Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16T-51-2017.pdf
PDF · 165.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-16T/51/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného L. B., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 24. októbra 2018, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
L. B.Š., narodený XX. V.Y. XXXX, trvalé bydlisko N.Á. XX, B.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
že dňa 04.09.2016 v čase okolo 01:45 hodine na ulici V.. F. pri rieke O. v obci Z. sa verbálne vyhrážal poškodenému V. O., že ho zabije, pričom v ruke držal nezistený nôž, čím vzbudil u V. O. dôvodnú obavu o jeho zdravie a život, t e d a
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
č í m s p á c h a l
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno j/, § 38 odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 16 (šestnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 12. apríla 2017 obžalobu sp. zn. Pv 685/16/2204 (ďalej len obžaloba) na L. B. (ďalej len obžalovaný) pre skutok opísaný v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaného, poškodeného a svedkov a oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spise. Obžalovaný L. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že 4.9.2016 vykonával ako hospodár spolu s pánom V. kontrolu na O. I.X. M. (ďalej len O. M.) zameranú na V. O.
(ďalej len poškodený), ktorý mal podľa viacerých podnetov porušovať zákon o rybárstve najmä tým, že si privlastňuje viac úlovkov ako je povolené resp. úlovky nezapisuje. V kritický večer išli spolu s J. V. poškodeného skontrolovať asi 15 minút po polnoci, lebo rybári majú po polnoci povinnosť vyznačiť ukončenie lovu a zapísať nový dátum, nový príchod, čo veľa rybárov nerobí. Svoje auto nechali neďaleko a k lovnému miestu poškodeného išli peši. Keď dorazili, poškodený spal na lehátku, nevie už v akej bol polohe, obžalovaný k nemu pristúpil, začal ho prebúdzať, predstavil sa mu ako rybárska stráž a vyzval ho na kontrolu dokladov, na čo poškodený nereagoval. Preto obžalovaný postúpil k poškodenému ešte bližšie, zatriasol ním opakujúc výzvu, je možné, že s poškodeným zatrepal trošku viac, lebo potreboval, aby sa prebral. Poškodený zrazu vyskočil, bol ako v amoku, začal niečo vykrikovať a utekal smerom k vode, naskočil do člnu, ktorý mal pri brehu, odrazil sa a snažil sa odplávať, zmizol za kríkmi. Lehátko poškodeného bolo od vody asi 3 - 4 metre, je to štandardné kovové lehátko asi 2 metre dlhé. Obžalovaný ešte po poškodenom kričal, kto sú, čo chcú, aby im predložil doklady. Z poškodeného bolo cítiť alkohol, na jeho lovnom mieste boli porozhadzované fľaše od alkoholu. Keďže prúd je v tých miestach pomerne silný, báli sa, aby poškodený nespadol do vody a neutopil sa, lebo o ňom vedeli, že je neplavec. Na základe toho a na základe školení, ktoré majú od polície a prokuratúry, kde ich učia nehrotiť situáciu, sa radšej stiahli, rozhodli, že kontrolu ukončia a odídu, pretože sa nejednalo o priestupok, ani trestný čin, nevolali ani políciu, lebo vedeli, že poškodený má rybárske povolenie, ryby mu nenašli, tak z lovného miesta odišli. Rozhodovali sa, či budú ešte kontrolovať alebo nie, ale nakoniec išli asi spať. To rozhodnutie stiahnuť sa spravil obžalovaný, lebo svedok V. robí rybársku stráž kratšie ako obžalovaný, preto nechal rozhodnutie na obžalovanom. Svedok V. v rámci kontroly prehľadával v okolí lovného miesta kríky, či v nich poškodený nemá ukryté úlovky, preto reakciu poškodeného nemohol počuť, hľadal ryby niekde 30 metrov odtiaľ. Obžalovaný ďalej uviedol, že bol september, bola teplá noc, tak mal na sebe oblečené pravdepodobne kraťasy a obuté tenisky, šľapky nemal. Po incidente odišli so svedkom V. krokom na hlavnú cestu, osvetlenú, smerom k autu, asi 300 - 400 metrov. Neutekali. Obžalovaný poškodenému krátko po skutku telefonoval, ten mu telefón dvihol, ale mal zlý signál, tak sa nič nedozvedel, ale keďže mu zdvihol, obžalovaný predpokladal, že poškodený je v poriadku. Osobne sa s ním stretol až pri výsluchu, aktuálne nie sú v kontakte. Podľa obžalovaného si poškodený na neho celú vec vymyslel, nevie prečo, je dosť prekvapený z postupu polície. Obžalovaný vie, že otec poškodeného je bývalý policajt v B. a jeho strýko je bývalý riaditeľ polície v B., tak nevie čo si má o tom myslieť. Poškodený v čase skutku bol alebo aj je člen kontrolnej komisie miestnej organizácie M.K. L. E. B. (ďalej len W. M. B.). Obžalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na svoj zdravotný stav určite nie je schopný lehátko poškodeného odhodiť do vody, je na invalidnom dôchodku, má poškodených 7 platničiek, 2 medzistavcové zodrané, je astmatik, nemôže utekať ani hodiť nejaké ťažšie bremeno, bol aj teraz na jednom zákroku, mal by ležať v posteli, pichali mu ihly do chrbtice, ale je tu, lebo chce vypovedať. Pri vykonávaní kontroly so sebou nôž ani inú zbraň nemal, nenosia so sebou žiadne donucovacie prostriedky, bolo im to doporučené, nenosia ani kaser ani putá, ktoré by mohli, obušok by mohli, zákon im to povoľuje, ale nenosia. Nôž nemal. K tomu, že z fotodokumentácie vyplýva, že poškodenému niekto pneumatiky prerezal na motorovom vozidle, sa nevie vyjadriť. Poškodený tam mal auto, ale či bolo poškodené, on nevie, nevenoval tomu pozornosť. Poškodený je konfliktný typ, má dosť takých ľudí pri vode, ktorí ho nemajú radi, on nevie, kto mu to mohol spraviť. To mohol byť kľudne niekto iný. K osobe poškodeného obžalovaný uviedol, že ho pozná od malého dieťaťa, s postupom času to s ním išlo dolu vodou hlavne kvôli alkoholu, stal sa z neho konfliktný človek, nevyspytateľný. Mali spolu konflikt v roku 2012 pri predaji vianočných kaprov, musel ho prepustiť z práce, pretože od 11.00 hod. bol strašne opitý, obťažoval zákazníkov, bol strašne agresívny. Obžalovaný o tom musel informovať SRZ v Žiline. Poškodený mu vtedy povedal, že sa mu ešte pomstí. Obžalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že robí hospodára na O. M., kde je veľká ročná návštevnosť rybárov z B. aj mimo B., tak vedel, že sa na poškodeného sťažovali viacerí rybári, mal takú partiu, bol tam krik, mal spory ohľadne miesta, rybári sa na neho obracali so sťažnosťami, že si značkuje ryby kvôli nejakému svojmu prieskumu. Čo sa týka reakcie poškodeného na tú kontrolu, poškodený vie, že bol už disciplinárne trestaný, teda vedel, že ak by niečo nemal v povolenke správne vyplnené alebo by sa dopustil akéhokoľvek iného previnenia, bol by za ďalšie disciplinárne previnenie vylúčený zo SRZ. Správanie poškodeného vníma obžalovaný ako pomstu voči svojej osobe, on sa poškodenému nikdy nevyhrážal, ani by to nikdy neurobil a už vôbec nie so zbraňou, on nemá dôvod sa jemu vyhrážať. K svojim osobným a majetkovým pomerom obžalovaný uviedol, že je rozvedený, má dve deti z prvého manželstva, obe sú už dospelé, je zasnúbený s priateľkou, s ktorou majú 9 - ročnú dcéru. Momentálne je PN, takže nikde nepracuje, dal výpoveď zo SRZ vo februári 2017, väčšinu času pracoval pre SRZ, občas
na dohody na stavbách, funkcia predsedu ako aj člena výboru W. M. B. je dobrovoľná, neplatená funkcia. Vlastní rodinný dom v časti, zvyšok vlastní mama, má garáž na Y. ulici, mesačný príjem má 196,80 Eur, má nejaké finančné úspory. Družka je zamestnaná ako senior manager v cestovnej kancelárii. S družkou aj s dieťaťom žijú v spoločnej domácnosti, výživné určené nemá. V septembri 2016 neprebiehali v W. M. B. žiadne voľby, tie bývajú raz za 4 roky. Poškodeného ako člena výboru o nič nežiadal, oni riešia iné veci, spravidla sa schádzajú aj v inom čase. Či poškodeného nepožiadal niekedy o pomoc na O. M., to si nespomína, mohlo sa to stať, ale to je pomoc so zarybňovaním alebo takým niečím X rokov dozadu. Obžalovaný bol v roku 1996 menovaný za člena rybárskej stráže, odvtedy pracoval na vodách miestnych aj na vodách SRZ. V W. M. B. bol 12 rokov členom výboru, 10 rokov veliteľom rybárskej stráže, ako zamestnanec M. Ž. je od roku 2006 až do februára 2017, kedy to musel ukončiť zo zdravotných dôvodov, dal výpoveď. Ako štatutár spadá pod kontrolnú komisiu M. L. Ž.. Každá MsO má svoju kontrolnú komisiu, ktorá kontroluje činnosť výboru, môže preverovať násady, faktúry, ale všetko je tak ošetrené, že štatutár sám nič nepodpíše, ani nič nevyberie, vždy musia byť podpisy dvoch štatutárov, väčšinou predsedu a tajomníka. Tajomníkom bol v tom období p. W.. Poškodený V. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v sobotu 3.9.2016 sa vozil na člne na O. M., v priebehu dňa popíjal pivo, bavil sa s kamarátmi. Okolo 19.00 hod. sa dostavil na miesto, kde bude loviť ryby, zvolil si jemu známe miesto. Krátko na to mu zatelefonoval obžalovaný a spýtal sa ho, prečo sa nezastavil za nimi na „búde“ na frťana. Búdou prezývajú areál rybárskeho hospodárstva pri priehradnom múre O. M., na ľavej strane z pohľadu prúdu. Odpovedal mu, že sa už nezastaví, že sa rozložil a má v pláne loviť ryby. Zvolené lovné miesto bolo na O. M., na ľavom brehu po prúde, približne 300 - 400 metrov od N. W. a lovil ryby. Kým sa rozložil, prešla aj hodina. Následne si objednal pizzu, najedol sa, do cca 22.30 - 23.00 hod. mali posedenie s rybármi, ktorí tam tiež lovili, vtedy vypil dve fľaškové pivá a keďže už bola pokročilá hodina, tak si išli každý zdriemnuť. V čase cca 01.30 hod. v noci došla za ním oficiálna rybárska stráž, približne plus mínus 1 - 2 minútky, pozrel sa na hodinky, bol čas 1,36 hod. presne, na to nezabudne, zadriemal behom chvíľočky po celom dni na slnku. Následne v sobotu 4. 9. 2016 približne o 1,45 hod. sa zobudil na to, ako ho niekto chytil počas spánku ľavou rukou pod krk za mikinu, v pravej ruke mal nôž, ktorý bol nad ním, okamžite ako otvoril oči spoznal obžalovaného a v tom momente počul, ako mu prudko zafučala pneumatika. Pri aute videl druhú osobu, ktorú v tej sekunde nedokázal identifikovať, až keď podišla bližšie na vzdialenosť 3 - 4 metre zistil, že je to J. V.. Obžalovaný chcel s poškodeným rozprávať, predstavil sa so slovami „buď ticho lebo ťa zabijem“. Pokiaľ ide o nôž, bol to bežný kuchynský nôž, tenký, filetovací, špicatý, dlhý okolo 30 cm, čepeľ mohla mať 13 až 17 cm, široká bola 1,5 cm, rúčka bola čierna, podobné nože majú doma, boli to nože spred 10 rokov, klasické. Poškodený raz prešiel nepozorovane rukou aj po čepeli noža, nebol ostrý. Obžalovaný držal nôž v pravej ruke, mal ho zovretý v pästi, čepeľou smerom k zemi. Poškodený sa mu nesnažil nôž vyraziť, lebo pri svojej váhe 55 kg to mohol byť jeho posledný pokus. Obžalovaný zrejme kľačal alebo kvočal pri lehátku, ľavou rukou poškodeného držal a celý čas nad ním mával s nožom. Podľa toho aké mal obžalovaný nervy a aké mal poškodený vyjadrenia, menila sa sila uchopenia za mikinu a pohyby noža. Veľakrát pozeral obžalovanému do očí, bál sa ho, nevedel, či odtadiaľ vyjde živý. Čakal na vhodnú príležitosť, kedy bude akékoľvek zaváhanie, modlil sa, odpovedal obžalovanému čo najviac kladne. Celý ten rozhovor bol približne o tom, koľko obžalovaný urobil práce pre W. M. B., riešili sa problémy organizácie, ktoré nastali v priebehu približne 4 rokov, jednalo sa o problémy s pánom W. F. Y.. Počas rozhovoru mu obžalovaný viackrát povedal, že ho zabije, pamätá si slová „Jožo ja ťa zabijem“. Poškodený uviedol, že to bola pre neho stresová situácia, dokonale si nepamätá časový sled tých rozhovorov, ani akú dlhú dobu trvali, či 2 alebo 4 minúty. Všímal si aj osobu vzadu - pána J.N. V., ktorá sa len obzerala, sledovala situáciu, či náhodou niekto nejde, za celú dobu nepovedala ani slovo. Z obžalovaného počas rozhovoru necítil alkohol, mohol byť potužený alkoholom, ale nebolo to na ňom vidieť, obžalovaný je predsa len ťažší, pevnejší. Po tom niekoľkominútovom rozhovore sa obžalovaný otočil celým trupom na J. V., poškodený vycítil, že už ho obžalovaný nedrží tak pevne, tak sa mu vytrhol, vyskočil zo spacáku, naskočil na čln a zotrvačnosťou ho viedlo ďalej od brehu, strhol si popri tom aj rácošku, o ktorú mal uviazaný čln a udicu. Motor na člne sa mu nepodarilo naštartovať. Obžalovaný ostal nejakú sekundu v šoku, potom pribehol bližšie k vode a hodil po poškodenom ten nôž, netrafil ho, nôž padol do vody, lebo sa odrazil od člna. V tej chvíľke obžalovaný vybehol vyššie k lehátku, ktoré váži asi 10 kg a od nervov ho zobral rukami alebo si kolenom pomohol a šmaril ho do vody. V tom momente poškodený začal kričať „Pomóc L. B.S. ma chcel zabiť“ na plné ústa a so slzami v očiach na nich kričal „chalani vy ste normálni toto mi robíte“. Obžalovaný s J. V. za tú dobu utiekli smerom k hlavnej ceste, tam ich už cez kríky nevidel. Pribehol k nemu nižšie chytajúci rybár W. Z., ktorý mu hovorí, hentam sú hore, ja ich vidím, blikol na nich baterkou a oni začali utekať preč. Poškodený sa vrátil roztrasený na breh, mokrý, lebo v člne mal vodu, bol len v ponožkách.
Poškodený nevie na 100 %, či prvé volal otcovi čo má robiť alebo hneď zavolal políciu. Prišla polícia, povedal čo sa stalo, aké tam boli veci, jedna hliadka sa ich vybrala hľadať, opísal im, kde boli cez deň, keďže vie, kam ho volali. O chvíľku sa hliadka vrátila, že nikoho nenašli. Podľa poškodeného je ale nereálne, aby sa hliadka tak rýchlo odtiaľ vrátila. Poškodený ďalej uviedol, že v čase o 2.15 hod. v noci, keď boli pri ňom policajti mu začal zvoniť telefón a volal mu obžalovaný, poškodený zodvihol hovor a obžalovaný sa ho opýtal ako najlepšieho kamaráta „No čo Jožko, je všetko v poriadku?“ To už počuli aj policajti, jeden z policajtov si vypýtal telefón a keď sa predstavil, tak obžalovaný ukončil ihneď hovor. Poškodený išiel na políciu, bol vážne rozklepaný, nevie, či si dal na seba gumáky, bol tam mokrý nejaké dve hodiny. Potom ho policajti odviezli z oddelenia naspäť na lovné miesto. Rybári, ktorí lovili ryby, aj jeho kamaráti, čo to počuli z druhej strany rieky, prišli za poškodeným, počuli, že volal o pomoc. Nechápali čo sa stalo, boli v nemom úžase. Poškodený ich nechcel uvádzať pri výpovediach, lebo nič nevideli, iba počuli. Celú tú dobu bol mierne vystresovaný, rozmýšľal, čo sa mu stalo, utriasal si to, balil si veci, lehátko bolo mokré, vymenil si rezervu na aute. Aj sa znova radil s nejakým človekom, nepamätá sa s kým sa radil, ten mu vysvetlil, že treba určite znova zavolať políciu, aby prišli zdokumentovať miesto činu, lebo v noci tam nebolo čo dokumentovať. Čakal tam do rána na policajtov, tí prišli a zdokumentovali miesto činu. V miestach kadiaľ utekali obžalovaný a J. V. sa našla hore šľapka, našla ju pani čo išla ráno okolo do práce. K motívu obžalovaného poškodený uviedol, že predpokladá, že obžalovaný chcel byť jedna z najvyšších hláv v W. M. B., záležalo mu na tom. Obžalovaný mal konflikty s pánom W. aj pánom Y., bol to ich boj o moc. Poškodený sa do toho nechcel miešať, bol člen kontrolnej komisie W. M. B. a vystupoval nestranne, avšak raz sa zastal pána Y.. Okrem iného sa riešil aj problém ohľadne výdaja bezplatných povolení na reprezentatívne účely, ktorých bolo vydaných viac ako bolo pridelených. Po skutku sa dozvedel, že v ten týždeň, kedy sa stal tento skutok, dostal obžalovaný od L. Ž. M. nejaký zákaz činnosti alebo také niečo, predsa len bolo z toho haló, toto si myslí, že môže byť motív. K motívu dodal, že niekedy v rokoch 2011 - 2012 obžalovaný namietal nesprávnosť postupu pri násadách, čo viedlo k odvolaniu pána Y. z postu predsedu W. M. B. a na post predsedu asi v roku 2015 nastúpil obžalovaný. V súvislosti s tým prebiehajú aj súdne spory. Poškodený ako člen kontrolnej komisie nemal žiadny vplyv na ten výsledok. Poškodený ďalej uviedol, že v minulosti mal s obžalovaným spory. Prvý sa týkal predaja vianočných kaprov, kde sa povadili, bolo to 5 - 6 rokov dozadu. Ďalší sa týkal odvolania pána Y. z postu predsedu, kedy obžalovaný potreboval od poškodeného vedieť nejaké informácie, no poškodený mu žiadne informácie nedal. To bolo v marci 2016 alebo 2015, nevie presne. K značkovaniu rýb na O. M. poškodený uviedol, že ryby značkoval, robil výskum v rámci diplomovej práce v rámci štúdia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, ktoré úspešne absolvoval. Keď boli v dobrom vzťahu, obžalovaný nemal žiadne výhrady k značkovaniu, zaujímali ho tie informácie, výhrady k značkovaniu začal mať až po tom prvom konflikte. Poškodený uviedol, že ako člen SRZ bol uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia, keď sa snažil loviť na O. N.Á. 16 minút po dobe lovu. Poškodený ďalej uviedol, že je vysoký 168 - 170 cm a váži 55 kg, je veľmi slabý plavec, v studenej vode a vo vlnách by to nedal. Keď naskakoval na čln, nemal obavy, bolo to vykúpenie, že ušiel. Na tom člne sa cíti ako doma, čln je z gumotextílie, bielo modrý, čierne čelo, nosnosť 550 kg, normálny bezpečný čln, dlhý 290 cm. Na perforáciu pneumatiky upozornil aj hliadku na mieste činu, aj na to, že má lehátko vo vode. On z toho záznamy na mobil nerobil, ani hliadky polície si to nefotili, až ráno technik spravil záznamy, čo ho volal už opakovane. V ten večer mal obuté kroxy, má veľkosť 41 - 42, jeho boli zelené, tie čo sú zdokumentované na fotkách nie sú jeho, svoje si pozná. Do člna utekal v ponožkách a na výpoveď na políciu išiel v gumákoch, kde mu čvachtalo celý čas, lebo si na tie mokré ponožky obul tie gumáky. Určite mal so sebou nejaký nôž, zatvárací švajčiarsky nôž. Filetovací nôž už 5 rokov nevlastní, mal pri sebe aj menšie vreckové nožíky. Na návrh strany súd vykonal konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodeným, ktorou sa vzájomné rozpory odstrániť nepodarilo. Svedok J. V. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že spolu s obžalovaným išli na kontrolu poškodeného, lebo boli na neho od rybárov ponosy, že berie ryby a nezapisuje ich. Malo ísť o dlhoročný problém, chceli ho vyriešiť. Boli na O. M. s deťmi na rybách, bolo po polnoci, ale presný čas svedok uviesť nevie. Sadli do auta a išli poškodeného skontrolovať. Ani jeden z nich nepil. Auto odstavili asi 500 metrov od lovného miesta poškodeného, nevedeli kde presne je, išli za ním peši po účelovej asfaltovej komunikácii. Že ide o miesto poškodeného, vedeli podľa jeho odstaveného auta. Svedok videl v tme osobu na lehátku, bol to poškodený, zrejme spal, či spal v spacáku, to už svedok nevie. Pri jeho lovnom mieste sa rozdelili, svedok išiel kontrolovať úlovky, takže poškodenému už potom nevenoval pozornosť. Obžalovaný išiel kontrolovať poškodeného. Kým svedok prehľadával kríky a miesta, kde mohli byť schované ryby, počul od vody nejaký krik, to už videl poškodeného stáť v člne, poškodený niečo
vykrikoval, nebolo mu rozumieť, lebo určite mal vypité a asi mal v sebe aj iné návykové látky. Potom, keď videli, že je v tom člne a je dezorientovaný, tak si povedali, že ho nechajú tak, aby nepadol do vody, lebo vedeli, že nevie plávať. Kontrolu ukončili bez toho, aby ho skontrolovali, lebo nebolo ako a išli preč. Bolo to na miestach pod Č. O.. Obžalovaného nesledoval, lebo keď idú dvaja, tak jeden ide kontrolovať rybára a druhý ide kontrolovať ryby, či nie sú v kríkoch schované alebo niekde pri vode. Najviac sa vzdialil asi 10 - 12 metrov, keď sa dvaja pohybujú, tak tá vzdialenosť sa môže meniť. Nevnímal po celý čas, čo robí obžalovaný. Svedok nevie presne, čo mal obuté, možno botasky. Hneď ako počul krik, upustil od hľadania úlovkov a vrátil sa k obžalovanému. Poškodený stál v člne a obžalovaný bol na brehu pri vode. Snažil sa prehovoriť poškodeného, aby nerobil hlúposti a nepadol do vody, aby sa podrobil kontrole. Čo uvádzal poškodený, to svedok nevie, lebo poškodenému nebolo rozumieť, bľabotal. Čln bol na vode od brehu asi 5 - 7 metrov. Vedel, že poškodený nevie plávať. Videli, že to nemá význam, tak sa dohodli, že idú preč, aby sa poškodenému niečo nestalo. Keď takáto situácia nastane, nevyhľadávajú problémy. Mali obavu o jeho život a zdravie, preto to ukončili. Nesnažili sa ho inak zachrániť, lebo sa netopil, ani si neubližoval, iba bol v člne. Nebol dôvod volať policajtom. Pri kontrolách opitých ľudí by volali kontrolu každú chvíľu. Nie je si vedomý toho, že by on alebo obžalovaný mal pri sebe nejakú zbraň. Zobrali sa po chodníku k autu, ktoré bolo asi 400 metrov odtiaľ a išli preč. Stálo tam aj vozidlo poškodeného, svedok hľadal úlovky aj okolo neho, nič extra si na vozidle nevšimol. Nesledoval, či toto vozidlo bolo pred ich príchodom poškodené, ani nebol svedkom poškodenia vozidla. Auta sa nikto nechytal. Pri aute bol v podstate iba svedok, obžalovaný nie. Svedok poprel, že by poškodenú pneumatiku na aute prepichol on. Svedok ďalej uviedol, že iných rybárov nekontrolovali, išli vyslovene za poškodeným. Čo mal obžalovaný obuté, si svedok nepamätá. Zbrane nenosia, nepotrebujú problémy pri vykonávaní funkcie rybárskej stráže. Svedok má 120 kg a 173 cm a myslí si, že nebude potrebovať nijaké zbrane na človeka ako je poškodený. Snažia sa problémom vyhnúť, iba kontrolujú rybárov. Nechcú si pokaziť meno tým, že by ich sekírovali. Ku kontrole došlo určite po polnoci, nakoľko jednou z kontrolovaných vecí je zapísanie nového dátumu lovu. Nevšimol si, že by niektorý z rybárov reagoval na krik. Už sa o tom veľakrát bavil s inými, nechce, aby boli informácie skreslené, je to už dávno. Ku vzťahu s poškodeným svedok uviedol, že si myslel, že je to dobrý rybár, ako začal mať problémy s alkoholom, tak sa zmenil. Odvtedy k nemu žiaden vzťah nemá. Ešte stále je členom W. M. B.. Svedok je aktuálne predseda W. M. B., je ním necelé dva roky, nastúpil do funkcie po obžalovanom Čo sa týka Y., s ním priamo ani súd neprebiehal, ale nie je to skončené. Vzťah obžalovaného k W. M. B. je podľa svedka dobrý, je to dobrý rybár, dobrý funkcionár, dlhoročný predseda rybárskej stráže. V 2016 bol predsedom W. M. B., potom prišlo k zmene, kedy odstúpil z funkcie, lebo údajne neuposlúchol M. L. Ž., čo sa teraz ukázalo ako nepravda. Súd preukázal, že L. Ž. M. nemá pravdu a neprávom ho obvinili z neuposlúchnutia príkazu. Poškodený bol v tom čase v kontrolnej komisii, inú funkciu nemal. Pred skutkom bol vzťah obžalovaného a poškodeného bežný, nebol tam problém, o ktorom by svedok vedel. Oni dvaja medzi sebou konkrétny spor nemali, no rybári poukazovali na to, ako môže byť v kontrolnej komisii niekto, kto je disciplinárne trestaný a robí „bordel“ okolo vody, často poškodeného vidia pri vode opitého alebo inak zdemolovaného. K osobe poškodeného uviedol, je všeobecne známe, že nadmerne požíva alkohol, vie sa, že požíva aj iné omamné látky, fajčí marihuanu, fetuje toluén. Nie je problém ho vidieť na pretekoch totálne opitého, čo by ako člen kontrolnej komisie nemal. To sa vie o ňom už roky. Vedeli to aj v deň skutku, preto ukončili kontrolu, aby si neublížil. O tom, že by konkrétne Y. bol v súdnom spore s obžalovaným, svedok nevie, je to spor L. Ž.R. M. vs. obžalovaný. Keď po ukončení kontroly odchádzali z lovného miesta, neutekali, išli každý normálnou chôdzou, krokom po chodníku, ktorý je vedľa hlavnej cesty. Na chodník vyšli po vyšliapaných cestičkách, hore popod lampu, prekročili zábradlie. Svedok si nemyslí, že by poškodený bol v takom stave, že by ich videl odchádzať. K osobe W. Y. svedok uviedol, že je to bývalý predseda W. M. B., bol predseda pred obžalovaným. Spory boli o tom, že sa Y. vytýkalo, že nerobí svoju robotu dobre, že sa obohacuje a s tým súvisia aj spory, pre ktoré musel obžalovaný organizáciu načas opustiť. Poškodený a Y. sú dlhoroční kamaráti, jeho názor je taký, že Y. využíval poškodeného na špinavú robotu a na zakrytie špinavostí v organizácií a na donášanie informácií, lebo keď bol Y. v súdnom spore s obžalovaným a bývalým tajomníkom, tak mal Y. informácie, ku ktorým sa mohol dostať jedine poškodený. Hospodárenie zväzu nie je utajené, každý člen organizácie má možnosť nahliadnuť. Zasadnutie výboru je uzavretá skupina ľudí, ktorí rozhodujú o nejakých veciach a nie je to tajné, ale môže vynášať informácie, ktoré nie je treba, aby tá protistrana v spore vedela skôr, ako je nutné. Člen kontrolnej komisie má prístup ku všetkému a zúčastňuje sa všetkých zasadnutí výboru. Svedok Z. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako veliteľ rybárskej stráže, je to dobrovoľné a neplatené. Venuje sa tomu 12 rokov. V deň skutku sa dohodol s W. M., že pôjdu na rybársku kontrolu na
O. M., začali z X. strany a končili pod Č. O.T., kde W. M. kontroloval poškodeného. Svedok skontroloval ostatných rybárov a pri návrate k M. poškodeného pozdravil z auta rukou, poškodený vyzeral ako opitý. Kolega M. svedkovi následne potvrdil, že poškodeného nemohol zobudiť. Bolo to 23.45 hod. Obaja sa dohodli, že budú ďalej pokračovať v kontrole smerom na Y., kde pôjdu kontrolovať ďalších rybárov po polnoci, či dodržiavajú zákon o rybárstve. Po ukončení kontroly odviezol M. domov a tak isto aj svedok išiel domov. To bol celý priebeh ich kontroly. Na druhý deň mal svedok telefonát od poškodeného, že čo to vyviedli, že na kontrolu priviedli V. a obžalovaného, že on to tak nenechá. Svedok poškodenému vysvetlil, že nikoho neviezli, s nikým neboli, že čo ich do takých somarín zaťahuje. Na to svedok kontaktoval obžalovaného, čo sa to vlastne udialo a ten mu tvrdil, že boli nezáväzne po ňom na kontrole poškodeného, že sa tam niečo udialo, že poškodený po nich niečo vykrikoval. Svedok sa viac o to nezaujímal. Svedok ďalej uviedol, že poškodeného pozná od malička a obžalovaného asi tiež toľko rokov, osobné spory nemali pokiaľ on vie. Poškodený vzhľadom na to, že bol v kontrolnej komisii, spory tam vznikali, to je jasné. Vzhľadom na to, že bol poškodený trestaný za trestný čin pytliactva, bol aj na polícií, potom im prišlo rozhodnutie z polície o odstúpení na disciplinárne konanie, im sa nepáčilo, že má podozrenie za trestný čin pytliactva a súčasne je v komisii, tak nemal čo túto funkciu vykonávať. Disciplinárne previnenie poškodeného bolo vyriešené pokutou vo výške 60 eur. Čo sa malo stať medzi poškodeným a obžalovaným vie svedok len z počutia. Podľa svedka je smutné, že pri výkone kontroly členov stráže obvinia z trestných činov, lebo konflikty sú, no ak sú ľudia drzí, opití, upozornia ich, aby sa ukľudnili, pokiaľ sa nejedná o podozrenie z trestného činu pytliactva, nevolajú ani políciu. Rybárov upozornia, pokiaľ sa neprevinili v oblasti rybárskeho zákona, tak odídu. Poškodeného stretol naposledy asi týždeň dva dozadu. Pri telefonátoch od neho poškodený chcel, aby svedok potvrdil, že obžalovaný a V. boli ožratí na búdach dole pri hati na O. M.. Svedok ich tam vtedy nekontroloval a ani nevidel, že sú tam. S obžalovaným naposledy komunikoval minulý týždeň, o skutku sa nebavili. Svedok W. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 3. 9. 2016 s kolegom Z. E. začali bežnú kontrolu na O. M., išli od Y., pokračovali cez hať X. až pod Č. O.Ž.. Na večer, pri konci kontroly narazili na poškodeného. Svedok ho musel dlhšie budiť, budil ho slovne, s poškodeným bola horšia komunikácia, tackal sa, bol pod vplyvom alkoholu, bolo to dosť cítiť. Svedok si vypýtal povolenku a ešte pozeral, či má sieťku, ale tú nevidel. Či mal poškodený aj čln, to si nespomína. Miesto kontroly bolo pod Č. O. pri N. W.. Poškodený mal doklady v poriadku, bol upozornený na neporiadok, ktorý mal okolo seba - pivové fľaše a podobne, inak s ním svedok príliš nekomunikoval. Po ukončení kontroly, čo bolo pred polnocou, sa presunuli na ďalšiu kontrolu na Y., svedok prišiel z kontrol domov okolo o 1,00 hod. Poškodeného kontroloval svedok, jeho kolega E. išiel za inou skupinou rybárov dole po prúde. Boli od neho asi 20 - 30 metrov. Bližšie k poškodenému bol z rybárov pán M., ale toho sa svedkovi vôbec nepodarilo zobudiť, tiež bolo cítiť, že bol pod vplyvom alkoholu. Svedok rybárov budí slovne. Niekedy, keď sa dá, aj zatrasú, ale M. sa aj tak nezobudil. Svedok ďalej uviedol, že s obžalovaným má kamarátsky vzťah, no nestretávajú sa, naposledy sa videli niekoľko týždňov dozadu, ale o skutku sa nebavili. S poškodeným nemal nikdy žiadny problém. Svedok uviedol, že on je vo výbore asi rok, členom W. M. B. je asi 5 rokov a členom rybárskej stráže 3 roky. Najčastejšie chodí na kontrolu s Z. E., málokedy s iným, keď tak ešte sám. Vzťahy medzi obžalovaným, poškodeným a Y. pozná iba z počutia, v spore mal byť vraj obžalovaný s poškodeným, nevie to presne, malo sa to týkať nejakých povoleniek. Svedok W. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku pracoval a aj v súčasnosti pracuje ako referent na OO PZ B.. Prechádzali práve cez N. W., keď ich operačný dôstojník zastavil a povedal, že majú ísť na blízke miesto, odkiaľ volal oznamovateľ. Pri príchode na miesto už oznamovateľ na nich mával, vystúpili z auta a povedal im, že mu dvaja muži nadávali, vyhrážali sa mu a držali nôž pod krkom a aj mu prepichli gumy na aute, bola to asi Š. J. N.. Hovoril, že ten nôž mali odhodiť do O.. Potom prišiel na miesto činu zo skráteného podporučík Nagy, ktorý poškodeného prevzal a oni išli vykonať previerky po tých dvoch osobách, ktoré mali utiecť, ale to mohla robiť aj iná hliadka, už si to nepamätá. Previerky boli negatívne, nikoho nevideli. Poškodený na nich vystrašený mával už z diaľky. Pôsobilo to tak, že by si určite niečo také nevymyslel. Každý normálny človek o takom čase chytá ryby alebo spí. Poškodený spomínal meno B., to druhé meno si svedok nespomína. Na mieste si všimol aj motorový čln, bol tak ďalej od brehu. Poškodený hovoril, že má prepichnuté gumy na aute, ale či všetky, to svedok už nevie. Svedok to videl na tom aute, bolo to určite prepichnuté s nožom. Koľko ich bolo prepichnutých, to už nevie. Pri poškodenom bola jedna osoba, jej meno nevie, bol to muž. Poškodený niekomu volal, ale s kým telefonoval, to si už nepamätá, je to veľa času, ani nevie, či on volal niekomu alebo niekto jemu. Svedok ďalej uviedol, že nevie, či poškodený javil známky požitia alkoholu alebo iných omamných látok, nemali dôvod dávať mu fúkať. Prepichnuté mal určite dve pneumatiky, ale či boli z každej strany, nevie.
Nôž na mieste nenašli, ani nezaisťovali stopy. Všimol si lehátko hodené vo vode. Poškodený im uviedol, že bol na rybách, spal a keď sa prebudil, videl dvoch mužov. Či mal alebo nemal nahodené, či v tom konkrétnom čase spal alebo bol hore a chytal, to svedok nevie, nebol pritom. Keď na nich pri príchode mával, tak už logicky nespal. Už si to presne nepamätá. Pravdou bude skôr to, čo hovoril v prípravnom konaní. Bol tam s ním kolega W. L., ale celkom istý si nie je. Za účelom odstránenia rozporov bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, v ktorej svedok uviedol, že pracuje ako policajt na OO PZ B.. Niekedy v septembri roku 2016, presný dátum si už ale nepamätá, boli velený do nočnej hliadky s kolegom stržm. W. L.. Niekedy v noci boli vyslaný stálou službou na preverenie oznámenia, že nejakú osobu napadli s nožom. Dostavili sa na miesto pod Č. O., kde už z diaľky na nich kýval oznamovateľ, ktorý im uviedol, že ho mali napadnúť dvaja muži. Pričom to malo prebiehať tak, že spal a prebudil sa na to, ako s ním niekto lomcuje a pri krku mu drží nôž. Následne sa mal zo zovretia vytrhnúť a skočiť na čln, ktorý mal priviazaný pri brehu. Uviedol tiež ešte, že osoba, ktorá ho napadla, mala po ňom hodiť rybársku stoličku a nôž. Bol dosť rozrušený. To, či bol pod vplyvom alkoholu, uviesť nevie, nakoľko to nevie rozpoznať. Po chvíli prišla za nimi druhá hliadky a oni šli vykonať previerky po okolí. Vec si prevzal poverený príslušník. Viac si k veci už nepamätá. Svedok W. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku pracoval na OO PZ B., že boli s kolegom W. vyslaní v nočných hodinách pod Č. O., odkiaľ volal oznamovateľ, že ho tam napadli dve osoby a vyhrážajú sa mu. Na miesto dorazili v podstate ihneď po oznámení operačným strediskom, nakoľko sa nachádzali neďaleko. Po príchode na miesto bol poškodený na brehu, pôsobil vystrašene, bál sa, triasol sa. Svedkovi poškodený neprišiel nejako opitý, alebo pod vplyvom návykových látok. Poškodený im uviedol, že driemal na lehátku, je na rybách, že k nemu pristúpila osoba, chytila ho pod krk a začala sa mu vyhrážať. Videl aj druhú osobu, ktorá mu prepichla pneumatiku na jeho vozidle, poškodený sa zľakol, naskočil do člna, ktorý mal priviazaný pri brehu a na tomto člne chcel ujsť. Ako bol niekoľko metrov od brehu tak po ňom jedna z tých osôb mala hodiť nôž. Do vody mu mali hodiť aj lehátko, či bolo skutočne vo vode, to si svedok nepamätá. Poškodený ďalej uviedol, že tie osoby sa dali na útek smerom na obec L.. Útočníkov poznal poškodený po mene, uvádzal meno obžalovaného a druhé si svedok už nepamätá. Jedna z hliadok išla prenasledovať osoby, no nikoho nenašla. Na mieste boli aj iné osoby, svedok už nevie kto konkrétne, pamätá si svedka Z., ktorý sa k veci vyťažoval. Poškodený mal na mieste odstavené vozidlo Š. J., ktoré malo vyfučanú jednu pneumatiku. Svedok W.. X. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku pracoval na OO PZ B.F., bol práve v službe, hliadkovali, už nevie s kým, keď im operačný dôstojník nahlásil, že došlo k napadnutiu osoby. Do 15 minút sa presunuli na miesto a zistili, že k žiadnemu protiprávnemu konaniu už nedochádzalo, overili totožnosť oznamovateľa, bol ním poškodený. Poškodený bol po príchode ich hliadky už na brehu, bol v kraťasoch, stál bosí, lehátko mal vo vode. Svedok vyťažoval poškodeného k udalosti, poškodený mu uviedol, že ho mal napadnúť obžalovaný, že sa mu mal vyhrážať zabitím, držať ho pod krkom s tým, že mal v ruke nôž, vraj majú spolu spory. Potom sa obžalovanému vyšmykol a skočil do vody, obžalovaný po ňom hodil nôž. Poškodený bol asi vystrašený, lebo nemal prirodzené pohyby, hýbal sa prudko, triasli sa mu ruky, opakoval stále to isté. Možno to mal aj z alkoholu, bolo z neho cítiť alkohol, zle artikuloval, nebolo mu rozumieť. Poškodenému nedávali fúkať, opýtali sa, či potrebuje ošetrenie, či nie je zranený, povedal, že je v poriadku, akurát je trochu vystrašený. Ľudia, ktorí boli naokolo, tých sa pýtali či niečo nevideli, no iba svedok Z., ktorý mal lovné miesto 10 - 15 metrov od poškodeného videl niekoho z miesta odchádzať, tak si zapísali jeho údaje, aby ho vedeli predvolať. Aj svedok Z. sa javil pod vplyvom alkoholu, ale nedali mu fúkať. Na miesto vtedy prišli tri policajné autá, jedna hliadka išla pátrať po osobách, druhá odviezla poškodeného na OO PZ a tretia hliadka, kde bol aj svedok, išla tiež na oddelenie, kde poškodený podal trestné oznámenie, ktoré s ním spisoval práve svedok. Oznámenie už bolo podrobnejšie a svedok ho spísal tak, ako to vravel poškodený, nemal dôvod niečo meniť. Svedok vie, že sa poškodený neskôr sťažoval na ním spísaný obsah oznámenia. Svedok ráno trestné oznámenie odovzdal kolegyni, ktorá preberala službu. K osobám svedok uviedol, že pred skutkom obžalovaného ani poškodeného nepoznal. Svedok W. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritický večer išiel loviť s kamarátmi ryby pod Č. O., lovné miesto mal asi 10 metrov od poškodeného. V ten večer pili alkohol. Svedok vie, že aj poškodený pil, lebo mu dávali pivo. Či poškodený javil známky požitia nejaký omamných látok, to svedok nevie, podľa neho poškodený vyzerá, akoby mal celý život niečo „líznuté“. Večer si šiel svedok ľahnúť, budík si nastavil na 23,45 hod. ako vždy, aby sa stihol „prepísať“. Či bol poškodený v tom čase hore, to si svedok nepamätá, ani si nepamätá, či ich kontrolovala rybárska stráž v ten večer, lebo sa mu mýlia dni. Neskôr v noci sa zobudil na krik poškodeného, ktorý kričal, že ho chce niekto zabiť. Svedkovi kamaráti sa na krik nezobudili. Či sa svedok zobudil hneď alebo poškodený kričal dlhšie, to nevie. Kým vstal chvíľu to trvalo, musel sa obuť, asi si aj zapálil a šiel najprv za poškodeným, ten bol na vode v člne oproti svojmu lovnému
miestu, prúd ho neunášal, tam je slabý prúd. Poškodený mal lehátko vo vode a opakoval dokola, že obžalovaný a V. ho chceli zabiť. Poškodený spomínal aj nôž, že ho po ňom hodili. Svedok potom išiel pozrieť na hlavnú cestu a na chodníku videl dve osoby, boli od neho už dosť ďaleko, asi 100 metrov. Bol to víkend, tak to mohol byť hocikto, nemuseli to byť páchatelia. Potom prišli policajti, koľko trvalo, kým prišli, svedok nevie. Policajti sa pýtali aj svedka na udalosti, dával im svoje údaje. Poškodený svedkovi hovoril, že má aj pneumatiku na aute prepichnutú, že to spravili tí dvaja. Svedok videl tú prepichnutú pneumatiku, ale nič syčať nepočul, takže ako dlho bola prepichnutá nevie. Podľa svedka je poškodený chrapúň, privlastňuje si viac úlovkov, ako je dovolené a tieto potom predáva, všetci to o ňom vedia. Pozná ho už dlho, najprv to o poškodenom len počul, no neskôr bol toho osobne svedkom. S obžalovaným sa nepozná, pár krát ho v minulosti kontroloval ako člen rybárskej stráže, ale nebavili sa bližšie. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo 4. septembra 2016 vyplynulo, že poverený príslušník OO PZ B., kriminalistický technik a V. O.N. prešli cez N. W. na miesto činu, po prejdení mosta smerom k obci L. odbočili z mosta doprava, kde vošli na spodnú asfaltovú cestu vedúcu popri rieke O.. Po prejdení asi 300 m po uvedenej cestičke videli odstavené vozidlo zn. Š. J. H., EVČ: B.-XXXCK, pri ktorom je opretá pneumatika, ide o zadnú pravú pneumatiku zn. Matador, rozmer 165/70 R13 a je poškodená neznámym predmetom. Následne na mieste zaistili stopu č. 1 - pravá obuv plastová zn. Plame veľ. 42, šedej farby, ktorú mal podľa poškodeného pri úteku z miesta stratiť obžalovaný. Ďalej po 150 m pri chodníku hlavnej cesty vedúcej k obci L. zaistili stopu č. 2 - ľavá obuv plastová zn. Plame veľ. 43, šedej farby. Iné na mieste nebolo. Na mieste činu bola vyhotovená OMČ, náčrtok, bola zistená stopa č. 1 - pravá obuv plastová zn. Plame veľ. 42, šedej farby ako biologická stopa, stopa č. 2 - ľavá obuv plastová zn. Plame veľ. 43, šedej farby ako biologická stopa. Kriminalistický technik vyhotovil fotodokumentáciu. Služobný pes použitý nebol pre neúčelnosť. Na hlavnom pojednávaní bola oboznámená aj fotodokumentácia z miesta činu. Zo správy o povesti Mestského úradu B. vyplynulo, že obžalovaný býva na adrese uvedenej vo výroku a to spolu s priateľkou, že je rozvedený a v mieste bydliska sa správa slušne. Mestskou políciou v B. bol riešený dva krát napomenutím za nerešpektovanie dopravného značenia resp. za státie na chodníku. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že menovaný sa 28. augusta 2015 dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď porušil § 3 odsek 2 písmeno b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky), za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20,- Eur. Z lustrácií v systémoch AVÍZO, STA a súdy vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie aktuálne nevedie. Z registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že obžalovaný bol registrovaný od 1. 7. 2007 do 28. 2. 2017 ako zamestnanec M. - L. Ž., v súčasnosti je poberateľom invalidného dôchodku cca. 200 eur. Z hodnotenia L. Ž. M. vyplynulo, že obžalovaný bol zamestnancom SRZ od 1.7.2007 do 28.2.2017 ako hospodár a vedúci rybárskej stráže na O. M.. Zároveň bol štatutár W. M. B.. Dňa 27.8.2016 bol právoplatným rozhodnutím odvolacieho orgánu - Prezídia Rady SRZ vylúčený zo Slovenského rybárskeho zväzu na dobu troch rokov za porušenie stanov SRZ a vnútorných predpisov SRZ ako člen SRZ a štatutárny zástupca W. M. B., nie však ako zamestnanec. Z hodnotenia ďalej vyplynulo, že nemal v rámci zamestnania žiaden záznam o porušení pracovnej disciplíny alebo absencii. Následne bol dlhodobo PN a po ukončení PN s ním bol dohodou ukončený pracovný pomer. O jeho činnosti a správaní počas roka 2016 nemajú bližšie informácie, evidujú len úradný záznam z prerokovania udalosti, ktorá sa stala 4.9.2016. Zo správ a relácií na poškodeného vyplynulo, že tento dosiaľ nebol súdne trestaný, ani priestupkovo postihnutý. K hodnoteniu dôkazov Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok uvedený vo výroku o vine rozsudku sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Nebolo sporné, že obžalovaný spolu so svedkom J. V. išli po polnoci z 3.9. na 4.9.2016 kontrolovať poškodeného na ulici V.. F. pri rieke O. v obci Z., teda že boli na mieste činu. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného týkajúce sa časových súvislostí, tak súdom ustálený
čas skutku 1,45 hod. zodpovedá skutočnosti, keď poškodený jasne uviedol, že sa pozeral na hodinky a videl, že je 1,45 hod. a dodal, že políciu volal pár minút po skutku. Naopak, tvrdenie obžalovaného, že poškodeného išli kontrolovať len pár minút po polnoci sa javí nepravdepodobné, lebo úradný záznam hliadky OO PZ zo 4.9.2016 (v spise na č. l. 62) vypovedá o tom, že hliadka bola vyslaná na miesto operačným strediskom v čase o 2,04 hod. Z výpovedí svedkov - policajtov vyplynulo, že na miesto činu s časovým odstupom dorazili až tri vozidlá polície (hliadky). Obžalovaný taktiež popiera akékoľvek vyhrážky nožom poškodenému. Zo spáchania skutku ho ale priamo usvedčuje samotný poškodený, ktorý veľmi podrobne na hlavnom pojednávaní popísal udalosti z kritickej noci. Poškodený pritom vypovedal zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Súd nezistil skutočnosti, pre ktoré by si mal poškodený, pod následkami trestného stíhania pre krivé obvinenie, celú vec vymyslieť. Fakt, že poškodený bol v kritický čas pod vplyvom alkoholu na vierohodnosti jeho výpovede nič nemení, lebo poškodený o podstatných skutočnostiach vypovedá zhodne od samého začiatku. Nepriamo obžalovaného usvedčujú ďalšie dôkazy rozvedené nižšie v texte. Tvrdeniu obžalovaného, že poškodený po zobudení bezdôvodne (z ničoho nič) vyskočil z lehátka, skočil do člna, odrazil sa s ním na vodu a začal z člnu kričať, že ho obžalovaný s JF. chcú zabiť, súd neuveril. Na takúto „prudkú“ bezprostrednú reakciu poškodený nemal dôvod, obzvlášť v situácii, keď sa už pred polnocou jednej kontrole rybárskej stráže podrobil bez akýchkoľvek problémov, o čom vypovedal svedok M.S.. Navyše poškodený obžalovaného osobne poznal už dlhší čas, nemal preto dôvod sa ho takto báť, okrem ak sa mu obžalovaný skutočne v tom momente vyhrážal smrťou s nožom v ruke. O tom, že poškodený bol v člne na vode a z neho kričal, že ho obžalovaný a V. chceli zabiť, vypovedal aj svedok W. Z., ktorý sa práve na krik poškodeného zobudil. Tento svedok síce spomínané osoby už na mieste činu nevidel, ale videl dve osoby odchádzať. Svedok tiež potvrdil, že poškodený bol po vystúpení na breh rozrušený a stále dokola opakoval, že obžalovaný ho chcel zabiť, že sa mu vyhrážal s nožom, ktorý následne po ňom hodil a ten spadol do vody. Taktiež tvrdil, že svedok J. V. mu počas toho prepichol pneumatiku na aute. V podstate rovnako a spontánne skutok popisoval poškodený aj zasahujúcim policajtom ihneď po ich príchode na miesto činu, čo vyplynulo z ich výpovedí na hlavnom pojednávaní. Títo svedkovia zhodne uviedli, že poškodený bol po skutku rozrušený a tiež potvrdili, že mal lehátko vo vode a prepichnutú pneumatiku na aute. Ich výpovede sú vierohodné, vzájomne sa doplňujúce, pričom títo svedkovia nie sú na veci osobne zainteresovaní. Výpovedi svedka J. V. súd neuveril, lebo na jednej strane tvrdí, že ku skutku nedošlo a na strane druhej vypovedal, že sa po príchode na miesto s obžalovaným rozdelili a on prehľadával okolité kríky vo vzdialenosti aj 10 metrov od lovného miesta poškodeného, preto nevidel po celý čas čo sa deje medzi poškodeným a obžalovaným. Predovšetkým mu ale súd neuveril preto, lebo práve tento svedok mal podľa tvrdenia poškodeného prepichnúť pneumatiku na jeho vozidle. Nielen z výpovedí vypočutých svedkov, ale aj z fotodokumentácie z miesta činu je zrejmé, že tá pneumatika prepichnutá bola, hoci svedok popiera, že by on alebo obžalovaný mali so sebou čo i len nôž. Zdokumentované poškodenie pneumatiky z bočnej strany zodpovedá perforácii ostrým tenkým predmetom, čo nôž spĺňa. Tento svedok je tak evidentne na veci osobne zainteresovaný, preto podľa súdu vypovedá tendenčne. Je nelogické, že by si poškodený sám spôsoboval škodu na vlastnom majetku tým, že by si hádzal lehátko do vody, prepichoval si pneumatiku na aute, či rozhadzoval šľapky, aby zinscenoval celú udalosť ako to naznačovala obhajoba. Treba ďalej uviesť, že to bol obžalovaný so svedkom V., ktorí v kritický večer iniciatívne vyhľadali prítomnosť poškodeného, nie opačne. To nesvedčí pre „zinscenovanie“ celej udalosti poškodeným, lebo ten vôbec netušil, že ho plánujú skontrolovať. Taktiež nemal na zinscenovanie udalosti časový priestor, lebo kým poškodený prišiel k brehu, tak už pri ňom bol svedok Z. a vtedy už lehátko bolo vo vode a pneumatika bola prepichnutá. Nakoniec ani samotná kontrola nepôsobí z pohľadu súdu ako bežná, hoci ju tak obžalovaný so svedkom V. prezentovali. Pri bežnej kontrole sa kontrolujú všetci rybári v danom úseku, tak ako ich pred polnocou skontrolovala predchádzajúca rybárska stráž, ktorá prešla okolo celého O. M.. Obžalovaný so svedkom V. nikoho iného nekontrolovali, cielene sa zamerali na obžalovaného, ktorého chceli prekvapiť, preto auto zaparkovali 400 - 500 metrov od jeho lovného miesta a išli k nemu peši. Keď nič nezistili, kontrolu ukončili. Obaja zhodne vypovedali, že reakcia poškodeného na ich kontrolu bola neprimeraná a pravdepodobne bola spôsobená tým, že poškodený nedodržal zákon o rybárstve (nezapísal ukončenie lovu a po polnoci začiatok nového lovu), teda konal s cieľom vyhnúť sa kontrole. Je zvláštne, že v situácii, keď poškodeného chceli prichytiť priamo pri porušovaní predpisov resp. mali podozrenie zo spáchania trestného činu, netrvali na dôkladnej kontrole záznamov a nevolali políciu, ale z miesta činu utekali, ako to vypovedal poškodený a svedok Z.. O tom, že mali naponáhlo svedčí aj šľapka nájdená na chodníku pri
hlavnej ceste, kadiaľ odchádzali. Ich správanie pri kontrole tak svedčí v prospech verzie poškodeného, lebo ak by sa ničoho nedopustili, nemali najmenší dôvod niekam utekať a pri podozrení na spáchanie trestného činu mali zostať na mieste a vec riešiť privolaním policajnej hliadky bez ohľadu na správanie sa poškodeného. Ich tvrdenie, že v takých prípadoch sú inštruovaní kontrolu ukončiť je nelogické, lebo by to v praxi znamenalo, že kontrolujú len tých rybárov, ktorí sa skontrolovať nechajú a ostatných, ktorí robia problémy, nechajú radšej tak, čo úplne popiera zmysel kontroly. Sám obžalovaný pritom zdôrazňoval, že je v rybárskej stráži činný niekoľko rokov. Taktiež podľa súdu nie je náhoda, že sa skutok odohral len pár dní potom, čo bol obžalovaný 27.8.2016 právoplatne vylúčený na tri roky zo SRZ. Súd sa tak stotožnil s tvrdením poškodeného, že motívom konania obžalovaného boli ich vzájomné nezhody týkajúce sa existujúcich sporov v rámci W. M. B.. O sporoch vnútri tejto organizácie vypovedali aj viacerí svedkovia. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného, že poškodený je nevierohodný, lebo je taký - onaký, treba uviesť, že je rovnako bezúhonný ako obžalovaný. Na ničím nepodložené difamujúce tvrdenia o poškodenom súd neprihliadol. K právnej kvalifikácii konania Podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Za to sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a/ závažnejším spôsobom konania, b/ na chránenej osobe, c/ preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d/ z osobitného motívu, alebo e/ verejne. Podľa § 138 písmeno a) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157. Podľa § 122 odsek 3 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.
Objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a/ Trestného zákona. Znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty boli naplnené tým, že obžalovaný svojimi vyhrážkami smrťou vzbudil u poškodeného ako adresáta vyhrážok dôvodnú obavu, že tieto uskutoční. Strach o život potvrdil samotný poškodený. Kvalifikačný znak uvedenej skutkovej podstaty - spáchanie činu závažnejším spôsobom konania - so zbraňou - bol naplnený tým, že obžalovaný vyhrážky poškodenému hovoril v čase, keď mal v ruke nôž, ktorým poškodenému hrozil. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ, jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli zachované. K motívu konania obžalovaného sa súd vyjadril vyššie v texte. Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Zo spôsobu vykonania činu a jeho následku, okolností, za ktorých bol spáchaný, miere zavinenia a pohnútky obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. K výroku o treste
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Za súdený trestný čin ustanovuje Trestný zákon trest odňatia slobody v rozpätí šesť mesiacov až tri roky. Pri ukladaní trestu obžalovanému musel súd obligatórne (povinne) prihliadnuť podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a síce, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písmeno j) Trestného zákona). Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (1 : 0), čo v súlade s ust. § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona viedlo k modifikácii základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody znížením hornej hranice o tretinu. Po tejto úprave sa trestná sadzba trestu odňatia slobody pohybovala v rozpätí od šesť do dvadsaťšesť mesiacov (ďalej len modifikovaná trestná sadzba). Pri úvahách o druhu trestu súd zvažoval okrem trestu odňatia slobody aj možnosť uloženia niektorého z alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o peňažný trest, sám obžalovaný verbalizoval, že má nízky príjem len z invalidného dôchodku, z ktorého musí živiť rodinu, pričom finančné úspory má minimálne, teda na uloženie peňažného trestu neboli splnené zákonné podmienky. Uloženiu trestu povinnej práce okrem súhlasu obžalovaného bránil aj jeho zdravotný stav (čiastočná invalidita obžalovaného). Trest domáceho väzenia nepovažoval pre zmenu súd za vhodný vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu. Z prezentovaných dôvodov dospel súd k záveru, že obžalovanému je namieste uložiť trest odňatia slobody a to s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu, lebo na prevýchovu a nápravu obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný a svoj účel u obžalovaného ako prvotrestaného páchateľa splní aj takýto druh trestu. Pri určovaní konkrétnej výmery trestu v rámci vyššie uvedeného rozpätia súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, teda blízko dolnej hranice. Čo sa týka skúšobnej doby, za primerane dlhú v tomto prípade súd považoval skúšobnú dobu na šestnásť mesiacov, čo je opäť blízko dolnej hranice zákonného rozpätia. Ukladaniu trestu resp. určeniu skúšobnej doby na samej dolnej hranici bránil postoj obžalovaného k žalovanej trestnej činnosti. Takto uložený trest považoval súd za primeraný, spravodlivý a tiež dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj na ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon. O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko si poškodený nárok na náhradu škody riadne a včas neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.