Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41CoSr-9-2018.pdf
PDF · 98.81 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoSr/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobkyne H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX/XX, XXX XX L., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO:47 234 466 proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:35 724 803, zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24Csr/4/2016-148 zo dňa 10.mája 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24Csr/4/2016-148 zo dňa 10.mája 2018 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.12.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. G09090297 z dôvodu, že rozhodcovskú zmluvu, na podklade ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovského súdu je nutné považovať za neplatnú podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z. z., z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, a na ktoré nemá žalovaný nárok podľa § 45 ods. 1 písm. i/, j/, a k/ zák. č. 355/2014 Z. z. a z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, a na ktoré nemá žalovaný nárok s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. l/ zák. č. 335/2014 Z.z.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. G09090297 zo dňa 4.7.2014 bol žalobkyni ako žalovanej v rozhodcovskom konaní doručený dňa 23.10.2014. Keďže žalobkyňa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na súde dňa 27.12.2016, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej 60-dňovej lehoty v zmysle § 41 zák. č. 244/2002 Z. z. stanovenej na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, počítanej odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania a keďže v konaní nebolo preukázané podanie žaloby v lehote na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku stavenej v § 46 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z., súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP). So záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol s odôvodnením, že bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty sa žalobkyňa nestotožňuje, nakoľko pri posudzovaní včasnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné prihliadať aj na ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku platného a účinného v čase doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Liškom, sp. zn. EX 700/2015 prebiehajúcej na podklade rozhodcovského rozsudku, o zrušenie ktorého sa žalobkyňa podanou žalobou domáha, ktoré zakotvuje oprávnenie povinného na podanie žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v exekučnom konaní. Toto oprávnenie je povinný využiť v lehote na podanie námietok proti exekúcii, teda do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom uvedené sa okrem daného ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku spravuje aj príslušnými ustanoveniami zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ust. § 73 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Z uvedeného vyplýva, že zmeškanie 30-dňovej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 41 zák. č. 244/2002 Z. z. je nesprávne, nakoľko na prejednávaný prípad v otázke lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné aplikovať ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku a § 73 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, okrem iných aj ust. § 46 ods. 3,ktorý výslovne odkazuje na oprávnenie povinného na podanie takejto žaloby v lehote 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie vedenej na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku bolo žalobkyni doručené dňa 13.12.2016, k podaniu žaloby došlo dňa 27.12.2016, teda na 14-ty deň odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Uvedené závery potvrdzuje aj početná judikatúra, z ktorej poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.8.2017 sp. zn. 43CoR/8/2017-93, 16Co/50/2016-80 zo dňa 30.5.2017. Na základe uvedených skutočností poukazuje na to, že v prípade lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ide o procesnú podmienku, ktorej splnenie je povinný súd skúmať ex offo.
4. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, žalobkyňa odvolaním napáda aj tento výrok, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej, v predmetnom prípade od prvého výroku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zmenil a rozhodcovský rozsudok zrušil, zároveň rozhodol, že žalovaný nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania a žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v pomere 100%.
5. Vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne podané nebolo.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu podľa § 379, 380 ods. 1 a 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa ust. § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
7. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobkyňa podala na okresný súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. so sídlom Sienkiewičova 14, 811 09 Bratislava, IČO:35 862 882 vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. G 09090297 zo dňa 4.7.2014. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyňa v pozícii žalovaného zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 578,07 eur, spolu s úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou a trovami konania.
8. Podľa fotokópie doručenky založenej na č. l. 103 spisu prevzala žalobkyňa rozhodcovský rozsudok dňa 23.10.2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na súde dňa 27.12.2016.
9. Podľa § 41 ods.1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
10. Podľa § 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.
11. Podľa § 243d) ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
12. Podľa ods. 2 cit. ust. na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
13. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis, len ak to tento zákon výslovne ustanovuje.
14. Podľa § 46 ods. 3 cit. zákona, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.
15. Podľa § 73 ods.1 cit. zák., ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
16. Podľa ods.2 cit. ust. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
17. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobkyne z dôvodu oneskoreného uplatnenia práva na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol.
18. Aj keď nárok žalobkyne vychádza z prechodných ustanovení Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý bol zavedený do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 335/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2015 a v § 73 upravilo rôzne situácie, ku ktorým môže dôjsť z dôvodu, že rozhodcovské rozsudky do dátumu 31.12.2014 vydávali výlučne rozhodcovské súdy zriadené podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré jediné mali právomoc veci podané na rozhodcovské súdy rozhodovať, je v prejednávanej veci nevyhnutné najskôr ustáliť, či si žalobkyňa uplatnila na súde právo na zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo či bol rozhodcovský rozsudok vydaný a konanie o ňom skončené podľa zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014.
19. Formulácia prechodných ustanovení v Zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súvisí práve so zavedením nových podmienok pre rozhodovanie spotrebiteľských sporov spotrebiteľským rozhodcovským súdom, aj keď ich cieľom je použiť tento zákon aj na rozhodcovské konania, ktoré začali pred dátumom 01.01.2015, pokiaľ ich predmetom je spor spĺňajúci znaky spotrebiteľského sporu a pokiaľ tieto neboli do 31.12 2014 skončené a pokračuje sa v nich po transformácii pôvodných rozhodcovských
súdov na spotrebiteľské rozhodcovské súdy a tiež za podmienok, že plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného podľa zák. č. 244/2014 Z.z. o rozhodcovskom konaní začalo, ale neskončilo pred dátumom 01.01.2015. Zároveň sú v nich stanovené podmienky, za ktorých môže v takýchto veciach konať.
20. Z ust. § 73 ods.1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, že len ak nie je ďalej ustanovené inak, sa jeho ustanovenia použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015, pričom právne účinky úkonov, ktoré už v rozhodcovskom konaní začatom pred 01.01.2015 boli v rozhodcovskom konaní vykonané, zostávajú zachované. Z obsahu tohto ustanovenia nesporne vyplýva, že zákonodarca mal na mysli tie rozhodcovské konania, ktoré síce začali pred 01.01.2015, avšak neboli ešte ukončené rozhodcovským rozsudkom, ktorý by nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda v ktorých je nevyhnutné za podmienok stanovených v Zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pokračovať.
21. Z ods. 2 cit. ust. vyplýva, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 01.01.2015 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Z jeho obsahu je tak zrejmé, že takáto lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá bola stanovená na 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní mohla síce začať plynúť pred 01.01.2015, avšak k dátumu 31.12.2014, resp. 01.01.2015 ešte neuplynula, a teda trvala a jej koniec pripadol až na dátum po 01.01.2015.
22. Tá skutočnosť, že v ods. 2 § 73 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je odkaz aj na § 46 ods.3 tohto zákona, v ktorom je upravená možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v priebehu exekučného konania, nemá automaticky za následok to, že každý rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom bude môcť byť kedykoľvek preskúmaný postupom podľa § 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, na ktorý ust. § 46 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní odkazuje, ak účastník rozhodcovského konania podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v behu 15-dennej lehoty na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie, vedenej na jeho podklade ako exekučnom titule.
23. Ak aj je žalobkyňa v prejednávanej veci spotrebiteľom a v lehote 15 dní podala podľa cit. ust. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd (ktorú skutočnosť v konaní nepreukázala a tvrdila ju len v odvolaní), je pre posúdenie jej opodstatnenosti relevantné to, či rozhodcovské konanie právoplatne skončilo do 31.12.2014, a teda či bol rozsudok vydaný rozhodcovským súdom v konaní začatom a aj skončenom podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a či žalobkyni ako účastníkovi rozhodcovského konania uplynula lehota stanovená v § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku do 31.12.2014.
24. Je treba zdôrazniť, že ust. § 48 ods.2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 obsahuje totiž odkaz na poznámku 4ead), a teda na zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a nie na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a navyše z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že len vtedy exekútor poučí povinného v upovedomení o začatí exekúcie o tom, že má možnosť podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu, ak týmto osobitným predpisom je práve Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a ak bolo rozhodnutie, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia, vydané v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. To je dôvod, pre ktorý mu ukladá aj povinnosť priložiť k upovedomeniu o začatí exekúcie vzor žaloby podľa osobitného predpisu, ktorým podľa odkazu pod č. 4g je opäť Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a nie Zákon o rozhodcovskom konaní.
25. Z prechodných ustanovení § 243d) ods.1 k úpravám účinným od 01.01.2015 obsiahnutých v Exekučnom poriadku je zrejmé, za akých podmienok je možné začať exekučné konania, pre ktoré platia podmienky a lehoty stanovené v zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom z ods. 2 § 243d) Exekučného poriadku vyplýva, že len na tie exekučné konania, ktoré sú vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014, ktoré neboli ukončené k 01.01.2015.
26. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s tvrdeniami žalobkyne v podanom odvolaní o tom, že by bol okresný súd pri právnom posúdení veci a pri zamietnutí žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku postupoval v rozpore s § 46 ods.3 Exekučného poriadku, pretože toto ustanovenie nie je možné na prejednávanú vec, keďže bol rozhodcovský rozsudok vydaný v konaní podľa zák. č. 244/2002 Z.z. do 31.12.2014, a nie podľa Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní upravenom zák. č. 335/2014 Z.z. účinnom až od 01.01.2015, aplikovať. Podstatné však je, že rozhodcovské konanie začaté podľa zák. č. 244/2002 Z.z. bolo nielen právoplatne skončené, ale žalobkyni do nadobudnutia účinnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uplynula týmto zákonom stanovená lehota 30 dní na to, aby sa mohla úspešne domáhať jeho zrušenia žalobou na všeobecnom súde.
27. Nie je preto možné súhlasiť ani s tým tvrdením žalobkyne, že by sa na prejednávanú vec vzťahovali prechodné ustanovenia Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože podstatná v § 73 ods.2 tohto zákona je tá časť ustanovenia, z ktorej jednoznačne vyplýva, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku síce mohla začať plynúť pred dátumom 01.01.2015, avšak musela trvať aj po tomto dátume, čo v prejednávanej veci splnené nebolo. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku totiž žalobkyni uplynula ešte pred termínom 01.01.2015, preto na prejednávanú vec nie je možné aplikovať prechodné ustanovenia Zákona o o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
28. Žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a.s. dňa 23.10.2014 a podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní mala na podanie návrhu na jeho zrušenie zákonom stanovenú lehotu 30 dní. Žalobkyňa tak mala podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku do 24.11.2014, čo neurobila.
29. Ak žalobkyňa podala na súd žalobu až dňa 27.12.2016 t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 30 dní na jej podanie, uplatnila si právo na zrušenie rozhodcovského rozsudku neskoro, v dôsledku čoho nemohol na takto uplatnené právo okresný súd prihliadnuť.
30. V prejednávanej veci žalobkyni právo na podanie žaloby v lehote 14 dní, ktorú jej poskytuje Exekučný poriadok v § 48 ods. 2 účinného až od 01.01.2015, t.j. v lehote na podanie námietok voči upovedomeniu o začatí exekúcie na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nevzniklo. Podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa právnych predpisov platných a účinných od 01.01.2015 by mohla žalobkyňa len za takých podmienok, ak by lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola pre ňu plynula aj po dátume 01.01.2015.
31. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 CSP potvrdil.
32. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní voči žalobkyni úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2, v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.
33. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).