Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-240-2017.pdf
PDF · 134.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/240/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej v právnej veci žalobkýň: 1. N. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., Z. XXX/XXX a 2. J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Z. XXX/XXX žalobkyne v 1. a 2. rade, zastúpené T.. B. C., bytom C., B. XX/XX, proti žalovaným: 1. Tatra banka, a. s., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, 2. AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kopčianska 10, IČO: 46 141 341, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kopčianska 10, 310, IČO: 47 255 498 a 3. V. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. J., C. XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobkýň v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. 01. 2017 č. k. 10C/266/2015-341, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 1. až v 3. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkýň, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby č. 122/2014 konanej dňa 31. 03. 2015 a žalovaným v 1. až v 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam vo výške 100%.
2. Pri svojom rozhodovaní vyšiel zo zistenia, že dňa 06. 06. 2006 bola medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a žalobkyňou v 1. rade ako dlžníčkou uzatvorená zmluva o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol hypotekárny úver vo výške 900 000 Sk (29 874,53 eura) na financovanie nehnuteľnosti a to rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. 2 760/2 v kat. úz. K., zapísaný na LV č. X XXX, ktorý sa žalobkyňa v 1. rade zaviazala splácať v mesačných splátkach po 6 267 Sk (208,03 eura) a ktorého konečná splatnosť bola dohodnutá na dobu 20 rokov od splatnosti prvej splátky. V rovnaký deň, t. j. dňa 06. 06. 2006 žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ uzatvoril so záložcami a to žalobkyňami, O. P., V. Z. a M. K. zmluvu o záložnom práve podľa § 151a OZ, ktorou bolo z titulu zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere zriadené záložné právo k označeným nehnuteľnostiam, ktoré sa v tom čase nachádzali v podielovom spoluvlastníctve záložcov, a ktorej vklad bol povolený správou katastra Nové Zámky dňa 18. 07. 2006 pod č. V 2 905/06. Žalobkyňa v 1. rade od 15. 09. 2007 nedodržiavala platobnú disciplínu a od mája 2012 úver prestala splácať, z ktorého dôvodu žalovaný v 1. rade listom zo dňa 31. 05. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru s tým, že výška pohľadávky ku dňu 30. 05. 2013 predstavovala sumu 26 475,18 eura. Potom čo výzva na zaplatenie úveru zostala bezvýsledná, žalovaný v 1. rade listom zo dňa 20. 06. 2013 oznámil žalobkyni v 1. rade začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dražbe podľa Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Žalovaný v 2. rade ako dražobník výzvou zo dňa 09. 09. 2014 vyzval žalobkyňu na umožnenie obhliadky nehnuteľností, ktorá bola uskutočnená dňa 10. 10. 2014 a následne
bol vypracovaný znalecký posudok č. 123/2014 zo dňa 31. 10. 2014 znalcom T.. O. Z., ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností sumou 31 500 eur, ktorý prevzala žalobkyňa v 2. rade ako splnomocnenec žalobkyni v 1. rade dňa 05. 11. 2014. Žalovaný v 2. rade dňa 01. 12. 2014 vyhotovil oznámenie o dražbe č. 122/2014, ktoré uverejnil v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 06. 12. 2014 a toto zaslal oprávneným osobám v lehote 30 dní pred začatím dražby, ktorej termín bol stanovený na deň 21. 01. 2015. Priebeh dražby konanej dňa 21. 01. 2015 bol spísaný do notárskej zápisnice č. N 49/2015, Nz 1866/2015, NCRIs 1932/2015 notárkou Mgr. Stanislavou Palkovou so sídlom v Senici, ktorou bolo osvedčené, že licitátor po otvorení dražby skonštatoval, že nikto nezložil zábezpeku, na dražbu sa nedostavil žiaden účastník dražby a preto dražba bola ako neúspešná ukončená. Následne žalovaný v 2. rade dňa 09. 02. 2015 vydal oznámenie o konaní opakovanej dražby č. 122/2014, ktoré uverejnil v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 13. 02. 2015 a zaslal i oprávneným osobám, pričom termín opakovanej dražby bol stanovený na deň 31. 03. 2015. V súvislosti s opakovanou dražbou žalovaný v 2. rade využil rozsiahlu inzerciu za účelom oznámenia publikovania termínu opakovanej dražby a jej predmetu a bola vykonaná i obhliadka nehnuteľnosti dňa 25. 03. 2015. Opakovaná dražba sa uskutočnila dňa 31. 03. 2015, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou notárky Mgr. Stanislavy Palkovej č. N 242/2015, Nz 10939/2015, NCRIs 11215/2015, podľa tejto licitátor zopakoval výšku posledného najvyššieho podania urobeného účastníkom dražby s poradovým č. 1 vo výške 23 700 eur a udelil tomuto účastníkovi príklep, ktorému bolo zároveň oznámené, že je povinný cenu dosiahnutú vydražením po odrátaní dražobnej zábezpeky, teda sumu 18 500 eur zaplatiť do 15 dní od skončenia dražby. Dňa 24. 04. 2015 žalovaný v 2. rade vyhotovil zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby, ktorá obsahuje označenie predchádzajúceho vlastníka, t. j. žalobkyne v 1. rade, označenie vydražiteľa, t. j. žalovanej v 3. rade, miesto, dátum a čas odovzdania predmetu dražby, ktorými sú označené nehnuteľnosti s konštatovaním, že na predmete opakovanej dražby je zriadené záložné právo v prospech E., a.s. a že na ňom viazne i zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 24. 05. 2006 uzatvorená medzi žalobkyňou v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. Podľa písomnej zmluvy o zriadení vecného bremena, túto uzatvorili žalobkyňa v 2. rade ako oprávnená osoba so žalobkyňou v 1. rade ako povinnou osobou podľa § 151n a nasl. OZ dňa 24. 05. 2006 a touto bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v kat. úz. K., zapísaných na LV č. XXX, ktorých výlučnou vlastníčkou bola žalobkyňa v 1. rade. V zmluve bolo tiež konštatované, že na správe katastra nie je možné vyznačiť vecné bremeno do tiarch, pretože k sporným nehnuteľnostiam bude zriadené záložné právo E., a.s.. Svoje rozhodnutie právne oprel o ustanovenia § 21 ods. 2, 4, § 22 ods. 1 až 4, zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení do 31. 10. 2015, ako i § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 151o ods. 1, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2, 3, § 53 ods. 1, 3 OZ v znení do 28. 02. 2007. Následne poskytol teoretickoprávny výklad inštitútu dražby a opakovanej dražby a ich právnych dôsledkov a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Prioritne posudzoval otázku aktívnej legitimácie žalobkýň a pasívnej legitimácie žalovaných a konštatoval, že aktívna legitimácia žalobkyne v 1. rade vyplýva z jej postavenia ako predchádzajúcej vlastníčky sporných nehnuteľnosti a žalobkyne v 2. rade zo skutočnosti, že ide o dotknutú osobu z titulu oprávnenej osoby z vecného bremena práva doživotného užívania sporných nehnuteľností. Nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaných taktiež nezistil, keďže žalovaný v 1. rade je záložným veriteľom, žalovaný v 2. rade je dražobníkom a žalovaná v 3. rade vydražiteľkou predmetných nehnuteľností. Mal za preukázané, že opakovaná dražba ako i neúspešná dražba, ktorá jej bezprostredne predchádzala boli vykonané v súlade so zák. č. 527/2002 Z. z. v znení do 30. 09. 2013 v prípade neúspešnej dražby a v znení do 31. 10. 2015 v prípade opakovanej dražby. Následne sa zameral na námietky žalobkýň, ktorými spochybňovali platnosť dražby. V tejto súvislosti uviedol, že i keď znalecký posudok neobsahuje existenciu vecného bremena v prospech žalobkyne v 2. rade, ktoré bolo zriadené zmluvou zo dňa 25. 04. 2006 medzi žalobkyňami, na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností podľa § 151o ods. 1 OZ, pričom žalobkyne v konaní nepreukázali, že predmetná zmluva bola predložená Správe katastra Nové Zámky do vkladového konania. Konštatoval, že medzi žalobkyňami nastali síce účinky záväzkové na základe predmetnej zmluvy, ale táto neobsahuje vecnoprávne účinky, a preto vo vzťahu k tretím osobám nemôže byť záväzná. Za daných okolnosti tak ani znalecký posudok nemohol obsahovať existenciu uvedeného vecného bremena, naviac túto námietku vyhodnotil ako špekulatívnu, keď podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade v prípade zapísania vecného bremena v katastri nehnuteľností v prospech žalobkyne v 2. rade by došlo k zníženiu trhovej ceny nehnuteľnosti, čo by malo vplyv i na poskytnutie úveru žalovanej v 1. rade a výšku úveru. Za nedôvodnú označil i námietku, že žalobkyni v 1. rade nebolo doručené oznámenie o konaní opakovanej dražby a ani znalecký posudok, keď z doručeniek bolo preukázané, že znalecký posudok bol žalobkyni v 1. rade doručený dňa 05. 11. 2014 a oznámenie o konaní opakovanej dražby dňa
16. 02. 2015. V tomto smere uzatvoril, že i keď tieto zásielky doručované prostredníctvom pošty prevzala žalobkyňa v 2. rade ako splnomocnenec, došlo k ich účinnému doručeniu do vlastník rúk žalobkyni v 1. rade, čo argumentačne podporil právnym názorom vysloveným v uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 04. 2016 sp. zn. 3Obdo/28/2016, podľa ktorého ak adresát zásielky splnomocnil na jej prevzatie inú osobu, považuje sa zásielka za doručenú okamihom kedy ju prevzal splnomocnenec adresáta, pretože splnomocnením na preberanie písomností preberá na seba ich adresát aj zodpovednosť za následky spojené s prevzatím zásielky prostredníctvom splnomocnenca. Uviedol tiež, že žalobkyni v 1. rade nič nebránilo, aby prostredníctvom žalobkyne v 2. rade oznámila dražobníkovi presnú adresu svojho skutočného pobytu v zahraniční. Akcentoval, že v postupe pri vykonávaní opakovanej dražby, ako aj neúspešnej dražby, ktorá jej predchádzala nezistil nedostatky, ktoré by mali mať za následok neplatnosť opakovanej dražby. Napriek tomuto záveru sa zaoberal aj námietkami žalobkýň v súvislosti s platnosťou zmluvy o hypotekárnom úvere a na ňu nadväzujúcou zmluvou o záložnom práve. V tejto súvislosti poukázal na to, že ustanovenie § 52 ods. 1 OZ v znení do 28. 02. 2007 vymedzovalo, ktoré zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými a zmluvu o hypotekárnom úvere medzi ne nezaraďovalo, pričom nespadala pod režim zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 06. 06. 2006, keď vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods. 2 písm. d/, výška hypotekárneho úveru prevyšovala 20 000 eur. Konštatoval, že i v prípade že by išlo o spotrebiteľskú zmluvu, táto neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky v intenciách § 53 ods. 3 OZ v znení do 28. 02. 2007, a preto zmluva o hypotekárnom úvere ako aj na ňu nadväzujúca zmluva o záložnom práve sú platnými právnymi úkonmi a žalobkyne opakovanou dražbou tak neboli dotknuté na svojich právach. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania založil na ustanovení § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1. až. 3 rade ktorí mali vo veci plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam vo výške 100%.
3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobkyne domáhajúc sa ním jeho zmeny a určenia, že dobrovoľná dražba č. 122/2014 konaná dňa 31. 03. 2015 v Nových Zámkoch je neplatná. Dôvodili, že dražba a jej príprava neprebehla v súlade so zák. č. 527/2002 Z. z.. V tejto súvislosti poukázali na to, že opakovaná dražba prebehla dňa 31. 03. 2015 i napriek tomu, že dňa 27. 03. 2015 podali voči nej námietky, v ktorých poukázali na nedostatky a protiprávny postup žalovaného v 2. rade ako dražobníka. Nedostatky pozostávali v tom, že žalobkyni v 1. rade ako výlučnej vlastníčke sporných nehnuteľností nebolo doručené oznámenie o dražbe v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote pred konaním dražby a zároveň jej nebol doručený ani zákonným spôsobom znalecký posudok na cenu týchto nehnuteľností, pretože sa dlhodobo zdržiavala v Českej republike a o obsahu týchto listín sa dozvedela sprostredkovane cez žalobkyňu v 2 rade. Naviac znalecký posudok na cenu sporných nehnuteľností bol nesprávny, pretože nezohľadňoval zmluvu o zriadení vecného bremena a to práva doživotného užívania nehnuteľnostíi v prospech žalobkyne v 2. rade. Vytkli prvoinštančnému súdu, že jednostranne aplikoval § 470 CSP, keď nepovažoval za potrebné vypočuť žalobkyňu v 1. rade, ktorá ako bývala vlastníčka nehnuteľností mala a má eminentný záujem na vyriešení sporu, čím je boli odňaté základné práva zaručené v čl. 20 Ústavy SR. Za nepravdivé považovali konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyne sa opakovane nezúčastňovali pojednávaní, pretože sa tak stalo iba v jednom resp. dvoch prípadoch a to z dôvodov na strane prvoinštančného súdu, ktorý nedoručil včas predvolanie na pojednávanie a tiež nevzal do úvahy, že žalobkyňa v 1. rade dlhodobo žije a pracuje v O.. Naviac prvoinštančný súd nepostupoval ani v zmysle II. hlavy CSP - spory s ochranou slabšej strany, hoci išlo o spotrebiteľský spor a nepoučil ich o ich procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale ani o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo o iných možnostiach potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie ich práv tým, že informáciu o nariadenom pojednávaní zaslal len ich zástupcovi, čím im odňal právo konať pred súdom a uprel im právo na spravodlivý proces a to najmä žalobkyni v 1. rade, ktorá sa trvale zdržiava mimo SR. Zdôraznili, že priebeh a príprava dražby nebola vykonaná v súlade so zák. č. 527/2002 Z. z., keď žiadna písomnosť nebola doručená do vlastných rúk žalobkyni v 1. rade v rozpore s ustanovením § 10 ods. 1 zákona, pretože prevzatie zásielok a to znaleckého posudku a oznámenia o dražbe žalobkyňou v 2. rade nemôže nahradiť doručenie určené do vlastných rúk žalobkyni v 1. rade. Naviac znalecký posudok nebol vyhotovený správne, je značne podhodnotený a nevychádzal z riadne zisteného skutkového stavu. Vytkli prvoinštančnému súdu, že sa vôbec nezaoberal otázkou, či žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ bol oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva a vyjadrili presvedčenie, že tak konal unáhlene a predčasne, keď vyhlásil splatnosť zostatku celého úveru. V tomto smere poukázali na neprijateľnosť zmluvnej podmienky, podľa ktorej po nezaplatení už troch splátok sa môže stať splatným celý zostatok úveru, pričom nie je možné zahájiť výkon záložného práva pokiaľ dlžná čiastka nepresahuje 2 000 eur. Za
závažné porušenie Civilného sporového poriadku považovali skutočnosť, že ich zástupcovi bol rozsudok doručený až dňa 11. 05. 2017.
4. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy a žalobkyne konali spôsobom, aby procesne znemožnili riadny priebeh konania, ktorého boli iniciátormi. Neboli tak v spore aktívne a skutočnosti, ktoré uviedli v odvolaní boli nepravdivé alebo bez právneho významu. Mal za to, že v konaní bolo preukázane, že nedošlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ani k porušeniu ustanovení záložnej zmluvy a rozhodnutie má oporu v zákone a vo vykonanom dokazovaní.
5. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Zdôraznil, že znalecký posudok bol žalobkyni v 1. rade zasielaný dňa 04. 11. 2014 a oznámenie o konaní prvého kola dražby odoslané dňa 05. 12. 2014 na jej dve zistené adresy. Po neúspešnom prvom kole dražby jej bolo zaslané oznámenie o opakovanej dražbe dňa 13. 02. 2015, pričom opakovaná dražba sa konala dňa 31. 03. 2015, t. j. 47 dní po odoslaní oznámenia. Uviedol, že žalobkyňa v 1. rade si všetky zásielky prevzala prostredníctvom splnomocnenca na preberaní pošty, čím došlo k ich riadnemu prevzatiu. Podotkol v tejto súvislosti, že žalobkyňa v 1. rade nikdy neuviedla pre účely doručovania inú adresu a aj v samotnom žalobnom návrhu a odvolaní naďalej uvádza adresu na ktorú jej zásielky boli úspešne doručené a to napriek tomu, že aj v súčasnosti sa naďalej dlhodobo zdržuje a pracuje v O. bez uvedenia bližšej adresy. Konštatoval, že v zmysle § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľnej dražbe, je vlastník predmetu dražby oprávnený do 10 pracovným dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom, avšak žalobkyni v 1. rade bol znalecký posudok doručený dňa 05. 11. 2014 a námietky vzniesla až dňa 30. 03. 2015, t. j. 1 deň pred uskutočnení dražby a po uplynutí zákonnej lehoty. Vyjadril presvedčenie, že pravým dôvodom žalobkýň, pre ktorý sa domáhajú určenia neplatnosti dražby tkvie v ich snahe o čo najdlhšie možné užívanie nehnuteľností bez akéhokoľvek právneho dôvodu a bez povinnosti platiť nájomné, čo vystihuje aj fakt, že zmluva o zriadení vecného bremena bola podpísaná v čase výkonu záložného práva dňa 20. 09. 2013, hoci mala byť platná od 24. 05. 2006 a pokiaľ by mala byť zohľadnená v znaleckom posudku zo strany znalca došlo k pravdepodobne nadhodnoteniu ceny nehnuteľnosti. Mal za to, že žaloba bola podaná účelovo bez reálneho preukázania ohrozenia alebo porušenia práv žalobkýň, práve naopak, jej vyhovením by mohlo dôjsť k nepomernému zásahu do práv žalovaných a ku vzniku reálne nevymožiteľnej škody.
6. Žalovaná v 3. rade vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že podpisy žalobkyne na odvolaní sú formálne, žalobkyne udávajú trvalý pobyt ktorý je neplatný a nový pobyt zatajujú, pričom žalobkyňa v 1. rade v telefonickom rozhovore jej uviedla, že súd bude roky naťahovať, aby v dome mohla bývať žalobkyňa v 2. rade čo najdlhšie, pretože sa jej tam lepšie býva ako v byte a je to zadarmo. Naviac žalobkyňa v 1. rade vlastní v K. veľké pozemky, ktorých predajom mohla riešiť situáciu s bankou a k dražbe by nedošlo, a teda ide o jej vypočítavosť a nie zlú finančnú situáciu. Poukázala na to, že zástupca žalobkýň sa sám zúčastnil dražby so snahou vydražiť dom žalobkýň a pravdepodobne po dražbe došlo k účelovému spojeniu sa so žalobkyňami. Mala za to, že žalovaný v 2. rade ako dražobník postupoval podľa predpisov pri dražbe a napriek tomu, že nehnuteľnosť vydražila túto nemôže užívať a ani sa len pozrieť v akom je stave. Naviac boli to len žalobkyne, ktoré zdržovali konanie tým, že sa pojednávania nezúčastňovali a tohto sa zúčastnila len v jednom prípade žalobkyňa v 2. rade, pričom súd prvej inštancie sa dôkladne snažil zistiť skutkový stav veci.
7. Žalobkyne vo svojom vyjadrení k vyjadreniam žalovaných v 1. až 3. rade sa nestotožnili s ich tvrdeniami uvádzanými v ich vyjadreniach ako nezakladajúcich sa na pravde a právne irelevantných dôvodiac, že svojou žalobou a odvolaním sa domáhajú len spravodlivého procesu. Vyzdvihli, že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaní v 1. a 2. rade zneužili túto skutočnosť a neberú do úvahy, že žalobkyňa v 2. rade je osoba v dôchodkovom veku so slabším právnym vedomím. Akcentovali, že nie je možné akceptovať, že žalovaný v 2. rade sa uspokojil s tým, že zásielky preberala výlučne žalobkyňa v 2. rade a v tejto súvislosti došlo zrejme aj k pochybeniu pracovníkov slovenskej pošty. Vyjadrenie žalovanej v 3. rade označili za tendenčné, účelové a nepravdivé pre jej ziskuchtivosť, ktorá viedla k tomu, že nebolo možné uzatvoriť dohodu o mimosúdnom vyriešení sporu. Žalobkyňa v 1. rade totiž mala záujem o spätné odkúpenie sporných nehnuteľností za cenu 27 000 eur, avšak žalovaná v 3. rade požadovala za spätné odkúpenie sumu minimálne 40 000 eur.
8. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobkýň na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne v l. rade a listinnými správami a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné.
10. Predmetom tohto konania je žaloba žalobkýň, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby osvedčenej notárskou zápisnicou spísanou notárkou Mgr. Stanislavou Palkovou, so sídlom v Senici dňa 31.03.2015, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v okrese G. J., obec K., kat. úz. K. zapísané na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XXX s príslušenstvom, postavený na parc. registra „C“ č. 2760/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 492 m2, parc. registra „C“ č. 2760/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 492 m2, parc. registra „C“ č. 2760/13 - záhrady o výmere 306 m2, parc. registra „C“ č. 2760/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 a parc. registra „C“ č. 2760/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2. Dôvody neplatnosti dražby vzhliadli v tom, že žalobkyni v l. rade nebolo doručené oznámenie o dražbe v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote pred konaním dražby a znalecký posudok o ocenení dražených nehnuteľností, ktorý naviac označili za zmätočný pre nerešpektovanie zmluvy o zriadení vecného bremena a tiež v okolnosti, že dražobník nereagoval na ich námietky proti opakovanej dražbe a žiadosť o upustenie od dražby.
11. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci niet sporu o tom, že dňa 06.06.2006 žalovaný v l. rade ako veriteľ a žalobkyňa v 1. rade ako dlžníčka uzatvorili zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej poskytol žalovaný v l. rade žalobkyni v l. rade hypotekárny úver na financovanie nehnuteľností a to rodinného domu súp. č. XXX postavenom na parc. č. 2760/12 v kat. úz. K. zapísanej na LV č. XXXX v celkovej výške 900.000,- Sk (29.874,53 eura), ktorú sa žalobkyňa v l. rade zaviazala splácať v mesačných splátkach po 6.267,- Sk (208,03 eura), pri konečnej splatnosti úveru 20 rokov od splatnosti prvej splátky a ďalších v zmluve uvedených podmienkach. V rovnaký deň žalovaný v l. rade ako záložný veriteľ uzatvoril so žalobkyňami v l. a 2. rade, O. P., V. Z. a M. K. ako záložcami zmluvu o záložnom práve podľa § 151 a nasl. OZ, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Nové Zámky dňa 18.07.2006 pod č. V 2905/06, ktorou zriadili záložné právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. K. zapísaných na LV č. XXXX a to rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na parc. č. 2760/12, parc. č. 2760/12
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 492 m2, parc. č. 2760/13 - záhrady o výmere 306 m2, parc. č. 2760/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 a parc. č. 2760/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2 na zabezpečenie pohľadávky do najvyššej hodnoty istiny pohľadávky 900.000,- Sk vyplývajúcej zo zmluvy o hypotekárnom úvere vyššie označenej. Pre neplnenie si zmluvných podmienok žalobkyňou v l. rade žalovaný v l. rade dňa 30.05.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, keď výška pohľadávky ku dňu 30.05.2013 predstavovala sumu 26.475,18 eura a vyzval žalobkyňu v l. rade na zaplatenie pohľadávky v lehote 3 kalendárnych dní po doručení oznámenia. Keďže výzva žalovaného v l. rade zostala bezvýsledná, tento žalobkyni v l. rade, ktorá sa medzičasom stala výlučnou vlastníčkou označených nehnuteľností, listom zo dňa 20.06.2013 oznámil začatie výkonu záložného práva predajom na dražbe podľa zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Na základe návrhu žalovaného v l. rade zo dňa 12.09.2014 a následnej Zmluvy o dobrovoľnej dražbe zo dňa 01.12.2014 dražobníkom bol žalovaný v 2. rade, ktorý vyzval dňa 09.09.2014 písomne žalobkyňu v l. rade na sprístupnenie nehnuteľností, na umožnenie vykonania ich obhliadky na deň 10.10.2014. V uvedený deň sa ohliadka predmetu dražby uskutočnila a následne bol vypracovaný znalecký posudok č. 123/2014 zo dňa 31.10.2014 súdnym znalcom T.. O. Z., ktorý bol zaslaný žalobkyni v l. rade dňa 04.11.2014. Dňa 01.12.2014 žalovaný v 2. rade vyhotovil Oznámenie o dražbe č. 122/2014, ktoré uverejnil v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 06.12.2014 so stanovením termínu dražby na deň 21.01.2015, ktoré bolo zaslané i oprávneným osobám. Osvedčenie o priebehu dražby konanej dňa 21.01.2015 na prízemí
I. W. v G. J. bol spísaný notárkou Mgr. Stanislavou Palkovou so sídlom v Senici do notárskej zápisnice č. N 49/2015, Nz 1866/2015, NCRIs 1932/2015 a podľa tohto bola dražba otvorená licitátorom o 16.30 hod., pričom licitátor skonštatoval, že nikto nezložil dražobnú zábezpeku, a že na dražbu sa nedostavil žiaden účastník dražby, a preto dražbu ako neúspešnú ukončil. Žalovaný v 2. rade dňa 09.02.2015 vydal oznámenie o konaní opakovanej dražby č. 122/2014, ktoré uverejnil v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 13.02.2015 a zaslal oprávneným osobám s tým, že termín opakovanej dražby bol stanovený na deň 31.03.2015. Obhliadka predmetu opakovanej dražby sa uskutočnila dňa 25.03.2015, pričom žalobkyne písomným podaním zo dňa 27.03.2015 podali námietky proti dražbe a žiadali od jej upustenia z dôvodu, že v znaleckom posudku nebolo zohľadnené právo doživotného užívania v prospech žalobkyne v 2. rade a žalobkyni v 1. rade nebola dražobná vyhláška doručená jej do vlastných rúk v 30-dňovej lehote. Opakovaná dražba sa konala dňa 31.03.2015, jej priebeh osvedčila notárka Mgr. Stanislava Palková do notárskej zápisnice N 242/2015, Nz 1039/2015, NCRIs 11215/2015 a táto zároveň osvedčila, že vydražiteľkou predmetu dražby sa stala žalovaná v 3. rade, ktorá urobila najvyššie podanie vo výške 23.700 eur a cenu dosiahnutú vydražením uhradila v určenej lehote dňa 08.04.2015.
12. Záložné právo v zmysle § 151a OZ slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva; umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Záložné právo plní predovšetkým zabezpečovaciu funkciu - vznikom záložného práva sa zlepšuje právne postavenie záložného veriteľa a tiež predpoklad, že jeho riadne a včas neuhradená pohľadávka zabezpečená záložným právom bude uspokojená bez ohľadu na to, či túto pohľadávku bude chcieť alebo môcť uspokojiť dlžník. S touto zabezpečovacou funkciu súvisí aj uhradzovacia funkcia záložného práva - záložný veriteľ je oprávnený docieliť aj proti vôli dlžníka uspokojenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom výťažkom zo zálohu. Oprávneniu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom výťažkom zo zálohu bol Zákonom o dobrovoľných dražbách (účinným od 01.01.2003) vytvorený nový inštitucionálny rámec.
13. Pre účely prejednávanej veci je potrebné uviesť, že v zmysle zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení účinnom do 31.10.2015, ktorý na danú vec dopadá (ďalej len Zákon o dobrovoľných dražbách), dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby konanej na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len záložný veriteľ), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného zákona navrhnúť vykonanie dražby (§ 7 ods. 1). Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva (§ 7 ods. 2). Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom (§ 16 ods. 1 text pred bodkočiarkou zákona). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11). Na vydražiteľa, ktorému bol udelený príklep, a ak uhradil cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1). V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty (§ 21 ods. 2 zákona).
14. Inštitút opakovanej dražby Zákon o dobrovoľných dražbách upravuje v § 22 a tento predstavuje základ pre zjednodušený proces draženia veci, ktorá nebola úspešne vydražená v prvom kole dražby. Na túto plynule nadväzuje v prípade, že skôr vykonaná dražba nebola zrealizovaná úspešne alebo
bola zmarená neuhradením ceny dosiahnutej vydražením. Opakovaná dražba však nemôže nadväzovať na prípad dražby, ktorá bola skončená upustením od dražby z hociktorého z dôvodov uvedených v ust. § 19 ods. 1 alebo dražby, ktorá bola vyhlásená za neplatnú podľa § 21 ods. 2. V § 22 ods. 4 zákona zákonodarca bližšie upravil postup dražobníka v súvislosti s uverejňovaním oznámenia o konaní opakovanej dražby, pričom platí, že ak bolo oznámenie o predchádzajúcej dražbe uverejnené v registri dražieb má dražobník povinnosť oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a/ - f/ zákona uverejniť v registri dražieb najmenej 10 dní pred začatím opakovanej dražby a oznámenie zaslať i osobám podľa § 17 ods. 5 zákona, ktoré explicitne vymenúva, medzi iným i vlastníkovi predmetu dražby (písm. a/), a ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť i osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností (písm. c/). Opakovaná dražba má umožniť uľahčiť proces prípravy a priebehu dražby predovšetkým tým, že dražobník nemá povinnosť zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok (§ 22 ods. 1 zákona).
15. Odvolací súd posudzujúc daný prípad vo svetle citovanej právnej úpravy dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, keď prvoinštančný súd riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správne právne závery. Keďže odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia. Prvoinštančný súd totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192 - § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
16. Žalobkyne k veci samotnej vo svojom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Pretože prvoinštančný súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, a na ktoré žalobkyne sa odvolávali už v priebehu prvoinštančného konania, tieto odvolací súd duplicitne opakovať nebude a ne v ďalšom len poukazuje. V tomto smere odvolací súd v zhode s prvoinštančným súdom v postupe pri opakovanej dražbe nevzhliadol žalobkyňami tvrdené porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorých by bolo potrebné vyvodiť jej neplatnosť. Pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby zvýrazňuje, že určenie výšky ceny dražených nehnuteľností nemá za následok neplatnosť dražby. V danom prípade ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané znalcom Ing. O. Z., ktorý vyhotovil po predchádzajúcej obhliadke nehnuteľností znalecký posudok č. 123/2014 zo dňa 31.10.2014 a v ktorom stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností sumou 31.500 eur. Samotná skutočnosť, že znalec pri stanovení ceny nezohľadnil existenciu vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností v prospech žalobkyne v 2. rade podľa Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 24.05.2006 (žalobkyňa v l. rade túto podpísala až dňa 20.09.2013) uzatvorenej podľa § 151n a nasl. OZ medzi žalobkyňami, nie je spôsobilá z dôvodov predkladaných prvoinštančným súdom spochybniť správnosť znaleckého posudku zvlášť, pokiaľ by sa pri jej prípadnom možnom zohľadnení musela zákonite táto skutočnosť premietnuť v podobe určenia nižšej všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Vo vzťahu k námietke o nedoručení znaleckého posudku a oznámenia o konaní opakovanej dražby žalobkyni v 1. rade do vlastných rúk odvolací súd uvádza, že nie pochýb, že ust. § 10 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách zakotvovalo, že písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené, pričom na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom bol Občiansky súdny poriadok (OSP), ktorý v ust. § 47 upravoval spôsob doručovania písomnosti do vlastných rúk. Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi. V zmysle § 45 ods. 2 OSP sa údaje uvedené na doručenke považovali za pravdivé, ak nebol preukázaný opak. Z doručeniek o doručení písomností žalobkyni v l. rade je zrejmé, že znalecký posudok jej bol doručený na adresu trvalého bydliska dňa 05.11.2014 (č.l. 151 spisu) a
oznámenie o opakovanej dražbe dňa 16.02.2015 (č.l. 177 spisu), ktoré zhodne prevzala žalobkyňa v 2. rade, čo potvrdila svojim podpisom na doručenke. Podľa správy Slovenskej pošty a.s., pri preberaní zásielok žalobkyňa v 2. rade predložila overený originál splnomocnenia, ktorým ju žalobkyňa v l. rade splnomocnila na preberanie zásielok a samotná žalobkyňa v l. rade na odvolacom pojednávaní potvrdila, že notársky overeným splnomocnením splnomocnila žalobkyňu v 2. rade na preberanie poštových zásielok, ktoré za ňu preberá doposiaľ. Ako už poukázal súd prvej inštancie, Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.04.2016 sp. zn. 3Obdo/28/2016 uzavrel, že ak adresát zásielky splnomocnil na jej prevzatie inú osobu, považuje sa zásielka za doručenú okamihom, kedy ju prevzal splnomocnenec adresáta, keď splnomocnením na preberanie písomnosti preberá na seba adresát aj zodpovednosť za následky spojené s prevzatím zásielky prostredníctvom splnomocnenca, ktoré konštatovanie dopadá i na posudzovanú vec. U žalobkyni v 1. rade tak došlo k účinnému doručeniu označených zásielok, čím boli dodržané ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách o doručovaní písomností. V tomto kontexte preto neobstojí tvrdenie žalobkyne v l. rade, že nemala vedomosť o týchto zásielkach, keď dňa 27.03.2015 podala námietky proti dražbe adresované žalovanému v 2. rade, ktorými napáda znalecký posudok, ako i opakovanú dražbu.
17. Reagujúc i na námietku žalobkýň uvádzanú v ich odvolaní, že postupom súdu prvej inštancie boli porušené ich práva na spravodlivý proces odvolací súd poznamenáva, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol žiaden so žalobkyňami tvrdených dôvodov evokujúcich záver, že by nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nemožno vzhliadnuť v nedoručovaní písomností žalobkyniam, keď tieto udelili dňa 02.06.2015 plnú moc na svoje zastupovanie v spore Ing. B. C. (čl. 116 spisu) v zmysle vtedy platného § 24 OSP, a preto v intenciách § 49 ods. 1 OSP bolo povinnosťou súdu písomnosti doručovať len tomuto zástupcovi, ktorá úprava sa premietla i do neskoršieho Civilného sporového poriadku (§ 89 ods. 1, § 92 ods. 2, § 110 ods. 1 CSP), čo súd prvej inštancie i realizoval. K porušeniu práva žalobkyne v l. rade byť v konaní vypočutá nedošlo tiež, keď pojednávania určené na deň 29.01.2016 a 08.04.2016 boli odročené bez meritórneho prejednania veci pre neprítomnosť žalobkýň, pojednávanie dňa 24.05.2016 sa uskutočnilo v prítomnosti žalobkyne v 2. rade a zástupcu žalobkýň, pričom žalobkyňa v l. rade svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, avšak v zmysle § 119 ods. 3 OSP nenaplnila požiadavku pre odročenie pojednávania. Pojednávanie dňa 26.01.2017, na ktorom súd prvej inštancie i vyhlásil rozsudok bolo konané v neprítomnosti oboch žalobkýň a ich zástupcu v intenciách § 180 CSP, pričom predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené zástupcovi žalobkýň dňa 20.12.2016, čím boli dodržané podmienky (§ 178 CSP) , aby sa pojednávanie konalo v neprítomnosti žalobkýň. 18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov konania odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným v l. - 3. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).