Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/47/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: L. Š., E.. Š., O.. XX.XX.XXXX, G. N. XXXX/XX, XXX XX G., R. P. Z. X. C. XXXX/X, XXX XX U., občianka SR, zast. Advokátskou kanceláriou KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 19 720,58 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 4 654,63 Eur z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca je povinný n a h r a d i ť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 (ďalej len ako VÚB, a.s.“), ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej len ako „Consumer Finance Holding“) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.02.2018 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 19 720,58 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 09.06.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a to na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 11.09.2013 spoločnosť Consumer Finance Holding so žalovanou uzatvorili Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 20 000 Eur, ktorú mala žalovaná splácať v 120 mesačných splátkach v sume 322,27 Eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 37 220,40 Eur (ďalej len ako „Zmluva o pôžičke“). Do dňa podania žaloby uhradila žalovaná sumu 4 934,05 Eur. Nakoľko žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, žalovaná bola listom dňa 27.02.2015 vyzvaná na úhradu dlžných splátok, pričom bola upozornená na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko nedošlo k úhrade dlžných splátok ani v dodatočnej lehote, žalobca dňa 19.05.2015 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 03.06.2015, pričom právo zosplatniť úver vyplýval žalobcovi z bodu 12.4 Zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pôžičke a toto oznámenie bolo žalovanej zasielané obyčajnou zásielkou. Zákonné úroky z omeškania si žalobca uplatňuje od šiesteho dňa nasledujúceho po predmetnom oznámení o zosplatnení úveru žalovanej, kedy sa zásielka v zmysle čl. 15 Zmluvných podmienok považuje za doručenú piatym dňom po dni, kedy bola písomnosť daná na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu v sume 2 453,48 Eur si žalobca neuplatňuje. Žalobca si okrem istiny a úrokov uplatňuje aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 13,20 Eur.

2. K žalobe podanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu priložil žalobca Žiadosť žalovanej o poskytnutie pôžičky zo dňa 11.09.2013 (ďalej len ako „Žiadosť o pôžičku“), nepodpísané Podmienky k zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky, platné od 15.06.2012 (ďalej len ako „Podmienky k zmluve“), nedatované Oznámenie Consumer Finance Holding resp. Slovenskej požičovne žalovanej - potvrdzujúci list (ďalej len ako „Potvrdzujúci list“), Predžalobnú upomienku Consumer Finance Holding zo dňa 27.02.2015 adresovanú žalovanej (ďalej len ako „Predžalobná upomienka“) spolu s dokladom o odoslaní žalovanej, Prehľad splátok a úhrad od 27.09.2013 do 31.12.2017 (ďalej len ako „Prehľad platieb“), Oznámenie Consumer Finance Holding zo dňa 03.06.2015 o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (ďalej len ako „Oznámenie o zosplatnení“)- bez dokladu o odoslaní resp. doručení žalovanej a nepodpísané Zmluvné podmienky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby - občanov (ďalej len ako „Zmluvné podmienky“).

3. Na výzvu súdu zo dňa 12.03.2018 na predloženie dôkazu o doručení Oznámenia o zosplatnení pohľadávky žalovanej právny zástupca VÚB, a.s. podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.03.2018 oznámil, že predmetné oznámenie bolo žalovanej doručované len obyčajnou zásielkou, pričom žalovaná sa o zosplatnení úveru mohla dozvedieť najneskôr doručením žaloby. Začiatok plynutia úrokov z omeškania dňom 09.06.2015 zdôvodnil čl. 13 bod 13.2 Zmluvných podmienok, kedy sa písomnosť považuje za doručenú piatym dňom, kedy bola daná písomnosť na poštovú prepravu, pričom Oznámenie o zosplatnení úveru bolo vyhotovené dňa 03.06.2015 a piaty deň tak pripadá na 08.06.2015 a teda žalovaná sa do omeškania dostala dňom 09.06.2015.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.05.2018, v ktorom uviedla, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Žalovaná ma za to, že medzi stranami sporu nebola platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Dvojstranná zmluva sa skladá z dvoch jednostranných úkonov - prvým je návrh na uzavretie zmluvy a druhým je prijatie návrhu zmluvy (akceptácia). Akceptáciou ako prejavom vôle dáva adresát navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Vznik zmluvy predpokladá riadne a včasné prijatie ponuky v celom rozsahu a bez výhrad. Žalovaná namietla, že by podanie žalobcu - Potvrdzujúci list predstavoval akceptáciu jej Žiadosti o pôžičku, nakoľko sa obsah Potvrdzujúceho listu nezhoduje s obsahom jej Žiadosti o pôžičku. Žiadosť o pôžičku obsahovala len údaj o požadovanej sume 20 000 Eur a o počte splátok 120, pričom predmetná žiadosť okrem tohto už neobsahuje žiadne zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Potvrdzujúci list obsahuje iné údaje než Žiadosť o pôžičku - výšku mesačnej splátky 310,37 Eur resp. 322,27 Eur s poistením. Žalovaná má za to, že nedošlo ku konsenzu, pričom Potvrdzujúci list je potrebné považovať za nový návrh zo strany žalobcu. Poukázala ďalej na rozpor, keď Žiadosť o pôžičku neobsahovala žiadne číselne označenie, avšak Potvrdzujúci list hovorí o žiadosti o poskytnutie pôžičky č. XXXXXXX. V Potvrdzujúcom liste chýba dátum jeho vyhotovenia a teda nie je zrejmé, kedy bol vyhotovený a žalobca ani nepreukázal, či vôbec a kedy mal Potvrdzujúci list zaslať žalovanej. Potvrdzujúci list podpísaný výlučne žalobcom nemožno považovať za výslovný súhlas spotrebiteľa s úverovými podmienkami v ňom uvedenými. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaná namietala, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere a preto poskytnuté finančné plnenie je bezdôvodným obohatením na strane žalovanej. Vychádzajúc z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.06.2015 mala žalovaná za to, že v tento deň sa žalobca dozvedel, že má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaná vzniesla námietku premlčania, kedy sa potom právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčalo ku dňu 04.06.2017, teda ešte pred podaním žaloby. Žalovaná ďalej pre prípad, že by súd dospel k záveru o platnom uzavretí zmluvy, uviedla, že tak Žiadosť o pôžičku a ani Potvrdzujúci list neobsahovali žiadne zmluvné ustanovenie, ktoré by upravovalo oprávnenie žalobcu k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. Toto oprávnenie je uvedené len v Zmluvných podmienkach. Žalovanej nebola doručená ani predžalobná upomienka ani Oznámenie o zosplatnení. Žalovaná ďalej namietla, že nebola oboznámená so žiadnym z dokumentov uvedených v čl. IX Žiadosti o pôžičky (Vyhlásenia klienta). Žalobca v konaní nepredložil dokumenty v zmysle čl. XII Žiadosti o pôžičky, ktoré žalovaná naviac považuje za neprijateľné podmienky a preto žalobca nemá nárok ani na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Žalobca ani nepreukázal, že by žalovanú písomne upozornil na omeškanie a možnosť zosplatniť úver podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaná ďalej namietla, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani konečnú splatnosť úveru a výšku RPMN. Ďalej poukázala na zmätočnosť údajov v Potvrdzujúcom liste pri údaji o výške mesačnej splátke 310,17 Eur, resp. 322,27 Eur s poistením, pričom žalobca nepreukázal dojednanie poistenia schopnosti splácať pôžičku a žalovaná považuje bod VIII Žiadosti o pôžičku za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takisto žalovaná namietla aj nárok na náklady na vymáhanie, kedy žalobca neuviedol, na základe akého zmluvného dojednania si tento nárok uplatňuje.

5. V replike doručenej tunajšiemu súdu dňa 15.06.2018 VÚB, a.s. uviedla, že so skutočnosťami uvedenými vo vyjadrení žalovanej sa nestotožňuje a je toho názoru, že pri uzatváraní právneho úkonu boli dodržané všetky zákonné postupy, teda že žalovaný adresoval žalobcovi žiadosť (návrh na uzatvorenie právneho úkonu), ktorý bol následne po posúdení zo strany žalobcu prijatý a schválený. VÚB, a.s. zdôraznila, že súčasťou vypĺňanej žiadosti boli aj podmienky k zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky, kde v bodoch 2 a 3 sú uvádzané hodnoty výšky splátok a RPMN, určované na základe požadovanej pôžičky a zvoleného počtu mesačných splátok. Žalovaná sa tak mohla a mala pri vyplnení žiadosti s týmito podmienkami oboznámiť a na ich základe si zvoliť požadovanú výšku pôžičky, čo aj urobila. Právne a skutkové posúdenie prípadu protistranou by bolo na mieste, pokiaľ by žalobca neschválil žiadosť žalovaného v ním požadovanom rozsahu - žalobca v plnom rozsahu prijal návrh žalovanej a teda poskytol jej pôžičku vo výške 20 000 Eur so splácaním po dobu 120 mesiacov. VÚB, a.s. je toho názoru, že nedošlo k premlčaniu nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3 ročnej premlčacej doby, nakoľko premlčacia doba nemohla plynúť od splatnosti prvej nezaplatenej splátky - rozhodujúcou pre posúdenia premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Ohľadom práva žalobcu zosplatniť úver, poukázala VÚB, a.s. na čl. 12 bod 12.4 Zmluvných podmienok. V prípade, že by sa súd nestotožnil s jej argumentáciou, je súd povinný skúmať premlčanie pri každej splátke. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, poukázala na bod 13.6 Zmluvných podmienok, kedy sú náklady určené percentuálnym podielom 13,20 % zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad poukazovaných žalovanou po dátume zosplatnenia pohľadávky (ak napr. žalovaná dňom 12.04.2016 vykonala úhradu 100 Eur, 13,20 % z uvedenej sumy predstavuje hodnotu 13,20 Eur). Zmluvné podmienky boli žalovanou riadne podpísané, teda mala vedomosť o tom, že žalobca má právo požadovať náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky. Súčasne VÚB, a.s. oznámila, že žalovaná pohľadávka bola postúpená na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154 (pozn. súdu nesprávne obchodné meno) a preto navrhla, aby do konania na jej miesto žalobcu vstúpila táto spoločnosť s tým, že návrh na zmenu účastníka konania spolu s predložením všetkých relevantných príloh k návrhu vrátane súhlasu so vstupom do konania predloží súdu nový žalobca.

6. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 18.07.2018 žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zotrvala na svojej predošlej argumentácii a na vznesenej námietke premlčania s tým, že hoci žalobca tvrdí, že súčasťou žiadosti boli aj Podmienky k zmluve, ktoré obsahujú hodnotu výšky splátok a RPMN, s týmito žalovaná nebola oboznámená. Zdôraznila tiež, že Podmienky k zmluve neboli so žalovanou individuálne dojednané. Vo vzťahu k uplatneným nákladom na mimosúdne vymáhanie pohľadávky taktiež namietla, že by sa oboznámila so Zmluvnými podmienkami, ktoré naviac považuje za neprijateľné zmluvné podmienky a žalobca nepreukázal reálne náklady vzniknuté žalobcovi s takýmto vymáhaním pohľadávky.

7. Dňa 12.09.2018, t.j. v deň vytýčeného termínu pojednávania, doručil JUDr. Ján Šoltés, právny zástupca spol. Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154 (ďalej len ako „Intrum Slovakia“) súdu podanie, v ktorom oznámil, že došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky a jej príslušenstva zo spoločnosti VÚB, a.s. na spoločnosť Intrum Slovakia, ktorá súhlasí so zmenou na strane žalobcu a zároveň doložil aj listiny preukazujúce postúpenie žalovanej pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia a preto žiadal súd o pripustenie zmeny žalobcu na túto spoločnosť a žiadal, aby po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zmene žalobcu súd vo veci rozhodol bez účasti nového žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súčasne uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní dňa 12.09.2018. V časti o zaplatenie sumy 4 654,63 Eur s prísl. zobral žalobu späť a žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy 15 065,95 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 09.06.2015 do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania.

8. Na pojednávanie dňa 12.09.2018 sa dostavil právny zástupca žalovanej, avšak súd vzhľadom na podaný návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu, doručený súdu v deň pojednávania (avšak ešte pred pojednávaním), pojednávanie neotvoril a to z dôvodu potreby rozhodnutia o zmene účastníka na strane žalobcu.

9. Uznesením č.k. 19Csp/47/2018-124 zo dňa 20.09.2018, právoplatným dňa 24.09.2018 tunajší súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť VÚB, a.s. a do konania na jej miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia.

10. Dňa 24.10.018 sa vo veci konalo pojednávanie a to v neprítomnosti žalobcu (Intrum Slovakia) a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, pričom súhlasil s rozhodnutím vo veci bez ich účasti. Právny zástupca žalovanej uviedol, že sa pridržiava písomných podaní. Mal za to, že nárok je bezdôvodný. Podľa jeho názoru nedošlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke, nakoľko nedošlo k akceptácii návrhu žalovanej. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok len na bezdôvodné obohatenie, avšak tento nárok je už premlčaný. V prípade, že by sa súd nestotožnil s jeho názorom a mal by za to, že došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke, poukázal na to, že táto Zmluva o pôžičke nespĺňa zákonné náležitosti, kedy chýbajú viaceré zákonné náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nemal ani oprávnenie na okamžité zosplatnenie úveru. Ak žalobca poukazuje na Zmluvné podmienky, s týmito nebola žalovaná oboznámená a žalobca nepredložil v spore Zmluvné podmienky. Žalobca tiež nepreukázal doručenie okamžitého zosplatnenia úveru žalovanej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd žalobu zamietol.

11. Podľa 151 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

12. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa § 43a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč. Z.“) v znení neskorších predpisov, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

14. Podľa § 43c Obč. Z. v znení neskorších predpisov, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

15. Podľa § 44 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

16. Podľa § 44 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

17. Podľa § 100 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

18. Podľa § 107 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

19. Podľa § 107 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

20. Podľa § 122 Obč. Z., lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

21. Podľa § 52 Obč. Z. v znení účinnom do 31.03.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Obč. Z v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 Obč. Z v znení účinnom do 31.05.2014, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 Obč. Z v znení účinnom do 31.05.2014, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 5 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 53 ods. 9 Obč. Z v znení účinnom do 31.05.2014, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

27. Podľa § 565 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

30. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

31. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

32. Podľa § 9 ods. 7 (prvá veta pred bodkočiarkou) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona.

33. Podľa § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

34. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa), od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.

35. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38.Za nesporné medzi stranami sporu súd považoval nasledovné skutočnosti: a) dňa 11.09.2013 podpísala žalovaná Žiadosť o pôžičku na sumu 20 000 Eur, pri počet splátok 120; b) predchodca žalobcu, Consumer Finance Holding poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 20 000 Eur; c) žalovaná zaplatila predchodcovi žalobcu sumu 4 934,05 Eur; d) v zmysle § 151 aj skutkové tvrdenie žalovanej o nedoručení Potvrdzujúceho listu žalovanej; e) v zmysle § 151 aj skutkové tvrdenie žalovanej o v spore nepredložených listinách, ktoré mali podľa Zmluvy o pôžičke tvoriť jej neoddeliteľné prílohy ako aj o neoboznámení sa žalovanou s týmito listinami pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke.

39. Za sporné medzi stranami sporu považoval súd nasledovné otázky: (i) či bola alebo nebola platne uzavretá Zmluva o pôžičke; (ii) či je alebo nie je nárok žalobcu premlčaný; (iii) či Zmluva o pôžičke spĺňa alebo nespĺňa zákonné náležitosti.

40. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v zmysle § 204 CSP, konkrétne Žiadosťou o pôžičku; Potvrdzujúcim listom; Predžalobnou upomienkou; dokladom o odoslaní Predžalobnej upomienky žalovanej; Prehľadom splátok; Oznámením o zosplatnení; Zmluvnými podmienkami a Podmienkami k zmluve.

41. V časti (4 654,63 Eur), v ktorej žalobca zobral žalobu späť, súd konanie v zmysle § 145 ods. 2 zastavil (výrok I.)

42. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.), nakoľko po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 15 065,95 Eur nie je možné priznať vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej.

43. Z listinného dôkazu Žiadosť o pôžičku vyplýva, že dňa 11.09.2013 žalovaná na vopred formulovanom tlačive Consumer Finace Holding požiadala Consumer Finance Holding o poskytnutie pôžičky (spotrebiteľského úveru) vo výške 20 000 Eur, pri počte splátok 120 (čl. VII). Iné zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy ( §9 a § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch) ako napr. výška a termíny splátok, konečná splatnosť pôžičky (úveru), výška úrokovej sadzby, RPMN, poplatky etc. v predmetnej Žiadosti o pôžičku uvedené nie sú. V zmysle čl. XII bod. 2 Žiadosti o pôžičku žalovaná prejavila vôľu byť viazaná zmluvou len za podmienok uvedených v zmluve („podpisom tejto žiadosti klient potvrdzuje slobodný a vážny prejav vôle uzatvoriť zmluvu o pôžičke za podmienok uvedených v žiadosti“). Články VIII až XII Žiadosti o pôžičku sú písané iným - takmer nečitateľne malým písmom, z ktorých napr. vyplýva, že podpisom žiadosti mala žalovaná súhlasiť s poistením splácať pôžičky (čl. VIII), a že žalovaná sa mala oboznámiť so zmluvnými podmienkami a prílohami k zmluve a že mala pre prípad nesplácania súhlasiť so zrážkami zo mzdy a mala tiež súhlasiť so zmluvnými pokutami a sankčnými úrokmi. (čl. IX).

44. Z listinného dôkazu Potvrdzujúci list nevyplýva, kedy bol tento list vyhotovený- vyplýva z neho, že k 27.09.2013 mala byť žiadosť žalovanej schválená. K žalobe nebol priložený doklad ani o doručení a ani len o odoslaní takéhoto listu (ktorý žalobca považuje za akceptáciu návrhu žalovanej na uzavretie Zmluvy o pôžičky) žalovanej. Predmetný Potvrdzujúci list, oproti Žiadosti o pôžičku, obsahuje nové resp. iné údaje, a to :

- celková suma pôžičky 37 220,40 Eur;

- celkové náklady spotrebiteľa 17 220,40 Eur;

- splátka 310,17 Eur;

- splátka s poistením 322,27 Eur;

- ročná úroková sadzba 14,90 %;

- RPMN 14,90 %;

- Priemerná hodnota RPMN 13,44 %;

- termín konečnej splatnosti 09/2023;

- splatnosť prvej mesačnej splátky nastane ku dňu 20.10.2013;

- splatnosť každej nasledujúcej splátky je v zmysle dohodnutých zmluvných ustanovení k 20-emu dňu príslušného mesiaca;

45. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 predmetného zákona. Podstatné náležitosti zmluvy musia byť výsledkom zhodné prejavu vôle oboch zmluvných strán a nemôže byť ich určenie a doplnenie ponechané na svojvôli veriteľa, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Kontraktačný mechanizmus uzatvárania zmlúv upravuje Obč. Z. v § 43a nasl., v zmysle ktorých ustanovení prijatie návrhu na uzavretie zmluvy (akceptácia) nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (t.j. doručením akceptácie) a týmto okamihom je potom zmluva uzavretá. Pokiaľ prijatie návrhu obsahuje zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh a na uzavretie zmluvy sa potom vyžaduje akceptácia zmeneného návrhu zo strany pôvodného navrhovateľa (v danom prípade žalovanej), pričom jeho mlčanie alebo jeho nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie nového návrhu.

46. Súd konštatuje, že žalobca k žalobe nepriložil aspoň doklad o odoslaní Potvrdzujúceho listu žalovanej. Žalovaná namietala, že žalobca nepreukázal, či vôbec a kedy mal Potvrdzujúci list zaslať žalovanej. Následne žalobca na toto skutkové tvrdenie žalovanej, ktorým poprela doručenie Potvrdzujúceho listu žalovanej, relevantne nereagoval - strohé konštatovanie právneho zástupcu žalobcu, že sa s názorom žalovanej nestotožňuje a že boli dodržané všetky zákonné postupy pri uzatváraní právneho úkonu súd nepovažuje za účinné popretie konkrétneho skutkového tvrdenia žalovanej, že je nebola doručená akceptácia návrhu, nakoľko žalobca bol povinný uviesť vlastné skutkové tvrdenia, t.z. kedy akceptáciu návrhu žalovanej doručil, alebo aspoň minimálne odoslal. Skutkové tvrdenie žalovanej o nedoručení akceptácie jej návrhu žalobcom tak súd v zmysle § 151 považoval za nesporné. Žalobca ani následne nepredložil doklad o odoslaní alebo doručení Potvrdzujúceho listu žalovanej. Súd mal preto za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o platnom uzavretí Zmluvy o pôžičky, nakoľko nepreukázal dodržanie kontraktačného mechanizmus v zmysle § 43a a nasl. Obč. Z..

47. Aj v prípade, že by žalobca preukázal (aspoň) odoslanie Potvrdzujúceho listu žalovanej (čo však nepreukázal), mohol by súd vyvodiť záver o tom, že bola platne uzavretá Zmluva o pôžičke len v tom prípade, ak by Potvrdzujúci list neobsahoval iné podstatné údaje, ako boli uvedené v návrhu (Žiadosti o pôžičku) žalovanej. Ako už však bolo vyššie uvedené, Potvrdzujúci list obsahoval množstvo ďalších údajov (najmä zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere) oproti obsahu návrhu žalovanej a preto by aj v prípade preukázania odoslania alebo doručenia Potvrdzujúceho listu žalovanej považoval súd Potvrdzujúci list za odmietnutie návrhu (Žiadosti o pôžičku) žalovanej a za nový návrh zo strany Consumer Finance Holding, kedy by sa následne pre platné uzavretie zmluvy vyžadovalo bezvýhradné prijatie takéhoto nového návrhu, čo tiež v spore preukázané nebolo, pričom v zmysle Obč. Z. mlčanie alebo nečinnosť žalovanej samy o sebe neznamenajú prijatie nového návrhu.

48. Pokiaľ ide argumentáciu žalobcu, že „súčasťou vypĺňanej Žiadosti o pôžičku boli aj podmienky k zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky, kde v bodoch 2 a 3 sú uvádzané hodnoty výšky splátok a RPMN, určované na základe požadovanej pôžičky a zvoleného počtu mesačných splátok a Žalovaná sa tak mohla a mala pri vyplnení žiadosti s týmito podmienkami oboznámiť“, súd uvádza, že z listinného dôkazu Žiadosť o pôžičku (čl. XII bod 3 vyplýva) vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou Žiadosti o pôžičku sú (i) Všeobecné obchodné podmienky, (ii) Formulár štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a (iii) Formulár informácie o finančnom sprostredkovaní. Takéto listiny s takýmito názvami však k žalobe neboli priložené - žalobca priložil k žalobe len (a) „Podmienky k zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky“ (Podmienky k zmluve), ktoré nie sú podpísané žalovanou ani predchodcom žalobcu a (b) „Zmluvné podmienky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby- občanov“ (Zmluvné podmienky), ktoré taktiež nie sú podpísané žalovanou ani predchodcom žalobcu. Žalovaná namietla, že nebola oboznámená so žiadnym z dokumentov uvedených v čl. IX Žiadosti o pôžičku (Vyhlásenia klienta) a že žalobca v konaní nepredložil dokumenty v zmysle čl. XII Žiadosti o pôžičku. Ani na toto skutkové tvrdenie žalovanej žalobca následne nereagoval a teda účinne toto skutkové tvrdenie žalovanej nepoprel a v spore ani následne nepredložil žalovanou podpísané „neoddeliteľné prílohy“ k zmluve (resp. k žiadosti). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/396/2014 zo dňa 10.02.2015, v ktorom súd skonštatoval, že v ust. § 273 ods. 1 uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku však podobné ustanovenie ako v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka neobsahuje, okrem ust. § 788 ods.3 Občianskeho zákonníka v prípade poistnej zmluvy. Časť zmluvy, uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, preto (okrem poistnej zmluvy) nemôže byť určená púhym odkazom na obchodné podmienky. Rovnako tento záver platí aj o zmluve spotrebiteľskej, ktorá je svojou povahou zmluvou občianskoprávnou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v ostatných prípadoch zmlúv uzavretých podľa Občianskeho zákonníka (vrátane spotrebiteľskej zmluvy) je vylúčené, aby sa všeobecné zmluvné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho preto plynie, že v prípade, pokiaľ zmluvné strany sa dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté v obchodných podmienkach, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto obchodné podmienky boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané. Súd tiež poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2011, sp.zn. 2Cdo 245/2010, v zmysle ktorého „Ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté a pre ktoré zákon vyžaduje písomnú formu, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné.“ Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že v spore žalobca nepredložil také listiny, ktoré podľa Žiadosti o pôžičku majú byť jej neoddeliteľnou súčasťou a listiny (s inými názvami), ktoré predložil, nie sú vôbec podpísané, musí súd opätovne konštatovať, že Potvrdzujúci list (aj keby bol doručený žalovanej, čo ale nebolo preukázané) nie je možné považovať za akceptáciu návrhu žalovanej na uzavretie Zmluvy o pôžičke a preto nemohlo dôjsť platne k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke. Keďže Zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá, nemohla byť platne uzavretá ani poistná zmluva a taktiež preto sa súd nezoberal ani spornou otázkou medzi stranami, či Zmluva o pôžičke spĺňa alebo nespĺňa zákonné náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za, že v dôsledku neplatného uzavretia Zmluvy o pôžičky predstavovalo poskytnuté finančné plnenie 20 000 Eur žalovanej bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Žalobca neuviedol presný dátum, kedy poskytol žalovanej finančné prostriedky v sume 20 000 Eur. Z potvrdzujúceho listu vyplýva, že Zmluva o pôžičke bola predchodcom žalobcu schválená 27.09.2013 a že splatnosť prvej splátky mala byť 20.10.2013, čo vyplýva taktiež z Prehľadu splátok, pričom z Prehľadu splátok vyplýva, že dňa 22.10.2013 bola prvá splátka vo výške 322,27 Eur zo strany žalovanej už pripísaná na účet Consumer Finance Holding. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že suma 20 000 Eur bola na bankový účet žalovanej pripísaná medzi 27.09.2013 (deň schválenia zmluvy podľa žalobcu) a 20.10.2013 (deň splatnosti prvej splátky) a teda k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej došlo najneskôr dňom 20.10.2013 a najneskôr dňom 21.10.2013 sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia mohlo uplatniť prvý raz. V zmysle § 107 ods. 2 Obč. Z. je objektívna premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia 3 roky a táto začína plynúť okamihom, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo a to bez ohľadu od subjektívnej vedomosti oprávneného o neoprávnenom majetkovom prospechu získanom na jeho úkor (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/143/2008 z 21.01.2009, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33 Odo/1136/2006 z 11.12.2008, rozsudok najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30 Cdo/2758/2006 z 14.08.2007) a pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je irelevantné, kedy (a či vôbec) sa stal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia splatným (rozsudok najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33 Odo/52/2005 z 14.12.2006). V zmysle § 122 ods. 2 Obč. Z. tak koniec premlčacej doby pripadol (najneskôr) na 21.10.2016. Žalovaná poukázala na to, že už dňa 03.06.2015 (deň Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) sa žalobca najneskôr dozvedel, že má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy sa potom právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčalo v rámci 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby ku dňu 04.06.2017. Pri bezdôvodnom obohatení platí dvojaká premlčacia doba. Okrem spomínanej objektívnej premlčacej doby (3 roky), platí aj dvojročná subjektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 1 Obč. Z.) a tá plynie od okamihu, kedy sa oprávnený na vydanie bezdôvodného obohatenia o obohatení dozvie, pričom za rozhodujúci subjektívny okamih sa považuje taký, kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých môže vyvodiť, že zmluva, na základe ktorej sa plnilo, je neplatná (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33 Odo/306/2005 z 27.03.2005, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo/3306/2007 z 30.09.2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.33Odo/83/2004 z 20.10.2004). Pre začatie plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby musí byť ale nepochybné a preukázané, že sa oprávnený na vydanie bezdôvodného obohatenia o neplatnosti zmluvy dozvedel, čo podľa názoru súdu v danom prípade nie je možné s istotou tvrdiť, tak ak to urobila žalovaná. Subjektívna lehota však plynie len v rámci 3-ročnej objektívnej premlčacej doby (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/143/2008 z 21.01.2009) a teda právo oprávneného na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr po 3-rokoch, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, bez ohľadu na to, či a kedy sa to oprávnený dozvie - v súdenej veci k uplynutiu objektívnej 3 -ročnej premlčacej došlo najneskôr dňa 21.10.2016 a žaloba bola na súde podaná až 23.02.2018, teda podstatne neskôr po uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej doby. Nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd v zmysle ust. § 100 ods. 1 Obč. Z. musel na námietku premlčania prihliadnuť a nemohol takto premlčané právo žalobcovi na vydanie zostatku istiny (15 065,95 Eur) priznať a preto súd žalobu zamietol. Súd je toho názoru, že nebolo možné žalobcovi priznať ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré v dôsledku nesplatenia istiny dlhu narastali a plynuli v čase, nakoľko počiatok plynutia premlčacej doby úrokov z omeškania je totožný s počiatkom plynutia premlčacej doby samotného peňažného dlhu, teda úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky zdielajú právny osud samotnej (premlčanej) pohľadávky. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi záväzkovo-právneho vzťahu nový vzťah (nové právo), ale dochádza len k zmene pôvodného vzťahu a to tak, že popri hlavnom záväzku (na zaplatenie istiny) je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi aj vedľajší záväzok (úroky z omeškania). Nie je preto možné prijať záver, že za každý deň omeškania vzniká veriteľovi nové a nové právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to až do splatenia istiny, pričom každé jednotlivé právo na úroky z omeškania by sa malo premlčovať osobitne v samostatnej 3 ročnej premlčacej dobe, nakoľko by sa tým poprela samotná podstata úrokov z omeškania ako príslušenstva hlavnej pohľadávky a tiež by sa tým popieral inštitút premlčania ako taký. Pre vznik povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 1Cdo/157/2009 z 29.06.2010 dospel k rovnakému záveru, keď uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku a týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudkoch sp. zn. 5Sžf/40/2015, 5Sžf/52/2014 a 5Sžf/66/2014 a 4Co/222/2005 (z 27.03.2008). Taktiež k rovnakým záverom dospel napr. aj Krajský súd v Košiciach v uznesení sp.zn. 17CoE/1/2017 z 07.06.2017, keď uviedol, že najneskôr sa všetky úroky z omeškania premlčia spolu s pohľadávkou a iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku by bol dlžník prostredníctvom vedľajšieho záväzku na zaplatenie úrokov z omeškania po dobu časovo neobmedzenú donucovaný na plnenie hlavného záväzku, čím by sa negovali právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a súčasne by sa nerešpektoval jeden zo základných princípov súkromného práva „bdelým patrí právo“. K podobným záverom dospel aj Krajský súd v Prešove v uznesení 23CoE/72/2012 z 21.03.2014, keď uviedol, že prijatie argumentácie, že nárok na úroky z omeškania prináleží veriteľovi 3 roky spätne pred podaním žaloby a to napriek premlčaniu istiny pohľadávky, by znamenalo, že vždy bude existovať „trojročný blok úrokov z omeškania“, ktorý by existoval izolovane a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa domáhal ich zaplatenia, pričom takáto „nadčasová“ povaha nie je právne udržateľná, nakoľko by znamenala nepostihnuteľnosť istej časti úrokov z omeškania inštitútom premlčania. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že „nedošlo k premlčaniu nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3 ročnej premlčacej doby, nakoľko premlčacia doba nemohla plynúť od splatnosti prvej nezaplatenej splátky a že rozhodujúcou pre posúdenia premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu“ súd uvádza, že v danom prípade nie je možné hovoriť o splátkach ako takých, keďže nedošlo k platnému uzavretiu Zmluvy o pôžičky a teda ani k dohode zmluvných stranách na splátkovej forme splácania dlžnej sumy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd na základe námietky premlčania a pre premlčanie istiny ako aj úrokov z omeškania, žalobu zamietol (výrok II.).

50. Súd taktiež zamietol (výrok II.) žalovaný nárok na zaplatenie sumy 13,20 Eur ako nákladov na mimosúdne vymáhanie pohľadávok. Žalobca tento nárok odvodzoval od bodu 13.6 Zmluvných podmienok. Zmluvné podmienky však nemôžu platiť ak nie je platná samotná Zmluva o pôžičke a taktiež nemôžu platiť, ak neboli ani zo strany žalovanej podpísané, naviac podľa Zmluvy o pôžičke Zmluvné podmienky ani netvoria jej neoddeliteľnú prílohu. Žalobca uviedol, že „náklady sú určené percentuálny podielom 13,20 % zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad poukazovaných žalovanou po dátume zosplatnenia pohľadávky - ak napr. žalovaná dňom 12.04.2016 vykonala úhradu 100 Eur, 13,20 % z uvedenej sumy predstavuje hodnotu 13,20 Eur“. Podľa akého zmluvného dojednania mala byť takto výška nákladov určená však žalobca neuviedol - bod 13.6 Zmluvných podmienok obsahuje ustanovenie len o tom, že súčasťou pohľadávky sú aj náklady vynaložené predchodcom žalobcu na zabezpečenie vymáhania pohľadávky. Paušálny spôsob výpočtu výšky nákladov (13,20 % zo zaplatenej dlžnej sumy po splatnosti) súd považuje za scestný a ak by došlo k takémuto dojednaniu (čo nebolo preukázané), považoval by to súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko by takto mal byť spotrebiteľ sankcionovaný okrem úrokov z omeškania, sankčných úrokov, zmluvných pokút ešte aj za to to, že spláca dlžnú sumu (aj keď po lehote splatnosti). Podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa pritom od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Dôkazy preukazujúce skutočne vynaložené náklady v spore neboli predložené.

51. O trovách súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 podľa pomeru úspechu strán v spore. Žalobca nemal v spore žiadny úspech a žalovaná mala úspech v spore 100 %, na základe čoho súd priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v miere 100 % (výrok III.). O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.