Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_0Er-1137-1999.pdf
PDF · 71.93 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1137/1999
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom: Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti povinnému: B. X., I.. XX.XX.XXXX, Z.: V. Y. XX, XXX XX V. Y., v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., IČO: 47 235 926, so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, na vymoženie pohľadávky vo výške 426,58 Eur (12.851,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, so sídlom: Jilemnického 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod spis. zn. EX 970/1999, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u .
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 426,57 Eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatných a vykonateľných platobných výmerov č. 1154/97/A zo dňa 03.03.1998, č. 1154/97/B zo dňa 03.03.1998 a č. 1154/97/C zo dňa 03.03.1998.
2. Poverením č. 5601 004508 * zo dňa 15.06.1999 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie voči povinnému, ktorý toho času podnikal pod obchodným menom Pavol Dvorský, IČO: 33 330 549, súdneho exekútora Máriu Bugárovú, ktorý bol odvolaní a jeho náhradníkom sa stal súdny exekútor JUDr. Ing. Miroslav Paller, so sídlom: Jilemnického 61, 965 01 Žiar nad Hronom.
3. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.01.2018, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
4. Podľa § 235 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze“) na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
8. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
9. Súd mal za preukázané, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 167f ods. 1 zákona o konkurze, lebo dňa 05.12.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/333/2017 o vyhlásení konkurzu na majetok povinného bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 211/2017 dňa 06.11.2017 pod č. K036161.
10. Súdny exekútor si vyúčtoval trovy exekučného konania vo výške 149,33 Eur, a to odmenu vo výške 88,50 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 61,36 Eur a DPH z celých trov vo výške 24,89 Eur. Z uplatňovaných trov si odrátal uhradené trovy exekučného konania vo výške 146,58 Eur a žiadal, aby mu tunajší súd priznal náhradu trov exekučného konania vo výške 2,75 Eur.
11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.02.2002), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
15. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.01.2012) sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
16.Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku definujú, že konania začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončia už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002. 17.Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bolo zistené, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, súdny exekútor žiadal, aby bol na úradu trov zaviazaný oprávnený. Vyššie citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti, keďže na majetok povinného bol vyhlásený konkurz viac ako desať rokov potom, ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 má súd za to, že samotné skutočnosti, že povinný bol oddlžený a na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, nemôžu mať za následok, že povinnému bude uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nakoľko tieto
skutočnosti nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zák. č. 32/2002 Z. z., síce zaviedla do ust. § 203 druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre danú exekúciu nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy platnej do 31. januára 2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie /viď. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 41 CoE 340/2011/. 18.Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ústava“, je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/. 19.Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.