Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/185/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu: VATMANN, spol. s r.o., so sídlom SNP 1, Liptovský Hrádok, IČO: 31 735 738, právne zastúpený: Mgr. Samuel Dorociak, advokát so sídlom V. XXX/X, G. U., proti žalovanému: X. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/X, G. B., právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Kokavec, advokát so sídlom ul. X. U. XX, G. U., o zaplatenie 62.790 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku takto Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 21C/18/2017-62 zo dňa 5. decembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a vyslovil, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca (VATMANN, s.r.o.) odvodzuje svoj právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od zmluvy o odkúpení nehnuteľnosti z 09.08.2014 uzavretej medzi Dipl. Ing. Aloisom Hoghom ako fyzickou osobou a žalovaným (kúpnej zmluvy), ktorá zmluva ako právny dôvod mala v dôsledku „popretia“ dohody o splátkach kúpnej ceny z 09.08.2014 žalovaným (v zmysle ktorej dohodnutú kúpnu cenu vo vyššie uvedenej kúpnej zmluve bude žalobca v mene a na účet Dipl. Ing. Aloisa Hogha ako fyzickej osoby splácať žalovanému v mesačných splátkach po 4.830,-Eur mesačne) odpadnúť, čím mal žalobcovi vzniknúť v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu dovtedy (na základe kúpnej zmluvy) zaplatených splátok kúpnej ceny. V tejto súvislosti súd podotkol, že ak by aj právny dôvod, teda písomná zmluva o odkúpení nehnuteľnosti z 09.08.2014 dodatočne odpadla, nebol by žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, pretože túto (kúpnu) zmluvu uzatvoril (so žalovaným) Dipl. Ing. Alois Hogh ako fyzická osoba, a nie žalobca. Išlo teda o subjekt odlišný od žalobcu, a keďže (podľa § 457 Občianskeho zákonníka) povinnosť a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje len na účastníkov zmluvy, bol by oprávnený domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia len Dipl. Ing. Alois Hogh ako fyzická osoba. Navyše, v danom prípade nie je ani možné uvažovať o odpadnutí právneho dôvodu (písomnej zmluvy o odkúpení nehnuteľnosti z 09.08.2014), ktorý by zakladal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože v konaní nebolo tvrdené (a tým ani preukázané), že by došlo k odstúpeniu alebo inému zrušeniu, či zneplatneniu písomnej zmluvy o odkúpení nehnuteľnosti z 09.08.2014 (kúpnej zmluvy.) Písomná zmluva o odkúpení nehnuteľnosti z 09.08.2014 naďalej trvá (keďže nebola zrušená), a pokiaľ sa žalobca odvolával na ústne odstúpenie od ústne uzavretej osobitnej dohody o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny (ktorej platnosť je kľúčová pre posúdenie otázky vzniku nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie) by sa vzťahovalo len na túto ústnu dohodu o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny.

2. Pokiaľ žalobca podal návrh na pripustenie zmeny žaloby vo forme doplnenia, tento návrh bol eventuálny, ktorý sa výslovne vzťahoval na prípad, ktorého súčasťou bolo splnenie predpokladu, že by sa súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v danej veci išlo o nájomný vzťah, k čomu však nedošlo, a preto predpoklady uvedeného eventuálneho návrhu na zmenu žaloby neboli naplnené.

3. Na pojednávaní v rámci záverečnej reči žalobcu zástupca žalobcu, ktorý vystupoval ako všeobecný zástupca, vypovedal plnú moc svojmu klientovi a súčasne podal návrh na prerušenie (odročenie) pojednávania do času zabezpečenia nového zástupcu pre žalobcu. Súd tento návrh na prerušenie (odročenie) pojednávania zamietol, nakoľko návrh na prerušenie pojednávania podal bývalý zástupca žalobcu po tom, ako vypovedal plnú moc. Predmetné vypovedanie plnej moci je voči súdu účinné okamihom, keď ho strana, resp. zástupca súdu oznámi. Teda po takomto oznámení zástupca nebol oprávnený prednášať procesný návrh za žalobcu.

4. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že súd žalobu zamietol ako nedôvodnú bez vykonania dôkazov navrhnutých a predložených stranami v priebehu konania pri uplatnení sudcovskej koncentrácie. Vec posúdil výlučne zo skutkového a právneho stavu vyplývajúceho zo žaloby a na ďalšie skutočnosti tvrdené stranami neprihliadal s odôvodnením, že nebolo potrebné vykonať dokazovanie, pretože, ak by sa aj v plnom rozsahu preukázali skutkové tvrdenia žalobcu, aj tak by bolo podľa súdu potrebné žalobu zamietnuť. Súd nevykonal dokazovanie ohľadom skutkových tvrdení žalovaného o nájomnej zmluve a rovnako ani nepreukazoval tvrdenia žalobcu o uzavretí kúpnej zmluvy. Takýmto konaním mu boli odňaté jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Repliku nedoručil súdu v stanovenej procesnej lehote, ale doručil ju deň pred pojednávaním, a preto súd prvej inštancie postupoval v rozpore s § 153 ods. 3 CSP. Je toho názoru, že v danom prípade mal súd prihliadať na okolnosti prípadu a skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov žalobcu. Súd postupoval striktne formalisticky v záujme rýchleho ukončenia konania. Jednalo sa o spor s hodnotou 62.790 Eur a táto hodnota, jeho závažnosť, právna a skutková náročnosť si vyžadovala zo strany súdu viac, ako len striktne formalistický prístup. Návrhy na vykonanie dokazovania a jeho tvrdenia boli súdu doručené ešte pred prvým pojednávaním, takže súd mal dostatočný priestor na oboznámenie sa s nimi v rámci prípravy pojednávania. Účelom sudcovskej koncentrácie je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor procesnými úkonmi vykonávanými neskoro, a to nad rámec skutočností uvedených v predchádzajúcich písomných podaniach. Jeho tvrdenia v replike by však samé o sebe nespôsobovali nutnosť odročiť už vytýčené pojednávanie, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že na predmetnom pojednávaní sa strany zúčastnili, a teda mali možnosť sa k nim vyjadriť. Taktiež žalovaný mal vedomosť o nových skutkových tvrdeniach žalobcu, pretože sám žalovaný vo vyjadrení na tieto skutkové okolnosti poukazoval. V replike reagoval len na vyjadrenie žalovaného, a preto nie je dôvodné, aby súd uplatňoval sudcovskú koncentráciu. Tiež nesúhlasí so skutkovým a právnym posúdením veci, nakoľko svoj nárok neodvodzoval len od zmluvy o odkúpení nehnuteľností zo dňa 09.08.2014. Vzťah medzi stranami bol komplikovanejší a vychádzal z viacerých ústnych, ako aj písomných dohôd, ktorými strany v konečnom dôsledku chceli dosiahnuť zlegalizovanie užívania predmetných nehnuteľností žalobcom a následný prevod vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiach v prospech žalobcu, resp. jeho konateľa. Podstatný význam pre riadne zistenie skutkového stavu a následného právneho posúdenia mala predložená Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.07.2014, ktorá mala byť oficiálnym právnym titulom uhrádzania jednotlivých súm, ktoré predstavujú bezdôvodné obohatenie. Súd sa s predmetnou zmluvou žiadnym spôsobom nevysporiadal, a preto nejestvoval žiaden zákonný dôvod na uplatnenie sudcovskej koncentrácie vo vzťahu k tomuto listinnému dôkazu. Takisto nesúhlasí s právnym názorom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko z predložených dôkazov vyplýva, že uhrádzal na účet žalovaného pravidelné mesačné platby, ktorých vydania sa teraz domáha. Je potom už len vecou právneho posúdenia súdu, z akého dôvodu tieto sumy žalovanému uhrádzal a v prípade, ak na to žiaden právny dôvod neexistoval, mal skúmať existenciu niektorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS329/2010, v zmysle ktorého, ak všeobecný súd dospeje k názoru, že uplatnený občianskoprávny nárok nemožno hmotnoprávne subsumovať pod tie ustanovenia právneho predpisu, ktorých sa dovoláva navrhovateľ, je povinný preskúmať aj možnosti iného právneho posúdenia a musí svoje konečné rozhodnutie aj z týchto hľadísk vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodniť. Ak teda súd dospel k záveru, že žalobca neuzavrel so

žalovaným žiadnu zmluvu o odkúpení nehnuteľností a bolo preukázané, že fakticky žalovanému uhradil bez právneho titulu sumu 62.790 Eur a tento nárok si uplatnil podanou žalobou, súd mal skúmať, či je daný iný dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného vzhľadom na plnenie bez právneho titulu. Ak súd dospel k záveru, že uhrádzal žalovanú sumu na základe zmluvy, resp. dohody strán, mal sa prejudiciálne vysporiadať s platnosťou takejto dohody, resp. zmluvy. Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie.

6. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje jednoznačne za vecne správne a odôvodnené, prikláňa sa k právnemu názoru súdu, že žalobca na základe svojich vyjadrení nebol v danom spore aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Rozsudok navrhuje potvrdiť ako vecne správny.

7. Žalobca v replike uviedol, že v plnom rozsahu trvá na odvolaní, kde dostatočným spôsobom poukázal na nesprávnosť prvoinštančného rozhodnutia a svoje tvrdenia odôvodňoval s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov. Rozhodnutie považuje za predčasné, pričom vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý navyše súd nesprávne právne posúdil. Rovnako predčasne a neprimerane bola uplatnená v konaní sudcovská koncentrácia, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo malo za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu a jeho zlé právne posúdenie. Žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by sa týkali veci samej, v tomto štádiu konania nie sú žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by chcel uviesť. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

8. Žalovaný v duplike uviedol, že rozhodnutie považuje za vecne správne, keď žalobca v žalobe odvodzoval svoj právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od Zmluvy o odkúpení nehnuteľností z 09.08.2014, pričom táto zmluva ako právny dôvod mala v dôsledku popretia Dohody o splátkach kúpnej ceny z 09.08.2014 zo strany žalovaného odpadnúť a na základe toho malo dôjsť k nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto v postavení žalobcu nemal aktívnu vecnú legitimáciu. Skúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Má za to, že žalobca účelovo doručil súdu repliku deň pred prvým pojednávaním a súd správne postupoval, keď uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a na predložené skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov už neprihliadal. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a odvolanie zo strany žalobcu zamietnuť.

9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 , bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 .

11. Podľa § 132 ods. 1, 2 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

12. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca preto musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie

žaloba v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia. Žalobca preto nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. V tejto súvislosti žalobca v odvolaní správne poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 329/2010, avšak súd prvej inštancie jeho žalobu nezamietol z dôvodu, že svoj nárok v žalobe nesprávne právne označil, ale vychádzal zo žaloby opísaných skutkových okolností. Súd môže právne kvalifikovať uplatňovaný nárok len na základe skutkových okolností vymedzených žalobcom v podanej žalobe. Súd prvej inštancie žalobný nárok žalobcu právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie, avšak žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere.

13. Pokiaľ žalobca v oneskorenej replike poukazoval na nájomnú zmluvu, jednalo sa o odlišné skutkové okolnosti, ako okolnosti opísané v písomnej žalobe, na žalobca ktorých postavil svoj uplatňovaný nárok. Na základe týchto nových skutočností žalobca v replike navrhol (ak súd vysloví právny názor, že sa jednalo o nájomný vzťah medzi stranami) alternatívne vydať rozsudok, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 54.388,36 Eur s prísl. Odvolací súd poukazuje na to, že alternatívny petit vychádza z toho, že žalovanému sa jeho znením poskytne právo voľby, ako sa zbaví svojho záväzku (napr. dodá vec alebo zaplatí určitú sumu peňazí). Takýto druh petitu nadväzuje na hmotné právo, ak jeho normy umožňujú, aby dlžník mohol záväzok splniť viacerými spôsobmi. O eventuálny petit sa jedná vtedy, že ak už nie je možné plnenie na základe primárneho plnenia, prichádza do úvahy subsidiárne plnenie. V preskúmavanej veci sa však nejedná o alternatívny ani eventuálny petit, preto súd prvej inštancie sa správne ním nezaoberal. Z tohto dôvodu sa nejednalo ani o nesprávne uplatnenie sudcovskej koncentrácie a vadného procesného postupu, ktorým by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Súd prvej inštancie správne zo skutkového vymedzenia žalobcom v žalobe dospel k záveru, že žalobca v predmetnej veci nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie sporovej strany v hmotno-právnom vzťahu. Strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu. Strana, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žaloba je podaná subjektom, ktorý má hmotnoprávne oprávnenia a žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotno- právnej povinnosti. Ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku vecnej legitimácie. Žalobca v predmetnej veci nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu

15. Žalobca nepreukázal, že so žalovaným uzavrel ústnu dohodu o splácaní kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré mal nadobudnúť kúpnou zmluvou ako fyzická osoba Dipl. Ing. Alois Hogh a táto mala neskôr zaniknúť, z ktorého dôvodu si majú strany vrátiť navzájom plnenia. Nebolo v konaní sporné, že žalobca na účet žalovaného mesačne uhrádzal istiny 4.830,-Eur, avšak ako už bolo vyššie konštatované nebolo preukázané, že uvedené plnenie malo byť vykonávané na základe ústnej dohody zo dňa 9.8.2014 o splácaní kúpnej ceny nehnuteľností, ktorá mala byť neskôr žalovaným „popretá“. Teda na základe skutkových okolností, ktoré žalobca opísal v žalobe. Žalobcovi nič nebráni domáhať sa súdnej ochrany v inom konaní, kde skutkovo vymedzí okolnosti na priznanie svojho nároku, ako to požadoval v oneskorene doručenej replike k vyjadreniu žalovaného. Žalobca sa nemôže domáhať svojho nároku alternatívnym spôsobom, že ak súd neuzná jeho nárok ako opodstatnený z opísaných skutkových okolností v žalobe, tak potom žiada, aby bolo jeho žalobe vyhovené z iných opísaných skutkových okolností. V takom prípade sa už jedná o dva samostatné nároky. Preto súd prvej inštancie nebol povinný sa v preskúmavanej veci vysporiadať s listinným dôkazom - nájomnou zmluvou tvrdenou žalovaným vo vyjadrení k žalobe a žalobcom v oneskorenej replike. Jednalo sa už o iný nárok, na základe iných skutkových okolností. Žalovaný na predmetnú nájomnú zmluvu poukazoval iba v rámci tvrdenia, že medzi ním a žalobcom neexistuje právny vzťah ako ho žalobca opísal v žalobe (popieral existenciu kúpnej zmluvy z 9.8.2014 a na ňu nadväzujúci ústnu dohodu so žalobcom o splácaní kúpnej ceny). Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné preukázanie existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe skutkových okolností uvádzaných žalobcom v žalobe.

16. Vychádzajúc z konštatovaného odvolacie námietky žalobcu neboli opodstatnené, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, rovnako i závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej o nároku na náhradu trov konania, ktorý nebol odvolaním osobitne napadnutý.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal proti odvolateľovi - žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430