Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/276/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti povinnému: P. T., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX, XXX XX L., o vymoženie pohľadávky 4.035,07,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 4067/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2Er/3480/2014-49 zo dňa 18. júna 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2Er/3480/2014-49 zo dňa 18. júna 2018, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Na odôvodnenie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V, č.k. 1Zm 782/2013-10 zo dňa 02.04.2014. Dňa 17.12.2014 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Dňa 26.01.2016 postúpil súdny exekútor podanie oprávneného označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016. Oprávnený v doplnení návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, pričom uviedol, že pohľadávka vymáhaná v predmetnej exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným oprávneným - spoločnosťou U. U., a.s. na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Pohľadávka bola zabezpečená vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad spoločnosti U. U., a.s., ktorá zmenku indosovala v prospech spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. Z pripojeného spisu mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmenkový súd v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu rozhodol len na základe tvrdení oprávneného a neposudzoval právny dôvod vzniku zmenky a ani skutočnosť, že zmenka bola zabezpečovacím inštitútom spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. Zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, nemal ju ani k dispozícii a rozhodol výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, súd prvej inštancie považoval za nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie a túto v zmysle uvedeného ustanovenia zastavil.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nezákonné a nepreskúmateľné, pričom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekučný súd zároveň neúplne zistil skutkový stav veci.

Namietal, že aby bol v predmetnej veci zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie, exekučný súd by musel mať nepochybne preukázané, že v exekúcii vymáhaná pohľadávka predstavuje nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd však nemal nijako za preukázané, že v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka predstavuje takýto nárok. Exekučný súd sa zároveň podľa názoru oprávneného dostatočne nevysporiadal s otázkou, či existuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, inak by na základe predložených dôkazov musel mať za preukázané, že spotrebiteľská zmluva, ktorá je právnym dôvodom vymáhaného nároku, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je v rozpore ani s dobrými mravmi a v čase jej uzavretia nebolo použitie zmenky na zabezpečenie už vzniknutého dlhu obmedzené ani neprípustné. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a v zmysle § 391 ods. 1, 2 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

1. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 07.11.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 18.11.2014 požiadal súdny exekútor súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prejednávanej veci je zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V, č.k. 1Zm 782/2013-10 zo dňa 02.04.2014. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 17.12.2014. Dňa 26.01.2016 postúpil súdny exekútor súdu „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“, ktoré mu bolo oprávneným doručené dňa 21.01.2016. V predmetnom podaní oprávnený uviedol, že pohľadávka vymáhaná touto exekúciou je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom - spoločnosťou U. U., a.s. na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Zaplatenie pohľadávky bolo zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad spoločnosti U. U., a.s., ktorá zmenku indosovala v prospech oprávneného v tejto exekúcii.

2. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

4. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

5. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

6. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v prejednávanej veci sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1Zm 782/2013-10 zo dňa 02.04.2014, právoplatný a vykonateľný dňa 30.06.2014.

9. V zmysle citovaného ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, oprávneným ktorý vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného, ktorý je fyzickou osobou, bol oprávnený po účinnosti novely Exekučného poriadku (zákon č. 438/2015 Z.z.) povinný do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným, ako aj priložiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Medzi takéto dôkazy je možné zaradiť zmenku, zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným (alebo jeho právnym predchodcom) a povinným, prípadne jej prílohy a dohodu o vyplnení zmenky. Ak si oprávnený túto povinnosť splnil, je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

10. S poukazom na § 243f ods. 1 Exekučného poriadku odvolací súd konštatuje, že oprávnený v zákonom stanovenej lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie. K doplneniu oprávnený priložil oznámenie o postúpení pohľadávky, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a fotokópiu zmenky.

11. Povinnosťou exekučného súdu bolo z predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (pričom existencia spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho vzťahu) alebo či spotrebiteľská zmluva neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky alebo zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, resp. či plnenie priznané zo zmenky nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.

12. Uvedená preskúmavacia povinnosť exekučného súdu vyplýva aj zo spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.2015 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, ktoré je aplikovateľné nie len na základné konanie (v tomto prípade na konanie na zmenkovom súde), ale aj na exekučné konanie. V zmysle stanoviska: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

13. Na základe uvedeného je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku daný vtedy, ak oprávnený v zákonom stanovenej lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie, zároveň ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípadne v spotrebiteľskej veci súd neprihliadol na existujúce zákonné

obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Povinnosťou súdu v exekučnom konaní je potom vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť.

14. Exekučný súd zastaví exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v prípade, že má jednotlivé dôvody pre zastavenie exekúcie (predpokladané právnou normou) preukázané. Tieto skutočnosti však musí exekučný súd skúmať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení na základe oprávneným predložených dokladov podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.

15. V prejednávanej veci splnil oprávnený dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované listiny. Úlohou exekučného súdu bolo na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie a následne rozhodnúť buď o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku alebo rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.

16. Súd prvej inštancie však len vyhodnotil, že vzhľadom na obsah zmluvy a s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov konania je potrebné považovať oprávneným poskytnutý úver za spotrebiteľský. Bližšie však predloženú zmluvu neskúmal. Nezaoberal sa ani skúmaním podmienok jej uzavretia (t.j. či tieto boli v súlade so zákonom). Vyhodnotil len, že zmenkový súd v základnom konaní neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou. Súd prvej inštancie neskúmal existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne skutočnosť či existuje (resp. či v čase vystavenia zmenky existovalo) určité obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo prípadný rozpor s dobrými mravmi. Vec preto nesprávne právne posúdil z hľadiska existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.

17. Vyššie uvedený názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. 3Oboer/5/2017 zo dňa 27.06.2017, 3Oboer/10/2017 zo dňa 24.08.2017). V záujme zosúladenia rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa odvolací súd s jeho názorom stotožnil.

18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a v zmysle § 391 ods. 1, 2 vec vrátil súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie v naznačenom smere posúdiť, či v predmetnej veci existuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté všetkými členmi senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .