Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/176/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P.O. BOX 205, proti žalovanému: Z. C., H.. XX.X.XXXX, C. K., D. XXX/X, o zaplatenie 247,85 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.6.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 247,85 € spolu s príslušenstvom, náhrady trov konania v sume 16,50 € a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 72,38 €.

2. Súd vo veci vydal dňa 12.9.2016 platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením sp. zn. XC/XXX/XXXX-XX T. M. XX.XX.XXXX zrušil. Uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie doručil súd žalovanému podľa § 116 ods. 2 CSP.

3. Tunajší súd rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 23.11.2016, keď žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobca podal na súde proti tomuto rozsudku dňa 20.1.2017 odvolanie. Krajský súd v R. V.Z., K.. T.. XXCo/XX/XXXX-XX T. M. XX.X.XXXX, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie musí skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu, opätovne vyhodnotiť vykonané dôkazy a až potom sa zaoberať premlčaním pohľadávky žalobcu.

4. Vo veci bolo vykonané dokazovanie, keď boli oboznámené listiny predložené žalobcom, a to zmluva o bežnom účte (č.l. 4), výpoveď zmluvy (č.l. 7), všeobecné obchodné podmienky (č.l. 10), výpis z bankovej knihy (č.l. 52), oznámenie o postúpení pohľadávky (č.l. 53), a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci:

5. Všeobecná úverová banka, a.s., ako to vyplýva aj z údajov obchodného registra verejne dostupného na internetovej stránky www.orsr.sk<http://www.orsr.sk/> mala aj má v predmete činnosti okrem iných zapísané aj poskytovanie úverov. Žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba - občan, nie ako osoba oprávnená na podnikateľskú alebo inú obdobnú činnosť a ani na výkon svojho povolania. Opak zo zmluvy nevyplýva. Medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., a žalovaným bola dňa 10.3.2006 uzavretá zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Na základe zmluvy Všeobecná

úverová banka, a.s., zriadila pre žalovaného účet a povolené prečerpanie na účte. Žalovaný sa zaviazal dodržiavať všeobecné obchodné podmienky a vrátiť sumu prečerpaných finančných prostriedkov. Výpoveďou zmluvy zo dňa 22.7.2015 Všeobecná úverová banka, a.s., oznámila žalovanému, že vypovedá zmluvu, pričom doručenie výpovedi žalovanému žalobca nepreukázal. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.8.2015 postúpila Všeobecná úverová banka, a.s., svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

6. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

7. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu postúpenia) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

8. Žalobca v žalobe uviedol, že Všeobecná úverová banka, a.s., postúpila svoju pohľadávku na žalobcu. Preto súd prednostne skúmal žalobcovu aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore. Aby pohľadávka podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách mohla byť postúpená z banky na nebankový subjekt, musia byť splnené dve podmienky, a to, aby bol klient banky s plnením svojho záväzku v omeškaní aspoň 90 dní, a aby banka na splnenie záväzku klienta písomne vyzvala. Pokiaľ niektorá z týchto podmienok nie je splnená, pohľadávku banky nemožno postúpiť. Takéto postúpenie je potom v priamom rozpore so zákonom, je neplatné, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj voči žalovanému. Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých strany stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

9. Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Všeobecnou úverovou bankou a.s., teda bankou, poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka dlžníka písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že dlžník si výzvu aj prevzal, a zároveň, že dlžník napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

10. Žalobca tunajšiemu súdu nepreukázal, ani z pripojenej zmluvy nevyplýva, že je oprávnený žiadať zaplatenie celého dlhu pre nezaplatenie niektorej splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho súd nepovažoval pohľadávku žalobcu za zosplatnenú. Súd tiež nemal preukázané, že žalovaný ako spotrebiteľ sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami Všeobecnej úverovej banky, a.s., podľa ktorých mal byť dlh žalovaného zosplatnený.

11. Zo znenia vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na nebankový subjekt môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. V konaní nebolo preukázané splnenie ani jednej z týchto podmienok, preto Všeobecná úverová banka, a.s., nemohla svoju pohľadávku voči žalovanému postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu tak neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky zo strany banky na žalobcu, a teda žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.

12. O náhrade trov konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov konania, súd túto náhradu nepriznal, nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.CMP.