Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-306-2015.pdf
PDF · 72.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/306/2015
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Bratislava, Martina Benku 9, proti povinnému: C. A., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. K. XXX, o vymoženie sumy 50,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, náhradu nevyhnutných trov exekúcie vo výške 39,83 € do troch dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Súd oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom z 20.4.2015 spísaným do zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. domáha vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie 50,50 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené 1.7.2015 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD.
2. Z výpisu z obchodného vestníka SR súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38OdK/344/2018 zo 17.9.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a povinný bol oddlžený. Uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku SR 21.9.2018 pod č. 183/2018.
3. Súdny exekútor si 18.10.2018 uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,83 €, ktoré špecifikoval ako odmenu vo výške 33,19 € a DPH vo výške 6,64 €.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP" alebo "Exekučný poriadok") v znení neskorších predpisov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoKR") ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").
8. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
9. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť s poukazom na § 166a ods. 1 písm. a/ ZoKR uspokojená iba v konkurze, súd v súlade s § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 167f ods. 2 ZoKR exekúciu zastavil.
11. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
13. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
15. Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len "vyhláška").
16. Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
17. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení a priznal mu
1/ paušálnu odmenu podľa § 14 vyhlášky v minimálnej zákonnej výške 33,19 € a
2/ DPH podľa § 196 EP - 20 % zo základu /odmena + náhrady/ - vo výške 6,64 €.
18. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej zákonnej výške 33,19 € bez toho, aby bližšie skúmal rozsah vykonaných úkonov exekučnej činnosti. Z pripojeného spisu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal najmenej úkon podľa § 15 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky (prevzal poverenie na vykonanie exekúcie), preto mu nárok na minimálnu odmenu vznikol. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor je platiteľ dane z pridanej hodnoty, súd mu podľa § 196 EP priznal aj náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 33,19 €, teda v sume 6,64 €.
19. S poukazom na § 203 ods. 3 v znení účinnom do 31.3.2017 na náhradu nevyhnutných trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 39,83 € súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
20. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.3.2017 obsahuje komplexnú úpravu náhrady trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania, nakoľko majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí - § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017). O náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného preto súd rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení tak, že náhradu trov exekúcie nepriznal ani oprávnenému, ani povinnému vzhľadom na oprávnenosť vedia exekúcie a následný dôvod jej zastavania. Oprávnenému súd náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, je práve oprávnený tým účastníkom konania, ktorý má znášať nevyhnutné trovy exekúcie, avšak len trovy exekúcie súdneho exekútora. Povinnému zase náhradu trov exekúcie nie je možné priznať z dôvodu, že povinný má nárok len na náhradu trov exekúcie, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, aj to len za podmienky, že bol v konaní o námietkach úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie nie je prípustné odvolanie (§ 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.