Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/115/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: J. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., o zaplatenie 178,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 8. marca 2018, č. k. 13Csp/179/2017-58, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 109,91 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 09. 03. 2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v časti prevyšujúcej sumu 109,91 eura ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,46 % o ktorej výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., § 52 a nasl., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 28. 05. 2001 Zmluvu o pripojení č. B0038450, predmetom ktorej bolo telefónne číslo XXXXXXXXXX, SIM karta a špecifikovaný účastnícky program. Predmetom Dodatku k uvedenej zmluve z 08. 12. 2014 bol špecifikovaný účastnícky program a predaj MT špecifikovaného typu za kúpnu cenu 1 eur, teda so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny, ktorá bez zľavy bola 110 eur. Podľa bodu 2.5 dodatku, účastník v prípade porušenia viacerých, v dodatku špecifikovaných, povinností, bol povinný zaplatiť žalobcovi, ako podniku, zmluvnú pokutu vo výške 109 eur, ktorej výška sa mala postupne znižovať podľa toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku, do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Žalobca fakturoval žalovanej faktúrami: č. 5314383772, splatnou do 24. 09. 2015, mesačný poplatok s nehlasovými službami, vo výške 45,80 eura, č. 5318632792, splatnou do 24. 10. 2015, mesačný poplatok s hlasovými a nehlasovými službami, vo výške 46,51 eura, č. 5322895423, splatnou do 24. 11. 2015, mesačný poplatok s nehlasovými službami, vo výške 17,60 eura a č. 5314299622, splatnou do 24. 09. 2015, resp. č. 5318548793, splatnou do 24. 10. 2015, upomienku vo výške 5 eur. Žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie sumy 198,04 eura ku dňu 08. 03. 2016. Uvedené zmluvy posúdil ako zmluvy spotrebiteľské. Keďže žalovaná riadne a včas nezaplatila vyššie špecifikované faktúry v úhrnnej výške 109,91 eura, považoval v tejto časti žalobu za dôvodnú. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o poskytovaní verejných služieb skúmal ako predbežnú otázku

platnosť dojednania zmluvnej pokuty. Dôvodil, že formulár Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb v bode 2.5 obsahuje jednostrannú povinnosť žalovanej, ako účastníka, na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade porušenia niektorej z tam špecifikovaných povinností ako účastníka, ktorý bol žalobcom pripravený vopred. Žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a jej výške vo svojom formulárovom tlačive nepreukázal, preto skonštatoval, že žalovaná štandardný formulár žalobcu, ako dodávateľa, v spotrebiteľskej zmluve, podpísala dňa 08. 12. 2014, bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára žalobcu, s vopred určenými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny, čo nepochybne spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na nemožnosť žalovanej ovplyvniť text zmluvných dojednaní v žalobcom vopred formulovanom tlačive Dodatku, zmluvné dojednania o povinnosti spotrebiteľa - žalovanej - zaplatiť zmluvnú pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. a/ OZ, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatnou ako celok, a preto je vylúčené prípadné moderovanie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545a OZ, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01. 01. 2008. S poukazom na uvedené žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 68,13 eura nepovažoval za dôvodnú. Rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania odôvodnil konštatovaním, že žalovaná svoj dlh (titulom nezaplatenia ceny poskytnutých služieb) riadne a včas neuhradila, teda sa dostala do omeškania s jeho plnením. Žalobca sa domáhal zaplatenia 5,05 % úroku z omeškania ročne zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti určenej v pokuse o pokonávku, teda od 09. 03. 2016 do zaplatenia. Uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania z prisúdenej sumy považoval, s poukazom na § 517 ods. 1, 2 a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., za dôvodný, keď k 09. 03. 2016, kedy boli žalovanou neuhradené faktúry žalobcu nepochybne po splatnosti, bola úroková sadzba ECB 0,05%, pričom žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší. Nárok žalobcu na úrok z omeškania v časti nepriznanej zmluvnej pokuty zamietol, keďže žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku na uvedenú časť žalovanej istiny, a tak sa žalovaná nemohla ani dostať do omeškania s jej úhradou. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 argumentujúc, že v spore bol žalobca len čiastočne úspešný (61,73%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale aj v časti úroku z omeškania je úspechom žalovanej (38,27%), preto o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal náhradu trov konania 23,46%.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie len v jeho zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania a žiadal, aby odvolací súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a priznal mu nárok na náhradu trov konania. S poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ dôvodil, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd nesprávne procesne postupoval v zmysle ust. § 297 CSP, keď pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Nebola splnená podmienka jednoduchosti právneho posúdenia veci s ohľadom na rôznorodosť posudzovania podobných vecí súdmi Slovenskej republiky a ani nespornosť tvrdení strán, keď žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, t. j. nevyužila prostriedky procesnej obrany, a preto súd mal vychádzať z jeho tvrdení a žalobe vyhovieť. Podmienky pre aplikáciu § 297 tak neboli naplnené, z ktorého dôvodu mal súd prvej inštancie nariadiť vo veci pojednávanie, a pokiaľ tak neučinil, znemožnil strane nesprávnym procesným postupom uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za nesprávny považoval aj záver súdu, že žalovaná, ako spotrebiteľ, nemala možnosť ovplyvniť zmluvnú pokutu dojednanú v Dodatku k Zmluve č. B0038450 zo dňa 08. 12. 2014, nakoľko každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich dodatkov výberom konkrétnych služieb, dĺžkou viazanosti, či kúpou telekomunikačných zariadení. Teda celý proces vzniku zmluvných vzťahov medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobcom je založený na voľbe (slobodnej vôle) daného účastníka. Uvedené platí aj pre prípad žalovanej, ktorá uskutočnila individuálnu voľbu na základe vlastnej a slobodnej vôle, s ktorými požiadavkami žalobca súhlasil a uzatvoril predmetné zmluvy spolu s dodatkami. Zastal názor, že zmluvné podmienky medzi ním a žalovanou sú dostatočne zreteľné, zrejmé a jasné, teda nesúhlasí s tvrdením súdu o nejasnosti a neprehľadnosti zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Vyzdvihol, že pri vyčíslení zmluvnej pokuty prihliadol na zotrvanie žalovanej v dobe viazanosti od začiatku plynutia tejto doby, čo je v prospech žalovanej. Žalovaná si svoje zmluvné povinnosti neplnila, neuhrádzala faktúry za riadne a včas poskytované služby. Nesúhlasil s posúdením zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 , a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobcovi vyhovené, pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Ustanovením § 387 ods. 2 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 178,04 eura s príslušenstvom a trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. B0038450, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Pri uzavretí dodatku k uvedenej zmluve odpredal žalovanej mobilný telefón Sony Xperia E1 s dohodnutou zmluvnou pokutou 68,13 eura. Žalovaná riadne neuhradila cenu poskytnutých služieb vo výške 119,91 eura, porušila zmluvné povinnosti, preto si nárokoval zaplatenie ceny neuhradených poskytnutých služieb a zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe v časti uplatnenej istiny 109,91 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 09. 03. 2016 do zaplatenia vyhovel a žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 68,13 eura s príslušenstvom zamietol. Žalobca odvolaním namietal zamietajúci výrok rozsudku a výrok, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania.

8. Z hľadiska skutkového stavu je nesporné, že strany sporu uzavreli Zmluvu o pripojení č. B003850-0001 dňa 28. 05. 2001 a Dodatok k tejto zmluve zo dňa 08. 12. 2014, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete žalobcu (ďalej len Všeobecné podmienky). Na základe tejto zmluvy sa žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanej služby elektronickej komunikácie tak, ako sú uvedené v predmete zmluvy a žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Sony Xperia E1 za kúpnu cenu 1 eur s tým, že jeho bežná maloobchodná cena bez zľavy bola 110 eur. Zároveň sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov od uzatvorenia dodatku (ďalej len doba viazanosti) a pri nedodržaní povinností uvedených v čl. 2 bod 2.5 Dodatku si strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 109 eur s tým, že výška zmluvnej pokuty sa bude znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku. Žalovanej boli poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované faktúrami: č. 5314383772, splatnou do 24. 09. 2015, v sume 45,80 eura; č. 5318632792, splatnou do 24. 10. 2015, v sume 46,51 eura; č. 5322895423, splatenou do 24. 11. 2015, v sume 17,60 eura a faktúrou č. 5314299622, splatnou do 24. 09. 2015 a č. 5318548793, splatnou do 24. 10. 2015, za upomienku vo výške 5 eur.

9. Odvolací súd po prejednaní veci v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil (§ 387 ods. 1 . Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 . Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne

skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu v časti zamietol.

10. Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v konaní nebolo sporné, že zmluva uzatvorená stranami sporu o pripojení s jej dodatkom v danom prípade sú štandardnými formulárovými spotrebiteľskými zmluvami, ktorých charakteristickou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie ich obsahu alebo zmeny obsahu, ktorý záver dopadá i na všeobecné obchodné podmienky tvoriace ich súčasť, a ktoré sú vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Za danej situácie bolo tak namieste podrobiť súdnej kontrole jednotlivé zmluvné dojednania z hľadiska, či tieto nemajú charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to správne učinil i súd prvej inštancie.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

14. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

15. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne, a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

16. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

17. Zmluvná pokuta je jedným z osobitných inštitútov záväzkového práva na zabezpečenie záväzkov. Je to zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak nesplní záväzok, teda ak dôjde k porušeniu povinnosti, ktoré na seba zmluvou prevzali a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou v prípade, keď dlžník záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť tak pre prípade, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom, v budúcnosti nevznikli pochybnosti.

18. Odvolací súd nepopiera význam zmluvnej pokuty ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty, ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. V prejednávanom spore, v ktorom sa uplatňovaný nárok žalobcu odvíja zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole všetky zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Smernica rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života. Dojednanie zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom. Žalovaná podpisom zmluvy musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom, vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty nie je možné považovať za individuálne dohodnuté v zmysle ust.§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka a spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti je významné, že výška zmluvnej pokuty bola určená sumou, predstavujúcou rozdiel medzi maloobchodnou cenou mobilného telefónu a jeho kúpnou cenou, za ktorú bol žalovanej žalobcom odpredaný, pričom podľa čl. 2 bod 2.5 dodatku sankcionovala žalovanú za porušenie v ňom špecifikovaných zmluvných povinností. Znamená to potom, že zmluvná pokuta postihuje rôznorodé porušenia zo strany spotrebiteľa bez ohľadu na ich intenzitu a význam. Paušálne dojednanie o zmluvnej pokute tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľa, keď dodávateľovi dáva možnosť i pri menej významnom porušení povinnosti zo strany spotrebiteľa požadovať od neho zmluvnú pokutu. Je tomu tak i za situácie, že žalobca podľa Dodatku výšku zmluvnej pokuty odvíja od časového hľadiska porušenia zmluvných povinností, kedy výška zmluvnej pokuty sa bude podľa pravidiel uvedených v čl. 2 bod 2.5 znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Naviac zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj výška zmluvnej pokuty predstavujúca neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, pretože pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nezohľadňuje výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, t. j. neuhradením ceny poskytnutých služieb. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Je nutné tiež zvýrazniť, že žalobca ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej politiky poskytol zľavu z telekomunikačného zariadenia, ktoré v súvislosti s uzavretím predmetných zmlúv žalovanej odpredal. Zmluvná pokuta však s touto zľavou nemôže súvisieť, pretože ako plynie zo zmluvného dojednania o zmluvnej pokute táto sa viaže na porušenie zmluvných povinností žalovanej. Okrem toho dohoda o cene odpredaného telekomunikačného zariadenia je ich kúpnou cenou, ktorú nemožno stotožňovať s inštitútom zmluvnej pokuty.

19. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a to chybným postupom súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 297 písm. b/ CSP, táto nie je dôvodná. Odvolací súd zvýrazňuje, že predmetné ustanovenie umožňuje súdu v prípade, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, rozhodnúť vo veci aj bez nariadenia pojednávania. Cieľom tejto právnej úpravy je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnuté ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia veci. V danom prípade sa žalovaný k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia tak neboli sporné a spochybnené a hodnota sporu neprevyšovala 1 000 eur. Keďže otázku hodnotenia, či ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, prináleží konajúcemu súdu, boli tak splnené podmienky pre postup podľa ust. § 297 písm. b/ CSP. Samotnú skutočnosť, že prvoinštančný súd podrobil zmluvné podmienky zakotvené v inkriminovaných zmluvách ex offo súdnej kontrole ich prijateľnosti, s ohľadom na nesporne ich spotrebiteľský charakter, nemožno kvalifikovať ako postup súdu, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcu uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.

20. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej

časti ako vecne správny podľa §387 ods. 1 potvrdil, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo na mieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanej podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu článku 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .