Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29P-39-2023.pdf
PDF · 95.69 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/39/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, toho času bývajúcej v D., G. XXX/XX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, o úpravu rodičovských práv a povinností na návrh matky, takto
rozhodol:
I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 120 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, s účinnosťou od 12.10.2023.
III. Výživné, ktorého zročnosť nastala v čase od 12.10.2023 do 29.05.2024 vo výške 771,61 € je otec povinný zaplatiť maloletému k rukám jeho matky v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 30 € mesačne vždy spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti tohto výroku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného výživného.
IV. Styk otca s maloletým sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 12.10.2023 domáha proti otcovi maloletého zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti a rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k maloletému. (2) Návrh odôvodnila v podstate tým, že s otcom maloletého od júla 2023 nežijú v spoločnej domácnosti z dôvodu vzájomných nezhôd. Ona býva u svojich rodičov. Otec maloletého nenavštevuje, oni komunikovali len telefonicky alebo cez sociálne siete. Na maloletého prispel len raz sumou 50 €. Obnoviť spolužitie s ním nemieni. (3) K návrhu pripojila rodný list maloletého. (4) Súd maloletému na zastupovanie v konaní ustanovil opatrovníka a určil termín pojednávania na 03.04.2024. Predvolal naň rodičov maloletého a kolízneho opatrovníka, pričom otcovi doručil návrh na začatie konania s tým, že mu umožnil vyjadriť sa k nemu a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach.
(5) Otec svoje právo nevyužil a k návrhu na začatie konania sa nevyjadril. (6) Kolízny opatrovník odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a pri stanovovaní výživného zohľadniť objektívne potreby dieťaťa, ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, styk s maloletým upraviť podľa dohody rodičov. (7) Pojednávanie nariadené na 03.04.2024 súd odročil na 29.05.2024 z dôvodu, že rodičia sa naň neustanovili. (8) Dňa 29.05.2024 súd vec prejednal na pojednávaní bez prítomnosti otca, ktorému bolo riadne doručené predvolanie, avšak na pojednávanie sa neustanovil, ani nežiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie. Keďže boli splnené zákonné podmienky podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) na prejednanie veci v jeho neprítomnosti, súd toto zákonné ustanovenie využil a vec prejednal. (9) Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi podľa § 204 CSP a vypočul matku maloletého. Z vykonaných dôkazov súd zistil pre potreby rozhodnutia vo veci nasledujúci skutkový stav: 9.1. Rodný list na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 2: maloletý A. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, jeho otcom je D. B. a matkou C. D.. 9.2. Lustrácie na č.l. 5: matka maloletého je slobodná, má jediné maloleté dieťa, trvalé bydlisko má v obci E. F. XX. Otec maloletého je slobodný, má dve maloletého deti, má rovnaký trvalý pobyt ako matka. Matka nie je evidovaná v registri Sociálnej poisťovne ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobková osoba, ani ako poberateľ dávok. Otec je evidovaný od 01.01.2023 do 30.06.2023 ako zamestnanec zamestnávateľa PAMACHROM, s.r.o. Zvolen, od 22.03.2023 do 05.05.2023 u zamestnávateľa LA-MA s.r.o. Žilina, v súčasnosti nie je evidovaný ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako poberateľ dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. 9.3. Výpis zo živnostenského registra na č.l. 6: otec je evidovaný ako podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia, a to od 20.06.2023 s predmetom podnikania prípravné práce k realizácii stavby. 9.4. Odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen na č.l. 26: matka je poberateľkou prídavku na dieťa a rodičovského príspevku, iné príspevky nepoberá, nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Otec nepoberá žiadnu dávku a nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. 9.5. Potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa na č.l. 27 a 28: matka poberá prídavok na dieťa vo výške 60 € mesačne. 9.6. Potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku na č.l. 29 a 30: matka poberá rodičovský príspevok 345,20 € mesačne. 9.7. Odpoveď Sociálnej poisťovne na č.l. 34: matka ani otec nepoberali žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. 9.8. Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 38: matka je nezamestnaná, na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 345 € mesačne a prídavok na dieťa v sume 60 € mesačne. Na adrese prechodného pobytu býva u svojich rodičov v 2-izbovom byte, kde im prispieva na domácnosť sumou 150 € mesačne. Maloletý je doma s matkou. Matka mu zakupuje plienky v sume 30 € mesačne, detskú kozmetiku v sume 10 € mesačne, mlieko Nutrilon v sume 40 € mesačne. Maloletý už konzumuje aj inú detskú stravu. Matka pri pohovore verbalizovala, že maloletý je zdravý, máva len bežné detské ochorenia, jeho ošetrujúcou lekárkou je MUDr. Kubová, ambulancia pre deti a dorast Partizánske. Trvá na podanom návrhu, od októbra 2023 nebývajú v spoločnej domácnosti. S otcom sú v telefonickom kontakte, tento syna vôbec nenavštevuje. Otec na výživu syna prispieva nepravidelne, naposledy prispel sumou 50 € v januári 2024. Upraviť styk otca s maloletým nie je potrebné. V prípade, ak otec prejaví záujem sa stretnúť so synom, tak mu nebude brániť v styku. 9.9. Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen na č.l. 39: otec žije v rodinnom dome v obci E., ktorého vlastníkom je starý otec maloletého. Ide o dvojpodlažný rodinný dom. Na prízemí sa nachádza bývanie starého otca, ktorý má k dispozícii vstupnú chodbu, kuchyňu, obývaciu izbu, izbu, kúpeľňu s WC. Na prízemí sa nachádza garáž a pivnica. Na poschodí sa nachádza bývanie otca, ktorý má k dispozícii kuchyňu, obývaciu izbu, spálňu, ďalšiu izbu, kúpeľňu a WC. Domácnosť je zariadená účelne a potrebným nábytkom. Mesačné výdavky: elektrina 114 Eur, voda 2x ročne 60 Eur, internet 15 Eur, satelit 19 Eur. Otec je zamestnaný ako SZČO – stavebný pracovník, momentálne vykonáva prácu na turnusy v Dubnici nad Váhom. Jeho mesačný príjem je cca 1200 Eur. V domácnosti žije so starým otcom, ktorý je poberateľom starobného dôchodku. Otec je s maloletým prevažne v telefonickom kontakte. Podľa slov otca prispieva na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne. Okrem maloletého má otec ešte ďalšie maloleté dieťa, ktoré žije s matkou mimo okres Krupina. 9.10. Matka k veci uviedla, že návrh podala preto, lebo otec ju dával na internet, keď prišla do D.. Výživné žiada určiť tak 100 €. V súčasnosti býva u rodičov. Iné deti nemá. Iné príjmy a výdavky ako vyplýva z
listinných dôkazov nemá. Nehnuteľnosti nevlastní. Hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Fajčí, cigarety si nekupuje. Otec sa so synom vôbec nekontaktuje, nepýta sa na neho ani ňu. Otec nejaké peniaze poslal, ale nemá to zrátané. Mohlo to byť tak 200 €. O otcovi maloletého nič nevie. S otcom maloletého bývali v spoločnej domácnosti, ale už tam nebýva, nebude sa tam vracať. Ostane v D.. Styk otca s maloletým netreba upravovať. (10) Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce právne predpisy: (11) Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. (12) Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (13) Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (14) Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (15) Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (16) Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (17) Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (18) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (19) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (20) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (21) Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že je nepochybné, že rodičia maloletého spolu nežijú. Maloletý žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou u jej rodičov. Matka sa o maloletého riadne
stará. Otec sa o maloletého zaujíma len telefonicky. Rodičia sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nedohodli. (22) Za takýchto okolností, keď matka zabezpečuje sústavnú starostlivosť o maloletého a otec sa o neho významným spôsobom nezaujíma, je dôvodné maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky. Keďže otec sa na výchove maloletého a starostlivosti o neho nepodieľa, nenavštevuje ho, je dôvodné, aby maloletého zastupovala a spravovala jeho majetok len jeho matka, ktorá zabezpečuje sústavnú starostlivosť o neho. (23) Keďže maloletý je zverený do osobnej starostlivosti matky, otec je osobou povinnou platiť na neho výživné. Matka žiadala najskôr výživné priznať v sume 50 € mesačne, neskôr v sume 100 € mesačne. Výživné má zodpovedať odôvodneným potrebám dieťaťa, odzrkadľovať právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ako aj má zodpovedať možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Súd nie je pri rozhodovaní o výživnom na maloleté dieťa viazaný návrhom na začatie konania. Viazaný je len najlepším záujmom maloletého, za súčasného dodržania ustanovení Zákona o rodine. (24) Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že matka má príjem len z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Zamestnať sa z dôvodu celodennej starostlivosti o maloletého nemôže. Na jej povinnosť podieľať sa na výživnom k maloletému je potrebné započítať jej osobnú starostlivosť o neho. Otec vykonáva podnikateľskú činnosť na podklade živnostenského oprávnenia, dosahuje príjem vo výške 1 200 € mesačne. Je spravodlivé od neho požadovať, aby sa na plnení vyživovacích povinností k maloletým deťom podieľal dvadsiatimi percentami svojich príjmov. To je v tomto prípade suma 240 €. Otec má však ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Obe jeho deti majú právo podieľať sa na jeho príjmoch a na jeho životnej úrovni. Preto súd určil výživné v polovici tejto sumy, teda vo výške 120 € mesačne. Vzhľadom k príjmom otca i vzhľadom k tomu, že býva spolu so svojím otcom, s ktorým si môžu deliť náklady na bývanie, má súd zato, že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletého súdom určenou sumou 120 € mesačne. (25) Účinnosť povinnosti platiť výživné súd viazal na začatie tohto konania, teda od 12.10.2023. Už v tom čase totiž matka s maloletým nebývala v spoločnej domácnosti s otcom a otec bol povinný plniť vyživovaciu povinnosť k nemu. Platobným miestom pre platenie výživného je matka maloletého, ktorá zabezpečuje starostlivosť o neho. (26) Od 12.10.2023 do vyhlásenia rozhodnutia v tejto veci nadobudla časť súdom určeného výživného splatnosť. Ide o výživné splatné za 8 mesiacov a 3 dni (12.10. až 14.10., 15.10., 15.11., 15.12., 15.01., 15.02., 15.03., 15.04. a 15.05.) vo výške 120 € / 31 dní x 3 dni + 8 x 120 € = 971,61 €, od čoho súd odčítal sumu 200 €, ktorú otec na maloletého za toto obdobie podľa vyhlásenia matky zaplatil. Rozdiel je vo výške 771,61 €. Vzhľadom k výške tejto sumy súd umožnil otcovi túto sumu zaplatiť v mesačných splátkach, ktorých výšku určil na najmenej 30 €, pričom až do zaplatenia zročného výživného bude otec povinný platiť výživné zvýšené práve o túto sumu. Na ochranu maloletého súd ustanovil stratu východy splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. (27) Keďže žiaden z rodičov nežiadal upraviť styk otca s maloletým, súd rozhodol tak, že styk otca s maloletým neupravil. V budúcnosti, ak by matka bránila stretávaniu otca s maloletým a otec by oň mal záujem, nič mu nebráni podať návrh na začatie konania a súd môže toto rozhodnutie zmeniť a styk otca s maloletým upraviť. (28) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (29) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. (30) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (31) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 57 CMP, na iné rozhodnutie ako na znášaní trov oboma účastníkmi súd žiaden spravodlivý dôvod nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Súd v prípade výkonu rozhodnutia môže odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.