Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-21-2018.pdf
PDF · 74.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/21/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2018, v trestnej veci proti odsúdenému L. X. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., v konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 3Pp 34/18 zo dňa 21.08.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. por. návrh odsúdeného L. X., nar. XX.XX.XXXX na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 31.08.2015 sp. zn. 12T 144/15 vo výmere 1 roka z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s ust. § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. odsúdeného L. X., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 31.08.2015 sp. zn. 12 T 144/15 vo výmere 1 roka. Zároveň podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 2 roky.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, okresný prokurátor sťažnosť, ktorú neskôr osobitným podaním aj odôvodnil. V písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na skutočnosť, že L.k bol v minulosti 11x odsúdený pre rôznu trestnú činnosť, z toho 7x pre zanedbanie povinnej výživy, čo podľa jeho názoru znamená, že nemožno reálne od odsúdeného očakávať polepšenie, keď ani opakovaná skúsenosť s výkonom trestu odňatia slobody ho od páchania ďalšej druhovo rovnakej trestnej činnosti neodradila. Vyjadril názor, že predchádzajúce odsúdenia pre rovnakú trestnú činnosť, spojené s výkonom trestu odňatia slobody nemali na odsúdeného žiadny výchovný účinok a nezabránili mu v páchaní ďalšej takejto trestnej činnosti. Správanie odsúdeného sa vo výkone trestu odňatia slobody považoval sťažovateľ za účelové a za prispôsobenie sa podmienkam vo výkone trestu s cieľom bezproblémového priebehu výkonu trestu. Zároveň poukázal na to, že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody si vytvoril podmienky pre uloženie len jednej disciplinárnej odmeny. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a žiadosť odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce, a dospel k nasledovným záverom.
Z obsahu predložených spisov vyplýva, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T 144/15 zo dňa 31.08.2015 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Odsúdený výkon uloženého trestu vo výmere jedného roka nastúpil dňa 22.11.2017, čo znamená, že formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda výkon jednej polovice uloženého trestu, splnil dňa 22.05.2018.
Zo správy ÚVTOS Prešov zo dňa 07.06.2018 vyplýva, že správanie a vystupovanie, plnenie príkazov príslušníkov a celkové dodržiavanie interných predpisov odsúdeným bolo hodnotené ako dobré, po nástupe výkonu trestu odňatia slobody bol zaradený do diferenciačnej skupiny „B“, pracovne bol zaradený mimo ústavu na nestráženom pracovisku s dohľadom a jeho pracovná morálka bola hodnotená kladne, následne mu bola diferenciačná skupina zmenená na skupinu „A“ a dňa 31.05.2018 bol odsúdený umiestnený do otvoreného oddelenia ÚVTOS Prešov, pracovne je zaradený mimo ústavu na nestráženom pracovisku s voľným pohybom a na jeho pracovnú morálku ústav neeviduje žiadne poznatky. Počas výkonu trestu bol jedenkrát disciplinárne odmenený pochvalou, disciplinárne potrestaný nebol; keďže jeho exmanželka Y. X. mu neskompletizovala žiadosť na výživné, finančné prostriedky za účelom úhrady výživného jej zasielané neboli.
Vo vyššie uvedenej správe ÚVTOS Prešov ďalej konštatuje, že z dôvodu predchádzajúcich odsúdení, slabej finančnej situácie rodiny a nízkeho dosiahnutého vzdelania je resocializačná prognóza odsúdeného menej priaznivá, riziko jeho sociálneho zlyhania je stredné, odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a ústav ho odporúča podmienečne prepustiť s dohľadom.
Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., podľa ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Aj keď podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je mimoriadnym inštitútom, ktorý by súd mal aplikovať len výnimočne, na podmienečné prepustenie odsúdený nemá automatický nárok, ale súd ho môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru, ktorým je vykonanie v prejednávanej veci polovice uloženého trestu, ako aj materiálneho charakteru, a to preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie musí jednoznačne viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojim správaním a plnením povinností skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu, ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie je potrebný. Pokiaľ teda súd, na základe vykonaného dokazovania, nedospeje k bezpečnému záveru, že odsúdený sa polepšil do takej miery, že je možné od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť. Taktiež dobré správanie odsúdeného v dôsledku motivácie podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody nie je prejavom, že sa odsúdený polepšil, pretože v prípade jeho prepustenia, teda po odpadnutí motivácie dobrého správania, niet záruky, že odsúdený povedie riadny život. K splneniu materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu, teda dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti, je odhodlaný viacej takto nekonať, došlo uňho k zmene škodlivých návykov a nevhodných charakterových vlastností, ktoré viedli k páchaniu trestnej činnosti. Len pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody pre podmienečne prepustenie z výkonu takéhoto trestu zjavne stačiť nebude.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania krajský súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) dospel k záveru, že aj keď formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie polovice uloženého trestu, boli splnené, vykonané dokazovanie neviedlo k dostatočne odôvodnenému záveru, že odsúdený sa už doterajším výkonom trestu polepšil, a preto jeho ďalší výkon nie je potrebný.
Z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený má okrem záznamu týkajúceho sa trestu, ktorý momentálne vykonáva, ďalších desať záznamov, čo znamená, že v minulosti sa opakovane (desaťkrát) dopúšťal rôznej trestnej činnosti a v šiestich prípadoch dokonca trestného činu zanedbania povinnej výživy. V tejto súvislosti je nutné ešte uviesť, že možnosť prihliadať na odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie ako na odsúdenie slovenským súdom zaviedlo ust. § 7b ods. 2 Tr. por. síce s účinnosťou až od 01.01.2013, čo znamená, že odsúdenie iným členským štátom EÚ do 01.01.2013 bez jeho uznania nemá rovnocenné účinky ako odsúdenie slovenským súdom (§ 438e Tr. por.), do toho dátumu napríklad súd nemôže prihliadať na odsúdenie iným členským štátom bez jeho uznania ako na priťažujúcu okolnosť a podobne, aj v týchto prípadoch je však potrebné z hľadiska hodnotenia osoby odsúdeného prihliadať na tú skutočnosť, že protiprávnej činnosti sa dopustil, pretože nie je možné ignorovať fakt, že príslušný súdny orgán iného členského štátu EÚ konštatoval porušenie svojho právneho poriadku konaním odsúdeného. Uvedené potom nasvedčuje tomu, že odsúdený má ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných a akceptovaných pravidiel správania sa, čo vzbudzuje pochybnosti o tom, že v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody sa práve teraz už ďalšej trestnej činnosti rovnakého druhu, nedopustí.
Navyše odsúdený, napriek tomu, že je vo výkone trestu odňatia slobody už viac ako deväť mesiacov, mal príležitosť pracovať, si vytvoril podmienky pre získanie len jednej odmeny. Niet preto dostatočného podkladu pre záver, že odsúdený sa už doterajším výkonom trestu odňatia slobody polepšil natoľko, že možno od neho dôvodné očakávať, že v prípade prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život.
Jeho v zásade dobré správanie sa vo výkone trestu odňatia slobody je nutné hodnotiť len ako prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, nesvedčí ale o tom, ako to už bolo vyššie uvedené, že už doterajší výkon trestu odňatia slobody viedol k jeho náprave.
Preto krajský súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Na základe vyššie uvedených dôvodov teda krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.