Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-350-2017.pdf
PDF · 93.12 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/350/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobcu IKARIJA, IMK spol. s.r.o. so sídlom v Košiciach, Baltická 1, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr Milan Kuzma a spol.. so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému H.. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., S. Č.. XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, o zaplatenie 315,41 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.7.2017 č.k. 35C 16/2011-415 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému priznal plnú náhradu trov konania a žalobcu zaviazal zaplatiť trovy štátu v rozsahu 100%.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 315,41 eur s príslušenstvom, ktorého sa voči žalovanému domáhal na základe tvrdenia, že na základe žalovaným potvrdenej cenovej ponuky v zmysle emailovej komunikácie vykonal pre neho montážne práce a dodávky na stavbe jeho rodinného domu v O., pričom mu žalovaný za uvedené práce ako aj dodávky uhradil iba sumu 1.100,-eur a vyfakturovaný zostatok ceny vo výške 315,41 eur už nezaplatil.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca vystavil žalovanému dňa 15.10.2009 faktúru č. Fa XXXXXXX, ktorou mu vyfakturoval úhradu za osadenie solárneho panelu na strechu, spustenie kondenzačného kotla Vailant, odvzdušnenie podlahového vykurovania v celkovej sume 250,35 eur. Uvedenú faktúru žalovaný uhradil dňa 5.11.2009. Dňa 20.10.2009 zamestnankyňa žalobcu oznámila žalovanému na jeho emailovú adresu cenovú ponuku na dodávku 6 ks radiátorov v cene 551,-eur, rohových ventilov, šrúbenia, termostatickej hlavice na 6 ks vykurovacích telies v sume 359,26 eur, napustenie, odvzdušnenie, vyregulovania celého ÚK 100,-eur, spolu v sume 1.010,26 eur. Dňa 20.11.2009 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.100,-eur. Žalovaný uvedenú faktúru uhradil dňa 20.11.2009. Dňa 5.5.2010 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. E. XXXXXXX, ktorou mu vyfakturoval dodávku a montáž 6 ks radiátorov v rodinnom dome O. X sád rohových ventilov, šrúbenia, hlavice, jednej sady rohového ventilu, šrúbenie, montáž, napustenie, odvzdušnenie ÚK, dopojednie CÚ, pripojenie expanzomatu, napustenie sola v celkovej sume 315,41 eur, splatnej dňa 10.5.2010. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 18.11.2009 zamestnankyňa žalobcu poslala na emailovú adresu žalovaného emailovú správu s názvom: Rozmery kúpelňového
telesa, kde mu oznámila, že kúpeľňové teleso má rozdielne výšky, môže byť v prevedení bielom, rovné alebo biely oblúk, ďalej radiátory podľa premerania stavby sú iné, ako to on uviedol v SMS a mali by byť tento týždeň. Zároveň bola cenová ponuka zosumarizovaná ako DKP Korado - 6 ks - 595, 98 eur, rohové ventily, šrúbenia, termostatická hlavica na 6 telies - 359,26 eur, kúpelňové teleso 450 watov, 1290 VUA ventil, šrúbenia termostatická hlavica 149,12 eur, napustenie, odvzdušnenie, vyregulovanie celého ÚK - 100,-eur, spolu vykurovacie telesá 7 ks 1.204,32 eur, dopojenie solárnej stúpačky, prepojenie k expanzomatu, odtlakovanie a napustenie systému solárnou tekutinou, oživenie 277,99 eur, spolu za telesá a solár 1.482,31 eur. Zároveň uviedla, že požadujú zálohu vo výške 1.100,- eur, na uvedenom emaily boli vlastnou rukou žalovaného dopísané poznámky a to Benheim 450 x 1640 mm chrom. Dňa 15.6.2010 žalovaný emailom oznámil žalobcovi, že nesúhlasí s cenou faktúry. Ceny sú neprimerane vysoké, mal na mysli radiátory a príslušenstvo, kedy uviedol, že nikdy tieto ceny neodsúhlasil. Súd prvej inštancie nárok žalobcu posúdil podľa ustanovení § 631 a § 632 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na znenie § 52 ods. 1-4 ako aj § 54 ods. 2, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a na základe toho uzavrel, že zmluvou o dielo je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre objednávateľa určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to: 1. o predmete diela, 2. o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, 3. o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Pokiaľ nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zákon v záujme právnej istoty ukladá zhotoviteľovi diela povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prijatí objednávky. Nevydanie potvrdenia má poriadkový charakter. Objednávateľ má právo domáhať sa jeho vydania. Nesplnenie tejto povinnosti však nič nemení na povinnosti zmluvných strán plniť podľa uzavretej zmluvy. Dohoda o výške ceny za dielo nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Ak nedošlo k dohode o jej výške pri uzavretí zmluvy, objednávateľ je povinný zaplatiť cenu určenú osobitnými predpismi a ak osobitný predpis nie je vydaný, primeranú cenu. Za primeranú cenu treba považovať cenu, ktorá sa v mieste a v čase uzavretia zmluvy obvykle poskytuje za obdobných podmienok za porovnateľné dielo.
4. Súd s poukazom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, predovšetkým čo sa týka jeho predmetu. Táto otázka ostala medzi nimi počas celého konania spornou a každý z nich si predmet diela vykladal inak. Zmluva o dielo nebola medzi nimi uzavretá v písomnej forme. Emailová správa zaslaná zamestnankyňou žalobcu žalovanému dňa 20.10.2009 obsahuje iba cenu rohových ventilov, šrúbenia, termostatickej hlavice na 6 telies - 359,26 €, napustenie, odvzdušnenie, vyregulovanie celého systému ÚK - 100 €, spolu 1.010,26 € plus v prílohe obsahuje prílohu - faktúru za urobené, ktorú žiada žalobca uhradiť. Emailová správa zaslaná zamestnankyňou žalobcu žalovanému dňa 18.11.2009 obsahuje len oznámenie rozmerov kúpeľňového telesa, ako aj radiátorov a ich príslušenstva plus dopojenie solárnej stúpačky, prepojenie k expanzomatu, odtlakovanie a napustenie systému solárnou tekutinou, oživenie, kde je uvedená suma 277,99 €, cena spolu za telesá a solár 1.482,31 €, požiadavka na zálohu 1.100,-€.
5. Uzavrel, že uvedenú emailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným je nutné považovať iba za jednostranný úkon žalobcu, týkajúci sa ceny bližšie špecifikovaného materiálu a tento nemožno považovať za zákonom predpokladaný návrh uzavretia zmluvy, z ktorého by jasne a nepochybne vyplýval samotný predmet zmluvy o dielo. Navyše k záveru o platnosti uzavretia zmluvy chýba jej ďalšia fáza a to prijatie návrhu druhou zmluvnou stranou. Dohodu strán sporu o predmete diela nemožno vyvodiť ani zo žiadnych iných dôkazov, z ktorých by vyplývalo, že k uzavretiu zmluvy došlo ústnou formou. Každá zo strán sporu si totiž túto otázku vykladala inak a teda nebola zrejmá dohoda o predmete diela. Z tohto pohľadu nemožno konštatovať, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu riadnej zmluvy o dielo.
6. Ďalej uviedol, že žalobca bol nepochybne v postavení dodávateľa, t.j. osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný bol v postavení odberateľa, t.j. fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. To znamená, že medzi stranami sporu sa jednalo o vzťah spotrebiteľský, kedy s prihliadnutím na § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na zamedzenie vzniku pochybností ohľadom uzavretia zmluvy o dielo a jej obsahu slúži úprava § 632 OZ, ktorá ukladá zhotoviteľovi povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí
objednávky, z ktorého musí vyplývať označenie predmetu diela, jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. Z tohto ustanovenia ale zároveň aj z postavenia žalobcu ako dodávateľa v spotrebiteľskom vzťahu vyplýva aj skutočnosť, že tohto zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať obsah dojednania diela. V tomto konkrétnom prípade žalobca ako podnikateľ pri uzatváraní zmluvy o dielo so žalovaným nedodržal svoje povinnosti vyplývajúce mu z uvedeného § 632 OZ, t.j. žiadne písomné potvrdenie o prevzatí objednávky žalovanému nevyhotovil, v dôsledku čoho sa ocitol v obtiažnej dôkaznej situácii, ktorú v konaní ani neuniesol.
7. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku ďalej konštatoval, že napriek svojmu záveru o neplatnosti zmluvy o dielo posudzoval možnosť úspechu žalobcu aj na základe iného právneho titulu a to titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Mal však za to, že úspech žalobcu v takomto prípade je závislý od unesenia jeho dôkazného bremena a to dôkazmi, ktoré by mohli slúžiť pre rozhodnutie o takomto nároku. Mal za to, že aj v tomto prípade je dôkazné bremeno na strane žalobcu. V tomto smere uviedol, že nebola spornou skutočnosť, že žalobca dodal žalovanému materiál a vykonal pre neho práce určitého druhu, na druhej strane nebolo sporným, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.350,35 eur. Za takejto situácie prihliadol na skutočnosť, že žalobca napriek výzve súdu na označenie dôkazov, na preukázanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného zostal v konaní nečinný. Na základe toho súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného na jeho úkor a z tohto dôvodu jeho žalobcu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p..
8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu plnú náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C.s.p.. Ako nesprávny namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o dielo uzavretá medzi účastníkmi je neplatná a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne rozsahu prác, ktoré mal pre žalovaného vykonať. Má za to, že existencia zmluvného vzťahu na základe zmluvy o dielo nebola medzi účastníkmi spornou (viď vyjadrenie žalovaného k žalobu zo dňa 12.1.2011, kedy žalovaný potvrdil uzatvorenie zmluvy o dielo). Je toho názoru, že z prvotných vyjadrení žalovaného vyplývalo, že tento nerozporoval žalobcom dodaný rozsah prác a vykonané práce aj potvrdil. Z uvedeného vyvodzuje záver, že spornou bola cena. Uvedená otázka bola v konaní ustálená na základe vykonaného znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že suma faktúrovaná žalobcom bola nielen primeraná, ale dokonca podhodnotená. Žalovaný účelovo zmenil svoje dovtedajšie tvrdenia a začal tvrdiť, že práce neboli vykonané v žalobcom tvrdenom rozsahu. Ním predložené písomné potvrdenia iných spoločností považuje za dôkazy v závažnom rozpore s vykonaným dokazovaním, ako aj samotnými tvrdeniami žalovaného a preto sa tieto javia ako účelové. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie ani v tom, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania rozsahu prác na diele. To, že k výkonu prác z jeho strany došlo potvrdzuje predovšetkým písomné a ústne vyjadrenie samotného žalovaného, ako aj jeho SMS zo dňa 28.4.2010 na ktorú žalobca poukázal ešte na pojednávaní dňa 1.2.2012 v ktorej sa uvádza, že: „Ešte raz Vás chcem požiadať o upresnenie kedy v piatok by ste prišli spojazdniť ten solár a ostatné veci. Nemôžem celý deň na vás čakať. Potrebujem vedieť orientačne čas, ďakujem S.“. Za nesprávne považuje žalobca aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, pokiaľ žalovanému priznal ich náhradu v rozsahu 100%. Je toho názoru, že sú dané dôvody na postup podľa § 257 C.s.p.. Má za to, že súd nesprávne nezohľadnil skutočnosť, že predmetom sporu bol drobný spor t.j. suma 315,41 eur, pričom je zrejmé, že výška náhrady trov konania je neprimeraná k výške uplatnenej pohľadávky.
9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vyvodil správny záver o tom, že spoločnosť MUROSERVIS s.r.o. nepreukázala rozhodujúce skutočnosti pre vznik nároku zo zmluvy o dielo, teda dohodu o predmete diela a o cene. Žalobca ani potom, čo ho súd upozornil a vyzval na označenie dôkazov na preukázanie prípadného bezdôvodného obohatenia nevyvinul už žiadnu procesnú aktivitu a nevyprodukoval žiadne ďalšie dôkazy. Z tohto dôvodu táto jeho procesná pasivita nemohla rezultovať do iného rozhodnutia ako zamietnutia jeho žaloby.
10. Odvolací súd na základe odvolania žalobcu preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné. Súd prvej inštancie pridržiavajúc sa právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení vyhodnotil ním vykonané dôkazy, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p., vec aj správne právne posúdil a aj vecne rozhodol, pokiaľ žalobu zamietol. Na takomto závere sa nezmenilo nič ani v priebehu odvolacieho konania. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného a preto sa v súlade s us.t § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:
11. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, ktorý aj v odvolaní zotrval na svojom tvrdení, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo. Tak ako to súd prvej inštancie správne konštatoval, žalobca v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno. Medzi účastníkmi ostal predovšetkým sporný predmet tejto zmluvy, ktorý si obaja účastníci vykladali inak. Žalovaný v konaní popieral tvrdenie žalobcu o tom, že s týmto uzavrel platnú zmluvu o dielo na tie práce, ako aj dodávky materiálu za ktoré si žalobca v konaní uplatňuje úhradu. Zotrval totiž na tvrdení, že uvedené práce ako aj dodaný materiál boli súčasťou zákazky, za ktorú žalobcovi uhradil sumu spolu 1.350,35 eur (250,35 + 1.100) a to na základe faktúr vystavených žalobcom dňa 5.11. a 20.11.2009. Skutočnosť, že žalobca u neho vykonával práce aj po týchto úhradách zdôvodňoval tým, že išlo o práce, ktoré boli súčasťou uhradenej zákazky, ktoré však žalobca nevykonal do konca kalendárneho roku 2009 a pokračoval v nich na jar v roku 2010. Za takejto situácie bolo dôkazné bremeno na žalobcovi ako dodávateľovi v spotrebiteľskom vzťahu označiť dôkazy, ktorými by tento nepochybne preukázal svoje tvrdenie o splnení všetkých zákonných podmienok pre uzavretie zmluvy o dielo, predovšetkým predmet a rozsah tohto diela ako aj kvalifikovaný prejav vôle žalovaného ako spotrebiteľa na uzavretí takejto zmluvy. Súd prvej inštancie správne v tomto smere poukázal na skutočnosť, že zo samotných emailových správ žalobcu tieto zákonné podmienky nevyplývajú. Skutočnosť, že žalobca ako dodávateľ nesplnil svoje zákonné povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 632 Obč. zákonníka ako zhotoviteľovi diela, ktoré nebolo vykonané na počkanie vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky a v ňom podrobne popísať predmet diela, jeho rozsah, akosť , cenu za vykonanie diela ako aj čas zhotovenia, ocitol sa v obtiažnej dôkaznej situácii preukázať splnenie týchto podmienok. Žalobca túto svoju dôkaznú povinnosť v konaní neuniesol a súd prvej inštancie z toho vyvodil správny záver o tom, že medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo. V dôsledku svojej pasivity v konaní, tento neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal ani skutočnosť, aby dôvodnosť jeho nároku vyplývala z iného právneho titulu a to z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného na jeho úkor. Správne súd prvej inštancie poukázal na jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa 15.6.2017 na ktorom vyhlásil, že žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemá. Z tohto dôvodu považuje odvolací súd zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie za vecne správny a takto ho aj v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
12. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa trov konania. Plný úspech žalovaného v konaní zakladá tomuto právo na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 C.s.p.). Skutočnosť, na základe ktorej žalobca zakladá odvolaciu námietku teda poukázanie na to, že predmetom konania je drobný spor bola v čase účinnosti bývalého procesného predpisu, teda Občianskeho súdneho poriadku právne významnou skutočnosťou v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p.. Terajší procesný predpis teda Civilný sporový poriadok túto úpravu neprevzal. Navyše v rozhodnutí súdu prvej inštancie bolo rozhodnuté iba o celkovom pomere nároku na náhradu trov konania žalovaného a nie o výške týchto trov. Z tohto pohľadu teda ani samotná skutočnosť, že ide o drobný spor nemala vplyv na samotný pomer v akom súd priznáva náhradu trov konania. O výške týchto trov bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím súdom prvej inštancie.
13. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a aj pre túto úpravu platí vyššie uvedená zásada nároku úspešného účastníka na náhradu trov konania proti účastníkovi neúspešnému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.