Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/302/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Ingrid Doležajovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., A. K. XXX/XX, o zaplatenie 2.428,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30. marca 2017 č. k. 10Csp/101/2016-50

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o povolení splátok priznanej istiny s príslušenstvom m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi priznanú istinu 2.428,52 eura s príslušenstvom v mesačných splátkach po 105 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 30.03.2017 č. k. 10Csp/101/2016-50 pri právnom posúdení podľa § 282, § 285, § 232 ods. 4 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.428,52 eura, úrok 102,77 eura, úrok z omeškania vo výške 1,04 eura, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.428,52 eura od 25.11.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 102,77 eura od 25.11.2016 do zaplatenia a nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 2,28 eura, všetko v splátkach po 50 eur mesačne, zročných vždy do 28. dňa, toho ktorého mesiaca, počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

2. Žalobcovi zároveň priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % a to z dôvodu, že žalobca mal v spore plný úspech. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

3. V danom prípade rozhodol súd prvej inštancie na základe rozsudku pre uznanie nároku v zmysle § 282 CSP, pretože žalovaná pred súdom uznala uplatnený nárok žalobcu, čo do základu a výšky (na pojednávaní dňa 23.02.2017). Ak dôjde k uznaniu nároku a rozsudok pre uznanie nároku je prípustný, je súd povinný rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovanej, bez toho, aby vyhodnocoval predložené dôkazy (uznesenie NS SR zo dňa 25.03.2010). Žalobca listom zo dňa 06.03.2017 navrhol vyhlásenie rozsudku pre uznanie nároku.

4. S poukazom na uplatnenú žiadosť žalovanej ohľadne povolenia splácať plnenie v mesačných splátkach po 30 eur, ako aj jej rodinné pomery a kritériá zakotvené v ust. § 232 ods. 4 CSP, súd povolil žalovanej splácať výšku priznanej istiny spolu s príslušenstvom žalobcovi v mesačných splátkach po

50 eur s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie žalovanej, čo i len s jednou zo splátok má za následok splatnosť celého plnenia. V tejto súvislosti bolo zohľadnené, že žalovaná je rozvedená, nezamestnaná a v súčasnosti si vybavuje dávky v hmotnej núdzi. Žije so svojimi rodičmi, ktorým za bývanie neprispieva žiadnym finančným obnosom, nakoľko nemá pravidelný zdroj príjmu. Okrem tohto záväzku má aj ďalšie finančné záväzky voči banke a bankovému operátorovi. Lustráciou súd zistil vedenie dvoch exekúcií voči žalovanej.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu povolenia splácania priznanej istiny spolu s príslušenstvom v splátkach po 50 eur mesačne podal včas odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu, aby podľa § 388 rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanú zaviaže uhradiť dlh v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu prizná náhradu trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

6. Povolením splátok v sume 50 eur mesačne žalovaná získala možnosť splácať úver, pri ktorom porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v takej sume, ktorá je takmer rovnaká ako mala pôvodné splátky, ktoré však nesplácala. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou v CSP. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť iných krajských súdov (rozsudok KS v Trnave zo dňa 01.03.2017 č. k. 24Co/322/2016-85 a rozsudok KS v Žiline zo dňa 22.02.2017). Vzhľadom na čas od podania žaloby na súd mala žalovaná možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohla priebežne peňažný dlh splácať aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jej finančným možnostiam. Žalovaná tak neuskutočnila a počas súdneho konania neuskutočnila ani jednu úhradu. Poslednú úhradu uskutočnila dňa 22.08.2016, ešte pred zosplatnením úveru. Posúdenie finančných možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít až v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daná opodstatnenosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zvolením procesného postupu podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu je čiastočne opodstatnené.

9. Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa § 232 ods. 4 ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky alebo splátky vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Podľa § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. V danom prípade skúmajúc dôvodnosť odvolania zo strany žalobcu odvolací súd poznamenáva, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa povolenia splátok priznanej istiny žalobcovi spolu s príslušenstvom. Nestotožňuje sa však s výškou povolených splátok po 50 eur mesačne, ktorá nezodpovedá špecifikám prejednávanej veci. Odvolací súd zdieľa totožný právny záver ako súd prvej inštancie v tom smere, že povolenie mesačných splátok odôvodňujú predovšetkým nepriaznivé majetkové pomery žalovanej. Výšku mesačných splátok 50 eur mesačne, ako ju priznal prvoinštančný súd považuje odvolací súd za nízku najmä kvôli tomu, že táto sa v podstate zhoduje s výškou mesačných anuitných splátok úveru, ktoré boli dojednané v sume 46,66 eura. Žalobca má právo,

aby mu jeho pohľadávka bola zosplatnená v primeranej lehote, pričom podľa výšky mesačných splátok určenej v napadnutom rozsudku (50 eur mesačne) táto lehota predstavovala pokiaľ ide o splatenie priznanej istiny 48,5 mesiaca, t. j. viac ako štyri roky (2.428,50 : 50), zatiaľ čo podľa tohto rozsudku pri povolenej výške mesačných splátok vo výške 105 eur mesačne lehota na splatenie priznanej istiny žalobcovi predstavuje 23,1 mesiaca, čo nie je ani dva roky.

11. V súvislosti s určením výšky mesačných splátok priznanej istiny spolu s príslušenstvom žalobcovi, odvolací súd na jednej strane zohľadnil súčasne nepriaznivé majetkové pomery žalovanej, ktorá si však musí byť vedomá toho, že nemôže brať na seba záväzky v takej výške, že ich nie je schopná platiť. Na druhej strane je potrebné vychádzať z toho, že žalobca ako banková spoločnosť má okrem iného v predmete svojej obchodnej činnosti aj poskytovanie úverov, ktoré mu jeho klienti ako dlžníci bežne splácajú v mesačných splátkach. Povolenie výšky mesačných splátok po 105 eur pokiaľ ide o priznanú istinu spolu s príslušenstvom žalobcovi zo strany žalovanej ako „slabšej strany“ tohto sporu, nakoľko ide o spotrebiteľku je primerané špecifikám tejto prejednávanej veci.

12. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd povolil žalovanej splácať jej dlh žalobcovi v mesačných splátkach po 105 eur, keď zohľadnil zásadu spravodlivosti zakomponovanú v obsahu ust. čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených práv a chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná s tým, aby bol dodržaný princíp právnej istoty. Výška povolených mesačných splátok žalovanej odvolacím súdom sa odvíja aj od jej nepriaznivej ekonomickej a sociálnej situácie, ktorá by sa v prípade určenia zročnosti priznanej istiny s príslušenstvom v intenciách podaného odvolania žalobcu, t. j. do troch dní od právoplatnosti rozsudku na strane žalovanej ešte viac zhoršila.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 a § 255 ods. 1 s tým, že žiadna zo strán vzhľadom na pomer svojho úspechu v odvolacom konaní nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v podanom odvolaní žiadal priznať zročnosť priznaného plnenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zatiaľ čo odvolací súd povolil žalovanej mesačné splátky priznanej istiny spolu s príslušenstvom po 105 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .