Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-154-2018.pdf
PDF · 105.93 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/154/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej právnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, AK so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnej: G. Z., nar.: XX. XX. XXXX, bytom X. X, vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej, Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava, pod spis. zn. EX 4373/15, pre vymoženie istiny 1 505,54 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava spis. zn. 12Er/410/2015-79 zo dňa 07. 12. 2017, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. V odôvodnení tohto uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 15. 03. 2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., spis. zn. PC-A/1213/0625 zo dňa 07. 11. 2014. Súdna exekútorka Mgr. Jana Virličová doručila súdu dňa 28. 04. 2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v rozsahu 257,68 eur s príslušenstvom, špecifikovaným v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
3. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK"), § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4 a 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") a konštatoval, že právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a. s.) a povinná uzavreli dňa 25. 09. 2009 Zmluvu o osobnom účte, ktorého zostatok vykázal debetné hodnoty, resp. klesol pod limit povoleného debetného zostatku, čím na účte došlo k nepovolenému prečerpaniu. Z Všeobecných obchodných podmienok (VOP) vyplýva, že v bode 10.2.2 je stanovená rozhodcovská doložka. Rozhodcovským súdom sa v zmysle bodu 2. VOP rozhodcovským súdom rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., IČO: 35 862 882, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sa, vložka č. 3157/B.
4. Poukázal na to, že Zmluva o osobnom účte je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a. s.) má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinná vystupuje v zmluve ako fyzická osoba (FO), nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ (povinná) sa svojej ochrany nemôže vzdať ani inak zhoršiť svoje postavenie.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť VOP dodávateľa (oprávneného), nebola spotrebiteľom (povinnou) osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom v sporoch zo zmluvy a v súvislosti s ňou. Rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými štandardnými podmienkami a je veľmi ťažko čitateľná. Povinná ako spotrebiteľ mala možnosť zmluvu len odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam určeným právnym predchodcom oprávneného. Predmetná rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa (povinnú) uplatňovať a najmä brániť svoje práva výhradne pred jediným, v zmluve vopred určeným rozhodcovským súdom.
6. Uzavrel, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ, v danom prípade povinná, nemohla ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ustanovenie § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s ustanovením § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Vzhľadom na skutočnosť, že právomoc Stáleho rozhodcovského súdu pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd mal za to, že je vydaný v rozpore so zákonom.
7. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
8. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.
9. V zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), podal oprávnený cestou advokátky JUDr. Veroniky Kubrikovej, PhD., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti uzneseniu odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), d), e), f), g) a h) CSP. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Zastával názor, že je v rozpore so zákonnou úpravou, aby bol súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4Cdo/159/2009. Uviedol, že skúmanie listinných dôkazov v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného tituluje arbitrárnym a svojvoľným postupom súdu, ktorý je v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenie § 159 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ustanovenia § 37 zákona o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Právny predchodca oprávneného uzatvoril s povinnou platnú rozhodcovskú doložku. Bol toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ustanovenia § 37 je záväzný pre účastníkov aj pre všetky orgány, čím tvorí prekážku " res iudicata ". Zdôraznil, že uvedeným konaním súdu prvej inštancie dochádza k porušeniu článku 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. II. ÚS 499/2012 a spis. zn. PL. ÚS 21/08 Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a poukázala na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález spis. zn. II. ÚS 499/2012, uznesenie spis. zn. I. ÚS 17/01, nález spis. zn. I. ÚS 390/08, uznesenie spis. zn. IV. ÚS 110/09, nález spis. zn. I. ÚS 335/06, uznesenie spis. zn. III. ÚS 264/05. Súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinnej), pričom nezohľadnil ani vôľu účastníkov konania vyjadrenú podpisom zmluvy. Poukázal tiež na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s, z ktorého je zrejmé, že každá zo strán si vyberá jedného člena a podieľa sa aj na výbere predsedajúceho člena senátu. Zdôraznil, že rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán. Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím mu súd "odňal" možnosť konať pred súdom. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval sekundárne právo Európskej únie a pokiaľ by súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nie je možné uvedený záver vyvodiť z použitia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
10. Uvedená smernica je totiž aktom "sekundárnej povahy, ktorý má indikatívny význam a v žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Poukázal na odlišnú rozhodovaciu činnosť súdov pokiaľ ide o posúdenie žiadosti o udelenie poverenia, čím dochádza k porušovaniu právnej istoty a neprimeranému zvýhodňovaniu povinného tým, že exekučný súd, nahrádza pasivitu povinného. Zdôraznil, že súd prvej inštancie mu svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia vyhovieť resp. napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p."), bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
12. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.
15. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom v danej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom ul. Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35 862 882, vydaný rozhodcami JUDr. Helenou Markovičovou, pod spis. zn. PC-A/1213/0625 zo dňa 07. 11. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 09. 12. 2014. Týmto rozsudkom bol žalovaný (povinná) je zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú istinu vo výške 257,68 eur, úrok vo výške 14,35 % ročne zo sumy 257,68 eur od 18. 12. 2012 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 257,68
eur od 18. 12. 2012 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania ku dňu 17. 12. 2012 vo výške 103,23 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 34 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 70,54 eur, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
16. Z predloženej Zmluvy o osobnom účte zo dňa 25. 09. 2009 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a. s.) a povinnou vyplýva, že zostatok na jej základe vykázal debetné hodnoty, resp. klesol pod limit povoleného debetného zostatku, čím na účte vzniklo nepovolené prečerpanie.
17. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
18. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že exekučný súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
19. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012 "skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa." V tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.
20. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka" ).
21. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.
23. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
24. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
25. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený je zmluvnou stranou, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho podnikania; a povinná je zmluvnou stranou, ktorá nekonala ako podnikateľský subjekt, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, že povinná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Navyše, povinná je v zmluve o úvere identifikovaná rodným číslom a nie identifikačnými znakmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa. Súd prvej inštancie preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.
26. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. V danom prípade je v bode 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok k úverovej zmluve zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy v nasledujúcom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania,
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.
27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. 02. 2012, spis. zn. 3 Cdo 122/2011, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
28. Podobne v uznesení zo dňa 05. 12. 2012, spis. zn. 6 Cdo 135/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
29. Ďalej v uznesení zo dňa 21. 03. 2012, spis. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
30. To znamená, že princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
31. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo "najmä") uvádza, ktoré podmienky
sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladný výpočet "neprijateľných podmienok", preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.
32. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ustanovenia § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.
33. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24. 02. 2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že "ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi."
34. Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky.
35. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
36. Odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho interpretovania povahy smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 05. 04. 1993 považuje odvolací súd za neopodstatnenú. Súd prvej inštancie v žiadnom prípade nevychádzal z priameho účinku smernice a neuviedol, že sa jedná o primárny prameň práva Európskej únie, ktorý by mal interpretačný význam. Článok 249 ZES (po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy sa jedná o článok 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) obsahuje definíciu smernice ako sekundárneho prameňa komunitárneho práva. Smernica je rovnako ako nariadenie záväzná, avšak len so zreteľom na výsledok, ktorého dosiahnutie predpokladá. Členské štáty Európskej únie majú tento výsledok dosiahnuť spôsobom, ktorý si sami zvolia. Tento proces sa nazýva implementácia, ktorou zásadne rozumieme aj prebratie smernice prijatím vnútroštátneho všeobecne záväzného právneho predpisu. V Slovenskej republike sa implementácia smernice č. 93/13/EHS uskutočnila prijatím ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve (ustanovenia § 52 až 54 OZ), v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie (dňa 01. 05. 2004).
37. Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské právo, preto bola odvolacia námietka oprávneného aj v tejto časti neopodstatnená.
38. V danom prípade súd prvej inštancie správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a preto správne zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
39. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
40. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnej žiadne trovy konania nevznikli.
41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).