke. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že medzičasom došlo ku zmene pracovnej pozície u žalobcu, t.j. či je jeho pracovné zaradenie nezmenené, a teda nie je zrejmé, či žalobca vôbec prejavil vôľu uchádzať u svojho zamestnávateľa o pracovnú pozíciu právnika. Uvedené rozpory navrhovala žalovaná strana odstrániť práve vykonaním výsluchu žalobcu. Z priebehu konania je zrejmé, že sporové strany predložili do konania dôkazy, konkrétne žalobca predložil lekársky posudok zo dňa 26.06.2019 a odborné vyjadrenie zo dňa 12.12.2019 vypracované MUDr. Pavlíkovou a žalovaný predložil súkromný znalecký posudok č. 33/19 a č. 3/20 vypracované MUDr. Martišovou. Zo záverov znalkýň je zrejmé, že sa značne rozchádzali v otázke bodového ohodnotenia žalobu za položku 253. Žalovaná strana v konaní netvrdila, že by žalobca nebol v dôsledku psychických porúch obmedzený v bežnom živote vôbec, ale vychádzajúc zo záverov MUDr. Martišovej mala za to, že skutočné obmedzenie uplatnenia žalobcu v bežnom živote zodpovedalo bodovému ohodnoteniu na spodnej hranici (260 bodov). Na druhú stranu žalobca trval na tom, že bodové ohodnotenie zodpovedá záverom prezentovaným MUDr. Pavlíkovou (965,25 bodov). Vzhľadom na existujúce rozpory znaleckých záverov žalovaná strana navrhla vykonať výsluch oboch znalkýň, čo súd odmietol. Súd pritom diskvalifikoval znalecké závery MUDr. Martišovej, a k týmto neprihliadol len z toho titulu, že táto znalkyňa žalobcu nevyšetrila. Podľa názoru odvolateľa MUDr. Martišová disponovala potrebnými relevantnými podkladmi pre posúdenie zdravotných ťažkostí žalobcu, a preto dôkazná hodnota jej znaleckých posudkov nebola nižšia, ako znalecké výstupy predložené do konania žalobcom. Žalovaná strana pre prípad, že by nedošlo k odstráneniu rozporov znaleckých záverov MUDr. Pavlíkovej a

MUDr. Martiškovej, navrhovala vykonanie znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom. Súd tento dôkaz nevykonal. Vykonanie dokazovania podaním znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom nebolo navrhované za účelom podania kontrolného posudku vo vzťahu k znaleckému posudku znaleckého ústavu forensic.sk, ale výhradne za účelom objektívneho ustálenia skutkového stavu v podobe bodového ohodnotenia žalobcu za stavu, kedy boli do konania sporovými stranami podané súkromné znalecké posudky, resp. odborné vyjadrenia, ktoré obsahovali protichodné závery. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok znaleckého ústavu forensic.sk je bez akejkoľvek právnej relevancie, pretože jeho obsahom bolo primárne posúdenie správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti žalobcovi, pričom aj celé odôvodnenie znaleckého posudku pojednávania prakticky len o týchto skutočnostiach. Navrhované bodové ohodnotenie bolestného a je v znaleckom posudku znaleckého ústavu len veľmi stručne odôvodnené bez toho, aby z neho vyplývalo, ako sa k týmto výpočtom dopátral. Ak bol žalobcom do konania predložený súkromný znalecký posudok znaleckého ústavu, ktorý je pre „stručnosť“, a tým i nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť v spornej otázke bodového ohodnotenia žalobcu bez akejkoľvek relevancie a výpovednej hodnoty, a zároveň boli sporovými stranami do konania predložené súkromné znalecké posudky, resp. odborné vyjadrenia znalkýň, ktoré si vzájomne odporujú, jednalo sa o učebnicový prípad, kedy mal byť na návrh žalovanej strany do konania pribratý súdom ustanovený znalec.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie intervenient, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru súd na základe vykonaných dôkazov (predložených stranami sporu pred prvým pojednávaním) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. zisteniam, ktoré z vykonaných dôkazov súd „iba“ predpokladal, avšak neboli jednoznačne preukázané a následným nevykonaním navrhnutých dôkazov zabránil, aby rozhodujúce skutočnosti boli v konaní verifikované a jednoznačne preukázané alebo vyvrátené. Namietol nevykonanie výsluchu žalobcu, pričom odvolateľ považoval výsluch žalobcu v konaní, ktorého predmetom je náhrada škody na zdraví, za podstatný a nevyhnutný dôkaz, nakoľko jedine žalobca uplatňujúci si náhradu škody môže v konaní zodpovedať veľmi podstatné otázky, ako mu poškodenie zdravia ovplyvnilo zdravia, k akým zmenám, resp. obmedzeniam oproti dovtedajšiemu spôsobu života došlo a podobne. Pripustil, že žalobou bolo uplatnené podľa posudku, avšak aj toto hodnotenie lekára musí mať svoje opodstatnenie a musí zodpovedať skutočnému obmedzeniu poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Podľa názoru odvolateľa aj z konštatovania súdu vyplýva, že psychické poruchy žalobcu nemôžu byť až také závažné, keď bez nutnosti liečby, resp. akejkoľvek inej odbornej pomoci sa mohol a vedel realizovať súčasne vo sfére pracovnej, študijnej, ako aj rodinnej. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že je vysoko pravdepodobné, že žalobcu stálo veľa úsilia vysokú školu riadne dokončiť. Tento názor súdu z vykonaného dokazovania nevyplýva a súd sa len domnieva, že to tak bolo. Naopak intervenient sa domnieva, že vysokú školu žalobca doštudoval aj popri zamestnaní bez prerušenia, t.j. presne tak isto, ako pred poškodením zdravia. Rovnako poukázal na to, že v správe zo psychologického vyšetrenia zo dňa 10.12.2019 vyplýva, že žalobca dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Z priebehu konania nevyplýva, či sa vôbec žalobca o pozíciu právnika (aj napriek ukončenému štúdiu) uchádzal. Zároveň však skutočnosť, že stále pracuje v banke, neznamená, že nemohol po dosiahnutí potrebného vzdelania zmeniť pracovnú pozíciu u toho istého zamestnávateľa. To, že súd nevykonal výsluch žalobcu, znemožnilo akokoľvek v konaní tieto skutočnosti zistiť. Medzi stranami je sporná výška odškodnenia za pol. 253, a preto navrhli za účelom odstránenia zjavného rozporu v jej hodnotení vykonaného MUDr. Pavlíkovou a MUDr. Martišovou odstrániť výsluchom oboch lekárok - znalkýň. Pripustil, že MUDr. Martišová osobne žalobcu nevyšetrila, zdôraznil však, že intervenient a ani žalovaný nemá ako vymôcť od poškodených súčinnosť v tom smere, aby sa podrobili osobnému vyšetreniu u posudkových lekárov, resp. znalcov. Intervenient ani žalovaný netvrdia, že žalobca nie je v dôsledku psychických porúch obmedzený v bežnom spôsobe života vôbec. Podľa názoru odvolateľa však hodnotenie na spodnej hranici sadzby zodpovedá skutočnému obmedzeniu žalobcu uplatňovať sa v bežnom živote, čo odôvodnila v znaleckých posudkoch i MUDr. Martišová. Podľa jeho názoru súd nemá dostatok odborných vedomostí na to, aby čisto medicínsku otázku vedel hodnoverne a bez pochybností posúdiť na základe dvoch protichodných odborných názorov. V tomto konkrétnom prípade bol znalecký posudok vypracovaný znaleckom organizáciou forensic.sk pre konanie nepoužiteľný, keď tento obsahovo nespĺňa očakávania vysoko odborného posudku (čo v konečnom dôsledku pripustil aj samotný súd, keď uviedol, že posudok bol stručný). V danom prípade podľa názoru

odvolateľa bola splnená podmienka zrejmého rozpore znalkýň, a preto mal súd na odstránenie týchto rozporov nariadiť znalecké dokazovanie (či už znalcom fyzickou osobou alebo znaleckým ). Skutočnosti pre rozhodnutie vo veci podstatné a rozhodujúce podľa názoru odvolateľa neboli v konaní spoľahlivo preukázané, a súd nemá dostatok odborných znalostí, aby rozpory v odborných tvrdeniach vedel svojou úvahou spoľahlivo a bez dôvodných pochybností odstrániť. Nevykonanie navrhnutých dôkazov a nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel, mali za následok nesprávne právne posúdenie veci.

5. K odvolaniam sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil správny skutkový a právny záver, a svoj rozsudok dostatočne, zrozumiteľne a preskúmateľne zdôvodnil. Zdôraznil, že žalovaný sa v priebehu doterajšieho dokazovania žiadnym právne relevantným spôsobom nebránil, neprodukoval žiadne dôkazy, neuskutočnil požadovanú tzv. procesnú obranu, dokonca žalobcovi dobrovoľne zaplatil časť istiny, ktorá tvorila jeho spoluúčasť a „zobudil sa“ až v odvolacom konaní. Podstatnú obranu v tejto veci uskutočňoval intervenient na strane žalovaného

- poisťovňa, ktorej prvoradým ekonomickým záujmom je zásadne z poistky neplatiť alebo vyplatiť minimálnu sumu. Poukázal na to, že žaloba bola podaná s nespochybniteľnými dôkazmi, kde v rámci procesnej obrany intervenient doložil znalecký posudok znalkyne, ktorá pracuje pre Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., MUDr. Daniely Martišovej, ktorá sa bez zjavného odôvodnenia a bez vyšetrenia žalobcu stotožnila s výškou odškodnenia, ktorú stanovila poisťovňa, v počte 260 bodov. Zo strany žalobcu k tomuto znaleckému posudku sa kvalifikovane vyjadrila MUDr. Marta Pavlíková odborným vyjadrením zo dňa 12.12.2019, kde poukázala na vecnú nesprávnosť znaleckého posudku MUDr. Daniely Martišovej, ktorá ho vydala bez toho, aby uskutočnila psychiatrické vyšetrenie a zotrvala na správnosti vyčíslenia navýšením o 65%.

6. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril intervenient, ktorý zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Ohradil sa voči tvrdeniam žalobcu, že by jeho prvoradým ekonomickým záujmom bolo zásadne z poistky neplatiť alebo vyplatiť minimálnu sumu, a že by z tohto pohľadu mal odvolací súd podané odvolanie posudzovať. Bol toho názoru, že tak v podanom odvolaní, ako aj v dovtedajších, či už písomných alebo ústnych vyjadreniach, jasne a zrozumiteľne uvádzal odborné argumenty a skutočnosti, pre ktoré nárok žalobcu považoval za nedôvodný. Zo žiadneho jeho postupu nemožno vyvodiť účelovosť so snahou vyhnúť sa vyplateniu poistného plnenia. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že by znalkyňa MUDr. Daniela Martišová pracovala pre intervenienta, táto je samostatný nezávislý znalec, ktorého požiadali o vypracovanie znaleckého posudku na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Uviedol, že nech je liečba akokoľvek komplikovaná a náročná, nemusí automaticky viesť aj k trvalým následkom úrazu v podobe obmedzenia bežného spôsobu života, naopak v dôsledku aj komplikovanej liečby môže dôjsť k vyliečeniu pacienta bez zanechania trvalých následkov, a teda návratu k takému zdravotnému stavu, ako mal poškodený pred úrazom. Nechcel nijako spochybňovať žalobcom vytrpené bolesti a komplikácie počas liečby, ale tieto skutočnosti nesúvisia s predmetom konania. Nech bola liečba žalobcu akokoľvek komplikovaná, resp. ťažká, vytrpené bolesti sa odškodňujú nárokom bolestného. Predmetom konania je výlučne sťaženie spoločenského uplatnenia za pol. 253 (vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy). Podľa jeho názoru sa súd nesprávne, resp. vôbec nevysporiadal s odbornými výhradami MUDr. Martišovej. Nijako vo svojom rozhodnutí neodstránil rozpor vo vzájomných tvrdeniach oboch znalkýň, na ktoré intervenient upozorňoval aj vo svojom odvolaní. Súčasne sa stotožnil s tvrdeniami obsiahnutými v odvolaní žalovaného.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby (, a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného a odvolanie intervenienta na strane žalovaného nie sú dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je zaplatenie náhrady škody vo výške 12.553,58 eur.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené a žalobcovi bol proti žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [ ], na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [ ] a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ].

11. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania, je úlohou a doménou súdu ( ). Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnenie sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Odvolací dôvod podľa je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. až . Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

12. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. a nemožno mu nič vyčítať.

14. Podľa SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

16. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany

sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

17. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ().

18. Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, , ).

19. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

20. Aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne hodnotiť, nesmie sa znalec obmedziť vo svojom posudku na podanie odborného záveru, ale z jeho posudku musí mať súd možnosť zistiť, z ktorých zistení v posudku znalec vychádzal, akou cestou k týmto zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel k svojmu záveru. Závery znaleckého posudku pritom nemožno bez ďalšieho preberať, ale je treba v prípade potreby ich overovať i inými dôkazmi, a to najmä vtedy, ak môžu byť pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku. Obdobné závery platia i pre odborné vyjadrenia v zmysle .

21. Znalecký posudok je jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý súd síce hodnotí ako každý iný dôkaz podľa , od iných sa však líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu súdom podľa zásad . Súd hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom teda spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logiky. Z uvedeného vyplýva, že dôkaz znaleckým posudkom súd hodnotí ako každý iný dôkaz, nemôže však preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov.

22. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, na základe akých vykonaných dôkazov dospel ku skutkovým zisteniam, odôvodnenie rozsudku obsahuje hodnotenie vykonaných dôkazov z hľadiska ich dôveryhodnosti a presvedčivosti, pričom v hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti nie je logický rozpor.

23. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, prečo nevykonal výsluch žalobcu (bod 69. a 74. odôvodnenia), pričom podľa názoru odvolacieho súdu takýmto postupom nedošlo k sťaženiu dôkaznej pozície žalovanej strany, a nemalo to vplyv na mieru zistenia skutkového stavu, čo správne uviedol i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. Rovnako bolo možné hodnotiť i zamietnutie návrhu žalovaného a intervenienta na vykonanie výsluchu MUDr. Marty Pavlíkovej a MUDr. Daniely Martišovej, keď prvoinštančný súd svoj postup riadne odôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 70. a 71.). Za oprávnený a dôvodný postup odvolací súd hodnotil i postup súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, keď súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo prihliadol na závery MUDr. Pavlíkovej, ktorá ku svojim záverom dospela na základe vyšetrenia žalobcu, pričom uvedené závery boli v súlade so závermi znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk, pričom MUDr. Marta Pavlíková svoje odborné závery dostatočným spôsobom odôvodnila a poukázala i na nesprávnosť záverov MUDr. Daniely

Martišovej, a teda v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania nebolo potrebné nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie.

24. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v časti nároku na náhradu trov konania, keď súd v spore úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému podľa nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

27. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).