Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/348/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX V. XXX, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20. júna 2017 č.k. 6C/204/2016-94, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvorili žalobkyňa a žalovaný dňa 25.01.2011 je neplatná. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 551 ods. 1, 2, 3, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 1.2. Dohodu o zrážkach zo mzdy skúmal z pohľadu jej zákonných náležitosti. Dospel k záveru, že je absolútne neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre absenciu slobodnej a vážnej vôle žalobkyne pri jej podpise a pre neurčitý rozsah pohľadávky, ktorá mala byť na jej základe vyrovnaná. Konštatoval, že dohodou chcel veriteľ zabezpečiť vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vrátane úrokov a sankčných poplatkov bez súdnej kontroly uzatvorenej zmluvy z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Zistil, že dohoda bola pojatá do úverovej zmluvy, ktorá mala formulárový charakter. Bola predložená žalovaným a žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Jej podpis bol podmienkou poskytnutia úveru, pretože v zmluve nebola daná možnosť jej odmietnutia. Zistil, že v dohode nie je uvedená konkrétna výška pohľadávky, do vyrovnania ktorej má zamestnávateľ vykonávať zrážky ani doba, do ktorej mal zamestnávateľ zrážky vykonávať. Naliehavý právny záujem mal daný tým, že bez tohto určenia by zamestnávateľ bol povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne neurčitú dobu, pokiaľ by žalovaný neoznámil zaplatenie všetkých jeho pohľadávok. 1.3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 (v rozsudku nesprávne uvedené 257) Civilného sporového poriadku, ale žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná, nepriznal ich náhradu, lebo jej žiadne nevznikli ani si ich náhradu neuplatnila.

2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Tvrdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavovala samostatný dokument, ktorý bol v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Spĺňala základné náležitosti, konkrétne písomnú formu, súhlas dlžníka, na znak čoho bola podpísaná, uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok

(168,20 eura) a označenie platiteľa mzdy. Z uvedeného dôvodu nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú. Tvrdil, že vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mala žalobkyňa možnosť dohodu individuálne dohodnúť, čo znemožňuje to, aby išlo o formulárovú listinu. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovateľnému konaniu veriteľa. K tomu poukázal na § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok, možnosť predbežným opatrením uložiť platiteľovi mzdy povinnosť zrážky zo mzdy podľa dohody nevykonáva a nárok na vrátenie neoprávnene zrazenej sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Tvrdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je prípustným zabezpečovacím prostriedkom podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka, podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a v súlade so smernicou 2008/48/ES. Namietal, že súd prvej inštancie neposudzoval procesnú prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, keďže ide o určenie právnej skutočnosti. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/343/2013, rozsudky súdneho dvora sp.zn. C-361/04 a C-237/02. Namietal, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, ako predpoklad úspešnosti určovacej žaloby.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí. Poukázala na to, že nemá k dispozícii dohodu o zrážkach zo mzdy, uzatvorenú ako samostatný dokument. Žalovaný ju nepredložil ani jej zamestnávateľovi ani súdu prvej inštancie. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaný v následnom vyjadrení zotrval na svojom odvolaní.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 . Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 25.01.2011 zmluvu o úvere. Žalobkyňa, ako dlžníčka, v nej okrem iného vyhlásila, že súhlasí so Všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy. Podľa bodu 05 uvedených VZP „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu, prehlásením, v ktorom vyzve zamestnávateľa na vykonávanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b) Dohody aktuálny zostatok dlhu a údaje o aktuálnom zamestnávateľovi. Dlžník súhlasí, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“. Žalovaný listom zo dňa 05.11.2015 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne.

9. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 11 ods. 4 zákona č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (v znení účinnom od 01.01.2018), spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

12.1. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka právnymi skutočnosťami. Právna úprava v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala ustanovenie, ktoré by upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, napríklad neplatnosti zmluvy. V praxi sa však takého žaloby pripúšťali, ak žalobca na takomto určení preukázal naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) OSP). Nová právna úprava v Civilnom sporovom poriadku účinná od 01.07.2016 pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z právneho predpisu, najmä z predpisu hmotného práva (§ 137 písm. d) . V čase rozhodovania súdu prvej inštancie prípustnosť určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala. Súčasná právna úprava v § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2018 žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pripúšťa. 12.2. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval ustanovenie § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku z hľadiska procesnej prípustnosti žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktorou bolo určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy. Preto podľa § 382 prípisom zo dňa 06.09.2018 vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu uvedeného ustanovenia a k posúdeniu prípustnosti predmetnej žaloby podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom od 01.01.2018, z dôvodu, že uvedené ustanovenia § 137 písm. d) v doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a pre rozhodnutie je aplikácia týchto ustanovení rozhodujúca. 12.3. Žalobkyňa s posúdením žaloby podľa ustanovenia § 137 písm. d) súhlasila. 12.4. Žalovaný vo vyjadrení zopakoval argumentáciu uvedenú v odvolaní týkajúcu sa neprípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. d) s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu. Namietal, že určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Tvrdil, že za takýto predpis nemožno považovať zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ustanovení § 11 ods. 4 v znení účinnom od 01.01.2018 okrem iného umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd v danej veci zaoberal otázkou prípustnosti žaloby na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zistil, že súčasná právna úprava v § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. pripúšťa žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dospel k záveru, že z rovnakého dôvodu je potom prípustná aj žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je jej súčasťou. Predmetné ustanovenie totiž nevylučuje, aby sa spotrebiteľ domáhal hoci len čiastočnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd nespochybňuje, že v jednej listine môžu byť uzatvorené viaceré právne úkony. Je však nesporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovací inštitút, je vedľajším záväzkom, plne závislým na hlavnom záväzku, v danej veci zmluvy o úvere (spotrebiteľskom). Z uvedeného dôvodu právo žalobkyne domáhať sa neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je (neoddeliteľnou) súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd považuje za plne legitímne. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie prípustnosť určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala (predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť až 01.01.2018). Avšak podľa názoru odvolacieho súdu uvedené ustanovenie je, vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení, aplikovateľné aj na súdne konanie začaté pred jeho účinnosťou. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach mzdy, ktorá bola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa § 137 písm. d) procesne prípustná.

14. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska vyššie uvedených skutočností, zákonných ustanovení a úvah, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Preto pokiaľ súd prvej inštancie posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neurčitý právny úkon a na základe tohto záveru určil, že je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie považoval dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú z dvoch dôvodov. V prvom rade pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež preto, že bola súčasťou úverovej zmluvy, ktorú posúdil ako formulárovú, a nebola individuálne dojednaná, keďže žalobkyňa pri jej podpise nemala na výber, jej uzatvorenie si osobitne nevyjednala a nemohla ovplyvniť jej obsah. Hoci zo skutkových okolností vyplýva, že obidva popísané dôvody mali za následok neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd sa prikláňa k tomu, že dohoda bola neplatná z dôvodu jej nedostatočnej určitosti v časti zabezpečenej pohľadávky. Vo všeobecnosti totiž platí, že ak sú splnené predpoklady pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu (jeho časti), súd má povinnosť prihliadať na ňu z úradnej povinnosti.

16. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 3 pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. S tvrdením, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavovala samostatný dokument, sa odvolací súd nestotožnil z dôvodu, že samostatne uzatvorená dohoda nebola v konaní preukázaná. Žalovaný ju nepriložil ani k svojmu vyjadreniu k žalobe, hoci už vo vyjadrení tvrdil, že predstavuje samostatný dokument. Z obsahu listu, ktorým žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne (č.l. 22) rovnako nevyplýva žiadna príloha, teda ani priloženie dohody o zrážkach zo mzdy, ako samostatného dokumentu. Z rovnakého dôvodu nemožno akceptovať ani následné námietky žalovaného týkajúce sa tvrdenia, že dohoda spĺňala základné náležitosti podľa zákona, bola individuálne dojednaná a je zákonne prípustným zabezpečovacím prostriedkom. Pokiaľ totiž predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola obsiahnutá vo Všeobecných zmluvných podmienkach poskytnutia úveru na zadnej strane zmluvy s obsahom citovaným v bode 8., odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie musí zotrvať na závere o jej neurčitosti, čo spôsobuje jej neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ani s tvrdením, že o procesnej neprípustnosti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy sa odvolací súd nestotožnil vzhľadom na dôvody uvedené v bode 12. a 13.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 a podľa § 255 ods. 1 a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .