Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-165-2017.pdf
PDF · 101.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/165/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., o zaplatenie 980,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2C/167/2016 - 316, zo dňa 26. mája 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť ním požadovaného nároku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že daná Zmluva o osobnom účte č. 2188549001 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 09.06.2004 (ďalej Zmluva) je spotrebiteľskou zmluvou. Preto právny vzťah medzi účastníkmi Zmluvy súd posudzoval nielen podľa ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka o zmluve o bežnom účte, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
3. Keď žalobca uplatnil nárok na zaplatenie titulom nepovoleného prečerpania na bežnom účte žalovanej, súd vychádzal z toho, že zo strany žalobcu išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2006 o spotrebiteľských úveroch, pričom na danú situáciu nemožno vzťahovať ust. § 1 ods. 3 cit. zákona, ktoré hovorí o úvere formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. V nadväznosti na uvedené sa súd riadil ust. § 4 ods. 5 cit zákona, v zmysle ktorého od spotrebiteľa nemožno požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z predloženej Zmluvy súd zistil, že v tejto nie sú uvedené žiadne individuálne dojednania ohľadom poplatkov ani uvedený úrok. Zmluva v tomto odkazuje na Podmienky (všeobecné obchodné podmienky - VOP) a Sadzobník poplatkov, ktoré žalovaná (spotrebiteľ) nemala možnosť ovplyvniť a žalobca nepreukázal, že by žalovanú s obsahom VOP, či obsahom Sadzobníka poplatkov skutočne oboznámil. Navyše žalobca doložil len VOP a Sadzobník poplatkov účinné od 01.04.2016. Uvedené závery súdu sa vzťahujú aj k uplatnenému úroku vo výške 28 % ročne, žalobca nepreukázal individuálne dojednanie takéhoto úroku priamo v spotrebiteľskej zmluve, nepredložil žiadnu listinu, ktorá by bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a z ktorej by bolo nepochybné, že sa so žalovanou dohodol o výške úroku v prípade nepovoleného prečerpania účtu.
4. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovanej bolo neskôr poskytnuté povolené prečerpanie v zmysle zmluvy o povolenom prečerpaní, ktorú mal so žalovanou uzatvoriť, v konaní bolo preukázané iba to, že žalovaná podpísala dňa 27.08.2010 a dňa 19.05.2011 „návrh klienta na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povoleného prečerpania na osobnom účte“ a následne dňa 16.02.2012 „žiadosť o zmenu služby povoleného prečerpania na osobnom účte“. Podpis žalobcu na všetkých týchto dokumentoch chýba. Pokiaľ sa žalobca bránil tým, že k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní mohlo dôjsť poskytnutím (povolením) prečerpania debetného limitu na účte, čo znamená, že žalobca prijal tento návrh konkludentne, súd má zato, že z oboch návrhov na uzatvorenie zmluvy vyplynulo, že žalovaná v čase ich podpisu nemala vedomosť o skutočnej výške limitu povoleného prečerpania, ani o výške úroku ani o ďalších náležitostiach, ktoré pre tento okruh spotrebiteľského úveru vyžaduje úprava v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. platného v čase predloženia návrhu na uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní. Tieto údaje mali byť žalovanej oznámené až dodatočne, vo výpise z technického systému, ktorý jej mal byť doručený na adresu pre zasielanie výpisov, prípadne tieto údaje mali byť uvedené vo VOP. Teda ani v jednom prípade nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní. Žalovaná žalobcovi adresovala návrhy, ktoré však neboli určité (keďže neobsahovali podstatné náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní) a žalobca následne (konkludentne) sám určil podmienky poskytnutia povoleného prečerpania - teda zo strany žalobcu išlo o odmietnutie návrhu žalovanej a predloženie nového návrhu na uzatvorenie zmluvy so zmenenými podmienkami, než boli žalovanou požadované. Následne žalobca nepreukázal, či žalovaná akceptovala tento nový návrh a prijala ho tak ako stanovujú ust. § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.
5. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovanú v čase zriadenia bežného účtu či poskytnutia prečerpania písomne vopred informoval o akýchkoľvek konkrétnych podmienkach, za ktorých jej bol zriadený bežný účet, či bolo poskytnuté prečerpanie na účte, t.j. o výške úroku a poplatkoch tak, ako to žalobcovi ukladá zákon č. 258/2001 Z z a následne po jeho zrušení aj nový zákon č. 129/2010 Z. z.. V dôsledku porušenia týchto povinností je súd názoru, že žalobca nemá nárok požadovať od žalovanej úroky a poplatky, o ktorých žalovaná v čase zriadenia služby nemala vedomosť a ktorých platné dojednanie nebolo preukázané. Potom žalobca má nárok len na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré žalovanej skutočne poskytol (ktoré čerpala z účtu). Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná čerpala finančné prostriedky v celkovej výške 83 104,28 eur a v prospech účtu poukázala celkovú sumu 83 578,82 eur, teda viac o 474,54 eur. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a priznal žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania.
8. Zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o obežnom účte. K individuálnemu dojednaniu poplatkov a úrokov uvádza, že podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď klient nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. V zmysle VOP bod. 3.4. banka vedie bežné účty výlučne na základe zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi bankou a klientom, za podmienok v zmluve uvedených. V zmysle bodu 3.8. Klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na VOP vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. V zmysle § 101 ods. 5 zákona o platobných službách boli poskytovatelia platobných služieb povinní zosúladiť právne pomery a právne vzťahy podľa toho zákona do 28.02.2010. Žalobca zosúladil právne pomery a právne vzťahy - upravil VOP bod 4.1.1 Zmluvy o platobných službách v znení: „Banka poskytuje klientom platobné služby na základe zmluvy o poskytnutí jednorázovej služby (ktorá nemusí mať formu písomnej zmluvy, resp. môže byť
tvorená tlačivami banky týkajúcimi sa príslušnej transakcie) alebo na základe rámcovej zmluvy.“ 4.1.2 Rámcová zmluva o platobných službách, túto tvoria dokumenty: „zmluva, na základe ktorej banka zriadila a vedie pre klienta bežný účet, tieto VOP, prípadne zmluva, na základe ktorej banka klientom poskytuje požadované produkty a služby, OP, ktoré bližšie upravujú produkty a služby poskytované klientovi na základe rámcovej zmluvy.“ V zmysle VOP (bod 25.4) sú VOP súčasťou zmlúv o bankových obchodoch uzatvorených medzi bankou a klientom, ktoré sa odvolávajú na VOP prostredníctvom odkazu. Zároveň v zmysle čl. 1 je neoddeliteľnou súčasťou VOP aj Sadzobník a Úrokové sadzby produktov, ktoré obsahujú jednak všetky poplatky, ktoré súd banke nepriznal a jednak aj uplatňovanú úrokovú sadzbu. Nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu klientky. Súd sa mal riadiť ust. § 18 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré sa v zmysle prechodného ust. § 25 ods. 2 tohto zákona vzťahuje aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 18 ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky, môžu meniť. Žalobca zároveň poukazuje na rozsudok ESD z 09.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Biróová), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Teda zmluva môže odkazovať na VOP ako aj Sadzobník poplatkov. V danom prípade VOP, sadzobník, výveska úrokových sadzieb sú súčasťou zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal.
9. K neplatnému uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní žalobca namieta, že skutočnosť, že k prijatiu návrhu zo strany žalobcu došlo jednoznačne vyplýva z predložených výpisov aj zo samotného debetného zostatku na účte, ktorý by sa bez prijatia návrhu nemohol dosiahnuť. V zmysle § 43c Občianskeho zákonníka: “Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.“ Nie je možné stotožniť sa s tvrdením súdu, že žalobca odmietol návrh žalovanej a žalovanej preložil nový doplnený návrh o ďalšie náležitosti. Napr. z návrhu zo dňa 19.05.2011 vyplýva, že žalovaná žiadala poskytnutie limitu 800,- eur, pričom sa jedná o výšku, ktorú žalobca aj nakoniec umožnil prekročiť. Výpisy z účtu žalovanej obsahujú prehľad čerpania finančných prostriedkov žalovanou, tá si teda určite bola vedomá prečerpania ako aj jeho podmienok, nakoľko jej v súlade s jej žiadosťou (návrhom) bola oznámená výpisom z technického systému banky výška úveru, ako aj úroková sadzba úveru aj úroková sadzba úroku z omeškania. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením súdu, že nedošlo k dohode o platení úrokov. V zmysle návrhu žalovanej, ktorý žalobca prijal, sa žalovaná zaviazala splácať čerpané prostriedky spolu s úrokmi a za podmienok uvedených vo VOP. Po podaní návrhu žalovanej banka zhodnotila podmienky na poskytnutie služby a až za ich splnenia poskytla úver v požadovanej výške, pričom žalovanej oznámila aj výšku úrokovej sadzby. V zmysle bodu 8. Návrhu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie k platnému dojednaniu zmluvy dôjde až povolením prečerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu. Teda došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy. Obdobné žalobca poznamenáva, aj pri žiadosti žalovanej o zvýšenie limitu povoleného prečerpania z 16.02.2012, nakoľko z výpisu z účtu žalovanej za predmetné obdobie jasne vyplýva, že banka po prehodnotení kritérií tejto žiadosti vyhovela.
10. Žalobca argumentáciu považuje za dostatočnú pre to, aby súd jeho žalobe vyhovel a priznal mu plnú náhradu trov konania.
11. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd rozsudok potvrdil s tých istých dôvodov, ktoré v odôvodnení rozsudku uviedol okresný súd. Odvolací súd námietky žalobcu uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné.
15. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne danú Zmluvu o osobnom účte Axion zo dňa 09.06.2004, na základe ktorej žalobca (právny predchodca žalobcu Dexia banka Slovensko a.s.) zriadil a viedol žalovanej bežný účet č. 2188549001/5600 v zmysle ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa preto vzťahujú aj predpisy spotrebiteľského práva. Súd tiež správne na základe zistených skutočností konštatoval, že medzi žalovanou a bankou nebolo zmluvne dohodnuté „povolené prečerpanie účtu“ v zmysle ust. § 710 Obchodného zákonníka. Hoci žalovaná požiadala o poskytovanie takejto služby žalobcu (návrhom zo dňa 27.08.2010, návrhom zo dňa 19.05.2011) súdu nebolo preukázané, že by neskôr bolo došlo k uzavretiu zmluvy medzi nimi o zriadení služby povolené prečerpanie účtu. V danom prípade žalobca so žalovanou nemal uzavretý žiaden zmluvný vzťah právne relevantným spôsobom o prečerpaní (existencii možnosti prekročenia) peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovanej, či už z hľadiska výšky prečerpania, spôsobu splácania prečerpania ako aj iných podmienok súvisiacich s poskytovaním takejto služby bankou. Uvedené nemožno nahradiť, ani zhojiť, jednostranným oznámením banky napr. formou výpisov z účtu doručovaných žalovanej na jej adresu, na ktorých je uvedená výška prečerpania, aj úroková sadzba prečerpania ako sa domnieva žalobca a dôvodí, že takýmto spôsobom malo dôjsť ku konkludentného prijatiu návrhu žalovanej na zriadenie služby povolené prečerpanie účtu bankou a k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní. Ust. § 710 Obchodného zákonníka vyjadruje situáciu zmluvne účastníkmi dohodnutého a bankou „povoleného“ prečerpania na účte (situáciu, kedy v prípade dohody s klientom, čo zákonodarca vyjadruje slovami „ak je v zmluve určené“, banka vykoná do určitej sumy - teda do dohodnutého debetného limitu príkazy na platby, aj keď nemá klient na to potrebné peňažné prostriedky na účte, pričom sa spravujú práva a povinnosti strán pri uskutočňovaní týchto platieb zmluvou o úvere - ustanovenie odkazuje na § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.) Treba súhlasiť z názorom okresného súdu, že v súdu predloženej Zmluve o osobnom účte nie sú uvedené žiadne individuálne dojednania o povolení prečerpania, ani individuálne dojednania ohľadom poplatkov a úrokov, a že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovanú v čase zriadenia bežného účtu, či poskytnutia prečerpania písomne vopred informoval o akýchkoľvek konkrétnych podmienkach, za ktorých jej bolo poskytnuté prečerpanie na účte (o výške úroku a poplatkoch). V prípade spotrebiteľskej zmluvy, a v tomto prípade Zmluva o osobnom účte bola posúdená ako spotrebiteľská zmluva, žalobca si môže účtovať len úroky, ktoré boli zmluvnými stranami v spotrebiteľskej zmluve individuálne dojednané, čo v danom prípade nemožno mať za splnené, ak uvedený nárok žalobca odvodzoval od priložených VOP a Sadzobníka poplatkov účinného od 01.04.2016.
16. Hoci žalobcom predložené VOP upravujú otázku tzv. „nepovoleného prečerpania“ v ust. čl. 3. 12 VOP, žalobca upravuje stav, ak „nastane“ nepovolené prečerpanie účtu a pre takýto prípad upravuje tzv. „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, ktorý úrok má zodpovedať debetnej úrokovej sadzbe vyhlasovanej žalobcom, treba opakovane ako je uvedené vyššie zdôrazniť, že žalobca so žalovanou nemal uzavretý žiaden zmluvný vzťah o prečerpaní (existencii možnosti prekročenia) vlastných peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovanej. (Zákonná úprava pojem „nepovolené prečerpanie“ nepoužíva, odvolací súd mal zato, že žalobca týmto slovným spojením mienil označiť priebežné nesplácanie, či nedodržiavanie požiadavky banky na priebežné znižovanie záporného salda účtu klienta). 17. Aj ust. § 18 zákona č. 129/2010 Z z., na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, pre poskytnutie „prekročenia“ predpokladá a vyžaduje (......„a existuje možnosť“.....) zmluvné dojednanie medzi klientom a bankou o tom, že spotrebiteľovi banka umožní prekročenie (.....ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a „existuje možnosť“, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie..........). Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, že spotrebiteľovi (klientovi) bez toho, aby bol vopred informovaný a bez toho, aby klient prejavil vážny záujem a svoju vôľu právne relevantným spôsobom o poskytovanie služby prečerpania na účte (prekročenia) ktorého je majiteľom za konkrétnych podmienok (čo do limitu prekročenia, úročenia .....), aby banka umožnila prekročenie a až následne spotrebiteľovi (klientovi) oznamovala informácie s tým súvisiace (či už formou výpisov z účtu a pod.).
18. Súd na základe existujúceho skutkového stavu a právneho posúdenia danej veci správne konštatoval, že žalobca by mal nárok len na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré žalobca žalovanej
skutočne poskytol - ktoré žalovaná čerpala z účtu. A keďže v danom prípade mal súd preukázané, že žalovaná žalobcovi zaplatila viac o 474,54 eur ako skutočne čerpala, v prospech účtu poukázala sumu 83 578,82 eur a čerpala sumu 83 104,28 eur, to značí, že žalobcom uplatňovanú istinu v celej výške splatila, to bol dôvod, pre ktorý súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
19. Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil, preto potvrdil aj závislý výrok o trovách konania na súde prvej inštancie z vecne správnych dôvodov.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).