Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_5Co-304-2017.pdf
PDF · 85.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/304/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Ingrid Doležajovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, A., o zaplatenie sumy 6.240,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 7. júla 2017 č. k. 6Csp/90/2017-43, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby ako aj výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
V časti týkajúcej sa výroku o povolení splátok priznanej istiny s príslušenstvom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 07.07.2017 č. k. 6Csp/90/2017-43 pri právnom posúdení podľa § 269 ods. 2, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, 3, § 506 Obch. zák., § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39, § 517 ods. 2 Obč. zák., § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 6.240,74 eura, úrok v sume 238,38 eura, úroky z omeškania v sume 4,72 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 6.240,74 eura od 23.03.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplateného úroku v sume 238,38 eura od 23.03.2017 do zaplatenia a poplatok za poistenie v sume 5,32 eura.
2. Takto priznanú istinu spolu s príslušenstvom súd povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach po 200 eur splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením, čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
3. Vo zvyšku súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnej výške, pretože bol v tomto spore úspešný v celom rozsahu.
5. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej sume 6.700 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný prestal poskytnutý úver žalobcovi riadne splácať, žalobca ho predčasne zosplatnil ku dňu 22.03.2017. Ku dňu zosplatnenia tohto úveru žalovaný zaplatil žalobcovi na splátkach celkovo sumu 459,26 eura. Následne rozdiel medzi týmito dvoma sumami (6.700 - 459,26), t. j. sumu 6.240,74 eura
zaviazal súd žalovaného žalobcovi zaplatiť, pretože išlo o zostatok žalobcom poskytnutého a žalovaným nesplateného úveru, ktorý je povinný žalovaný žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť.
6. Pokiaľ ide o povolené mesačné splátky priznanej istiny spolu s príslušenstvom v sume po 200 eur žalovanému, tak súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal iba na rodinné pomery žalovaného a obsah ust. § 232 ods. 4 CSP.
7. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., v spojení s § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože žalobca si ho uplatnil dôvodne od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru, ku ktorému zo strany žalobcu došlo dňa 22.03.2017, t. j. žalobcovi bol priznaný príslušný úrok z omeškania ročne od 23.03.2017 do zaplatenia.
8. Ohľadne uplatneného úroku z omeškania ročne do výšky 11,90 % zo sumy 6.240,74 eura od 23.03.2017 až do zaplatenia, t. j. vo zvyšku súd prvej inštancie podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi stranami tohto sporu totiž považoval za zmluvu spotrebiteľskú, ktorá sa spravuje ust. § 52 Obč. zák., v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa ako jednej zo zmluvných strán. Je pravdou, že úroky predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, avšak povinnosť platiť úroky z úveru má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí iba do zosplatnenia úveru. Po zosplatnení úveru totiž nastupujú sankčné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Kumulácia úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania by potom predstavovala neúmernú a neprijateľnú záťaž pre žalovaného.
9. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o povolení splátok podal včas odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu, aby podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu. Zároveň žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. V danom prípade je daný odvolací dôvod, pretože napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Nárok na zaplatenie úroku v zmysle § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obch. zák., trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia § 503 ods. 3 cit. zák., strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t. j. dobu počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchýlne. Vzhľadom na to, že úroky z úveru a úroky z omeškania v súvislosti so splácaním úveru sú dva odlišné právne inštitúty, má veriteľ jednak nárok na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1). Úprava týchto druhov úrokov je podporná a preto je rozhodujúce, ako sa strany v zmluve o úvere dohodli. Vychádzajúc z ust. § 497 Obch. zák., obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nie je možné stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru omeškanie dlžníka neovplyvňuje. Odstúpením od zmluvy (§ 506 Obch. zák.) zmluva od počiatku nezaniká a preto naďalej trvá právo veriteľa, a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Zákonné úroky z omeškania potom od splatnosti pohľadávky nenahradzujú úroky, ktoré si navzájom strany dohodli. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS v Žiline zo dňa 31.01.2017 č. k. 11Co/12/2017-90 a NS ČR č. l. 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014.
11. K rozhodnutiu o povolení splácať dlh žalovanému v mesačných splátkach po 200 eur mesačne poukázal na aktuálnu judikatúru, konkrétne rozsudok KS v Trnave, č. k. 24Co/322/2016-85 zo dňa 01.03.2017 a uznesenie KS v Žiline zo dňa 22.02.2017 č. k. 7Co/33/2017-62. Tým, že súd priznal žalovanému možnosť splácať priznanú istinu a príslušenstvo v mesačných splátkach po 200 eur, postupoval súd v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne znevýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Nemožno prihliadať iba na záujmy jednej zo strán sporu.
12. Pri povolenej výške mesačných splátok, žalovaný uhradí iba istinu žalobcovi za takmer tri roky. Splnenie celého dlhu tak bude trval neúmerne dlho a žalovanému narastú úroky z omeškania, čo nie je v jeho prospech.
13. Súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, pretože sa vôbec nezaoberal zisťovaním majetkových pomerov žalovaného.
14. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach výrokov procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zostaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie pred odvolacím súdom sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. V prejednávanej veci odvolací súd, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil zamietajúci výrok prvoinštančného rozsudku, ktorým žalobcovi nebol priznaný uplatnený 11,90 % ročný úrok z nezaplatenej istiny 6.240,74 eura po zosplatnení predmetného úveru, t. j. od 23.03.2017 až do zaplatenia, ale žalobcovi súd počnúc od tohto dátumu priznal iba nárok na sankčný úrok z omeškania vo výške 5 % až do zaplatenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že súd prvej inštancie v tejto časti v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 517 ods. 2 Obč. zák.), resp. vykonávacieho predpisu (vyhl. č. 87/1995 Z. z.). Aj podľa názoru odvolacieho súdu povinnosť platiť dohodnuté úroky zo zmluvy o úvere je determinovaná v prípade jednostranného zosplatnenia úveru podľa § 506 Obch. zák., takýmto dátumom zosplatnenia, pričom po tomto dátume nastupuje povinnosť dlžníka, ktorý je v omeškaní so splácaním jednotlivých splátok, popri istine platiť aj sankčný úrok z omeškania, ktorého výška bola v inkriminovanom čase v tejto prejednávanej veci 5 %. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ak by došlo k dohode medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spotrebiteľ má popri úrokoch z omeškania platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky z úveru od zosplatnenia až do splatenia úveru, takáto dohoda by spôsobovala značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, ktorého postavenie by výrazne zhoršovala a tak by vyvolávala hmotnú nerovnováhu v neprospech slabšej strany, ktorou určite spotrebiteľ je. Takýto výklad považuje za ústavne akceptovateľný a Ústavný súd SR (uznesenie IV.ÚS/476/2012-84 z 18.09.2012). Odvolací senát 5Co Krajského súdu v Nitre svoje stanovisko ohľadne priznania nároku na úrok z úveru, ktorý nárok je daný iba do vyhlásenia jednostrannej splatnosti úveru veriteľom, zhodne prezentuje, resp. prezentoval aj v obdobných spotrebiteľských sporoch. V ďalšom odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na obsah odôvodnenia zamietajúceho výroku žaloby žalobcu vo zvyšnej časti, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) ako aj obsah rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo/143/1998.
18. Pokiaľ ide o žalobcom napadnutú časť výroku prvoinštančného rozsudku o povolení mesačných splátok v sume 200 eur žalovanému pri splácaní priznanej istiny a príslušenstva žalobcovi, tak tu sa odvolací súd stotožňuje s námietkami odvolateľa, že v tejto časti sa napadnutý rozsudok vyznačuje nedostatočným zistením skutkového stavu.
19. Súd prvej inštancie odôvodnil priznanie výšky predmetných mesačných splátok žalovanému iba s odkazom na obsah ust. § 232 ods. 4 CSP a konštatovaním, že bol vzatý zreteľ na pomery žalovaného. Takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku o povolení splátok nespĺňa kritérium „presvedčivosti“ odôvodnenia rozsudku, čo je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP.
20. Aj keď v zásade platí to pravidlo, že ak je v rozsudku uložená povinnosť, je strana, ktorej bola táto povinnosť uložená, povinná ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 CSP), v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu (§ 232 ods. 4 CSP). Dlhšiu lehotu, pri peňažných plneniach, t. j. povolenie mesačných splátok súd vždy určuje s prihliadnutím na okolnosti, resp. špecifiká danej prejednávanej veci. Hľadiská pre úvahu súdu, či a v akej výške má vôbec žalovanému výhodu splátok priznať, sa musia odvíjať od takých kritérií, ako sú výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a zároveň aj v konaní prejavená snaha žalovaného o plnenie záväzku voči žalobcovi. Taktiež pri povoľovaní týchto splátok musí brať súd zreteľ aj na postavenie žalobcu ako finančnej inštitúcie poskytujúcej úvery svojimi klientom v mesačných splátkach v tom smere, či priznanie povolených mesačných splátok neprimerane nezasiahne do jeho majetkových pomerov. Takisto aj na strane žalovaného súd preverí doteraz nepreverené pomery, na základe ktorých mu vlastne boli povolené mesačné splátky po 200 eur. Pomermi na strane žalovaného má odvolací súd na zreteli pomery majetkové, bytové a sociálne.
21. Až po doplnení skutkového stavu v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne rozhodne o priznaní, resp. nepriznaní mesačných splátok už právoplatnej istiny spolu s jej príslušenstvom, pričom svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite a v súlade s § 220 ods. 2 CSP aj odôvodnení.
22. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).
23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).