Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-378-2017.pdf
PDF · 110.15 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/378/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: M. J., J. č. XXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. I. N., advokátom so sídlom v K. nad E., Q. II XX, proti žalovanému: M. E., bytom D. XX, za účasti intervenienta na strane žalovaného: T. poisťovňa, a.s. E. W. N., E. 4, J., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. J. C., advokátom so sídlom v J., E. XX, o zaplatenie 21.476,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. mája 2017, č.k. 20C/241/2015-106, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.476,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 21.476,94 eur od 01.05.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a znalkyňa Mgr. O. T. má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia uvedenej sumy titulom škody, ktorá mu bola spôsobená žalovaným na prícestnom kríži autora A. B. z roku XXXX stojaceho pri obecnej komunikácii v Obci J.. Žalovaný dňa 20.06.2013 pri šoférovaní motorového vozidla zn. G. XXX ev. č. W. prešiel s vozidlom pri prechádzaní obcou do protismeru, kde narazil do uvedeného prícestného kríža, ktorý rozbil, pričom časť kríža skončila v miestnom potoku a došlo tiež k nenávratnému zničeniu niektorých doplnkov kríža, ako bola porcelánová soška G. C. a pod.. Žalobca so žalovaným na mieste spísal škodový protokol, na základe ktorého žalovaný uznal vinu za spôsobenú škodu, pričom po čiastočnej oprave kríža požiadal žalobca o náhradu vzniknutej škody príslušnú poisťovňu, v ktorej mal žalovaný svoje motorové vozidlo povinne zmluvne poistené. Poisťovňa uhradila iba časť spôsobenej škody vo výške 2.523,06 eur, pričom znalkyňa Mgr. O. T. škodu na predmetnom kríži vyčíslila vo výške 24.000 eur. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ust. § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že v prejednávanom prípade je splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou. Konštatoval, že v spore bolo nesporne preukázané, že motorové vozidlo žalovaného počas jazdy narazilo do prícestného kríža, ktorý sa rozlomil a spadol do potoka. Aj likvidátor intervenienta v oznámení o poistnom plnení skonštatoval, že poškodenie kríža je následkom nárazu vozidla do neho. Je teda zrejmé, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktorého bol žalovaný držiteľom. Žalovaný prevádzkou svojho vozidla spôsobil na majetku žalobcu vecnú škodu. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že medzi žalovaným a intervenientom existoval v čase nehody občiansko-právny vzťah z poistnej zmluvy uzatvorenej dňa
31.12.2011, predmetom ktorej zmluvy bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného podľa § 790 písm. c/ Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z.z.. Sporná medzi stranami bola výška uplatnenej náhrady škody. Súd pri výške škody vychádzal zo znaleckého posudku č. X/XXXX . vypracovaného dňa 17.03.2015 znalkyňou z odboru starožitností, odvetvie sakrálne predmety Mgr. O. T.. Znalkyňa vo svojom posudku a na výsluchu na pojednávaní vysvetlila, z akých podkladov vychádzala a aké kritéria zohľadnila pri stanovení hodnoty kríža v čase nehody dňa 20.06.2013 na 40.000 eur a pri stanovení výšky škody na 24.000 eur. Znalkyňa vzala do úvahy kritéria, aké sa bežne používajú pri ohodnocovaní umeleckých diel, sakrálnych predmetov a starožitností zhotovených na objednávku, a síce originalitu diela, autora diela, vek diela, kvalitu materiálu, úroveň umelecko-remeselného stvárnenia, výzdobných detailov, výšku príspevku donátorov na stavbu kríža a iné. Z ohliadky kríža a predloženej fotodokumentácie znalkyňa zistila, že ide o originálne dielo zhotovené na objednávku významnou renomovanou kamenno-sochárskou dielňou v roku 1913, a teda kríž v čase jeho poškodenia mal vek 100 rokov, a ide potom o starožitnosť. Porovnala predmetný kríž s inými podobnými krížmi daného autora a zohľadnila jeho špecifiká, ako aj skutočnosť, že je vyšší než sa zvykli stavať kríže začiatkom 20. storočia. Pre stanovenie hodnoty malo význam aj to, že kríž bol zhotovený z ušľachtilého bieleho mramoru vysokej kvality, ktorý získal medzinárodné ocenenie za kvalitu na svetovej výstave v G. roku XXXX, ale v súčasnej dobe ho už nie je možné ťažiť. Vzala zreteľ aj na účel, ktorému slúži tento sakrálny predmet, a síce na vykonávanie kresťanskej viery, že ide o ďakovný kríž, pamiatku, ktorá je súčasťou Obce J. a bola zhotovená výlučne pre túto obec. Rovnako zohľadnila aj to, že predmetný kríž je evidovaný ako pamätihodnosť obce J., ale nie je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka, ktoré majú vyššiu hodnotu. Znalkyňa teda zohľadnila umeleckú, historickú, materiálovú hodnotu kríža. Neobstojí tvrdenie intervenienta na strane žalovaného, že znalkyňa vychádzala len z histórie kríža, a že nie je zrejmé, na základe čoho stanovila znalkyňa hodnotu kríža tesne pred nehodou na sumu 40.000,- eur. V konaní žiadna zo strán nespochybnila, že štatutárny zástupca žalobcu vyhotovil tesne po nehode fotodokumentáciu poškodeného kríža, ktorú predložil, a z ktorej vychádzala znalkyňa pri vypracovaní posudku a na ktorých fotografiách sú zachytené rozlomené kusy kríža v potoku a následne tieto fragmenty sú odfotené po ich vytiahnutí na brehu. Z týchto fotografií, ktoré sú prílohou znaleckého posudku, bol znalkyňou poznateľný druh a rozsah poškodení kamenného kríža v dôsledku dopravnej nehody. Preto neobstojí námietka intervenienta, že nie je možné preukázať v akej výške vznikla škoda v dôsledku škodovej udalosti. Z fotodokumentácie kríža tesne po havárií a obhliadkou kríža po havárii zistila znalkyňa druh, rozsah a intenzitu poškodení kríža, a to rozlomenie drieku kríža na tri časti, výraznú deštrukciu kamennej hmoty, poškodenie lomových častí, architektonických detailov, kovovej sochy kríža, ako aj mechanické praskliny na kameni spôsobené nárazom, v dôsledku ktorých prasklín sa znižuje životnosť kamennej hmoty. Driek kríža z ušľachtilého mramoru bol nahradený za iný menej cenný materiál, čo v odbornom posudku konštatoval aj akademický sochár K. Y., znalkyňou pribratý konzultant reštaurátor, ktorý tiež kríž obhliadol. Námietky intervenienta proti záverom posudku znalkyňa vyvrátila. Znalkyňa na fotografiách zobrazené poškodenia kríža, praskliny na kríži pričítala na vrub nárazu motorového vozidla s tým, že vysvetlila, že pokiaľ by šlo o staršie praskliny, ktoré boli už pred nárazom na kríži, boli by tieto praskliny tmavšie, čo však nie je tento prípad. Rovnako znalkyňa vysvetlila, že na materiáli, z ktorého bol kríž zhotovený nemohli vzniknúť posudzované poškodenia z dôvodu, že kríž stál vedľa cesty, po ktorej prechádzali autá, pretože mramor je veľmi pevný, hutný materiál a nemohli ho poškodiť ani splodiny z áut, ktoré pôsobia agresívnejšie na iné druhý kameňa, napr. pieskovec. Znalkyňa ďalej poukázala na to, že životnosť kríža pomôže predĺžiť, pokiaľ bol kríž umývaný od machov, lišajníkov, nánosov solí a blata, pričom štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že kríž bol žalobcom umývaný od nečistôt, z čoho súd vyvodil, že žalobca sa o kríž staral riadne tak, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu. Súd mal za to, že žalobca vykonal dostatočné prevenčné opatrenia aj k tomu, aby nedošlo k poškodeniu kríža v dôsledku nárazu auta z cesty, pretože kríž bol umiestnený vedľa dvoch stromov, medzi cestou a krížom bola ďalšia prekážka a to ťažký betónový kvetináč naplnený hlinou s posadenými kvetmi a navyše kríž bol oplotený kovovou ohrádkou. Znalkyňa teda zistené poškodenia kríža zhodnotila ako následok nárazu motorového vozidla žalovaného do neho a celkový rozsah poškodenia kríža stanovila na 60%. Intervenient nepreukázal, žeby príčinou znalkyňou zistených poškodení bola iná skutočnosť než náraz motorového vozidla žalovaného do kríža. Intervenient relevantným spôsobom správnosť znaleckého posudku nespochybnil. Neuviedol, v čom sú závery znalkyne v znaleckom posudku nesprávne, aké iné rozhodujúce faktory opomenula použiť znalkyňa pri stanovení hodnoty kríža a rozsahu jeho poškodenia. Pokiaľ v znaleckom posudku č. X/XXXX. absentuje doložka o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, súd poukázal na to, že znalkyňa bola v danej veci na pojednávaní dňa 05.04.2017 vypočutá až po zákonnom poučení, ktoré zahŕňalo aj poučenie o
trestnoprávnych následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku, čím bola splnená podmienka ustanovenia § 209 ods. 2 CSP a súd teda hodnotil znalecký posudok, ako aj ústny výsluch znalkyne, pri ktorom znalkyňa obsah posudku bližšie vysvetlila a zotrvala na záveroch svojho posudku ako znalecký posudok s dôkaznou silou posudku súdom ustanoveného znalca. Súd uviedol, že znalkyňa posudok vypracovala ako osoba odborne spôsobilá s dlhoročnou praxou v danom odbore, za použitia svojich odborných vedeckých poznatkov a viacročných skúseností, zohľadnila podľa názoru súdu rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých formulovala svoje závery a preto súd považoval jej znalecký posudok za dostatočný pre stanovenie výšky škody spôsobenej na majetku žalobcu. Preto súd nenariadil nové znalecké dokazovanie a ani kontrolné znalecké dokazovanie na stanovenie hodnoty kríža a výšky škody ako navrhoval intervenient na strane žalovaného. Intervenientovi nič nebránilo predložiť súdu odborné vyjadrenie alebo súkromný znalecký posudok na stanovenie výšky hodnoty kríža a výšky škody, a v prípade, ak by boli závery oboch znaleckých posudkov rozporné, vtedy by súd mohol nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie v zmysle § 207 ods. 3 CSP. S poukazom na tieto skutočnosti súd uviedol, že skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného, v danom prípade teda rozdiel v hodnote majetku pred poškodením a po spôsobení škody na majetku. Podľa záverov znalkyne v čase nehody mal kríž hodnotu 40.000 eur a po dopravnej nehode hodnota kríža predstavovala 40 % z pôvodnej hodnoty, teda 16.000 eur. Strata na majetku žalobcu v dôsledku spôsobenej škody potom predstavovala 24.000 eur. V danom prípade je podľa názoru súdu irelevantné či a akým spôsobom bola vykonaná oprava kríža. Súd poukázal na to, že boli síce vynaložené náklady na opravu kríža, avšak tieto neviedli k obnoveniu pôvodnej hodnoty kríža a ani nemôžu viesť, keďže znalkyňa sa vyjadrila, že ani v prípade, ak by bola oprava kríža vykonaná v akreditovanej reštaurátorskej dielni, kríž by už nemal nikdy svoju pôvodnú hodnotu. Znalkyňa totiž na kríži zistila poškodenie pôvodných spájaní blokov kameňa, ktoré je trvalým poškodením. Zistila aj to, že kríž sa už nedá obnoviť tak, aby sa cez praskliny nedostávala dažďová voda, ktorá kamennú hmotu eroduje. Súd uzavrel, že intervenient nedôvodne od poistného plnenia odpočítal tzv. amortizáciu v sume 3.154,14 eur v dôsledku veku poškodenej veci, čo vyplýva aj z oznámenia o poistnom plnení a výpočtu výšky škody. Takýto postup intervenienta nebol správny, keďže vek predmetného kríža, ktorý je starožitnosťou, jeho hodnotu neznižoval, práve naopak zvyšoval jeho hodnotu, na čo poukázala aj znalkyňa. Škoda na kríži podľa znaleckého odhadu predstavuje sumu 24.000 eur a po odpočítaní poistného plnenia vyplateného intervenientom žalobcovi v sume 2.523,06 eur, neuhradená výška škody predstavuje sumu 21.476,94 eur. Súd teda po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti uzavrel, že nárok žalobcu na náhradu škody v sume 21.476,94 eur je dôvodný. V súvislosti s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu od 21.06.2013, teda nasledujúci deň po spôsobení škody, žalobcovi priznal aj úrok z omeškania, a to už od 01.05.2015 z dôvodu, že výzvou zo dňa 17.04.2015 uplatnil žalobca proti žalovanému náhradu škody s tým, že žalovaný potvrdil, že mu táto výzva bola doručená. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania predstavuje 5,5 % ročne. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň súdnej znalkyni Mgr. O. T. priznal rovnaký nárok voči žalovanému, t.j. v rozsahu 100%. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie intervenient na strane žalovaného. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP. Namietal, že on počas celého konania rozporoval závery znaleckého posudku, ktoré sú podľa jeho názoru svojvoľné a neudržateľné. Znalkyňa v danom prípade nevykonávala znalecké dokazovanie ako také, ale venovala sa popisu histórie kamenárskych výrobcov a podstatnú časť posudku vypracovala iba na základe fotodokumentácie, kedy miestne zisťovanie vykonala až po obhliadke neodborne opraveného kríža. V znaleckom posudku poukázala iba na históriu kríža a životopis autora, avšak určenie hodnoty kríža vo výške 40.000 eur nie je predložené jediným relevantným podkladom. Nie je mu zrejmé, aké rozhodujúce skutočnosti znalkyňa pri stanovení hodnoty kríža zohľadňovala, keď pri určovaní všeobecnej hodnoty kríža nevykonala žiadne znalecké dokazovanie za účelom určenia všeobecnej hodnoty kríža. Je podľa neho zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď sa uspokojil so svojvoľnými závermi súkromného znaleckého posudku predloženého žalobcom, ktoré sú právne neudržateľné a odňal intervenientovi procesné práva, keď zamietol jeho návrh na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom určenia hodnoty kríža. Nestotožňuje sa s názorom súdu, že intervenientovi nič nebránilo predložiť súdu odborné vyjadrenia alebo súkromný znalecký posudok na stanovenie výšky hodnoty kríža a výšky škody, a v prípade, ak by boli závery oboch znaleckých posudkov rozporné, vtedy by súd mohol nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Takáto argumentácia je v rozpore s obsahom predmetného konania a najmä v úplnom rozpore so zásadou hospodárnosti
konania. Predsa v prípade predloženia súkromného znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia by bolo aj tak nutné vykonať kontrolné znalecké dokazovanie súdom stanoveným znalcom, preto stanovenie znalca priamo je hospodárnejšie, najmä s poukazom na to, že znalecký posudok predložený žalobcom je podľa neho právne nepoužiteľný, o to viac vyvstáva potreba vykonať riadne znalecké dokazovanie súdom stanoveným znalcom. Ďalej namietal, že predložený znalecký posudok žalobcom neobsahoval doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP (teda, že si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku). Súdu pritom neprináleží právomoc hodnotiť dôkaz ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca s poukazom na to, že v danom prípade neboli splnené zákonné náležitosti obsiahnuté v § 209 ods. 2 CSP, pričom ide o kogentné ustanovenie. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že výšku a rozsah škody mala znalkyňa preukázanú z fotodokumentácie kríža urobenej po nehode, na ktorej sú zachytené kusy kríža v potoku a následne tieto fragmenty sú odfotené po ich vytiahnutí na brehu. Z fotodokumentácie mala znalkyňa zistiť druh, rozsah a aj intenzitu poškodení kríža. Toto vyjadrenie súdu je nepravdivé a v rozpore s výpoveďou znalkyne. Znalkyňa na pojednávaní sama uviedla, že „nie je vylúčené, že k poškodeniu časti rozbitého kríža došlo v čase odkedy padol kríž do potoka až po moment, kedy prišla obhliadnuť kríž po jeho oprave“, takže nie je jasné, k akému poškodeniu došlo za čas, kedy boli časti kríža vo vode a neskôr vytiahnuté na zem až do rekonštrukcie, ako aj nesprávnou opravou kríža. Podľa neho je zrejmé, že k poškodeniu kríža nedošlo len škodovou udalosťou, ale aj nesprávnou manipuláciou s úlomkami kríža, ručným vyťahovaním kusov z rieky a vysoko neodbornou reštauráciou kríža, za ktorú podľa jeho názoru môže sám žalobca, ktorý ju objednal. Namietal, že znalkyňa vychádzala z fotodokumentácie vykonanej poškodovej udalosti kusov kríža v rieke. Bol toho názoru, že z nich nemohla relevantne určiť rozsah poškodenia, rovnako miestna obhliadka už zreštaurovaného a prácami poškodeného kríža nemôže byť podkladom pre určenie výšky škody v kontexte príčinnej súvislosti vo vzťahu k škodovej udalosti. Ďalej namietal, že súd odignoroval jeho argumentáciu ohľadom skutočnej výšky škody, pričom poukázal na judikát R 27/1977, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní 5Cdo/89/2008, ako aj v konaní 9Co(zrejme Cdo)/9/2011. Podľa neho je v súlade so zákonom taký stav, kedy by bol žalovaný, resp. intervenient povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá, ak vôbec vyplýva z faktúr, ktoré žalobca reálne uhradil. V tomto konaní je však zrejmé, že majetok žalobcu sa nezmenší o žalovanú čiastku, preto mu nikdy nevznikol nárok na danú sumu, a v prípade jej zaplatenia žalovaným by došlo na strane žalobcu k bezdôvodného obohateniu. Rozsudok považuje za nepreskúmateľný, keď sa súd v odôvodnení nevyporiadal s jeho argumentáciou a naopak argumentoval aj nad rámec argumentácie žalobcu v konaní. Súd sa nevyporiadal s výpoveďou svedkyne žalovaného, ktorej nepravdivosť bola v konaní preukázaná, taktiež nepochopiteľne akceptoval závery znaleckého posudku, ktoré sú právne neudržateľné a nevykonal dôkazy navrhnuté intervenientom. Žiadal preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalobca sa k odvolaniu intervenienta na strane žalovaného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť, pričom v náväznosti na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a dodáva nasledovné: 5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo veci samej na tom právnom základe, že žalobca sa proti žalovanému domáhal svojho nároku v zmysle § 420 ods. 1 a § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalovaný ako držiteľ motorového vozidla narazil do kamenného kríža patriaceho žalobcovi. Škoda bola teda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktorého bol držiteľom, teda na majetku žalobcu bola spôsobená vecná škoda. Medzi žalovaným a intervenientom bola uzatvorená poistná zmluva dňa 31.12.2011, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného podľa § 790 písm. c) Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z. z. Súd prvej inštancie pri určení výšky spôsobenej škody vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného dňa 17.03.2015 znalkyňou Mgr. O. T., ktorá na základe ohliadky kríža a predloženej fotodokumentácie stanovila výšku škody na sumu 24.000 eur, pričom po zohľadnení plnenia žalobcovi zo strany intervenienta titulom škody sumou 2.523,06 eur, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.476,94 eur s prísl.
6. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil , vec posúdil správne po právnej stránke a vo veci aj vecne správne rozhodol, keď žalobe v požadovanom rozsahu vyhovel.
7. Intervenient vystupujúci na strane žalovaného opakovane v odvolaní uvádzal námietky, ktorými sa súd prvej inštancie už zaoberal v napadnutom rozhodnutí, pričom tieto námietky ani v odvolacom konaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli pritom zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Súd hodnotí aj znalecký posudok ako každý iný dôkaz. Jeho faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti a na to by musel aplikovať ust. § 207 ods. 3 CSP (preskúmanie posudku iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou). Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania.
8. V predmetnom spore bol ohľadne stanovenia výšky škody, spôsobenej žalovaným na kríži, žalobcom predložený súkromný znalecký posudok v zmysle ust. § 209 ods. 1 CSP, pričom intervenient opakovane v odvolaní spochybňoval správnosť tohto znaleckého posudku, namietal výšku samotnej škody a taktiež namietal v znaleckom posudku nesplnenie podmienky ust. § 209 ods. 2 CSP, teda že znalecký posudok neobsahuje doložku, že si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.
9. Ako správne poukázal súd prvej inštancie, z predmetného znaleckého posudku, ako aj z vyjadrenia znalkyne na pojednávaní pred súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, aké kritéria zohľadňovala znalkyňa pri stanovení celkovej hodnoty kríža v čase dopravnej nehody (40.000 eur) a pri stanovení samotnej výšky škody v sume 24.000 eur a z akých podkladov vychádzala. Opakovaná námietka intervenienta, že znalkyňa zohľadňovala iba históriu kríža a nie je zrejmé, na základe čoho znalkyňa tesne pred nehodou stanovila hodnotu kríža na sumu 40.000 eur, nie je dôvodná. Je logické, že do hodnoty kríža musela byť zohľadnená nielen materiálová, ale aj umelecká a historická hodnota tohto diela a z vyhotovenej dokumentácie poškodeného kríža žalobcom tesne po nehode, na ktorých sú zachytené rozlomené kusy kríža v potoku a po ich vytiahnutí na brehu, bol nepochybne znalkyňou poznateľný druh a rozsah poškodení kríža nehodou žalovaného, v dôsledku ktorých aj znalkyňa správne stanovila výšku škody. Pokiaľ intervenient namietal, že škoda na kríži nebola spôsobená iba nehodou žalovaného, znalkyňa vyvrátila tieto pochybnosti, argumentujúc v posudku tým, že praskliny na kríži boli nepochybne spôsobené nárazom vozidla do kríža, nakoľko pokiaľ by išlo o staršie praskliny, boli by podstatne tmavšie a zdôraznila, že vzhľadom k tvrdosti materiálu (mramor), z ktorého je kríž vyrobený, nemohli na kríži, stojacom pri ceste, vzniknúť predmetné poškodenia ani prípadnými otrasmi alebo splodinami áut. Hodnovernosť znaleckého posudku predloženého žalobcom intervenient nespochybnil iným relevantným dôkazom, v ktorého dôsledku by následne bolo dôvodné súdom nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Je pritom potrebné zdôrazniť, že bolo na intervenientovi (žalovanom), aby v zmysle prejednacej zásady navrhol alebo predložil dôkazy, ktoré by spochybnili dôkazy žalobcu ( v danom prípade znalecký posudok ), keďže v sporovom konaní môže súd vykonať dôkazy bez návrhu iba v zákonom stanovených prípadoch, čo však nebol prejednávaný prípad. Z ustanovenia § 207 ods. 1 CSP pritom vyplýva, že znalecké dokazovanie nariadi súd len na návrh. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. K ďalšej námietke intervenienta odvolací súd uvádza, že pokiaľ súkromný znalecký posudok, vypracovaný znalkyňou Mgr. T. neobsahoval doložku v zmysle ust. § 209 ods. 2 CSP, aj odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, za situácie, keď znalkyňa bola pred výsluchom na pojednávaní v danej veci, kde svoj posudok bližšie vysvetlila a zotrvala na jeho záveroch, poučená aj o následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku, že uvedené poučenie v podstate nahradilo absentujúcu doložku v súkromnom znaleckom posudku a nemožno pre tento zhojený
nedostatok považovať znalecký posudok za nepoužiteľný ako žalovaný opakovane namieta. Napríklad aj pri znaleckom posudku podanom ústne do zápisnice ( čo možno aj v tejto veci považovať za obdobnú situáciu) sa v zápisnici uvádzajú údaje, obsahujúce znaleckú doložku, vrátane poučenia o následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku.
10. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. V zmysle zaužívanej súdnej praxe nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania iba výnimočne, v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. V danej veci o takýto výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP nešlo. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP, súd v odôvodnení rozsudku jasne a zreteľne uviedol, z akých skutkových zistení pri svojom rozhodnutí vychádzal, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, vysporiadal sa v odôvodnení rozsudku aj s námietkami žalovaného ohľadne znaleckého posudku a samotnej výšky škody a vec v potrebnom rozsahu aj právne zdôvodnil. Preto ani tento žalovaným uplatnený odvolací dôvod odvolací súd nepovažoval za opodstatnený.
11. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, pričom v ostatnom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal, keďže si žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).