Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoKR-18-2018.pdf
PDF · 152.82 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Ing. V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. E. XXX, XXX XX A. E., zastúpeného zástupcom JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 47 255 846, proti žalovanému: JUDr. Radovan Birka, so sídlom kancelárie X. X, XXX XX J., správca konkurznej podstaty úpadcu: REaMOS, spol. s r.o., so sídlom Nábrežná 1212, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 584 217, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Richardom Koišom, MBA, advokátom, so sídlom V. XXXX/X, XXX XX . J., v konaní o vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/10/2015-181 zo dňa 30.5.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/10/2015-181 zo dňa 30.5.2017 p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol tak, žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 7.9.2015 domáhal vylúčenia zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu REaMOS, spol. s r.o. „v konkurze“, sídlo Nábrežná 1212, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 584 217, vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. 4R/1/2014, a to: a/ zo súpisu zverejneného v Obchodnom vestníku č. 73/2015 dňa 17.4.2015 položku č. 16, 17, 20, 21, 22, 23 a č. 87 predstavujúcu
- stavbu súp.č. XXX - budovu zábavného centra Stefano club, nachádzajúcu sa v obci A. E., k.ú. A. E. postavenú na parcele registra „C“ par.č. 151/1 zapísaná na LV č. XXX,
- pozemok registra „C“ par.č. 151/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 427 m2 nachádzajúci sa v obci A. E., k.ú. A. E. zapísaný na LV č. XXX,
- rozostavanú stavbu nachádzajúcu sa v obci J., k.ú. J. postavenú na parcele registra „C“ par.č. 166/4 zapísaná na LV č. XXX,
- pozemok registra „C“ par.č. 166/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 260 m2 nachádzajúci sa v obci J., k.ú. J. zapísaný na LV č. XXX,
- pozemok registra „C“ par.č. 166/8, záhrady o výmere 116 m2 nachádzajúci sa v obci J., k.ú. J. zapísaný na LV č. XXX,
- rozostavanú stavbu - prístavbu nachádzajúcu sa v obci J., k.ú. J. postavená na parcele registra „C“ par.č. 166/8 zapísaná na LV č. XXX,
- osobné motorové vozidlo zn. Mercedes - Benz S400 CDI, EČ: KM 777AH, VIN: WBD2200281A211270, rok obstarania 2011 a
b/ zo súpisu uverejneného v Obchodnom vestníku č. 111/2015 zo dňa 12.6.2015 položku č. 4, 5, 8, 9, 15, 24 predstavujúcu
- stavbu súp.č. XXXX - budovu chaty nachádzajúcu sa v obci X., k.ú. X. postavená na parcele registra „C“ par.č. 2043/4 zapísaná na LV č. XXX,
- pozemok registra „C“ par.č. 2043/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2 nachádzajúci sa v obci X., k.ú. X. zapísaný na LV č. XXX,
- stavbu bez súp. č. - budova Haly nachádzajúcu a v obci A. E., k.ú. A. E. postavená na parcele registra „C“ par.č. 1405/2 zapísaná na LV č. XXX,
- pozemok registra „C“ par.č. 1405/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 116 m2 nachádzajúci sa v obci A. E., k.ú. A. E. zapísaný na LV č. XXX,
- pozemok registra „C“ par.č. 1405/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 364 m2 nachádzajúci sa v obci A. E., k.ú. A. E. zapísaný na LV č. XXX,
- pozemok registra „C“ par.č. 166/3, záhrady o výmere 967 m2 nachádzajúci sa v obci J., k.ú. J. zapísaný na LV č. XXXX, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň žalobca navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou uverejnenia uznesenia Okresného súdu Žilina sp.zn. 4R/1/2014 zo dňa 9.7.2014 v Obchodnom vestníku č. 134/2014 zo dňa 15.7.2014, ktorým bolo začaté konkurzné konanie na majetok REaMOS, spol. s r.o. a vyhlásený konkurz na majetok tohto subjektu. Zároveň poukázal na obsah zverejnenia súpisu majetku všeobecnej podstaty označeného úpadcu, vrátane zápisu poznámky o spornom zápise majetku v Obchodnom vestníku č. 73/2015 zo 17.4.2015 čo do položiek 16, 17, 20, 21, 22, 23 a 87 tohto súpisu a v Obchodnom vestníku č. 111/2015 zo dňa 12.6.2015 čo do položiek súpisu č. 4, 5, 8, 9, 15 a 24. Uznesením č.k. 4R/1/2014-548 zo dňa 5.8.2015, ktoré bolo uverejnené dňa 12.8.2015 pod č. 154/2015, a to konkrétne pod položkou K 017944 a uznesením č.k. 4R/1/2014-552 zo dňa 5.8.2015, ktoré bolo v označenom Obchodnom vestníku uverejnené pod položkou č. K 017945, bol žalobca vyzvaný na podanie vylučovacej žaloby. Ako dôvod vylúčenia majetku z konkurznej podstaty žalobca uviedol, že v rámci konania predložil kúpne zmluvy, ktorými došlo k prevodu vyššie uvedených nehnuteľností na jeho osobu, pričom sa jednalo o Kúpnu zmluvu zo 17.3.2008 a Kúpne zmluvy z konca roku 2008 (z 21.10.2008). Na všetkých nehnuteľnostiach, ktoré označil a ktoré riadne kúpil, boli vykonané žalobcom stavebné úpravy, zakúpené zariadenia ako stoly, stoličky, výčap, kuchynské zariadenia, televízor - plazma, izbové zariadenie, vonkajší altánok, zateplenie budovy, boli vybudované nové strešné vikiere v areáli bývalého Pamiatkostavu k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným na LV č. XXX stojacej na parcele KN 1405/2 o výmere 1 116 m2, ktorú žalobca zakúpil na konci roku 2008, vykonal celkovú prestavbu, ktorá však zatiaľ nie je dokončená. Všetky uvedené činnosti boli financované žalobcom (č.l. 1 rub). V tejto časti označil žalobca za dôkazy svojich tvrdení kúpne zmluvy. V rámci uvedených rekonštrukcií a prestavieb došlo ku odstráneniu pôvodných nehnuteľností a k vybudovaniu úplne nových nehnuteľností a stavy, ktoré sú zapísané v katastri, nezodpovedajú skutočnosti. Osobitne vo vzťahu ku stavbe baru Stefano club žalobca uviedol, že táto stavba nie je zhodná s pôvodnou nehnuteľnosťou č. XXX v kat. území A. E., rovnako nie je zhoda medzi zapísaným stavom v prípade haly postavenej na parc.č. KN 1405/2 v kat. území A. E. a rovnako nie je zhoda vo vzťahu k stavbe zapísanej na LV č. XXX vedenom pre kat. územie J.. Žalobca uviedol, že predmetom vyššie uvedených zmlúv bol prevod práv k nehnuteľnostiam, ktoré neboli zapísané v katastri nehnuteľností. V prípade prevodu vlastníckeho práva k stavbám, ktoré nie sú zapísané v katastri nehnuteľností, sa vyžaduje v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka len dodržanie písomnej formy a nie je potrebný zápis práv k nehnuteľnostiam vkladom. Žalobca poukázal na to, že odstránením pôvodných nehnuteľností a vykonaním prestavby došlo ku zániku pôvodnej veci a ku vzniku novej veci, ktorej vlastníkom je ten, kto bol stavebníkom uvedenej nehnuteľnosti. Za stavebníka sa pritom považuje osoba, v ktorej mene sa vykonávali stavebné práce, t.j. osoba, ktorá uhrádzala náklady spojené s vykonávaním stavebných prác. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že môže predložiť doklady preukazujúce vykonanie výstavby a prestavby uvedených nehnuteľností, pričom konkrétne v tejto časti za dôkaz svojich tvrdení označil doklady o úhrade nákladov prestavby a výstavby. Ďalej uviedol, že je osobou, ktorá platila dane z nehnuteľností, a ktorá bola evidovaná na obecnom úrade ako vlastník vecí. Vo vzťahu ku hnuteľnej veci žalobca uviedol, že túto nadobudol Kúpnou zmluvou zo 17.3.2008. V prípade prevodu hnuteľnej veci k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza odovzdaním veci, ktoré nastalo po uzatvorení kúpnej zmluvy. Od tohto momentu žalobca hnuteľnú vec riadne a nerušene užíval. Od odovzdania veci pritom uplynulo viac ako tri roky, a teda okrem zmluvného nadobudnutia mohlo dôjsť i k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, keďže žalobca uvedenú vec po dobu viac ako tri roky nerušene a dobromyseľne užíval. Ako prílohy podania žaloby predložil žalobca rozhodnutie Správy katastra Kysucké Nové Mesto zo 16.2.2012 pod č. V 70/12, Z 121/12, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre Obec A. E., Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi
predávajúcim REaMOS spol. s r.o. a kupujúcim - žalobcom zo 17.3.2008, z 21.10.2008 a zo 17.3.2008 (posledná z označených Zmlúv sa týka predmetu prevodu Mercedes - Benz EČV : KM 777 AH).
2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii Čl. 8, Čl. 15 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 veta prvá, § 185 ods. 2, § 470 ods. 1, 2, § 192 CSP, § 78 ods. 1 veta prvá, druhá, tretia, ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej už len ,,ZKR“), § 132 ods. 1, 2, § 133 ods. 2, § 134 ods. 1, § 135 ods. 1, 3, § 135a, § 135b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 70 ods. 1, 2, § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 28 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) (ďalej len ,,KZ“) a § 262 ods. 1, 2, § 443 ods. 1, § 59a ods. 1, 2, 3, 4, 5 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetných kúpnych zmlúv a zhodnotenia dôkazov v zmysle § 191 ods. 1, 2 CSP uviedol, že vzhľadom na úpravu podľa § 78 ods. 4 ZKR sa zaoberal primárne hodnotením, či bola žaloba podaná včas. Pri zohľadnení účinkov uverejnenia uznesenia Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 4R/1/2014 o uložení povinnosti žalobcovi podať žalobu o vylúčenie nehnuteľných vecí a hnuteľnej veci tak, ako uverejnenie týchto uznesení konkurzného súdu vyplývalo z Obchodného vestníka č. OV 154/2015 s dňom uverejnenia 12.8.2015 pod záznamom K 017945 a K 017944 a pri podaní žaloby v tejto veci okresnému súdu dňa 7.9.2015 konštatoval, že žaloba v tejto veci je podaná včas.
3. Po skonštatovaní včasnosti podania žaloby okresný súd hodnotil, či sú splnené podmienky úspešnosti excindančnej žaloby, pri vymedzení ktorých vychádzal z ich ustálenia rozhodovacou praxou, vo vzťahu ku ktorej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo/2086/2000 alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/342/2000, a to: 1/ vec bola správcom konkurznej podstaty príslušného úpadcu zapísaná do súpisu majetku konkurznej podstaty, 2/ excindančná žaloba bola podaná osobou odlišnou od úpadcu, 3/ žalovaný je správcom konkurznej podstaty úpadcu, 4/ v dobe, keď súd rozhoduje o vylúčení veci, trvajú účinky konkurzu a vec, vylúčenia ktorej sa žalobca domáha, je naďalej zapísaná v konkurznej podstate a nebola medzi tým správcom z konkurznej podstaty zo súpisu vylúčená a 5/ osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu, preukázala nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu, svedčí jej.
4. Vo vzťahu k podmienkam č. 1, 2, 3 a 4 okresný súd konštatoval ich splnenie. Osobitne k podmienke č.1 poukázal na obsah výňatku z Obchodného vestníka č. 111/2015 s dňom uverejnenia 12.6.2015 (č.l. 19 až 29 spisu) a č. 73/2015 s dňom uverejnenia 17.4.2015 (č.l. 30 až 40 spisu), ktoré obsahujú aktualizované súpisy všeobecnej podstaty úpadcu s vyznačením poznámok zahŕňajúce i súpis nehnuteľných vecí a hnuteľnej veci, ktorých sa týka konanie a boli predmetom prevodu podľa Kúpnych zmlúv zo 17.3.2008 a z 21.1.2008, s vyznačením poznámky a dôvodu sporného zápisu. Rovnako osobitne vo vzťahu k podmienkam č. 2 a 3 okresný súd poukázal pri konštatovaní ich naplnenia na znenie úpravy podľa § 78 ods. 4 ZKR.
5. Ťažiskom dokazovania vo veci a následného hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania bola podmienka č. 5, vo vzťahu ku ktorej okresný súd konštatoval, že jej splnenie žalobca, ktorého ťažilo dôkazné bremeno, nepreukázal. Žalobca tvrdil, že vo vzťahu k nehnuteľným veciam, ktoré riadne kúpil na základe Kúpnej zmluvy zo 17.3.2008 a z 21.10.2008, vykonal stavebné úpravy s ich konkretizáciou vyplývajúcou z dôvodov žaloby. V rámci uvedených rekonštrukcií a prestavieb - stavebných úprav v zmysle tvrdení žalobcu došlo k odstráneniu pôvodných nehnuteľností a k vybudovaniu úplne nových nehnuteľností a stavy, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, nezodpovedajú skutočnosti. Podľa kúpnych zmlúv, na ktoré žalobca poukázal, teda došlo ku prevodu vlastníckych práv k nehnuteľným veciam, ktoré neboli zapísané do katastra nehnuteľností a pri prevode vlastníckeho práva k takýmto nehnuteľným veciam sa vyžaduje a postačí podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka len dodržanie písomnej formy takéhoto právneho úkonu a zápis do katastra nehnuteľností vkladom nie je potrebný. Odstránením pôvodných stavieb, a teda zánikom pôvodných nehnuteľných vecí, došlo vykonaním prestavby ku vzniku novej nehnuteľnej veci, ktorej vlastníkom je ten, kto bol stavebníkom a uhrádzal náklady stavebných prác. Rovnako hnuteľnú vec - osobné motorové vozidlo značky Mercedes - Benz nadobudol žalobca 17.3.2008 a od tejto doby toto vozidlo nerušene užíval, pričom od odovzdania tohto motorového vozidla mohlo dôjsť, z dôvodu uplynutia viac ako trojročnej doby jeho nerušeného a dobromyseľného užívania, aj k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tejto hnuteľnej veci vydržaním.
Vzhľadom na uvedené skutkové vymedzenie práva žalobcu, o ktorom tvrdil, že vylučuje zápis nehnuteľných vecí a hnuteľnej veci zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu, bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu v tomto konaní preukázať nadobudnutie takéhoto práva a skutočnosť, že mu takéto právo svedčí i aktuálne, čo žalobca úspešne v konaní neučinil. Uvedený záver okresný súd konštatoval na základe vykonania dokazovania oboznámením listinných dôkazov - Kúpnych zmlúv zo 17.3.2008 a z 21.1.2008, výpisov z katastra nehnuteľností ako verejného zoznamu týkajúcich sa predmetných nehnuteľných vecí, tak ako sú tieto výpisy súčasťou spisu na č.l. 87 až 92, rozhodnutím Správy katastra v Kysuckom Novom Meste č. V 70/2012, Z 121/2012 zo 16.2.2012, oboznámením vyrozumenia ku žiadosti z 27.8.2014 na č.l. 162 spisu, výňatkami z katastrálnych máp a fotodokumentáciou podľa č.l. 163 až 166 a rozhodnutím Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, odbor katastrálny, číslo konania V 70/2012 z 2.2.2010. Na základe vyhodnotenia výsledkov takto vykonaných dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že mu svedčí právo vylučujúce zápis nehnuteľných vecí do súpisu majetkovej podstaty úpadcu - tvrdené vlastnícke právo, a tým ani skutočnosť, že nehnuteľné veci nemali byť do súpisu zapísané.
6. K základnému argumentu žalobcu o nadobudnutí jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľným veciam prestavbou nehnuteľných vecí alebo ich rekonštrukciou, v rámci ktorej malo dôjsť ku odstráneniu pôvodných nehnuteľností a vybudovaniu úplne nových nehnuteľností, a teda stav zápisu v katastri nehnuteľností nezodpovedá realite, okresný súd uviedol, že vykonané dokazovanie takéto tvrdenia žalobcu nepreukázalo. V skutkovej rovine žalobca neoznačil a ani nepredložil žiaden spoľahlivý listinný alebo iný dôkaz preukazujúci toto tvrdenie žalobcu. Za takéto dôkazy nehodnotil okresný súd výňatky z katastrálnej mapy a fotodokumentáciu (č.l. 163 až 165 spisu) a ani vyjadrenie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto na č.l. 162 spisu, a to vyjadrenie k žiadosti z 27.8.2014 pod záhlavím Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor adresované správcovi konkurznej podstaty JUDr. Stanislavovi Bírošovi, podľa ktorého označený orgán žiadateľovi oznamuje, že Okresný úrad v Kysuckom Novom Meste, katastrálny odbor, v okrese Kysucké Nové Mesto neeviduje listy vlastníctva v katastrálnych územiach, okrem iného A. Z. F., A. E., X., J. na úpadcu REaMOS, s.r.o.. V tomto smere okresný súd podľa § 185 ods. 2 CSP vykonal dôkaz oboznámením výpisov z katastra nehnuteľností ako z verejne dostupného registra tak, ako sú súčasťou spisu na č.l. 87 až 93, z ktorých vyplývalo, že k momentu meritórneho rozhodnutia vo veci predmetné nehnuteľné veci boli vlastnícky podľa zápisu v katastri nehnuteľností evidované na úpadcu. V spojení s úpravou podľa § 70 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona uvedená skutočnosť založila v konaní pre žalobcu dôkazné bremeno preukázať opak podľa § 192 CSP, pričom žalobca dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v dôsledku ním skutkovo vymedzených skutočností realizácie ich rekonštrukcie a prestavby, a to ani podľa § 135b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ani žiadnym iným hmotno-právne relevantným spôsobom nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam, vylúčenia zápisu zo súpisu ktorých sa v tomto konaní žalobou domáha (§ 132 ods. 1, 2, § 133 ods. 2, § 134, § 135, § 135a Občianskeho zákonníka), a to zároveň pri zdôraznení tvrdenia samotného žalobcu o tom, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľným veciam nenadobudol vkladom do katastra nehnuteľností. K tomuto záveru okresný súd poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/761/2011, podľa ktorého: Ku stavbe nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo jej „prepracovaním“, nadobudnutie vlastníckeho práva k prepracovanej stavbe je možné, len pokiaľ pôvodná stavba zanikla. Pokiaľ žalobca tvrdil, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam postačovala písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľných vecí, z dôvodu ich neevidovania v katastri nehnuteľností, pretože stav zápisu v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnému stavu z dôvodov, ktoré tvrdil, bolo jeho dôkaznou povinnosťou toto tvrdenie preukázať, vrátane preukázania samotného tvrdenia o nesúlade evidenčného stavu podľa zápisu v katastri nehnuteľností na jednej strane a skutočným stavom na druhej strane, čo žalobca neučinil, a to ani predložením výňatkov z katastrálnych máp a fotodokumentáciou, a ani vyjadrením Krajského úradu Kysucké Nové Mesto podľa č.l. 162, ktoré dôkazy okresný súd hodnotil ako nepostačujúce pre záver o preukázaní uvedených tvrdení žalobcu. Žalobca tak nepreukázal opak vo vzťahu k stavu zápisov nehnuteľností v katastri nehnuteľností vo väzbe na úpravu podľa § 70 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona. Okresný súd podotkol, že nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda vkladom do katastra nehnuteľností sám žalobca ani netvrdil, ani toto predmetnými listinnými dôkazmi nepreukázal. Pri skonštatovaní nesplnenia dôkaznej povinnosti žalobcu vo vzťahu k preukázaniu splnenia piatej podmienky excindančnej žaloby, neboli okresným súdom hodnotené dôkazné návrhy žalovaného ako relevantné a zároveň pokiaľ ide o vymedzenie niektorých týchto dôkazných návrhov, konštatoval aj ich neurčitosť.
7. Vo vzťahu k rozhodnutiam označeným žalobcom, a to uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/29/2010, rozsudok NS SR sp. zn. 3Sž-o-KS/17/2015, Nález ÚS ČR I. ÚS 331/98, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/124/2013, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1606/2013, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/29/2010, Nález ÚS ČR IV. ÚS 201/96 okresný súd uviedol jednotný hodnotiaci záver o ich odlišných skutkových východiskách, ktoré neumožnili ich aplikáciu v predmetnej veci. Argumentácia žiadneho zo žalobcom označených rozhodnutí nebola okresným súdom hodnotená ako dostatočná a preukazujúca tvrdenie žalobcu o existencii jeho práva vylučujúceho zápis nehnuteľných vecí do súpisu majetkovej podstaty úpadcu, a teda splnenie piatej podmienky úspešnosti excindančnej žaloby, ktorá je s ostatnými podmienkami usporiadaná kumulatívne.
8. Okresný súd poukázal na to, že pokiaľ ide o hnuteľnú vec - motorové vozidlo Mercedes - Benz, úpadca spochybňoval vlastnícke právo žalobcu k tejto hnuteľnej veci s poukazom na reštrukturalizačný posudok v jeho konkrétne označenej časti (strana 83 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 4R/1/2014). Z uvedenej procesnej obrany pre žalobcu vyplývalo dôkazné bremeno preukázania nadobudnutia vlastníckeho práva k tejto hnuteľnej veci v nadväznosti na dojednanie o spôsobe odovzdania a prevzatia hnuteľnej veci podľa článku IV. bod 2 Kúpnej zmluvy zo 17.3.2008. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na úpravu v ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré hmotné právo si zmluvné strany zmluvy zo dňa 17.3.2008 týkajúcej sa prevodu motorového vozidla Mercedes
- Benz zvolili pre úpravu svojich práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pri tomto konštatovaní okresný súd odkázal na závery v rozsudku NS ČR sp. zn. 33 Odo 1305/2005 zo dňa 27.11.2007, podľa ktorého: K uzatvoreniu dohody o voľbe obchodného práva pre konkrétny záväzkový vzťah v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dôjde i tým, že zmluvné strany v záhlaví zmluvy uvedú, podľa ktorých ustanovení obchodného zákonníka sa táto zmluva uzatvára (rovnako 33 Odo 15/2001). V citovanej hmotno-právnej úprave a v súlade s ňou i v predmetnej Kúpnej zmluve zo dňa 17.3.2008, ako vyplýva z jej článku IV. bod 2, sa spája moment nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom k predmetnej hnuteľnej veci s odovzdaním a prevzatím tejto veci, ktoré sa vykoná u predávajúceho v deň podpisu zmluvy. Skutočnosť realizácie odovzdania a prevzatia žalobca, ktorého v tomto smere ťažila dôkazná povinnosť, v konaní nepreukázal, a teda ani vo vzťahu k predmetnej hnuteľnej veci - motorovému vozidlu Mercedes - Benz nemohol okresný súd konštatovať, pri zohľadnení spornosti otázky odovzdania tejto hnuteľnej veci na základe procesnej obrany žalovaného poukazujúcej na obsah reštrukturalizačného posudku podľa strany 83 pripojeného a v žalovaným vymedzenom rozsahu oboznamovaného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 4R/1/2014, kde sa nachádza súpis dlhodobého majetku úpadcu, z ktorého sú vykonávané odpisy, a ktorý pod položkou 43 uvádza predmetnú hnuteľnú vec: motorové vozidlo Mercedes - Benz S400, splnenie piatej podmienky úspešnosti tejto excindančnej žaloby. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval nedôvodnosť žaloby a rozhodol o jej zamietnutí v celom rozsahu.
9. Osobitne k hnuteľnej veci - motorovému vozidlu Mercedes - Benz okresný súd uviedol, že v dôsledku nepreukázania samotného momentu odovzdania tejto hnuteľnej veci úpadcom žalobcovi, nebolo možné skonštatovať ani nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k tejto hnuteľnej veci vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka v dôsledku uplynutia trojročnej nepretržitej doby držby tejto hnuteľnej veci žalobcom ako držiteľom. V danom prípade uplynutie nepretržitej doby dobromyseľného užívania tejto hnuteľnej veci žalobcom v trvaní tri roky zostalo výlučne v rovine tvrdenia žalobcu o jeho trojročnom nepretržitom dobromyseľnom užívaní predmetnej hnuteľnej veci, bez označenia konkrétnych dôkazov. I na tomto mieste okresný súd poukázal na to, že prípadné dôkazné návrhy zo strany žalovaného nebolo možné vzhľadom na dôkaznú povinnosť žalobcu vo vzťahu ku splneniu piatej podmienky ako relevantné zohľadniť, pri súčasnom vzatí do úvahy efektívneho spochybnenia nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej hnuteľnej veci žalobcom zo strany žalovaného poukazom na reštrukturalizačný posudok v relevantných, vyššie označených častiach vymedzených žalovaným.
10. Pre úplnosť odôvodnenia okresný súd uviedol jednotiaci záver vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, v rámci ktorej poukazoval na to, že Kúpne zmluvy na prevod nehnuteľných vecí a hnuteľnej veci boli právnymi úkonmi, na ktoré dopadá úprava podľa § 59a Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase, kedy nastali účinky týchto právnych úkonov. Okresný súd uviedol, že všetky tri kúpne zmluvy vzhľadom na kúpne ceny v nich uvedené za prevod predmetu prevodu a vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z verejne dostupného obchodného registra je potrebné hodnotiť i v zmysle úpravy podľa § 59a Obchodného zákonníka, a to v kontexte účelu tejto úpravy, ktorým je
nepochybne dosiahnutie zabezpečenia kontroly primeranosti plnení v transakciách, ktoré režimu podľa § 59a Obchodného zákonníka podliehajú a zabezpečenie publicity takýchto transakcií s tým, že zmluva, na základe ktorej spoločnosť nadobúda majetok od zakladateľa alebo spoločníka za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako je uložená spolu so znaleckým posudkom oceňujúcim jej predmet do Zbierky listín obchodného registra. Vzhľadom na takto vymedzený účel úpravy podľa § 59a Obchodného zákonníka vychádzal okresný súd z právneho názoru, podľa ktorého sa táto úprava uplatní i v prípade, ak dochádza k prevodu majetku zo spoločnosti na zakladateľa alebo spoločníka. Vzhľadom na cenu dojednanú v predmetných kúpnych zmluvách išlo vo všetkých troch prípadoch o prevod majetku v rozsahu, ktorý naplnil limit stanovený úpravou § 59a Obchodného zákonníka, teda išlo o prevod majetku za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania úpadcu. Z verejne dostupného obchodného registra vyplývalo, že spoločníkom a zakladateľom úpadcu od vzniku úpadcu, a teda aj v čase uzatvorenia predmetných kúpnych zmlúv bol V. F. XXX A. E. Na výzvu okresného súdu podľa § 181 ods. 4 CSP žalovaný doplnil tvrdenia vo vzťahu ku svojej argumentácii viažucej sa k úprave § 59a Obchodného zákonníka tak, že tvrdil uzatvorenie predmetných Kúpnych zmlúv osobami spriaznenými. Žalovaný zároveň tvrdil, že sa v prípade predmetných Kúpnych zmlúv jedná o transakcie s konfliktom záujmov, pri ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu prevodu zo spoločnosti v prospech fyzickej osoby, ktorá bola zakladateľom, resp. spoločníkom (č.l.96). Tvrdenie žalovaného, že kúpne zmluvy boli uzatvorené so žalobcom, ktorý bol zakladateľom, resp. spoločníkom úpadcu, žalobca výslovne nerozporoval, ani nespochybnil, čo okresný súd zdôraznil vzhľadom na obsah listinného dôkazu - výpisu úpadcu z obchodného registra, ktorý neuvádza identifikáciu osoby V. F. prostredníctvom údaja o jeho dátume narodenia alebo rodného čísla a s poukazom na úpravu podľa § 151 ods. 1 CSP, § 470 ods. 1, 2 CSP. Z uvedených dôvodov okresný súd vo vzťahu ku všetkým trom kúpnym zmluvám podporne uviedol, že tieto ani nemohli nadobudnúť účinky v nadväznosti na úpravu § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka, čo však poznamenal len podporne pri primárnom konštatovaní o nepreukázaní splnenia piatej podmienky excindančnej žaloby. Na základe toho nehodnotil súd ďalšie vo veci vyvstanuvšie otázky súvisiace s uvedením predmetných nehnuteľností v reštrukturalizačnom posudku a tiež s rozsudkom Krajského súdu Žilina vo veci sp. zn. 20S/144/2014, na ktoré poukazoval žalovaný.
11. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a úspešnou stranou v celom rozsahu je žalovaný, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Konkrétnu výšku trov konania určí súd prvej inštancie v samostatnom uznesení, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 30.05.2017 navrhol vykonať viaceré dôkazy, ktoré boli podľa jeho právneho názoru relevantné a prispeli by k preukázaniu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci (osobné motorové vozidlo Mercedes), a tiež k nehnuteľným veciam, resp. k splneniu piatej podmienky excindačnej žaloby, pričom súd prvej inštancie tieto dôkazy bez ďalšieho zamietol a označil ich za irelevantné. Nevykonanie týchto navrhnutých dôkazov malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v prípade nadobudnutia vlastníctva žalobcu k hnuteľnej veci - osobnému motorovému vozidlu predložením Kúpnej zmluvy na motorové vozidlo zo dňa 17.03.2008 jednoznačne preukázal svoje vlastníctvo. Otázku prevzatia motorového vozidla žalobcom po uzatvorení príslušnej kúpnej zmluvy žalovaný nespochybňoval. Súd prvej inštancie rovnako nesprávne posúdil otázku vlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným v žalobe. Žalobca uvádzal, že nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným v žalobe ich prestavaním, prebudovaním na iné, nové nehnuteľnosti, ku ktorému argumentu prikladal viaceré dôkazy, na ktoré konajúci súd neprihliadol. Podľa právneho názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj otázku nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam označeným v žalobe, pretože zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností má iba evidenčný charakter, teda jedná sa o vyvrátiteľnú právnu domnienku, a preto okresný súd nemal vychádzať iba z aktuálnych listov vlastníctva založených v KN, ale mal zohľadniť i argumentáciu žalobcu.
13. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne právne posúdil otázku úpravy prevodu majetku na obchodnú spoločnosť z blízkej alebo spriaznenej osoby podľa ust. § 59 Obchodného zákonníka (správne malo byť zrejme uvedené ust. § 59a Obchodného zákonníka), nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nie je zrejmé, akou právnou úvahou sa súd prvej inštancie riadil, keď vychádzal z názoru, že úprava podľa ust. § 59a Obchodného zákonníka sa uplatní aj na prevod majetku z obchodnej spoločnosti na zakladateľa alebo spoločníka, pričom z dikcie ust. § 59a Obchodného zákonníka nič také nevyplýva, naopak, zo znenia predmetného ustanovenia vyplýva, že tento postup sa uplatní iba pri prevode majetku z obchodnej spoločnosti na zakladateľa alebo spoločníka danej obchodnej spoločnosti. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. K podanému odvolaniu žalobca predložil Protokol o odovzdaní a prevzatí hnuteľnej veci zo dňa 17.03.2008.
14. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. Žalovaný mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu a súd prvej inštancie dôsledne aplikoval ust. § 191 ods. 1 CSP. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní neuvádza, ktoré navrhnuté dôkazy boli podľa jeho názoru relevantné a prispeli by k preukázaniu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, a tiež k nehnuteľným veciam, resp. k splneniu piatej podmienky excindačnej žaloby a ktoré z týchto navrhovaných dôkazov súd prvej inštancie nevykonal. V tomto smere považoval podané odvolanie za nedostatočne odôvodnené a účelové. K argumentácii žalobcu, že nadobudnutie vlastníctva žalobcu k hnuteľnej veci - osobnému motorovému vozidlu Mercedes - Benz súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, žalovaný uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom okresného súdu, že k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci v zmysle Obchodného zákonníka dochádza až jej odovzdaním a prevzatím, čo žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Samotná zmluva o kúpe hnuteľnej veci - motorového vozidla zo dňa 17.03.2008 bez ďalšieho nestačí ako dôkaz vlastníckeho práva žalobcu k motorovému vozidlu. Protokol o odovzdaní a prevzatí hnuteľnej veci priložený k odvolaniu žalobcu podľa žalovaného nemôže byť považovaný za dôkaz predložený v súlade s CSP, a to v zmysle ustanovenia § 366 CSP. Žalovaný bol názoru, že už v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca mohol a mal preukázať prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu všetkými dostupnými prostriedkami. Pokiaľ predmetný protokol existoval už v čase podpísania zmluvy o kúpe hnuteľnej veci, nič nebránilo žalobcovi predložiť ho na preukázanie svojich tvrdení v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorú príležitosť nevyužil. K právnemu posúdeniu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v žalobe žalovaný uviedol, že s dôkazmi predloženými žalobcom sa súd prvej inštancie precízne vysporiadal a v odôvodnení rozsudku výslovne uviedol, že predložené výňatky z katastrálnych máp, fotodokumentáciu aj vyjadrenie Krajského úradu Kysucké Nové Mesto hodnotí ako nepostačujúce, napriek čomu žalobca ani v odvolaní voči tomuto rozsudku nepredložil ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. K námietke uplatnenia postupu podľa ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka žalovaný mal za to, že je potrebné tento postup uplatniť vzhľadom na extenzívny výklad ust. § 59a Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetných kúpnych zmlúv, pričom extenzívne treba vykladať pojem majetok. Zároveň žalovaný uviedol, že viazanosť súdu zákonom neznamená bezpodmienečne nutnosť doslovného výkladu aplikovaného ustanovenia, ale viazanosť zmyslom a účelom zákona. Ak ust. § 59a ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvárania kúpnych zmlúv medzi úpadcom a žalobcom upravuje iba nadobúdanie majetku spoločnosti, podľa žalovaného nie je vylúčené, aby sa súd pri rozhodovaní, či ten - ktorý právny úkon podlieha režimu ust. § 59a Obchodného zákonníka, neobmedzoval neúplným zákonným ustanovením, ale aby zobral do úvahy aj transakcie, pri ktorých spoločnosť nadobúda kúpnu cenu ako súčasť obligačného záväzku za prevádzané vlastnícke právo k veci. Pri extenzívnom výklade e ratione legis tak možno uvažovať, že v danom prípade úpadca na základe kúpnych zmlúv v pozícii predávajúceho mal záujem previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a aj k hnuteľnej veci - osobnému motorovému vozidlu Mercedes
- Benz, avšak nadobudol majetok - peňažné plnenie - kúpnu cenu ako protihodnotu za prevádzané nehnuteľnosti. Práve prevádzané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam je potom potrebné vnímať ako protihodnotu za poskytnuté plnenie - kúpnu cenu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola započítaná alebo nie. Je nepochybné, že tak pri odplatnom nadobudnutí majetku spoločnosťou od určených osôb, ako aj pri odplatnom nadobudnutí majetku určených osôb od spoločnosti dochádza k transformácii aktív, a to buď k transformácii neobežného majetku alebo naopak. Ak v posudzovanom prípade sa uvažuje o predmetných kúpnych zmluvách ako o odplatných zmluvách, ktorými úpadca nadobudol majetok - plnenie vo forme kúpnej ceny za protihodnotu - nehnuteľnosti alebo hnuteľné veci, na predmetné kúpne zmluvy je potrebné aplikovať právny režim ust. § 59a Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
15. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 28.12.2017 bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu doručené žalobcovi s možnosťou k nemu sa vyjadriť najneskôr v lehote 15 dní od jeho doručenia,
ktorú možnosť žalobca napriek doručeniu (doručenky na č.l. 232 spisu) nevyužil v okresným súdom určenej lehote a ani k momentu rozhodovania krajským súdom.
16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/18/2018-248 zo dňa 11.10.2018 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.10.2018, na základe čoho boli, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
18. Odvolací súd primárne uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania už aplikoval ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorý podľa ust. § 474 CSP nadobudol účinnosť dňom 01. júla 2016, keď aj v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. Podľa ust. § 379 CSP bol Krajský súd v Žiline ako súd odvolací viazaný rozsahom odvolania žalobcu, ako aj v rámci tohto rozsahu dôvodmi odvolania žalobcu za aplikácie ust. § 380 ods. 1 CSP.
20. V súvislosti s podaným odvolaním žalobcu sa uvádza, že rozsudok okresného súdu bol krajským súdom preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 12.09.2017 (č.l. 204-206 spisu), pričom mohol prihliadnuť len na tie odvolacie námietky, ktoré nemali charakter novôt. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
21. Odvolací súd pri hodnotení, posudzovaní odvolacích dôvodov žalobcu vo väzbe k záverom okresného súdu vychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol zistený okresným súdom, ktorým bol viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP, keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v ust. § 366 CSP, za vzatia do úvahy vykonaného poučenia okresným súdom podľa ust. § 153 CSP, § 154 CSP, ktoré bolo obsiahnuté v uznesení Okresného súdu Žilina č.k 19Cbi/10/2015-75 zo dňa 7. marca 2017 a v zmysle doručenky na č.l. 77 spisu bolo doručené zástupcovi žalobcu a rovnako tvorilo súčasť predvolania na nariadené pojednávanie na deň 12.5.2017, ktoré bolo doručené zástupcovi žalobcu podľa doručenky na č.l. 83 spisu. Krajský súd pri vychádzaní zo zisteného skutkového stavu okresným súdom mal za to, že pre posúdenie žaloby dokazovanie, ktoré vykonal okresný súd, bolo v dostatočnom rozsahu, ktoré následne tvorilo základ pre vyhodnotenie (ne)dôvodnosti žaloby žalobcu o vylúčenie vecí zo súpisu z konkurznej podstaty. Krajský súd nezistil, že v danej veci by sa vyžadovalo doplnenie dokazovania. V konečnom dôsledku strana sporu má procesné oprávnenie označovať, navrhovať dôkazy, avšak o tom, ktoré z týchto označených a navrhnutých dôkazov budú vykonané, výlučne rozhoduje súd, čo vyplýva z ust. § 185 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Z titulu záveru krajského súdu o vykonanom dokazovaní v dostatočnom rozsahu, tak následne nemohol byť vyhodnotený ako relevantný odvolací dôvod žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave.
22. Krajský súd pre úplnosť dodáva, že podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný navrhnutý dôkaz stranou sporu, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Strany sporu sú totiž povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť dôkazmi, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktoré môžu prispieť k náležitému objasneniu veci, najmä výsluch strán, svedkov, listiny, odborné vyjadrenia, znalecké dokazovanie, ohliadka (Čl.8, § 132 ods. 3, § 149, § 153, § 153, § 187 CSP). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že Civilný
sporový poriadok stranám sporu priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalobca ako odvolateľ v danej veci aj využil, nebolo mu odňaté. Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu (§ 185 ods. 1 CSP). Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ okresný súd a následne ani krajský súd ako súd odvolací nevykonali dôkazy navrhnuté žalobcom a takýto návrh žalobcu bol okresným súdom zamietnutý, týmto postupom nebol žalobca vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva.
23. Bolo nepochybné, že predmetom súdneho konania bola žaloba o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty podľa ust. § 78 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. V súvislosti s takto podanou žalobou žalobcu súhlasí krajský súd so záverom súdu prvej inštancie, že osoba, ktorá sa domáha vylúčenia majetku zo súpisu, musí preukázať splnenie podmienky úspešnosti tejto excindačnej žaloby, teda nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu majetku, svedčí jej a nie úpadcovi.
24. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobca nepreukázal skutočnosti tvrdené v žalobe, teda nepreukázal, že je nositeľom práva vylučujúceho zápis veci do súpisu. Vo vzťahu k nehnuteľným veciam (špecifikované pod písm. a) a b) petitu žaloby a v odseku 1 odôvodnenia napadnutého rozsudku) žalobca tvrdil, že tieto kúpil na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.03.2008 a Kúpnej zmluvy zo dňa 21.10.2008, čím došlo k prevodu vlastníckych práv k týmto nehnuteľným veciam, pričom zároveň potvrdil, že tieto neboli zapísané do katastra nehnuteľností. Žalobca tak v predmetnom konaní nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva, keďže z aktuálnych výpisov z katastra nehnuteľností ako verejného zoznamu, nachádzajúcich sa na č.l. 87 - 92 spisu, vyplývalo, že aktuálne vlastnícke právo svedčí úpadcovi. Žalobca domnienku vyplývajúcu z ust. § 70 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E", nevyvrátil. Z uvedeného preto údaje katastra, teda údaje o právach k nehnuteľnostiam boli hodnotené ako hodnoverné, keďže žalobca ako nositeľ dôkazného bremena, opak nepreukázal. Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu konštatuje, že žalobca nepreukázal právny dôvod, pre ktorý by predmetné nehnuteľnosti mali byť vylúčené zo súpisu konkurznej podstaty. Na základe výsledkov dokazovania, a to listinnými dôkazmi bolo možné konštatovať, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, t.j. nebol na strane žalovaného právny dôvod pre ich vylúčenie zo súpisu konkurznej podstaty. V tejto súvislosti sa zvýrazňuje to, že sám žalobca v zmysle ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka netvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností.
25. V súvislosti s argumentáciou žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní vzťahujúcu sa k nehnuteľnostiam, a to, že ich prestavaním, prebudovaním v danom prípade išlo o situáciu podľa ust. § 135b Občianskeho zákonníka, na ktorú má prihliadať okresný súd, ako na inú skutočnosť ustanovenú zákonom podľa ust. § 132 Občianskeho zákonníka, tak uvádza krajský súd, že stav v zmysle ust. § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka bol žalobca povinný v konaní pred okresným súdom nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Súhlasí krajský súd so zhodnotením okresného súdu, že žalobcom predložené dôkazy, a to výňatky z katastrálnej mapy, fotodokumentácia na č.l. 163 až 165 spisu a ani vyjadrenie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto pod záhlavím Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, nepreukázali, že stav zápisu v katastri nehnuteľností nezodpovedá realite. Pred okresným súdom bolo vykonané dostatočné dokazovanie na preukázanie, že predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve úpadcu, a preto odvolací dôvod žalobcu vo vzťahu k zápisu predmetných nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, nebol relevantný. Krajský súd dodáva, že podľa zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že žalobca „spracoval“ predmetné nehnuteľnosti ,,spôsobom“, ktorým by preukázateľne tieto zhodnotil o väčší podiel oproti ich pôvodnému stavu, t.j. žalobca nepreukázal, že má k nehnuteľnostiam väčší podiel, pre ktorý by mu malo patriť vlastnícke právo. Krajský súd za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na
závery rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, a ktoré sa vzťahujú k časti vecne správneho rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu o vylúčenie majetku, a to nehnuteľností zo súpisu majetku podstát úpadcu zamietnutá. V tejto súvislosti krajský súd v zhode s okresným súdom poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/76/2011, ako aj primerane rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 2894/2010, podľa ktorého ...„k stavbe nemožno nadobudnúť vlastníctvo jej „prepracovaním alebo spracovaním“. Nadobudnutie vlastníctva k „prepracovanej“ stavbe je možné len vtedy, pokiaľ pôvodná stavba zanikla“, ako aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 3732/2013, podľa ktorého ...„nadobudnutie vlastníctva k prestavenej stavbe možno len vtedy, pokiaľ pôvodná stavba ako vec v právnom zmysle v dôsledku prestavby celkom zanikla. Ak ide o prestavbu pôvodnej stavby a ak nebolo medzi jej vlastníkom a stavebníkom dohodnuté niečo iné, je treba pri posudzovaní vlastníckeho vzťahu k takejto nehnuteľnosti spravidla vychádzať z toho, že to, čo prirástlo k pôvodnej (neodstránenej) stavbe, náleží vlastníkovi tejto pôvodnej stavby.
26. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia vlastníctva hnuteľnej veci - osobného motorového vozidla Mercedes Benz, keď žalobca predložením Kúpnej zmluvy zo dňa 17.03.2008 jednoznačne preukázal svoje vlastníctvo, krajský súd uvádza, že súhlasí s postupom okresného súdu, ktorý právny vzťah Kúpnej zmluvy zo dňa 17.03.2008 posudzoval v zmysle úpravy hmotného práva, a to Obchodného zákonníka, ktoré hmotné právo si zmluvné strany zvolili pre úpravu svojich práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy podľa ust. § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka. Právna úprava v ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj čl. IV. bod 2. kúpnej zmluvy, podľa ktorého ... „odovzdanie - prevzatie vozidla sa vykoná u predávajúceho v deň podpisu kúpnej zmluvy“, spája moment nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci s odovzdaním a prevzatím tejto veci. Žalobca naplnenie čl. IV. bod 2. kúpnej zmluvy nepreukázal napriek tomu, že žalovaný v rámci konania pred okresným súdom otázku odovzdania tejto hnuteľnej veci spochybňoval, a to s poukazom na obsah reštrukturalizačného posudku, podľa oboznamovaného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 4R/1/2014, v ktorom sa v súpise dlhodobého majetku úpadcu, pod položkou 43. uvádza predmetná hnuteľná vec
- motorové vozidlo Mercedes - Benz - S400. Za preukázaného stavu evidovania predmetnej hnuteľnej veci v súpise majetku úpadcu v reštrukturalizačnom posudku a nepreukázanej skutočnosti realizácie odovzdania a prevzatia hnuteľnej veci žalobcom, potom pokiaľ okresný súd i v tejto časti žalobu žalobcu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty zamietol, jeho postup bol vecne správny.
27. Odvolací súd dodáva, že základom sporu v konaní pred okresným súdom, ako i v odvolacom konaní bolo vyhodnotenie, či došlo k splneniu piatej podmienky pre úspešnosť excindačnej žaloby, a to či žalobcovi svedčí právo vylučujúce zaradenie veci do súpisu, vo vzťahu ku ktorému okresný súd správne uzavrel, že žalobca takéto právo nepreukázal. Pokiaľ okresný súd vykladal ust. § 59a Obchodného zákonníka, tak krajský súd uvádza, že tieto závery boli bez vplyvu na vecnú správnosť záverov rozsudku okresného súdu k piatej podmienke pre úspešnosť vylučovacej žaloby, a preto sa k ust. § 59a Obchodného zákonníka nevyjadruje.
28. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil, že by boli dané podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu ani pre jeho zmenu, preto vychádzal z presvedčivých a logických záverov okresného súdu, vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, vo vzťahu k posúdeniu piatej podmienky úspešnosti excindačnej žaloby, ktoré boli vyjadrené v napadnutom rozsudku okresného súdu, ktorý bol vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bol priznaný voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.