Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-294-2018.pdf
PDF · 95.08 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/294/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. W. XXXX/X, XXX XX B., o vymoženie pohľadávky vo výške 6.473,74 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 9001/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 9Er/446/2014-43 zo dňa 27. augusta 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 9Er/446/2014-43 zo dňa 27. augusta 2018 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 9Er/446/2014-43 zo dňa 27. augusta 2018 exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.zn. EX 15018/13 zastavil.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom v Bratislave zo dňa 23.08.2012, sp.zn. SR 01292/2012. Súd prvej inštancie mal preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 21.07.2010 a že účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 21.07.2010.
3. Z predloženej zmluvy o úvere mal súd prvej inštancie za nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravovaný obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto na tento právny vzťah medzi veriteľom aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva.
4. Po preskúmaní veci súd prvej inštancie zistil, že v predmetnom prípade si veriteľ uplatnil voči dlžníkovi nárok zo zmenky vyplnenej dňa 14.01.2012 vo výške 6.473,74 Eur, pričom istina poskytnutého úveru predstavovala sumu 3.500,-- Eur. Podľa ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) si veriteľ mohol voči dlžníkovi uplatniť nárok zo zabezpečovacej zmenky len v tom prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia predstavovala maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, t.j. maximálne 1.050,-- Eur. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok veriteľa zo zmenky uplatnený v predmetnej exekúcii je v rozpore s uvedeným ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
5. Nakoľko v tejto exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť zmenky, súd prvej inštancie exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že ako veriteľ uzatvoril zmluvu o úvere s povinným, ako dlžníkom označeným ako fyzickou osobou, podnikateľom. Keďže povinný nie je spotrebiteľ, na túto zmluvu nie je možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Preto je potrebné posudzovať tento vzťah ako obchodnoprávny podľa Obchodného zákonníka. Povinný prehlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikania, čo vlastnoručne podpísal. Mal za to, že aj napriek tomu, že zmluva má formulárovú (adhéznu) povahu, nemožno predpokladať, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola prípustná všeobecná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Preto súd prvej inštancie mal vychádzať len z ust. § 56 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že povinný podľa zmluvných vyhlásení, z vlastnej vôle vstúpil do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania a toto vyhlásenie potvrdil svojim podpisom. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG. Zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
7. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
9. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 25.02.2014 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne dňa 30.05.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 01292/12 zo dňa 23.08.2012. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 21.07.2010 uzatvorená zmluva o úvere. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 obsahujú dohodu o vyplnení zmeniek. Súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Dňa 21.07.2010 bola povinným zároveň vystavená neúplná zmenka. Súd prvej inštancie dňa 30.07.2014 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.02.2016 súdny exekútor súdu prvej inštancie postúpil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený predmetné doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
10. K tvrdeniu oprávneného, že medzi ním a povinným nebola uzavretá spotrebiteľská zmluva z dôvodu, že povinný uzatváral zmluvu o úvere ako podnikateľ odvolací súd uvádza, že z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/07 vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala.
11. Odvolací súd zistil, že dlžník - povinný je v zmluve o úvere uzavretej medzi ním a oprávneným dňa 21.07.2010 označený len údajmi označujúcimi fyzickú osobu, t.j. menom, priezviskom, adresou, rodným číslom a občianskym preukazom, pričom dlžník (povinný) vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na účel podnikania. Dlžník (povinný) bol rovnako ako v zmluve o úvere označený len údajmi označujúcimi fyzickú osobu aj vo vystavenej zmenke zo dňa 21.07.2010. Z uvedeného teda nie je jednoznačné, či povinný uzatváral zmluvu osobu na účel podnikania, keďže z jeho označenia v zmluve
o úvere, ako aj v zmenke vyplýva, že je fyzickou osobou, nepodnikateľom. Z doslovného výkladu textu zmluvy musí byť zrejmá vôľa zmluvných strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. V danom prípade zmluva o úvere bola napísaná oprávneným na predtlačenom formulári. V prípade, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré je možné vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej strany. Preto sa javí rozumným postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením, pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom tvrdenom význame. Oprávnený v danom prípade v záhlaví formulárovej zmluvy o úvere označil dlžníka - povinného údajmi označujúcimi ako fyzickú osobu, ako nepodnikateľa, pričom zmluva obsahuje prehlásenie, že finančné prostriedky boli povinnému poskytnuté na výkon podnikania. Aj napriek vyhláseniu povinného, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon povolania, vzhľadom na označenie povinného v zmluve o úvere, ako aj v zmenke ako fyzickej osobe, nepodnikateľa mal odvolací súd za to, že v danom prípade ide o spotrebiteľa. Preto v zmysle princípu vyjadreného vo vyššie citovanom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, súd prvej inštancie správne vychádzal z princípu, že označenie dlžníka v zmluve o úvere je spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý túto zmluvu nenapísal, keďže nie je ani zrejmé, či úver povinnému bol naozaj poskytnutý za účelom podnikania. Odvolací súd preto dospel k záveru, že právny vzťah založený zmluvou o úvere uzavretou medzi oprávneným a povinným má spotrebiteľský charakter, pričom súd prvej inštancie sa s hodnotením daného vzťahu dostatočne vysporiadal.
12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1.neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
14. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
15. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
16. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
17. Účelom zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku.
V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.
18. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016, oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným boli od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu. Uviedol, že tieto skutočnosti sa stali v minulosti známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
19. Odvolací súd zastáva názor, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že povinný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ v zmysle Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto zastáva právny názor, že predmetná zmluva o úvere, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda ide o zmluvu, ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa pritom nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva alebo si zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia, je vyššie konkretizovaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Rozhodcovský súd sa však nezaoberal obsahom zmluvy o úvere, ktorá bola všeobecným súdom vyhodnotená ako spotrebiteľská a v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní neprihliadol na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
21. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným však nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by sa stály rozhodcovský súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
22. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve.
23. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní, a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku), uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. Uznesenie bol jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).