Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/41/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu INVITA, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jazerná 3, IČO: 36 853 020, právne zastúpeného JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD., advokátom, so sídlom Sládkovičovo, Zátišie 1841/23, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.03.2017 č. 100381641/2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím z 02.03.2017 č. 100381641/2017 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 104167107/2016 zo dňa 24.10.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dani () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 2 128,12 eur, čím znížil nadmerný odpočet zo sumy 142 417,44 eur na sumu 140 289,32 eur na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2012 daňovému subjektu INVITA, s.r.o., Jazerná 3, Košice, IČO: 36 853 020, DIČ: 2022481560, IČ DPH SK:2022481560.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca (daňový subjekt), podal dňa 24.05.2012 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 2012, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet DPH v sume 142 417,44 eur. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl až jún 2012, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 21152947/2015 zo dňa 03.11.2015. Daňová kontrola (§ 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku) bola ukončená doručením protokolu spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole daňového subjektu dňa 12.11.2015. Na základe vyjadrenia daňového subjektu k zisteniam uvedeným v označenom protokole z daňovej kontroly správca dane v rámci vyrubovacieho konania doplnil dokazovanie o výsluch svedka - konateľa prepravnej spoločnosti a na ústnom pojednávaní prerokoval pripomienky daňového subjektu (Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 19.04.2016 a 11.10.2016) a na základe výsledkov daňovej kontroly vydal rozhodnutia týkajúce sa kontrolovaných zdaňovacích období (apríl až jún 2012), vrátane rozhodnutia č. 104167107/2016 zo dňa 24.10.2016, ktorým správca dane určil daňovému subjektu rozdiel v sume 2 128,12 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012.

3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie predmetného rozhodnutia boli zistenia správcu dane, že daňový subjekt v zdaňovacom období apríl 2012 porušil § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o DPH“), keď neoprávnene

oslobodil od dane dodanie tovaru deklarované faktúrou č. 2120603 zo dňa 27.04.2012 (predmet: ploché valcované výrobky vo zvitkoch, ZD 16 874,00 USD, DPH 0,00, celková fakturovaná suma 16 874,00 USD, t.j. 12 768,82 eur), vystavenou pre odberateľa DIGÉP Hungary Diósgyőri Gépgyár Ipari, Szállítási, Kereskedelmi és Szolgáltató Korlátolt Felelősségű Társaság, Kerpely Antal utca 35, Miskolc, IČ DPH: HU11387932 (v ďalšom texte aj: „maďarský odberateľ“, resp. „DIGÉP Hungary Kft“).

4. Žalovaný ďalej konštatoval, že správca dane v záujme presného a úplného zistenia skutkového stavu, preveroval nielen doklady predložené k daňovej kontrole daňovým subjektom, ale vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorého výsledky uviedol vo svojom rozhodnutí. Z takto vykonaného dokazovania (dožiadania, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií - MVI, vypočutie svedkov, preverovanie prepravy, spolupráca s kriminálnym úradom finančnej správy, ústne pojednávania so žalobcom) zistil, že daňový subjekt v zdaňovacom období apríl 2012 uskutočnil nákup tovaru valcované oceľové odliatky od spoločnosti AIROL METALS AG v hodnote 2 367 353,98 eur. Železničnú prepravu tohto tovaru z Ukrajiny zabezpečovala spoločnosť CARGO SERVICES, s.r.o., prostredníctvom spoločnosti Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.. Daňový subjekt po dovoze tovaru na územie Slovenskej republiky požiadal Colný úrad Košice o prepustenie tovaru do colného režimu - voľný obeh „42:00“ s tým, že do 30 dní predloží doklady preukazujúce dodanie tohto tovaru do iného členského štátu Európskej únie, čím preukáže splnenie zákonnej podmienky pre oslobodenie dovezeného tovaru od DPH. Tovar bol následne predaný spoločnostiam Miskolc Steel Mills a DIGÉP Hungary Kft., pričom jeho prepravu kamiónmi zabezpečovala spoločnosť SP-TRANS, s.r.o.. Označený tovar bol následne od maďarských spoločností spätne kúpený daňovým subjektom INVITA, s.r.o., ktorého prepravu taktiež zabezpečovala spoločnosť SP-TRANS, s.r.o.. Podľa daňovým subjektom predložených CMR dokladov, miesto nakládky tovaru malo byť na adrese Jazerná 3, Košice - areál daňového subjektu INVITA, s.r.o. a tovar mal byť pre odberateľa DIGÉP Hungary Kft. vyložený v Maďarskej republike v meste Miskolc. Správca dane na základe informácií od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. preveroval trasy motorových vozidiel s evidenčnými číslami, ktoré podľa CMR dokladov vykonali v období apríl až jún 2012 prepravu tovaru od daňového subjektu k maďarským odberateľom, preveril vzdialenosť medzi miestom vykládky a nakládky tovaru, ako aj približný čas, za aký by mohla byť vykonaná jednosmerná cesta a zistil, že preverované motorové vozidlá mali uskutočniť tieto prepravy v časových intervaloch, ktoré nezodpovedali ani približným časovým intervalom obojsmernej cesty z miesta nakládky na Jazernej 3 v Košiciach do miesta vykládky (či už v meste Miskolc alebo v Encsi), nezahŕňajúc prípadný čas vyloženia tovaru a jeho prevzatia odberateľom. Podľa výpisu z Elektronického mýtneho systému niektoré z označených vozidiel dokonca v deň deklarovaný na CMR dokladoch neprešli slovensko-maďarskou hranicou.

5. Na základe týchto zistení, ako aj na základe informácií postúpených Kriminálnym úradom finančnej správy, správca dane skonštatoval, že daňový subjekt, ktorý deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu a následne vykazoval nadobudnutie toho istého tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, nesplnil podmienku oslobodenia od dane podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný zdôraznil, že k oslobodeniu dodávky tovaru od dane v rámci Európskej únie (v ďalšom texte aj: „EÚ“) dôjde vtedy, keď právo nakladať s tovarom, ako vlastník, prejde na nadobúdateľa, a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil územie štátu odoslania. V priebehu dokazovania vyšlo najavo, že tovar, ktorého dodanie do iného členského štátu deklaroval daňový subjekt INVITA, s.r.o., nebol v tomto členskom štáte vyložený, ale bol tým istým prepravcom a dopravným prostriedkom bez jeho vyloženia, prepravený späť do tuzemska. Tovar, teda v podstate neopustil členský štát odoslania, keďže nebol z dopravných prostriedkov vyložený v inom členskom štáte a v rámci jedného pohybu tovaru bol tento späť prepravený do tuzemska - daňovému subjektu INVITA, s.r.o., už ako nadobúdateľovi tovaru, od spoločností Miskolc Steel Mills a DIGÉP Hungary Kft.. Motorové vozidlá uskutočňujúce prepravu sa v mieste vykládky iba otočili (aj keď dovezenie tovaru do miesta vykládky správca dane taktiež spochybnil) a bez vyloženia tovaru sa vrátili späť na územie Slovenskej republiky. Preprava dotknutého tovaru neskončila v inom členskom štáte, ale začala a skončila na území Slovenskej republiky.

6. Uvedené skutočnosti správca dane dňa 03.11.2015 zhrnul v Protokole z daňovej kontroly č. 21152947/2015, ku ktorému sa daňový subjekt vyjadril podaním zo dňa 03.12.2015. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že oslovil nadobúdateľov tovaru, ktorí písomne potvrdili fyzické prevzatie tovaru v Maďarsku, pričom spresnili, že k prevzatiu tovaru došlo z čisto ekonomického dôvodu v obci Hidasnémeti, čo potvrdil aj prepravca tovaru a dodal, že odberateľ využil svoje oprávnenie vyplývajúce z čl. 12 Dohovoru č. 11/1975 o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a

zmenil miesto dodania zásielky. K prepravám, ktoré nie sú zaznamenané v mýtnom systéme, daňový subjekt uviedol, že v niekoľkých prípadoch skúšal alternatívne trasy s cieľom zistiť rentabilitu prepravy. V tej súvislosti navrhol správcovi dane opätovne vypočuť prepravcu tovaru a pripojil k vyjadreniu aj potvrdenia štatutárnych orgánov maďarských odberateľských spoločností, ktorými deklaroval dodanie tovaru maďarským odberateľom. Správca dane na základe takéhoto návrhu daňového subjektu doplnil dokazovanie výsluchom svedka Š. A., konateľa prepravnej spoločnosti SP-TRANS, s.r.o. a za účasti splnomocneného zástupcu daňového subjektu uskutočnil ústne pojednávanie dňa 06.04.2016. Svedok uviedol, že v zdaňovacích obdobiach apríl až jún 2012, bol tovar fyzicky nakladaný v Košiciach, na ulici Jazerná 3, bola podpísaná objednávka na určitú tonáž, niekedy boli vyzvaní na pristavenie jedného vozidla, niekedy týchto vozidiel bolo viac, a to podľa potrieb zadávateľa prepravy. K samotnému priebehu nakládky tovaru svedok uviedol, že táto prebiehala tak, že vodič pristavil vozidlo do haly, odplachtoval ho a išiel si vybaviť doklady o preprave, pracovníci mu naložili tovar a vodič si už len zaplachtoval náves a odišiel. Pri prvých prepravách pre daňový subjekt sa najprv išlo na colnicu a tovar sa potom previezol na miesto určenia, neskôr sa už colné doklady vybavovali priamo vo firme INVITA, s.r.o.. Pred vstupom na hranicu s Maďarskom, za Shell pumpou na Slovensku, boli kamióny niekoľkokrát kontrolované pracovníkmi colnice.

7. K miestu vykládky tovaru svedok uviedol, že prvé vykládky boli vykonané v meste Miskolc a neskôr sa to zmenilo na mesto Encs. Vodič dorazil na miesto vykládky, kde bol tovar riadne zástupcom odberateľa prekontrolovaný podľa štítkov a dokladov a bol potvrdený príjem tovaru. Podľa vedomostí svedka, niektorý tovar sa vykladal, niektorý nevykladal, pretože príjemca si u spoločnosti SP-TRANS, s.r.o. objednal ďalšiu prepravu. Niektoré prepravy boli telefonicky zmenené počas prepravy na vykládku v Tornyosnémeti, čo dohovor umožňuje. Ku konkrétnym miestam vykládky svedok uviedol, že v Miskolci bolo len niekoľko prepráv, v Encsi to bolo na odstavnej ploche a Tornyosnémeti na odstavnej ploche pri cintoríne. Niektoré prepravy boli vykladané a pri niektorých bol podpísaný doklad CMR, prevzaté doklady a prevzatý tovar tak, že odberateľ potvrdil všetky doklady a skontroloval si tovar. Svedok vypovedal, že nemá informácie o tom, čo sa udialo s tovarom po jeho vyložení. K tovaru, ktorý fyzicky v Maďarsku vyložený nebol, svedok vypovedal, že objednávka na túto prepravu prebehla telefonicky. Keďže tovar už bol na vozidle, príjemca prevzal tovar aj všetky doklady a boli mu vystavené ďalšie doklady na ďalšiu prepravu. Všetky prepravy boli uhradené aj od slovenského, aj od maďarského odberateľa, prevodom na účet spoločnosti. Tovar bol vyložený v areáli daňového subjektu INVITA, s.r.o. na Jazernej ulici v Košiciach. V prípadoch, keď došlo k zmene miesta vykládky na Tornyosnémeti, cena prepravy sa nemenila, bola dohodnutá fixne a zmeny miesta vykládky tovaru v CMR dokladoch zaznamenané neboli. Uviedol, že dopravca vypĺňa na CMR doklade kolónky 16,18, 23 a 25, pokiaľ nie sú vyplnené zadávateľom. K preprave tovaru z Maďarska na Slovensko uviedol, že maďarský odberateľ si prepravu na Slovensko objednal telefonicky v čase, keď bol kamión fyzicky v mieste vykládky. Najprv si prebral tovar a doklady a následne si telefonicky objednal prepravu, vystavil ďalšie doklady - dodacie listy, nové CMR doklady a odovzdal ich vodičovi. Vodič skontroloval tovar, ako keby ho nakladal, skontroloval CMR doklad a u dispečera overil, či má pokyn na takúto prepravu. Dopravca dopredu nevedel, či bude následná preprava späť na Slovensko, ceny boli stanovené tak, ako keby cestou späť išiel nakladať do U.S. Steelu, pretože je to zmluvný partner prepravcu. Vo vzťahu k tomu, že v niektorých prípadoch neboli zaznamenané pohyby vozidiel uvedených na CMR dokladoch v elektronickom mýtnom systéme, svedok uviedol, že hľadali možnosti úspory prepravy bez zaplatenia mýta a z uvedeného dôvodu niektoré prepravy realizovali cez Slovenské Nové Mesto. Ku skutočnosti, že pri niektorých deklarovaných prepravách boli zaznamenané prechody maďarskou hranicou v rozmedzí 3-4 minút a k otázke, či bolo možné uskutočniť dodanie a prevzatie nákladu na ďalšiu prepravu svedok uviedol, že bez vyloženia tovaru to bolo možné, pretože odstavná plocha v Tornyosnémeti je od hranice vzdialená 600 metrov. Upresnil, že kontrola zvitku pri dodaní tovaru trvá zhruba pol minúty a uviedol, že zmeny miesta vykládok neboli zaznamenané v záznamoch o prevádzke motorového vozidla, ani v iných záznamoch, pretože išlo o krátku vzdialenosť.

8. Správca dane tak dospel k záveru, že daňový subjekt v zdaňovacom období apríl 2012 nesplnil podmienky oslobodenia dodania tovaru od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH pre odberateľa DIGÉP Hungary Kft., deklarovaného faktúrou č. 2120603 zo dňa 27.04.2014 v sume 12 768,82 eur, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tento tovar bol ihneď spätne odkúpený a bez vyloženia v inom členskom štáte (Maďarsku) bol na tom istom vozidle dopravený späť na územie Slovenskej republiky daňovému subjektu INVITA, s.r.o., kde bol v jeho priestoroch v Košiciach na ulici Jazernej 3, aj vyložený. Správca dane konštatoval, že deklarovaný obchod bol účelový, z dôvodu preukázania splnenia

podmienok Colnému úradu Košice pre prepustenie tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH (režim 42:00), miestom zdaniteľného plnenia a skutočnej spotreby je územie Slovenskej republiky, preto mal daňový subjekt toto dodanie zdaniť v tuzemsku 20 % sadzbou DPH.

9. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, ktorým žiadal zrušiť odvolaním napadnuté rozhodnutia alebo odvolanie postúpiť nadriadenému orgánu, ktorému daňový subjekt navrhol rozhodnúť o nulite napadnutých rozhodnutí, resp. ich ako nezákonné zrušiť. Žalovaný k odvolacím námietkam zameraným na procesné podmienky konania (nulitné rozhodnutie z dôvodu jeho vydania vecne nepríslušným správcom dane) uviedol, že v zmysle ustanovenia § 64 ods. 3 Daňového poriadku, ako druhostupňový orgán, na podnet daňového subjektu posudzoval, či odvolaním napadnuté rozhodnutie je nulitné a dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie nulitné nie je, keďže rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nenadväzuje na nulitné rozhodnutie, nebolo vydané omylom inej osobe a vydal ho vecne príslušný správca dane (neboli naplnené podmienky stanovené v § 64 ods. 2 písm. a/ až c/ Daňového poriadku). Konštatoval, že žalovaný túto skutočnosť oznámil daňovému subjektu v zákonom stanovenej lehote Oznámením zo dňa 06.02.2017 č. 100213747/2017. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že vecnú nepríslušnosť správcu dane v danej veci zakladá to, že išlo o oslobodenie tovaru od DPH v zmysle § 48 ods. 3 zákona o DPH, o ktorom rozhoduje výlučne colný orgán v colnom konaní. Daňový subjekt v odvolaní tvrdil, že v oblasti správy DPH pri dovoze tovaru z územia tretích štátov na územie EÚ, je vecne príslušným správcom dane colný úrad. K tejto námietke žalovaný uviedol, že dovoz tovaru z tretieho štátu a jeho následný predaj, nemožno považovať za jedno, a to isté plnenie. Žalovaný tak zastáva názor, že dovoz oceľových zvitkov do tuzemska pre žalobcu prostredníctvom železničnej prepravy, ktorú zabezpečil prepravca CARGO SERVICE, s.r.o., je jedným plnením, dodávateľom v danom prípade je švajčiarska spoločnosť AIROL METALS AG a nadobúdateľom daňový subjekt INVITA, s.r.o., následný deklarovaný predaj takto dovezeného tovaru z tuzemska maďarským odberateľom do iného členského štátu prostredníctvom prepravcu SP-TRANS, s.r.o. je už druhým plnením, pričom žalobca v prípade tohto zdaniteľného obchodu vystupoval v postavení dodávateľa oceľových zvitkov a maďarská spoločnosť DIGÉP Hungary Kft. bola ich odberateľom. Konštatoval, že správca dane nepreveroval nákup (dovoz) tovaru z tretích krajín, ktorý spadá do kompetencie colných orgánov, ale správca dane preveroval následné dodanie tohto dovezeného tovaru odberateľovi v inom členskom štáte, a to, či boli splnené podmienky pre oslobodenie od dane uvedené v § 43 zákona o DPH, čo spadá do kompetencie daňových úradov. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že až splnením podmienok pre oslobodenie dodania tovaru od dane podľa ustanovenia § 43 zákona o DPH, dochádza aj k naplneniu podmienky pre oslobodenie od dane pri dovoze podľa ustanovenia § 48 zákona o DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že z predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobca skutočnosť o dovoze tovaru a jeho prepustení Colným úradom Košice uvádzal správcovi dane ako vysvetlenie k priebehu a dôvodu preverovaných následných dodaní tovaru maďarským odberateľom a ich spätného odkúpenia a nie ako námietku vecnej nepríslušnosti správcu dane (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9801401/5/3827101/2014/Stlv zo dňa 12.08.2014).

10. K námietke daňového subjektu, že omylom nesprávne vykázal v podaných daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za apríl až jún 2012 v riadku 16 oslobodený dovoz tovaru podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, žalovaný uviedol, že v riadku 16 podaného daňového priznania daňový subjekt vykázal následné dodanie dovezeného tovaru svojim maďarským odberateľom, o čom svedčí aj Evidencia DPH („Podklad pre daňové priznanie 20120400“) za zdaňovacie obdobie apríl 2012, ktorú daňový subjekt predložil k daňovej kontrole, a v ktorej je ako doklad vstupujúci do daňového priznania - v riadku 16 (z toho: podľa § 43 ods. 1, 2 a 4 zákona) uvedená aj faktúra č. 2120603 vystavená pre maďarského odberateľa DIGÉP Hungary Kft.. Žalovaný preto považoval podané daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012, ako aj daňovým subjektom predložené evidencie DPH, za dôkazy o tom, že námietky týkajúce sa vecnej nepríslušnosti správcu dane vo vzťahu ku kontrole splnenia podmienok v zmysle § 43 zákona o DPH sú neopodstatnené.

11. K odvolacím námietkam žalobcu zameraným na aplikáciu právnych predpisov a vyhodnotenie dôkazov správcom dane, žalovaný uviedol, že správca dane preveroval zdaniteľné obchody u žalobcu realizované v zdaňovacích obdobiach apríl až jún 2012 a dokazovaním zistil skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu od DPH. Konštatoval, že zákon o DPH určuje dve podmienky pre oslobodenie od dane. Prvou je postavenie dodávateľa a odberateľa, kedy dodávateľ je platiteľ dane a odberateľom je osoba identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte. Druhou podmienkou je fyzická preprava tovaru

z tuzemska do iného členského štátu. Splnenie týchto podmienok u daňového subjektu preveroval správca dane počas výkonu daňovej kontroly, pričom vykonaným dokazovaním nezistil porušenie prvej podmienky nevyhnutnej pre uznanie oslobodenia od dane. Dôvodom, pre ktorý správca dane konštatoval porušenie § 43 zákona o DPH, boli skutočnosti zistené ohľadne prepravy tovaru a skutočného miesta jeho nadobudnutia.

12. Žalovaný k námietke daňového subjektu, v ktorej tvrdil, že správca dane neindividualizoval odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom k tomu, že vzhľadom na výsledky daňovej kontroly vydal celkovo tri rozhodnutia, ktorými daňovému subjektu určil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl až jún 2012 a tieto odôvodnil identicky, uviedol, že z predloženého administratívneho spisu, ako aj z odvolaním napadnutých rozhodnutí vyplýva, že správca dane u daňového subjektu vykonal jednu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie apríl až jún 2012, výsledkom ktorej bolo vyhotovenie Protokolu dňa 03.11.2015 č. 21152947/2015. Išlo o totožný skutkový stav z hľadiska spôsobu realizácie sporných zdaniteľných obchodov (daňový subjekt vo všetkých preverovaných zdaňovacích obdobiach uskutočňoval zdaniteľné obchody s maďarskými odberateľmi, na základe ktorých uplatňoval oslobodenie od dane a tovar vo všetkých preverovaných obdobiach prepravoval rovnaký prepravca, aj vykonané dokazovanie, zistenia správcu dane, ako aj odôvodnenia odvolaním napadnutých rozhodnutí sa logicky prekrývali a zhodovali). Aj keď správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol aj zistenia, ktoré sa zdaňovacieho obdobia apríl 2012 priamo netýkali, tieto boli podstatné pre utvorenie si komplexného obrazu o spôsobe uskutočňovania zdaniteľných obchodov daňového subjektu. Žalovaný preto konštatoval, že odvolaním napadnuté rozhodnutie vychádza zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a obsahuje všetky náležitosti ustanovené Daňovým poriadkom a aj napriek skutočnosti, že odôvodnenia odvolaním napadnutých rozhodnutí sú z časti identické, je z nich zrejmé, ktoré konkrétne ustanovenia zákona daňový subjekt v zdaňovacom období apríl 2012 porušil, aké dôkazy správca dane vykonal, ako svoje zistenia vyhodnotil a na základe akých skutočností dospel správca dane k záveru o určení rozdielu DPH.

13. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí k námietkam daňového subjektu konštatoval, že správca dane v zdaňovacom období apríl 2012 preveroval dodanie tovaru (oceľových zvitkov) s oslobodením od dane do Maďarska deklarovaného faktúrou č. 2120603 zo dňa 27.04.2012, vystavenou pre maďarského platiteľa dane DIGÉP Hungary Kft.. K predmetnej faktúre daňový subjekt predložil aj CMR doklad, na ktorom bolo, ako miesto vykládky, uvedené mesto Miskolc, Kerpely Antal ut. 35 (adresa sídla maďarskej odberateľskej spoločnosti). Správca dane prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti preveroval, či motorové vozidlo - ťahač s evidenčným číslo A. XXX W. a náves, prešli dňa 27.04.2012 hranice s Maďarskom a podľa týchto informácií uvedeného dňa ťahač s označeným evidenčným číslom uvedeným v predloženom CMR doklade č. 5335612, nebol evidovaný v mýtnom systéme. Preprava tovaru zo sídla daňového subjektu k maďarskému odberateľovi, tak nebola preukázaná. Vo vyrubovacom konaní vo vzťahu k tejto faktúre, správca dane doplnil dokazovanie a vypočul svedka - konateľa prepravnej spoločnosti SP-TRANS s.r.o. Š. A., ktorý uviedol, že pri niektorých prepravách, pri ktorých nie je zaznamenaný prejazd mýtnou bránou, skúšali alternatívnu trasu (Slovenské Nové Mesto), ktorá podľa slov prepravcu nebola spoplatnená.

14. Žalovaný z označeného dokazovania zistil, že tovar - 25,96 ton oceľových zvitkov, ktorého dodanie do Maďarska deklaroval vystavenou faktúrou č. 2120603 žalobca pre odberateľskú spoločnosť DIGÉP Hungary Kft., tento spätne odkúpil od označenej maďarskej spoločnosti, ktorá ešte v deň deklarovaného nadobudnutia tovaru vystavila predbežnú faktúru č. 27042-HRC zo dna 27.04.2012 na dodanie toho istého tovaru v množstve 25,96 ton a následne vystavila faktúru č. 286333, ktorou deklarovala dodanie rovnakého tovaru v rovnakom množstve, bez jeho akéhokoľvek zhodnotenia. Prepravu tohto tovaru z Maďarska žalobcovi na adresu jeho sídla v Košiciach, Jazerná 3, podľa predloženého CMR dokladu č. 5506807, mal vykonať v deň neuvedený na doklade ten istý prepravca, tými istými vozidlami, akými bola vykonaná údajná preprava tovaru do Maďarska - spoločnosť SP-TRANS s.r.o. ťahačom s prideleným evidenčným číslom A. XXX W. a návesom s evidenčným číslom A. XXX K..

15. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly deklaroval splnenie podmienok pre oslobodenie od dane dodaním tovaru do Maďarska, a to predložením faktúr a CMR dokladov s miestami vykládok tovaru v mestách Miskolc alebo Encs, čo pre maďarskú finančnú správu potvrdili aj maďarskí odberatelia. Po spochybnení miesta dodania tovaru správcom dane vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, daňový subjekt naznačil, že údaje na týchto CMR dokladoch sú nepravdivé a

vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly uviedol, že odberatelia tovaru písomne potvrdili jeho prevzatie v Maďarsku, pričom k nemu došlo v obci Hidasnémeti (vyjadrenie zaevidované pod č. 6144882784/2015 zo dňa 03.12.2015). Prílohami tohto vyjadrenia boli aj vyjadrenia spoločnosti Miskolc Steel Mills Kft., ktoré sa však odlišuje od vyjadrenia predloženého maďarskej finančnej správe a spoločnosti DIGÉP Hungary Kft., v ktorom však nie je uvedené miesto, kde mal tovar maďarský odberateľ prevziať. Samotní odberatelia, na ktorých vyjadrenia sa daňový subjekt odvoláva, sa vyjadrili, že bolo vopred dohodnuté, že tento tovar odkúpi ihneď naspäť daňový subjekt INVITA, s.r.o. (Postúpenie informácii č. 1139868/2015 zo dňa 13.07.2015). Z vyjadrení odberateľov vo veci prepravy a nakládok a vykládok tovaru (najskôr mali byť miestami vykládok tovaru mestá Encs, resp. Miskolc, neskôr Hidasnémeti) sa nezhodujú s vyjadreniami prepravcu (Tornyosnémeti).

16. Žalovaný na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatoval, že stotožňuje so záverom správcu dane, že daňový subjekt v danej veci nepreukázal dodanie tovaru v Maďarsku a skutočnosť, že tovar bol prevezený cez územie Maďarska, nedokazuje jeho dodanie v Maďarsku, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že išlo o jeden pohyb tovaru, preprava tovaru začala a skončila na území Slovenska, teda miestom dodania tovaru - oceľových zvitkov je Slovenská republika. Samotná skutočnosť, že maďarský odberateľ priznal nadobudnutie predmetného tovaru neznamená, že boli splnene podmienky pre oslobodenie od dane. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-409/04 Teleos, z ktorého vyplýva, že pojem „odoslaný“ sa má vykladať tak, že k nadobudnutiu tovaru a k uplatneniu oslobodenia v rámci ES dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom, ako vlastník, prejde na nadobúdateľa a dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný, resp. prepravený, do iného členského štátu, teda fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Pokiaľ sa teda tovar naložený na dopravný prostriedok prepraví z členského štátu dodania, a tým istým dopravným prostriedkom v ten istý deň sa vráti opäť do členského štátu dodania, nie je splnená podmienka odoslania alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania do iného členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru. V zmysle § 17 ods. 1 zákona o DPH, je miestom nadobudnutia tovaru miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi (čl. 40 Smernice 2006/1 12/SE). Ak teda preprava tovaru v rámci Spoločenstva neskončila v inom členskom štáte, ale skončila v samotnom štáte dodania, nie je možné uplatniť ustanovenie § 43 zákona o DPH. Žalobca v podanom odvolaní namietal porušenie ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 3 Daňového poriadku, keď správca dane neprihliadal na skutočnosti preukázané daňovým subjektom. K tejto námietke žalovaný zaujal stanovisko, žalobca správcovi dane preukazoval svoj nárok na oslobodenie od dane predložením faktúr a CMR dokladov, ktorých vierohodnosť a pravdivosť správca dane a v prípade CMR dokladov, aj sám žalobca, vykonaným dokazovaním spochybnil. Preukázateľným spochybnením vierohodnosti a pravdivosti dokladov predložených daňovým subjektom došlo k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu, pretože v procese dokazovania v daňovom konaní dochádza k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Správca dane vykonaným dokazovaním objektívne spochybnil pravdivosť predložených dokladov (výpismi z mýtnych transakcií a porovnaním časových údajov) a poukázaním na rozpory vo vyjadreniach prepravcu, odberateľov, ako aj tvrdení žalobcu, spochybnil aj pravdivosť týchto tvrdení ohľadne miest vykládok tovaru. Žalobca na vyvrátenie uvedených zistení správcu dane, ani počas výkonu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní, nepredložil také dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia preukázal. Žalovaný poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ (Mecsek-Gabona) a jeho výklad čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES, z ktorých vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku, či prípadnému zneužitiu, boli splnené. Predloženie falošných dokladov, ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi, môže zabrániť správnemu vyberaniu dane (Rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-285/09 R).

17. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že záver správcu dane o porušení § 43 ods. 1 zákona o DPH a neoprávnenom oslobodení dodania tovaru od dane v zdaňovacom období apríl 2012 podporujú tieto skutočnosti zistené správcom dane:

- žalobca preukazoval splnenie podmienok pre oslobodenie dovozu tovaru od DPH v zmysle § 48 ods. 3 zákona o DPH splnením podmienok uvedených v § 43 ods. 1 zákona o DPH - teda, že preprava dovážaného tovaru skončila v inom členskom štáte,

- motorové vozidlo, ktoré malo prepravu tovaru do spoločnosti DIGÉP Hungary Kft. vykonať, nebolo v deň deklarovaného dodania (27.04.2012) zaznamenané v mýtnom systéme, -. Á. V. uviedol, že dôvodom spolupráce daňového subjektu so spoločnosťou DIGÉP Hungary Kft. bolo veľké množstvo zvyšných zásob (ktoré nie sú na účtovnej súvahe v prospech účtu) a tento problém mal byť odstránený práve nákupom tovaru maďarskou spoločnosťou a jeho spätným vykúpením s maržou 1 USD za tonu,

- žalobca vedel, že tovar ihneď spätne odkúpi,

- ak aj bol tovar prepravovaný do Maďarska nespoplatnenou trasou (bez zaznamenania vozidla v mýtnom systéme), vykonával ju jeden prepravca, tým istým vozidlom, ktoré sa bez vyloženia tovaru v Maďarsku, vrátilo späť na územie SR,

- riaditeľ maďarskej spoločnosti DIGÉP Hungary Kft. - Á. V., sa vyjadril, že tovar bol bez vykládky prepravený späť žalobcovi,

- preprava dotknutého tovaru neskončila v Maďarsku, ale začala a skončila na území SR,

- tovar bol fyzicky vyložený v priestoroch daňového subjektu Slovenskej republiky a bol použitý na výrobu finálnych výrobkov žalobcu, teda bol spotrebovaný vo výrobnom procese daňového subjektu INVITA, s.r.o. na území Slovenskej republiky a členským štátom konečnej spotreby je tak Slovenská republika.

18. Z vyššie uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že splnil podmienky, ktoré zákon o DPH ukladá na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu od dane, vzhľadom na čo nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na oslobodenie od dane. Pre slnenie podmienok pre oslobodenie tovaru a určenie miesta dodania tovaru nie je rozhodujúca existencia faktúr, CMR dokladov a potvrdení o tom, že odberateľ fyzicky prevzal tovar v inom členskom štáte, ale podstatné je to, aby tieto dokumenty odzrkadľovali reálne uskutočnenie a reálny priebeh týchto transakcii tak, aby bolo možné posúdiť miesto dodania a vznik daňovej povinnosti, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie. Vo vzťahu k procesu dokazovania žalovaný uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane je na strane daňového subjektu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní ním deklarovaných skutočností. Je povinnosťou daňového subjektu, aby v záujme objasnenia skutočností predložil také dôkazy, ktorými by túto opodstatnenosť oslobodenia od dane preukázal. Keďže daňový subjekt nepreukázal, že miestom dodania tovaru - oceľových zvitkov, bol iný členský štát - Maďarsko, postup správcu dane, ktorý neuznal oslobodenie dodania tovaru od dane deklarovaného faktúrou č. 2120603 zo dňa 27.04.2012, je podľa žalovaného plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Práve z týchto dôvodov žalovaný potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane.

19. V zákonnej lehote podal žalobca žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.03.2017 č. 100381641/2017, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice zo dňa 24.10.2016 č. 104167107/2016. Vzhľadom na ním tvrdené skutočnosti navrhol, aby správny súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

20. V správnej žalobe žalobca namietal nezákonnosť postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného, a to z dôvodu, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a napokon rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Takýmto rozhodnutím a postupom žalovaného sa cítil byť ukrátený na svojich právach.

21. Žalobnú námietku týkajúcu sa nedostatku právomoci žalovaného, ako aj Daňového úradu Košice, v dôsledku ktorého obe napadnuté rozhodnutia sú nulitné, žalovaný odôvodnil tým, že žalobca v postavení deklaranta v colnom konaní podal v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z. z., Colný zákon, v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj „Colný zákon“) návrh na začatie colného konania podaním colného vyhlásenia, ktorého účelom bolo rozhodnúť, či sa tovar prepustí do navrhovaného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH (režim 42:00). Vzhľadom k tomu, že boli splnené zákonné podmienky na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu, voľný obeh s oslobodením od DPH z dôvodu jeho následného dodania do iného členského štátu, colný úrad rozhodnutiami v colnom konaní prepustil do režimu voľný obeh a vymeral colný dlh, ktorý pozostával zo sumy cla. Keďže dovozom tovaru vzniká

aj daňová povinnosť k DPH, ale zároveň boli splnené podmienky na jej oslobodenie, colný úrad rozhodol o prepustení tovaru do režimu voľný obeh (tovar získal štatút tovaru Spoločenstva), ale zároveň priznal v rámci svojej vecnej príslušnosti v colnom konaní oslobodenie od DPH. Išlo celkovo o 54 rozhodnutí colného úradu, ktorých čísla uviedol žalobca v žalobe pod bodom II.

22. Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že na preverenie skutočností, či došlo k dodaniu tovaru do iného členského štátu, a či boli splnené podmienky pre oslobodenie od DPH dodaním do iného členského štátu, môže colný úrad postupovať týmito spôsobmi:

- Aplikuje § 48b zákona o DPH, ktorý bol zavedený spotrebou zamedziť možnosť daňových únikov na DPH, a to tak, že podmieni prepustenie tovaru do režimu voľného obehu s oslobodením od DPH zložením zábezpeky sumy DPH a toto zabezpečenie bude trvať až do predloženia dôkazu o tom, že tovar bol dodaný do iného členského štátu. Ustanovenie § 48b ods. 3 zákona o DPH požaduje predloženie dokladu o prevzatí vystaveného príjemcom. V danej veci žalobca potvrdenie o dodaní tovaru príjemcom, ako aj CMR, colnému úradu predložil, na základe čoho bolo zabezpečenie DPH žalobcovi uvoľnené. V danej veci tak právoplatným rozhodnutím v colnom konaní bolo rozhodnuté, že tovar bol prepustený do režimu voľný obeh a bolo právoplatne rozhodnuté o výške colného dlhu pozostávajúceho zo sumy cla. Až v prípade, ak by sa dôkazne nepotvrdilo dodanie tovaru do iného členského štátu, bol by colný úrad povinný vydať rozhodnutie, ktorým dovyrubí túto dlžnú časť colného dlhu pozostávajúceho zo sumy DPH. Je bežnou aplikačnou praxou colných úradov a štandardne využívaný spôsob dovymerania DPH, kde vecne príslušný colný úrad vydá dlžníkovi (žalobcovi, ako deklarantovi, v colnom konaní podľa čl. 201 ods. 3 Colného kódexu) rozhodnutie, ktorým po predchádzajúcom zápise do svojej účtovnej evidencie „dovyrubí“ colný dlh o rozdiel sumy DPH (podľa čl. 217 ods. l v spojení s čl. 220 ods. l Colného kódexu).

- Rovnako colný dlh pozostávajúci zo sumy DPH môže colný úrad vyrubiť na základe výsledkov kontroly po prepustení tovaru, tzv. následnej kontroly, podľa § 12 Colného zákona v rámci colného dohľadu. V praxi to znamená, že ak po prepustení tovaru do režimu voľný obeh colný úrad na základe vlastnej činnosti alebo na podnet zistí, že došlo ku skutočnostiam ovplyvňujúcim výrok o sume colného dlhu (dlžná DPH) je oprávnený zahájiť kontrolu po prepustení tovaru - následnú kontrolu a ak sa zistia skutočnosti, že DPH mala byť, ale nebola zaplatená, je oprávnený dovymerať dlžnú sumu colného dlhu podľa colných predpisov. Žalobca tak konštatoval, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vecne príslušným orgánom, s poukazom na vyššie označené ustanovenia zákona o DPH, Colného kódexu a Colného zákona, je výlučne colný orgán.

23. Žalobca v žalobe ďalej poukázal, že už v odvolaní sa odvolal na ustanovenie § 64 ods. 2 Daňového poriadku a podrobne odôvodnil svoju argumentáciu ohľadom nulity vydaného rozhodnutia správcu dane. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí k jeho námietkam preskúmateľným spôsobom nevyjadril. Naďalej tvrdil, že:

- v colnom konaní o oslobodení od DPH podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH rozhoduje výlučne colný orgán svojím rozhodnutím v colnom konaní,

- kontrola po prepustení tovaru do režimu voľný obeh patrí výlučne do pôsobnosti colných orgánov, ktoré vykonávajú následnú kontrolu a daňovou kontrolou ide o „duplicitu“,

- daňové priznanie neobsahuje možnosť vykázať oslobodenie od DPH podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, čo naznačuje, že kompetencia kontroly a dorub DPH patrí do výlučnej pôsobnosti colného úradu,

- správca dane preveroval splnenie podmienok oslobodenia tovaru od DPH podľa § 43 ods. l zákona o DPH, pričom oslobodenie tovaru bolo priznané colným úradom podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, teda nešlo rýdzo o intrakomunitárne dodanie, ale špecifický režim dovozu, prepustenia do voľného obehu a oslobodenia od DPH z titulu následného intrakomunitárneho dodania tovaru,

- výlučná kompetencia colného orgánu pri dovoze tovaru vyplýva aj z ustanovenia § 48b zákona o DPH, podľa ktorého colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH. Colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte. Dôkazom o tejto skutočnosti, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, pravdivosť alebo správnosť dokladu preverí colný úrad. Tento aj zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť predloženého dokladu. Ak takáto skutočnosť nie je potvrdená, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane. Iba colný úrad tak

môže podať žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa dodania tovaru prepusteného do colného režimu voľného obehu s oslobodením od DPH,

- žalovaný správca dane nerozlišoval oslobodenie tovaru od DPH pri intrakomunitárnom dodaní a pri dovoze tovaru, čím sa dopustil pochybenia pri skúmaní podmienok konania - vecnej príslušnosti a práve z týchto dôvodov sú rozhodnutia správcu dane nulitné.

24. Žalobca ďalej tvrdil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného sa tak nedozvedel, z akého dôvodu boli prijaté právne závery o vecnej príslušnosti, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné pre rozpor s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Ďalej uviedol, že argumentácia žalovaného, že dovoz tovaru a jeho následný predaj nie je možné považovať za to isté plnenie, je vo vzťahu k plateniu DPH právne irelevantná a ňou si žalovaný ospravedlňuje svoj nezákonný postup ako vecne nepríslušného orgánu správy daní. V danej veci je podstatné to, aby bola DPH odvedená finančnému orgánu vecne príslušnému, a aby bola odvedená zo správneho základu a v správnej výške. Postupom žalovaného nie je ustálená DPH v správnej výške, pretože do základu DPH nie je započítané clo, ktoré tvorí základ DPH podľa § 22 ods. 2 zákona o DPH. Aj táto skutočnosť potvrdzuje názor žalobcu, že žalovaný tým, že za „každú cenu“ si uzurpuje vecnú príslušnosť, vlastne poškodzuje štát, pretože nezohľadnil v základe DPH dovozné clo.

25. Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že správca dane v konaní neskúmal základnú procesnú podmienku pre daňové konanie, ale zahájil, vykonal a ukončil daňovú kontrolu a vydal rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, ktorým určil vyššie uvedený rozdiel dane, čo malo za následok, že:

- daňový úrad vydal rozhodnutie ako absolútne vecne nepríslušný orgán,

- vo veci už bolo vydané rozhodnutie colným úradom, ktorý po preverení dodania tovaru do iného členského štátu priznal oslobodenie od DPH,

- daňový úrad, teda napriek prekážke právoplatne rozhodnutej veci vydal „nové“ rozhodnutie, teda vo veci oslobodenia boli vydané dve rozhodnutia - vecne príslušným colným úradom, ktorý priznal oslobodenie a vecne nepríslušným daňovým úradom, ktorý oslobodenie neuznal,

- tým, že rozhodoval vecne nepríslušný daňový úrad, do základu pre výpočet DPH nepojal clo ako zákonnú zložku základu pre výpočet DPH, preto je stanovený rozdiel dane nesprávny.

26. Žalobca v žalobe konštatoval, že nulitou rozhodnutia je potrebné rozumieť prípad, kedy rozhodnutie trpí takými závažnými vadami, pre ktoré ho nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo schopné vyvolať určité právne následky. Ide o pseudorozhodnutie (paakt), ktorý nikoho nezaväzuje a nemožno naň nazerať optikou prezumpcie správnosti. Takéto rozhodnutie nie je schopné vyvolať verejnoprávne účinky, aj keď je formálne vydané a aj oznámené adresátom. Nulitný akt nie je nadaný prezumpciou správnosti.

27. Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu, je potrebné za nulitné považovať rozhodnutie prvostupňového Daňového úradu Košice č. 104167172/2016 zo dňa 24.10.2016, pretože ho vydal orgán absolútne vecne nepríslušný. Žalobca zastáva názor, že vo veci oslobodenia od DPH rozhodoval orgán k tomu určený (colný úrad) a daňový úrad bol povinný rešpektovať právoplatné rozhodnutia colného úradu. Zo zásady spravodlivého procesu „ne bis in idem“ vyplýva, že nie je dovolené rozhodovať dva krát v tej istej veci. Keďže išlo o totožnú vec (oslobodenie od DPH dovezeného tovaru), s totožnými účastníkmi konania (žalobca, ako deklarant a dlžník colného dlhu) a vo veci už rozhodol colný úrad, znamená to, že v danej veci ide o prekážku veci právoplatne rozhodnutej a nemôže byť predmetom konania znova. Z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodnutia vyplýva nezmeniteľnosť rozhodnutí, nenarušiteľnosť vzniknutých, zmenených, či zaniknutých hmotnoprávnych subjektívnych práv, či povinností adresátov rozhodnutia. Žalobca zaujal stanovisko, že v prípade pochybností o splnení hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od dane, bolo možné danú vec postúpiť colným orgánom, ako vecne príslušným, na výkon následnej kontroly, po prepustení tovaru do colného režimu podľa § 12 Colného zákona. Keďže rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je nulitné, s poukazom na ustanovenie § 64 ods. 2 písm. c/ Daňového poriadku, je nulitné aj rozhodnutie žalovaného, pretože nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

28. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie preskúmavanej veci, pretože na námietku, podľa ktorej predmetný tovar bol prepustený v kontrolovanom období apríl - jún 2012 Colným úradom Košice, vyššie uvedenými rozhodnutiami v colnom konaní, bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa daňové (vyrubovacie) konanie začaté na podklade Protokolu z daňovej kontroly č. 21152947/2015

zo dňa 03.11.2017 podľa § 62 ods. l písm. f/ Daňového poriadku zastaviť, pretože vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté, a to práve vyššie označenými rozhodnutiami Colného úradu Košice v colnom konaní. Rovnako tak žalovaný bol povinný na námietku právoplatne rozhodnutej veci zastaviť konanie, resp. vec zrušiť a vrátiť na nové konanie a rozhodnutie o zastavení.

29. Žalobca v žalobe ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pre neurčitosť jeho výroku. Vyrubený rozdiel dane správcom dane, potvrdený žalovaným, vychádza z nesprávneho základu, pretože podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Žalobca poukázal aj na ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a/, § 68 ods. 4 písm. a/, 5 a § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku a ďalej uviedol, že v danej právnej veci správca dane postupuje pri daňovej kontrole intrakomunitárneho dodania tovaru podľa § 43 zákona o DPH, kde základom dane je podľa § 22 ods. l zákona o DPH kúpna cena. Ak by sa v danej veci postupovalo podľa zákona a kontrolu a následné vyrubovacie konanie by vykonával vecne príslušný colný úrad, do základu pre DPH, by boli započítané aj sumy cla podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, a teda výsledná daň, by bola iná, ako zistená v danej právnej veci vecne nepríslušným správcom dane. Keďže takto vymeraný rozdiel dane v napadnutom rozhodnutí nekorešponduje s ustanovením § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 68 ods. 5 v spojení s § 63 ods. 3 písm. d/ Správneho poriadku a výrok rozhodnutia je nepreskúmateľný pre jeho neurčitosť.

30. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.07.2017 k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Konštatoval, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane, ako aj jeho postup, v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca uviedol v odvolaní a vysporiadal sa so všetkými ním uplatnenými námietkami, pričom skutkový stav, ako aj zistenia a závery v danej veci sú podrobne uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správcu dane.

31. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že správca dane (Daňový úrad Košice) zistil, že tovar - 25,96 ton oceľových zvitkov v sume 12 768,82 eur uvedený na faktúre č. 2120603 zo dňa 27.04.2014, vystavenej žalobcom pre maďarského odberateľa DIGÉP Hungary Kft., bol ihneď spätne odkúpený a bez vyloženia v inom členskom štáte (Maďarsku) bol na tom istom vozidle, tým istým prepravcom a v ten istý deň, dopravený späť na územie Slovenskej republiky žalobcovi, kde bol vyložený. Samotný žalobca k predaju tovaru maďarskému odberateľovi a následnému nákupu toho istého tovaru od rovnakej spoločnosti uviedol, že išlo o režim 42:00, ktorý umožňuje doviezť tovar z tretích krajín s oslobodením od DPH na územie Slovenska za podmienky, že bude dodaný do iného členského štátu. Po prepustení tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od DPH bola Colným úradom Košice uložená daňovému subjektu povinnosť do 30 dní predložiť prepravné doklady potvrdzujúce, že tovar bol dodaný do členského štátu EÚ. Následne takto dodaný tovar daňový subjekt odkúpil, za účelom jeho ďalšieho spracovania a predaja. Na základe výpisov z mýtnych transakcií bola v daňovom konaní spochybnená aj pravdivosť predloženého CMR dokladu č. 5335612, keďže vozidlo, ktoré malo prepravu tovaru do Maďarska vykonať dňa 27.04.2012, nebolo v uvedený deň evidované v mýtnom systéme, ako aj miesto dodania v tovaru v Maďarsku uvedené na predloženom CMR doklade. Konateľ prepravnej spoločnosti SP-TRANS s.r.o. k tomu uviedol, že pri niektorých prepravách, pri ktorých nie je zaznamenaný prejazd mýtnou bránou, skúšali alternatívnu trasu (Slovenské Nové Mesto), ktorá podľa slov prepravcu nebola spoplatnená. Maďarská odberateľská spoločnosť DIGÉP Hungary Kft. uviedla, že bolo vopred dohodnuté, že tovar - oceľové zvitky, žalobca odkúpi ihneď naspäť. Na základe týchto skutočností tak žalovaný dospel zhodne so správcom dane k záveru, že deklarovaný obchod bol účelový. Územie Európskej únie je jednotným colným územím a dovoz tovaru z tretích štátov na územie EÚ sa v zásade zdaňuje, pričom daňová povinnosť vzniká v nadväznosti na povinnosť zaplatiť clo pri dovoze tovaru. Dovoz tovaru z tretích štátov do EÚ možno oslobodiť od DPH za podmienky uvedenej v ustanovení § 48 ods. 3 zákona o DPH, v zmysle ktorej dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu, a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4. Administratívne orgány dospeli k záveru, že dôvodom deklarovanej dodávky tovaru do Maďarska odberateľovi DIGÉP Hungary Kft., bolo preukázanie splnenia podmienok pre prepustenie tovaru do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (režim 42:00) Colnému úradu Košice. Žalobca v postavení colného deklaranta v colnom konaní pri dovoze tovaru z tretích štátov formálne - predložením dokladov deklaroval, že dovezený tovar následne dodal odberateľovi v inom členskom štáte, na základe čoho bol dovezený tovar v colnom konaní

oslobodený od DPH. Správca dane daňovou kontrolou preveroval pravdivosť a správnosť údajov uvádzaných žalobcom v daňovom priznaní k DPH, vrátane údajov uvádzaných na riadku 16 daňového priznania a zistil, že žalobca neoprávnene oslobodil od dane dodanie tovaru (ploché valcované výrobky vo zvitkoch) deklarované faktúrou č. 2120603 zo dňa 27.04.2012 vystavenou pre odberateľa DIGÉP Hungary Kft.. Žalovaný vo vyjadrení ďalej konštatoval, že k nadobudnutiu tovaru a k uplatneniu oslobodenia v rámci ES dôjde v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie len vtedy, keď právo nakladať s tovarom, ako vlastník, prejde na nadobúdateľa a dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný, resp. prepravený do iného členského štátu, teda fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Pokiaľ sa teda tovar naložený na dopravný prostriedok prepraví z členského štátu dodania, a tým istým dopravným prostriedkom, v ten istý deň, sa vráti opäť do členského štátu dodania, nie je splnená podmienka odoslania alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania do iného členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru. V zmysle § 17 ods. 1 zákona o DPH, je miestom nadobudnutia tovaru miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi (čl. 40 Smernice 2006/112/SE). Ak teda preprava tovaru v rámci Spoločenstva neskončila v inom členskom štáte, ale skončila v samotnom štáte dodania, nie je možné uplatniť ustanovenie § 43 zákona o DPH.

32. K argumentácii žalobcu v podanej žalobe, že rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, sú nulitné, pretože boli vydané vecne nepríslušnými orgánmi, žalovaný uviedol, že v zmysle § 6 Daňového poriadku je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. Ak alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad. Predmetom dane z pridanej hodnoty sú v zmysle zákona o DPH nasledovné druhy zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru, dodanie služby, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a dovoz tovaru z územia tretích štátov. Uvedené, teda podporuje argumentáciu žalovaného, podrobnejšie uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí, že dovoz tovaru z tretieho štátu a jeho následný predaj (dodanie tovaru) nemožno považovať za jedno a to isté plnenie. Z postavenia žalobcu v týchto zdaniteľných obchodoch (pri dovoze tovaru odberateľ, pri intrakomunitárnom dodaní dodávateľ), ako aj z ustanovení zákona o DPH je zrejmé, že dovoz tovaru z územia tretích štátov a následné dodanie tovaru, sú dva rozdielne druhy zdaniteľných obchodov, pričom vyššie uvedený zákon jedine v prípade dovoze tovaru do tuzemska odkazuje na ustanovenia colných predpisov.

33. Žalovaný tak nesúhlasil s názorom žalobcu, že skutočnosť, že daňové priznanie k DPH neobsahuje možnosť vykázať oslobodenie od DPH podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH naznačuje, že kompetencia kontroly a dorub DPH patrí do výlučnej pôsobnosti colného úradu a poukázal na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane argumentoval, že v podaných daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za apríl 2012 až jún 2012, omylom nesprávne vykázal v riadku 16 oslobodený dovoz tovaru v zmysle § 48 ods. 3 zákona o DPH. Žalovaný zároveň poukázal na Evidenciu DPH predloženú žalobcom počas daňovej kontroly („Podklad pre daňové priznanie 20120400“) za zdaňovacie obdobie apríl 2012, v ktorej je ako doklad vstupujúci do daňového priznania

- do riadku 16 (Z toho: podľa § 43 ods. 1, 2 a 4 zákona) uvedená aj faktúra č. 2120603 vystavená pre maďarského odberateľa DIGÉP Hungary Kft.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca na riadku 16 podaného daňového priznania deklaroval následný predaj dovezených oceľových zvitkov, teda, že v zdaňovacom období apríl 2012 dodal tovary s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH v sume 1 303 151,48 eur. Pravdivosť týchto údajov uvádzaných žalobcom následne daňový úrad preveroval daňovou kontrolou, pretože kontrolovať správnosť údajov uvádzaných v daňovom priznaní nesporne spadá do kompetencie daňových úradov.

34. K námietke týkajúcej sa vypočítaného rozdielu dane z pridanej hodnoty žalovaný uviedol, že správca dane pri určovaní rozdielu dane postupoval v súlade so zákonom a poukázal na ustanovenie § 22 ods. 1 zákona o DPH. Základom dane je protihodnota, to znamená odplata za tovar alebo službu. Žalobca vystavenou faktúrou č. 2120603 zo dňa 27.04.2012 deklaroval, že maďarskému odberateľovi DIGÉP Hungary Kft. dodal oceľové zvitky v sume 16 874,00 USD, čo podľa predloženej evidencie DPH predstavovalo protihodnotu v sume 12 768,82 eur a na faktúre uviedol v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 písm. h/ zákona o DPH informáciu o oslobodení od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie s odkazom na § 43 zákona o DPH. Dokazovaním však bolo zistené, že miestom plnenia a skutočnej spotreby tovaru je územie Slovenskej republiky, preto mal žalobca toto dodanie zdaniť v tuzemsku 20 % sadzbou DPH, čo predstavuje sumu dane 2 128,12 eur.

35. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že tak správca dane, ako aj žalovaný, postupovali v súlade so zákonom, správca dane ako vecne príslušný orgán a úseku daní preveroval intrakomunitárne dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH a bolo zistené, že zdaniteľný obchod medzi dvoma platiteľmi dane z iných členských štátov deklarovaný faktúrou č. 2120603 však nespĺňal podmienky pre oslobodenie dodania tovaru od dane uvedené v ustanovení § 43 ods. 1 zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu, aj napriek skutočnosti, že žalobca vo vystavenej faktúre a predloženej evidencii DPH uviedol, že ide o dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH, toto dodanie tovaru maďarskému odberateľovi nebolo možné oslobodiť od dane, preto žalobca takéto dodanie tovaru oslobodil od dane neoprávnene.

36. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (v ďalšom texte aj: „SSP“), preskúmal na nariadenom pojednávaní zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v medziach uplatnených žalobných dôvodov, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

37. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred správnym súdom dňa 10.10.2018, právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a zdôraznil, že vo veci rozhodoval nepríslušný správny orgán, z čoho vyplýva, že vo veci bol oprávnený rozhodnúť orgán príslušný podľa § 9 ods. 3 písm. k/ zákona č. 652/2004 Z. z.. Poukázal na to, že skutková podstata colného deliktu vyplýva z § 72 ods. 1 písm. d/ Colného zákona. Zdôraznil, že celá kompetencia preskúmať danú vec patrí colnému a nie daňovému úradu.

38. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na všetkých dôvodoch, ako aj argumentácii, uvedených v preskúmavanom rozhodnutí, v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a v písomnom vyjadrení zo dňa 21.07.2017. Správca dane v danej veci neskúmal samotný dovoz tovaru, ale len následný predaj, pričom porovnával aj údaje z daňového priznania, ktoré v tomto daňovom priznaní uviedol sám žalobca vrátane údajov v riadku 16. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorého potrebu odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Zástupkyňa žalovaného poukázala na Smernicu Rady č. 91/680/EHS, ktorá upravuje konečnú spotrebu dovozu tovaru. Zdôraznila, že v danej veci tovar bol dovezený spätne na územie Slovenskej republiky, kde bol aj spotrebovaný, teda miestom spotreby je tuzemsko. Žalobca tak nebol oprávnený oslobodiť dodanie tovaru od dane.

39. Podľa § 43 ods.1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 - 4:

a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou, prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom, alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, toto potvrdenie musí obsahovať: 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska, alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe (§ 43 ods. 5 zákona o DPH).

40. Podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH, dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu, a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za

podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods.8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 - 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľ, alebo jeho zástupca, poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie:

a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, alebo osobitné identifikačné číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69a, b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte, alebo svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom odoslanie alebo preprava tovaru skončí, c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru, alebo prepravný doklad.

41. Podľa § 48b ods. 1 zákona o DPH, colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane sa poskytne formou podľa osobitného predpisu.

42. Podľa § 48b ods. 3 zákona o DPH, colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do 10 dní od predloženia dôkazu o tom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, okrem odseku 4. Dôkazom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončilo v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať:

a) meno a priezvisko odberateľa, alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, b) množstvo a druh tovaru, c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak odoslanie alebo prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak odoslanie alebo prepravu tovaru vykoná odberateľ, d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis, e) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnilo odoslanie alebo preprava tovaru.

43. Podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH, ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do 10 dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu alebo členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, oslobodenie od dane sa zrušuje, a colný úrad vyrubí daň, a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

44. Podľa § 1 zákona č. 199/2004 Z. z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov pre pohyb tovaru medzi colným územím Európskej únie (ďalej len „colné územie únie“) a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území republiky.

45. Predmet a rozsah pôsobnosti zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je uvedený v § 1, podľa ktorého tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Správou daní sa rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane, a ďalšie činnosti podľa tohto zákona, alebo osobitných predpisov (§ 2 písm. a/ Daňového poriadku).

46. Podľa § 6 ods.1, 2 Daňového poriadku, na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad. Ak vzniknú pochybnosti o určení

vecnej príslušnosti medzi daňovým úradom a colným úradom, rozhoduje o vecnej príslušnosti finančné riaditeľstvo.

47. Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť, a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

48. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

49. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

50. Podľa § 64 ods.1 Daňového poriadku, na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, ako by nebolo vydané.

51. Podľa § 64 ods. 2 Daňového poriadku, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré:

a) vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b) bolo vydané omylom inej osobe, c) nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

52. Nulitu rozhodnutia posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový orgán, a to kedykoľvek (§ 64 ods. 3 Daňového poriadku po bodkočiarku).

53. Žalobca podanou žalobou namietal predovšetkým nulitu napádaných rozhodnutí z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutia vydal vecne nepríslušný Daňový úrad Košice a na jeho rozhodnutie nadväzovalo nulitné rozhodnutie žalovaného vydané v odvolacom konaní. Argumentoval, že vo veci bol vecne príslušný colný úrad, ktorý v colnom konaní právoplatne rozhodol o prepustení predmetného tovaru do režimu voľný obeh a vymeral colný dlh, ktorý pozostával zo sumy cla. Uvedené rozhodnutia boli colným úradom vydané po tom, čo žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH z dôvodu jeho následného dodania do iného členského štátu (Maďarska). Žalobca ďalej tvrdil, že colný úrad po zistení, že sa mal v súlade s colnými predpismi dodatočne vymerať colný dlh, bol oprávnený začať konanie o dodatočnom vymeraní colného dlhu.

54. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal 24.05.2012 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet DPH v sume 142 417,44 eur. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie DPH za zdaňovacie obdobie apríl až jún 2012, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 21152947/2015 zo dňa 03.11.2015. Keďže z hľadiska spôsobu realizácie sporných zdaniteľných obchodov išlo o totožný skutkový stav (žalobca vo všetkých preverovaných zdaňovacích obdobiach uskutočňoval zdaniteľné obchody s maďarskými odberateľmi, na základe ktorých uplatňoval oslobodenie od dane a tovar vo všetkých preverovaných obdobiach preveroval rovnaký prepravca), aj vykonané dokazovanie správcu dane, ako aj jeho zistenia a samotné odôvodnenia jeho rozhodnutí týkajúcich sa týchto preverovaných období sa logicky vzájomne prekrývali a čiastočne vo svojej podstate aj zhodovali. Práve z tohto dôvodu v preskumávanom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí správcu dane, týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia apríl 2012, sú uvedené aj zistenia, ktoré sa priamo

tohto obdobia netýkajú, ale sú podstatné pre utvorenie si komplexného obrazu o spôsobe uskutočnenia zdaniteľných obchodov žalobcom v období od apríla do júna 2012.

55. Správny súd konštatuje, že na správu daní je vecne príslušný daňový úrad, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Predmetom DPH sú dodanie tovaru, dodanie služby, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a dovoz tovaru z územia tretích štátov. Colný úrad by bol výlučne príslušný iba v prípade dovozu tovaru na územie Slovenskej republiky. Súd považuje za správny právny názor žalovaného, že dovoz tovaru z tretieho štátu a jeho následný predaj nie je možné považovať za jedno plnenie, keďže pri týchto obchodných transakciách postavenie žalobcu nie je rovnaké. Pri dovoze tovaru z tretieho štátu bol žalobca v postavení odberateľa a pri intrakomunitárnom dodaní do štátu Európskej únie bol žalobca dodávateľom. Aj podľa názoru súdu ide o dva rozdielne druhy zdaniteľných obchodov, pričom na preverenie reálnosti obchodov žalobcu s jeho odberateľom v Maďarsku bol vecne príslušný daňový úrad.

56. Žalobnú námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nulitné z dôvodu, že bolo vydané vecne nepríslušným správcom dane a žalovaným, nepovažuje súd za opodstatnenú. Správca dane preveril iba intrakomunitárne dodanie tovaru žalobcom maďarskému odberateľovi, pričom vykonaným dokazovaním zistil, že predmetný tovar bol dopravovaný na územie Maďarska vozidla prepravnej spoločnosti SP- TRANS s.r.o., a tými istými vozidlami prepravovaný ten istý tovar, bez vyloženia späť na územie Slovenskej republiky žalobcovi, kde bol v priestoroch jeho spoločnosti v Košiciach, Jazerná 3, vyložený. Daňový úrad, ako príslušný správca dane, vykonal daňovú kontrolu zameranú na overenie pravdivosti údajov uvedených v podanom daňovom priznaní v riadku 16, v ktorom žalobca deklaroval predaj dovezených oceľových zvitkov s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH. Daňový úrad je kompetentný na preverovanie správnosti údajov, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní.

57. Z obsahu súdneho, ako aj administratívneho spisu, ďalej vyplýva, že správca dane vykonaným dokazovaním v priebehu daňovej kontroly, aj vo vyrubovacom konaní, zistil, že tovar - 25,96 ton oceľových zvitkov v sume 12 768,82 eur uvedený na faktúre č. 2120603 zo dňa 27.04.2014, vystavenej žalobcom pre maďarského odberateľa DIGÉP Hungary Kft., bol žalobcom ihneď odkúpený a bez vyloženia v inom členskom štáte (Maďarsku) bol na tom istom vozidle, a tým istým prepravcom, v ten istý deň, dopravený späť žalobcovi, kde bol aj vyložený a následne spracovaný na výrobky žalobcu. Správca dane spochybnil aj pravdivosť predloženého CMR dokladu, č. 5335612, pretože vozidlo, ktoré malo vykonať prepravu tovaru do Maďarska dňa 27.04.2012 (ťahač + náves s evidenčnými číslami uvedenými v preskumávanom rozhodnutí), nebolo evidované v uvedený deň v mýtnom systéme po spoplatnenej cestnej sieti SR. Odberateľ žalobcu výslovne potvrdil, že podľa dohody so žalobcom, tento tovar, ktorý mal byť dodaný dňa 27.04.2012, žalobca ihneď odkúpi naspäť. Vykonaným dokazovaním tak bola spochybnená preprava označeného tovaru zo Slovenska do Maďarska, ale aj v prípade, ak by tento tovar skutočne bol prepravený do Maďarska (tak, ako to deklaroval žalobca), bolo nesporne zistené, že tovar bol ihneď späť prepravený na územie Slovenska, a to bez vyloženia v Maďarsku. K jeho vyloženiu došlo až na území SR v sklade žalobcu. Preprava tovaru označeného vo faktúre č. 2120603 zo dňa 27.04.2014, vystavenej žalobcom maďarskému odberateľovi, začala, aj skončila na území Slovenskej republiky, len bola vykonaná cez iný štát Európskej únie. Miestom dodania tovaru a miestom skutočnej spotreby, bolo územie Slovenska a nie územie iného členského štátu, ako to žalobca deklaroval predloženými dokladmi. Záver správcu dane, že takýto obchod je treba považovať za účelový, je podľa názoru súdu správny a zodpovedá vykonaným dôkazom. Dovoz tovaru z tretích štátov do EÚ je možné oslobodiť od DPH iba za podmienok, ktoré sú uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 zákona o DPH. Základnou podmienkou je oslobodenie od dane za dodanie tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, t. z., že musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Žalobca síce v colnom konaní formálne deklaroval, že tovar dovezený z územia Ukrajiny (tretieho štátu) následne dodal odberateľovi v inom členskom štáte, na základe čoho bol dovezený tovar v colnom konaní oslobodený od DPH, ale v daňovom konaní pri preverovaní intrakomunitárnych obchodov správca dane zistil, že údaje uvedené žalobcom v daňovom priznaní, nezodpovedajú skutočnosti. Žalobca tak neoprávnene oslobodil od dane dodanie tovaru pre maďarského odberateľa. Námietku žalobcu, že vec bola nesprávne právne posúdená, preto správny súd nepovažuje za dôvodnú.

58. Žalobca v správnej žalobe vytýkal žalovanému aj nesprávne vypočítaný rozdiel DPH, keďže do základu dane podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, nezapočítal clo, preto výsledná daň by bola iná, ako vypočítaná správcom dane. Súd z obsahu spisu a z napadnutých rozhodnutí zistil, že správca dane pri určovaní rozdielu dane postupoval podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH a vychádzal z predloženej faktúry (týkajúcej sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia), ktorými žalobca deklaroval, že maďarskému odberateľovi dodal oceľové zvitky v sume 16 874,00 USD, čo podľa predloženej evidencie DPH predstavovalo protihodnotu v sume 12 768,82 eur a na faktúrach uviedol informáciu o oslobodení od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ s odkazom na ustanovenie § 43 zákona o DPH. Dokazovaním však bolo zistené, že miestom plnenia a skutočnej spotreby dodávaného tovaru, bolo na území Slovenskej republiky, preto bolo potrebné dodanie tovaru zdaniť 20 % daňou z pridanej hodnoty, čo predstavuje sumu 2 128,12 eur, ktorú správca dane určil správne a v súlade so zákonom. Aj v prípade, ak do základu dane nebolo zahrnuté clo, čím došlo k zníženiu základu dane, uvedený nesprávny postup, by nemal za následok zrušenie administratívneho rozhodnutia, pretože žalobca nemôže tvrdiť, že takýmto nesprávnym postupom, by bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, a to z dôvodu, že v konečnom dôsledku mu bolo uložené zaplatiť daň v menšom rozsahu. Na takúto žalobnú námietku žalobca nie je pasívne legitimovaný (vyrubenie dane v menšom, než zákonom stanovenom rozsahu, nie je na ujmu jeho práv), a preto súd aj z toho dôvodu, túto žalobnú námietku považuje za nedôvodnú.

59. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, správny súd žalobu žalobcu, ako nedôvodnú, podľa § 190 Správneho súdneho poriadku, zamietol.

60. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

61. Rozsudok bol prijatý v senáte jednomyseľne (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.