Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-110-2016.pdf
PDF · 107.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/110/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s. so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného splnomocnencom JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanej 1/ O. S., D. XX.XX.XXXX, N. D. Z. XXXX/XX S. C. a žalovanej 2/ L. S., D. XX.XX.XXXX, N. D. Z. XXXX/XX S. C., v konaní o zaplatenie 510,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalované sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 394,- eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 21.05.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalobcovi súd oproti žalovaným priznáva nárok na náhradu trov konania 54,50 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou na Okresnom súde Skalica dňa 15.6.2016, domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 510,- eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 21.5.2015 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.10.2014 bola medzi žalobcom a žalovanou 1/ a žalovanou 2/ uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K120143350 na čiastku 400 eur za úrok 20% z istiny t.j. 80 eur. Za poskytnutie úveru žalobca účtoval žalovaným servisný poplatok 9% z istiny t.j. 36 eur. Žalobca označil úrok a servisný poplatok spolu ako odplatu. Zmluvou sa žalované zaviazali uhradiť celkovú čiastku vo výške 516,- eur v trinástich mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2 eur (splátky úroku) a ďalej v 10. mesačných splátkach vo výške 51,- eur (istina vo výške 78,43%, úrok vo výške 14,51%, servisný poplatok 7,06% v každej jednotlivej splátke). Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Úver bol poskytnutý bezhotovostným prevodom na číslo účtu uvedené žalovanou v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorí súčasť zmluvy o úvere. Do podania žaloby žalované uhradili 6 eur. Vzhľadom na to, že žalované neplnili riadne a včas, žalobca ich v Predžalobnej upomienke z 19.4.2015 upozornil na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v Oznámení o zosplatnení záväzku z 25.5.2015 písomne oznámil žalovaným, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 20.5.2015. Ku dňu podania žaloby žalovaná suma 510 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou 516,- eur a čiastkou 6
eur, ktorá bola uhradená žalovanými. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 510 eur od 21.5.2015 do zaplatenia.
2. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby. Žalobca sa podaním zo dňa 2.8.2017 vyjadril tak, že predložil súdu amortizačnú tabuľku, v ktorej je uvedená výška jednotlivých splátok od prvej splátky až po trinástu, započítanie splátok na istinu, úrok a servisný poplatok, výška uhradených súm žalovaných, dátum úhrady a zostatok dlžnej sumy k dátumu úhrady. Podľa podania žalobca poskytol bezhotovostným prevodom na číslo účtu uvedené žalovanou v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov. Súčasťou podania je scan výpisu z účtu, kde je uvedené, že dňa 6.11.2014 bol uskutočnený príkaz na úhradu v prospech príjemcu O. S. č. účtu IBAN Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
3. Žalované sa k žalobe nevyjadrili.
4. Súd v zmysle § 297 C.s.p. nenariadil pojednávanie, nakoľko vo veci samej ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Súd oznámil v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci strán, t.j. dňa 18.10.2018.
5. Súd sa oboznámil so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. K120143350, predžalobnou upomienkou
- výzvou k úhrade dlžnej sumy adresovaným obidvom žalovaným s poštovým podacím hárkom, oznámením o zosplatnení záväzku adresovaným obidvom žalovaným s poštovým podacím hárkom, Obchodnými podmienkami, vyjadreniami žalobcu a zistil tento skutkový stav vec:
6. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K120143350 zo dňa 31.10.2014 súd zistil, že žalobca poskytol žalovaným bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 400 eur, pričom žalované v žiadosti o prevod finančných prostriedkov uviedli č. účtu v tvare IBAN Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za úrok vo výške 20% z istiny v sume 80 eur a servisný poplatok 9% z istiny v sume 36 eur. Žalované sa zaviazali uhradiť žalobcovi celkom sumu 516 eur. Žalované sa ďalej zaviazali uhradiť veriteľovi úver v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky mali platiť vo výške 2 eur a zvyšných 10 splátok v splátkach vo výške 51,- eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Veriteľ bol oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov bola 44,06 eur, RPMN 50,22%. Zo sumy splátky 51 eur tvorí istina 78,43%, úrok 14,51% a servisný poplatok 7,06%.
7. Z predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 19.4.2015 vyplýva, že ňou vyzval žalobca žalovanú L. S. na uhradenie dlžnej sumy 357,- eur a súčasne upozornil žalovanú, že ak nevykoná úhradu svojho dlhu, žalobca si uplatní svoje právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a budú voči nej uplatnené všetky zmluvne dojednané sankcie. Rovnaká predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy zo dňa 19.4.2015 bola vyhotovená aj k menu O.D. S.. Doručenka súdu k predžalobným výzvam predložená nebola. Podľa počtového podacieho hárka č. I. zo dňa 20.4.2015 žalobca dal 20.4.2015 na poštovú prepravu doporučený list pre žalovanú 1/ podacie číslo F. a pre žalovanú 2/ podacie číslo F..
8. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 25.5.2015 žalobca oznámil žalovanej O. S., že ku dňu 20.5.2015 bol zosplatnený celý dlh z dôvodu omeškania žalovaných so splácaním dlhu a uviedol celkovú dlžnú čiastku vo výške 510,- eur. Rovnaké Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 25.5.2015 bolo vyhotovené aj k menu L. S.. Doručenka k oznámeniam súdu predložená nebola. Podľa počtového podacieho hárka č. I. zo dňa 26.5.2015 žalobca dal dňa 26.5.2015 na poštovú prepravu doporučený list pre žalovanú 1/ podacie číslo F. a pre žalovanú 2/ podacie číslo F..
9. Podľa Amortizačnej tabuľky pre zmluvu č. K120143350 splátky 1 až boli vo výške 2 eur, splátky 4 až 13 boli vo výške 51,- eur, splatnosť prvej splátky bola 20.11.2014, druhej 20.12.2014, tretej 19.1.2015, štvrtej 18.2.2015, piatej 20.3.2015, šiestej 19.4.2015, siedmej 19.5.2015, siedmej 19.5.2015, ôsmej 18.6.2015, deviatej 18.7.2015, desiatej 17.8.2015, jedenástej 16.9.2015, dvanástej 16.10.2015 a
trinástej 15.11.2015, zaplatené boli tri prvé splátky po 2,- eur, spolu v sume 6 eur, zostatok neuhradeného úveru 210 eur.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2014 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1-3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
18. Podľa § 2 písm. a), b), j) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, j) úrokovou
sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f, i), k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou, kde na jednej stane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická osoba
- dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uvedené nebolo v konaní sporným, keď priamo v zmluve je v článku I. uvedené, že veriteľ poskytol žalovaným spotrebiteľský úver. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie žalovaných v zmluve o úvere ako spotrebiteliek zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a postavenie dodávateľa, ktorý poskytol podľa predmetu svojho podnikania úver žalovanej podľa zmluvy o úvere vyplýva z ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posudzoval vzťah účastníkov zmluvy nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka aj s odkazom na ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka účinné od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah žalobcu a žalovaných z toho dôvodu, aby žalované neboli znevýhodnené v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorých záväzkový vzťah vznikol za účinnosti tohto znenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú v písomnej forme a obsahujúcu niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch.
24. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne a to v časti priznanej vo výroku tohto rozhodnutia. Súd mal preukázané, že žalobca a žalované 1/ a 2/ uzatvorili platne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 400 eur, v konaní však zostala sporným výška finančných prostriedkov, ktoré majú ešte žalované žalobcovi splatiť. Zmluvné strany zmluvy o úvere si priamo v zmluve v čl. II dohodli právo veriteľa žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacoch od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky. Žalobca uvedené právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka využil, zosplatnil záväzok k 20.5.2015, pričom ešte predtým vyzval žalované 1/ a 2/ na úhradu dlhu predžalobnou upomienkou v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ako základné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie je uvedená a bez pochybností sa nedá ani určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok. Zmluva ustanovuje, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Súd má za to, že určenie splatnosti jednotlivých splátok a tým aj konečná splatnosť úveru nie je v spotrebiteľskej zmluve určená jasne a zrozumiteľne, čo má za dôsledok, že nie je určená konečná splatnosť úveru. Konečná splatnosť úveru musí byť určená termínom t.j. vyjadrená konkrétnym dátum a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli zmluvnej strany, v tomto prípade dlžníka, kedy uhradí poslednú splátku. Termíny splátok sú uvedené neurčito a z toho potom nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Tieto údaje neobsahujú ani obchodné podmienky žalobcu, ktoré pripojil k zmluve. V zmluve o úvere je uvedené, že splátky po 2 eur sa skladajú z úroku a pri splátke 51 eur je uvedené percentuálne, že istina je vo výške 78,43%, úrok vo výške 14,51% a servisný poplatok 7,06% z každej jednotlivej splátky, zmluva neobsahuje konkrétne vyčíslenie sumy pripadajúcej zo splátky na istinu, úrok a poplatky. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa. Práve uvedenie výšky jednotlivých splátok istiny, úroku a poplatkov sa v zákone uvádza za účelom, aby spotrebiteľ dokázal posúdiť výhodnosť spotrebiteľského úveru, resp. aby jeho výhodnosť dokázal porovnať s inými spotrebiteľskými úvermi. Pri uvedení výšky splátok istiny, úroku a poplatkov by sa spotrebiteľ dokázal lepšie orientovať vo svojom dlhu a zistiť, akú istinu bude musieť splatiť v prípade, že by sa rozhodol úver splatiť skôr, t.j. po uhradení konkrétnych splátok. Až na základe výzvy súdu žalobca predložil súdu amortizačnú tabuľku, v ktorej je uvedené, koľko zo splátky 51 eur pripadá na istinu, úrok a servisný poplatok. Nie je však zrejmé, či s týmto dokumentom boli oboznámené aj žalované a nie je známy ani dôvod, pre ktorý údaje uvedené v amortizačnej tabuľke neobsahuje samotná zmluva o spotrebiteľskom úveru, keď ide o náležitosť, ktorú má zmluva v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. obsahovať. Súd má za to, že zmluva o úvere neobsahuje ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, nakoľko v zmluve je uvedený úrok 20% istiny na 13 mesiacov, pričom zákon o spotrebiteľských úveroch v § 2 písm. j) určuje, že má ísť o ročný úrok. Vzhľadom na tieto chýbajúce náležitosti zmluvy súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú, nakoľko však zmluva neobsahuje všetky uvedené zákonné náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalované mali úver splatiť iba finančnými prostriedkami v sume 394 eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom 400 eur a splátkami žalovaných 6 eur, preto súd zaviazal žalované spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 394 eur.
25. Keďže žalované neuhradili svoj dlh riadne a včas, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, avšak úrok z omeškania priznal len zo súdom priznanej istiny úveru, t.j. zo sumy 394 eur, na ktorú vznikol
žalobcovi nárok a teda len s touto sumou sa žalované dostali do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru v uplatnenej výške 5,05% ročne, kde ide o zákonný úrok z omeškania v čase preukázateľného omeškania žalovaných.
26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal úspech 77,25% v sume 394 eur, žalované mali úspech 22,75% v sume 116,- eur. Nakoľko bol žalobca v konaní úspešnejší, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,50%.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
30. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).