Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoKR-20-2018.pdf
PDF · 150.35 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: IRIDIS s.r.o., so sídlom Sladovnícka 2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895 942, zastúpeného zástupcom In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, proti žalovanému v 1/ rade: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265, správca úpadcu: SSIM-OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, v 2/ rade: J. I., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX F., zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/6/2014-207 zo dňa 7. novembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/6/2014-207 zo dňa 7. novembra 2017 p o t v r d z u j e .
Žalovaní v 1/ a v 2/ rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorenej dňa 09.10.2012 medzi úpadcom SSIM-OC, a.s., Vysokoškolákov 8556/33B, 010 01 Žilina, IČO: 36 437 921 ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim zamietol. Druhým výrokom žalobu o určenie neúčinnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorenej dňa 09.10.2012 medzi úpadcom SSIM-OC, a.s., Vysokoškolákov 8556/33B, 010 01 Žilina, IČO: 36 437 921 ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim voči veriteľom úpadcu v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/35/2012 zamietol (ďalej aj len „Zmluva“). Tretím výrokom rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1/ a v 2/ rade náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu pôvodného žalobcu DLM - INTER PRODUCT, spol. s r.o., so sídlom F. Urbánka 3, 917 01 Trnava, IČO: 31 413 757 (ďalej aj len „pôvodný žalobca“) doručenú okresnému súdu dňa 10.03.2014, ktorou sa domáhal voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade určenia, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorená dňa 09.10.2012 medzi úpadcom SSIM-OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921 (ďalej aj len „úpadca“) ako predávajúcim a žalovaným v rade 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 62 na 15. poschodí, vchod 33A domu súp. č. XXXX na Ulici Vysokoškolákov v Žiline, ktorý je postavený na pozemku CKN parc. č. 7930/42, katastrálne územie Žilina, zapísaný na LV č. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku CKN parc. č. 7930/42 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 5.678 m2 vo výške 10801/2669714 a iného nebytového priestoru č. 197 (parkovacie státie) na treťom poschodí vchodu č. 4 polyfunkčného domu súp. č. XXXX na Ulici Vysokoškolákov v Žiline, ktorý je postavený na pozemku CKN parc. č. 707930/42, katastrálne územie Žilina, zapísaný na LV č. XXXX, vrátane k nebytovému priestoru prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku CKN parc. č. 7930/42 zastavané plochy a nádvoria o výmere 5.678 m2 vo výške 1.351/2669714 (ďalej aj len „Zmluva“) je neplatná, alternatívne, že Zmluva je voči veriteľom úpadcu právne neúčinná.
2. Uznesením č.k. 5Cbi/6/2014-82 zo dňa 3. mája 2016, právoplatným dňa 10.06.2016 okresný súd pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpil žalobca IRIDIS, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 2557/13, 917 01 Trnava, IČO: 47 895 942. Uviedol, že aktívnu legitimáciu na uplatnenie odporovacieho práva podľa ust. § 57 a nasledujúce zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) má v zmysle ust. § 57 ods. 1 ZKR veriteľ prihlásenej pohľadávky. Pôvodný žalobca mal postavenie veriteľa prihlásenej pohľadávky v konkurze na majetok úpadcu vo vzťahu k pohľadávke vo výške 490.000 Eur zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod por. č. 8. V dôsledku postúpenia predmetnej pohľadávky na spoločnosť IRIDIS, s.r.o., ako to vyplýva z rozhodnutia konkurzného súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/35/2012 v spojení so Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.10.2015 uzatvorenou medzi pôvodným žalobcom a obchodnou spoločnosťou IRIDIS, s.r.o., pôvodný žalobca toto postavenie dňom zverejnenia oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 3K/35/2012-1319 zo dňa 30.10.2015 v Obchodnom vestníku č. 234/2015 dňa 07.12.2015 v rozsahu prihlásenej pohľadávky vo výške 490.000 Eur stratil a účastníkom konkurzného konania ako aj veriteľom prihlásenej pohľadávky sa stala obchodná spoločnosť IRIDIS, s.r.o., ktorá nadobudnutie pohľadávky prihlásenej v konkurze na majetok úpadcu zakladajúce jej postavenie veriteľa prihlásenej pohľadávky preukázala predloženou Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou s pôvodným žalobcom dňa 09.10.2015. Na základe uvedených skutočností súd konštatoval splnenie podmienok predpokladaných ust. § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 pre pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu. V ďalších častiach odôvodnenia tohto rozsudku pôvodný žalobca a vstupujúci žalobca na základe uznesenia č.k. 5Cbi/6/2014-82 zo dňa 3. mája 2016 tak boli označovaní spoločným označením „žalobca“.
3. Okresný súd poukázal na uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 3K/35/2012-150 zo dňa 01.03.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 48/2013 zo dňa 08.03.2013, s účinkami vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu - SSIM-OC, a.s., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921 dňa 09.03.2013. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 137 písm. d), Článku 2, § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP v spojení s ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 34, § 36, § 39, § 50a, § 457, § 580, § 498 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ust. § 114 ods. 1 písm. d) a f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), § 119 ods. 1, § 120 ods. 1, 2 a 3, § 122 ods. 3, § 132, § 136, § 155 ods. 1, 2, § 57 ods. 1, 2, 3 a 4, § 59 ods. 1, 2, 3 a 4, § 62 ods. 1 a 5 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011, dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bola žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu a zároveň žaloba o určenie neúčinnosti totožného právneho úkonu voči veriteľom úpadcu v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/35/2012, a to Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorenej dňa 09.10.2012 medzi úpadcom SSIM-OC, a.s. ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim. Okresný súd mal za to, že v pomeroch prejednávanej veci žalobca uplatnil jedným žalobným návrhom dva odlišné nároky, a to neplatnosť právneho úkonu a neúčinnosť totožného právneho úkonu, založené na odlišných hmotno-právnych predpokladoch, s odlišným okruhom pasívne vecne legitimovaných subjektov. V danej veci išlo o spojenie dvoch uplatnených nárokov na spoločné konanie v rámci jednej žaloby.
4. Vzhľadom k predmetu sporu okresný súd poukázal na ust. § 470 ods. 1 CSP s tým, že by bolo v rozpore s princípom právnej istoty ako aj ustanovením § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, ak by zamietol žalobu žalobcu v časti o určenie neplatnosti zmluvy výlučne z dôvodu jej procesnej neprípustnosti na základe ust. § 137 CSP. Pokiaľ žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu bola podaná v čase, kedy procesný predpis a judikatúra súdov takúto žalobu pripúšťali za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu, účinky takto podanej žaloby ostali zachované a bolo možné ju aj po účinnosti CSP meritórne prejednať.
5. Aktívnu vecnú legitimáciu a naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca odôvodňoval tým, že má postavenie nezabezpečeného veriteľa v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/35/2012 a v prípade získania výťažku zo speňaženia bytu, ktorý bol predmetom prevodu na základe Zmluvy a uspokojenia pohľadávok zabezpečeného veriteľa, by v prevyšujúcej časti výťažok z tohto speňaženia bol určený na uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže domáhať aj osoba odlišná od strán dotknutého právneho úkonu, ak preukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Okresný súd mal za preukázané, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky vo výške 490.000 Eur zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. pohľadávky 8/1, ktorú nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa a pôvodného žalobcu obchodnej spoločnosti DLM-INTER PRODUCT, spol. s r.o. V prípade vyslovenia neplatnosti zmluvy možno predpokladať, že predmet prevodu na základe Zmluvy by bol súčasťou majetku tvoriaceho konkurznú podstatu úpadcu a jeho speňaženie by mohlo mať vplyv na mieru uspokojenia veriteľov úpadcu v konkurze. Nemožno vylúčiť ani prípadný vplyv na mieru uspokojenia žalobcu ako veriteľa nezabezpečenej pohľadávky, avšak tento bol v konaní tvrdený žalobcom len v hypotetickej rovine, bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že v prípade vyslovenia neplatnosti Zmluvy by reálne mohlo dôjsť k zmene v právnom postavení žalobcu ako veriteľa prihlásenej a zistenej pohľadávky v konkurze na majetok úpadcu. Predpokladom speňaženia majetku v konkurze nie je samotný výsledok sporu o neplatnosť Zmluvy, ale zapísanie sporného bytu a nebytového priestoru do súpisu majetku podstát a postup správcu podľa ustanovenia § 76 a nasl. ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. Okresný súd mal za to, že žalobcom tvrdené skutočnosti, ktorými odôvodňoval neplatnosť Zmluvy, by mohli byť dôvodom len pre vyslovenie čiastočnej neplatnosti Zmluvy v časti dojednaného spôsobu zaplatenia kúpnej ceny (§ 41 Občianskeho zákonníka), čo taktiež vylučovalo tvrdený naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení neplatnosti Zmluvy ako celku.
6. Okresný súd uviedol, že pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu na súde bola zachovaná prekluzívna lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v zmysle ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Uznesenie Okresného súdu Žilina z 01.03.2013 sp. zn. 3K/35/2012, ktorým bol vyhlásený konkurzu na majetok úpadcu, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 48/2013 dňa 08.03.2013. Za deň zverejnenia sa v súlade s ust. § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. považoval deň 09.03.2013. Lehota jedného roka podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. začala plynúť dňom 10.03.2013. Posledným dňom tejto lehoty bol pondelok 10.03.2014, kedy bola žaloba podaná na súde, ako to vyplynulo z prezenčnej pečiatky Okresného súdu Žilina na č.l. 1 spisu. Okresný súd ďalej uviedol, že žaloba o určenie neúčinnosti Zmluvy voči veriteľom úpadcu bola podaná aktívne legitimovaným subjektom podľa ust. § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., a to žalobcom ako veriteľom prihlásenej a zistenej pohľadávky v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/35/2012 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod por. číslom 8/1. Pasívne legitimovaným subjektom vo vzťahu k uplatnenému právu odporovať právnemu úkonu podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. je ten, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, t.j. výlučne žalovaný v 2/ rade. Žalovaný v 1/ rade v postavení správcu úpadcu nebol pasívne legitimovaným subjektom vo vzťahu k uplatnenému právu odporovať právnemu úkonu Zmluvy, z ktorého dôvodu okresný súd v časti o určenie neúčinnosti zmluvy žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietol.
7. Žalobca sa v danej veci domáhal aj vyslovenia neplatnosti, resp. neúčinnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzatvorenej dňa 09.10.2012 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim. Žalobca túto Zmluvu nepredložil, nakoľko protistrana ju nerozporovala. Tým, že žalobca nepredložil Zmluvu, neumožnil okresnému súdu náležite posúdiť platnosť tohto právneho úkonu z hľadiska naplnenia formálnych a obsahových náležitostí vyplývajúcich z ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z.. Medzi stranami sporu pritom nebolo sporné, že medzi úpadcom a žalovaným v 2/ rade došlo k uzatvoreniu Zmluvy, nebolo sporné, že na jej základe došlo k zápisu vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech žalovaného v 2/ rade. Neboli sporné ani obsahové náležitosti Zmluvy súvisiace s identifikáciou predmetu zmluvy, resp. predmet prevodu vlastníckeho práva, výška dojednanej kúpnej ceny a spôsob jej zaplatenia vrátane zohľadnenia žalovaným v 2/ rade uhradených preddavkov na kúpnu cenu tak, ako tieto skutočnosti vyplývajú z čl. I. skutkového stavu na strane 3 žaloby. Nebolo sporné, že Zmluva bola uzatvorená so súhlasom dozorného správcu v zmysle čl. 20.5.1 reštrukturalizačného plánu a že pri dojednanej výške kúpnej ceny bola dodržaná minimálna jednotková cena bytu a parkovacieho miesta v zmysle čl. 20.5.1 reštrukturalizačného plánu.
Na základe medzi stranami nesporných skutkových tvrdení okresný súd v konaní posudzoval výlučne dôvod neplatnosti Zmluvy skutkovo vymedzený žalobcom v podanej žalobe, kedy bez poznania celého obsahu tohto právneho úkonu, ktorý musí mať obligatórne písomnú formu, nebolo možné vylúčiť iný dôvod jeho neplatnosti. Rovnako tvrdené dôvody neúčinnosti tohto právneho úkonu mohli byť posudzované len vo väzbe na skutkové okolnosti uvedené v podanej žalobe, bez možnosti jednoznačného konštatovania zo strany okresného súdu, že napadnutý právny úkon Zmluvy je právnym úkonom platným, kedy v konaní bol posudzovaný výlučne dôvod jeho neplatnosti vymedzený žalobcom. Zo strany žalobcu rovnako v konaní neboli uvedené konkrétne skutkové tvrdenia ohľadne nadobudnutia účinnosti právneho úkonu Zmluvy, ku ktorému dochádza vkladom do katastra nehnuteľností, ku ktorému dňu sú posudzované predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze.
8. Žalobca dôvod neplatnosti Zmluvy skutkovo vymedzoval tvrdením, že Zmluva bola uzatvorená po potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka, v rozpore s jeho záväznou časťou z hľadiska dojednaného spôsobu zaplatenia kúpnej ceny zohľadňujúceho žalovaným v 2/ rade uhradené preddavky na kúpnu cenu, čo reštrukturalizačný plán vo svojej záväznej časti nepredpokladal. Žalovaný v 2/ rade si mal pohľadávku prihlásiť v reštrukturalizácii dlžníka, čo neurobil, v dôsledku čoho sa jeho pohľadávka stala nevymáhateľnou, avšak následne v rozpore so záväznou časťou reštrukturalizačného plánu dlžníka a ustanoveniami Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávka žalovaného v 2/ rade bola započítaná na zaplatenie kúpnej ceny. Na rovnakom skutkovom základe žalobca vymedzoval aj ukracujúci charakter Zmluvy podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z..
9. Okresný súd uviedol, že žalobca pri vymedzení dôvodu neplatnosti Zmluvy, ako aj ukracujúceho charakteru Zmluvy vychádzal z nesprávneho predpokladu o existencii pohľadávky žalovaného v 2/ rade, ktorá mala byť žalovaným v 2/ rade prihlásená v reštrukturalizácii, a pokiaľ nebola, táto sa stala nevymáhateľnou, napriek čomu bola započítaná na zaplatenie kúpnej ceny na základe Zmluvy. Žalobca primárne v priebehu konania náležite skutkovo nevymedzil, akú konkrétnu pohľadávku mal žalovaný v 2/ rade voči dlžníkovi, ktorá mala byť žalovaným v 2/ rade v reštrukturalizácii dlžníka SSIM-OC, a.s. uplatnená prihláškou. Na základe skutkových okolností prejednávanej veci bolo podľa okresného súdu možné dovodiť, že žalobca mal na mysli pohľadávku žalovaného v 2/ rade na vrátenie preddavkov na kúpnu cenu bytu uhradených žalovaným v 2/ rade pred uzavretím Zmluvy, existencia ktorej pohľadávky žalovaného v 2/ rade však v konaní preukázaná nebola.
10. Okresný súd z okolností prejednávanej veci mal zrejmé, že k uzatvoreniu Zmluvy došlo na základe skôr uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, ktorá v konaní predložená nebola. V konaní nebolo sporné zaplatenie preddavku 1 špecifikovaného na strane 3 žaloby zo strany žalovaného v 2/ rade dňa 30.8.2007. Nebolo tvrdené, že by zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zanikla alebo bola zrušená pred povolením reštrukturalizácie úpadcu. V konaní nebolo preukázané, že by v čase prebiehajúcej reštrukturalizácie dlžníka v lehote na prihlasovanie pohľadávok v reštrukturalizácii dlžníka mal žalovaný v 2/ rade voči dlžníkovi SSIM-OC, a.s. pohľadávku, ktorú by bol povinný v reštrukturalizácii dlžníka prihlásiť prihláškou podľa ust. § 120 a nasl. ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011. Nebolo preukázané, že by v relevantnom období existovala pohľadávka žalovaného v 2/ rade voči dlžníkovi SSIM-OC, a.s. na vrátenie preddavku na kúpnu cenu. Takáto pohľadávka žalovaného v 2/ rade voči dlžníkovi SSIM-OC, a.s. v relevantnom období reštrukturalizácie dlžníka neexistovala ani v podobe pohľadávky podmienenej (§ 122 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011). V konaní tak nebola preukázaná existencia pohľadávky žalovaného v 2/ rade, ktorú by bol žalovaný v 2/ rade povinný prihlásiť si v reštrukturalizácii dlžníka SSIM-OC, a.s. s právnym dôsledkom nevymáhateľnosti tejto pohľadávky voči žalovanému v 2/ rade, v dôsledku jej neuplatnenia v reštrukturalizácii prihláškou.
11. Okresný súd ďalej poukázal na to, že spôsob zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny vo výške 192.729,20 Eur na základe Zmluvy tak, ako bol špecifikovaný žalobcom na strane 3 žaloby, zohľadnil zaplatený jeden preddavok na kúpnu cenu dňa 30.8.2007 vo výške 126.136,89 Eur a dojednanie o úhrade zostávajúcej kúpnej ceny 50.150,77 Eur do 10 dní po podpise Zmluvy a v časti 16.441,54 Eur rovnako do 10 dní po podpise Zmluvy, ktoré skutočnosti neboli sporné. Nebolo sporné, že dohodnutá výška kúpnej ceny v Zmluve zodpovedala čl. 20.5.1 reštrukturalizačného plánu dlžníka a že na uzatvorenie Zmluvy bol udelený súhlas dozorného správcu tak, ako to článok 20.5.1 reštrukturalizačného plánu predpokladal. V dojednanom spôsobe zaplatenia kúpnej ceny na základe Zmluvy nedošlo k právnemu úkonu započítania vzájomných pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným v 2/ rade, ktoré by mohlo
poškodiť veriteľov v konkurze na majetok úpadcu, resp. zvýhodniť žalovaného v 2/ rade voči ostatným veriteľom v konkurze na majetok úpadcu v zmysle tvrdení žalobcu. Obsahom dojednania o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny v Zmluve nebol právny úkon započítania vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného v 2/ rade, ako je tento definovaný v ust. § 580 Občianskeho zákonníka, a to ako prejav vôle jednej alebo obidvoch zmluvných strán smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok, t.j. k ich zániku okamihom, keď sa pohľadávky stretnú. V konaní nebolo preukázané, že by v relevantnom čase pre prihlasovanie pohľadávok v reštrukturalizácii dlžníka SSIM-OC, a.s. a rovnako ani v čase uzatvorenia Zmluvy dňa 09.10.2012 existovala pohľadávka žalovaného v 2/ rade voči úpadcovi, započítateľná na zaplatenie kúpnej ceny na základe Zmluvy. Reštrukturalizačný plán dlžníka v čl. 20.5.1 určil minimálnu jednotkovú cenu za m2 bytu, loggie, kancelárie, parkovacieho miesta a zároveň podmienil právne úkony dlžníka týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k bytom, kanceláriám a parkovacím miestam súhlasom dozorného správcu, ktoré náležitosti pri uzatvorení Zmluvy boli naplnené. Hoci reštrukturalizačný plán nemal výslovné ustanovenia o zohľadňovaní preddavkov na kúpnu cenu pri prevodoch vlastníckeho práva k bytom, kanceláriám a parkovacím miestam, ktoré žalovaný v 2/ rade vo výške vyplývajúcej zo žaloby nesporne zaplatil, uvedené neznamenalo, že by žalovaný v 2/ rade mal v súvislosti s uzatvorením Zmluvy opätovne zaplatiť plnú kúpnu cenu, hoci pred uzavretím Zmluvy na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve preukázateľne časť kúpnej ceny uhradil ako preddavok (§ 498 Občianskeho zákonníka). Len v zostávajúcej časti tak v čase uzatvorenia Zmluvy bol jeho záväzok zaplatiť kúpnu cenu nesplnený. Obsahom dojednania kúpnej ceny v Zmluve a spôsobu jej zaplatenia nebol právny úkon započítania vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného v 2/ rade, ale len konštatovanie o úhrade časti kúpnej ceny vo forme preddavku pred jej uzavretím a v zostávajúcej časti kúpnej ceny v lehote 10 resp.15 dní od podpisu Zmluvy. Uvedené nebolo v rozpore so záväznou časťou reštrukturalizačného plánu dlžníka, rovnako nešlo o dojednanie zmluvných strán, ktoré by bolo v rozpore so zákonom, ktoré by zákon obchádzalo, resp. ktoré by poškodzovalo veriteľa úpadcu v konkurze, resp. zvýhodňovalo žalovaného v 2/ rade oproti ostatným veriteľom. K poukazu žalobcu na čl. 17.6, 17.7 a 17.8 reštrukturalizačného plánu okresný súd uviedol, že minimálna kúpna cena určená plánom za jednotlivý byt, resp. nebytový priestor na základe Zmluvy žalovaným v 2/ rade bola zaplatená, pričom okresný súd nepovažoval za relevantné v akom časovom momente, t.j. či pred uzatvorením Zmluvy formou preddavku na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve alebo po uzatvorení Zmluvy v súlade s dojednaním zmluvných strán v jej obsahu. Okresný súd dospel k záveru, že k Zmluve nemožno konštatovať jej neplatnosť ani ukracujúci charakter právneho úkonu, z ktorého dôvodu súčasne skonštatoval, že žalobca nepreukázal dôvody neplatnosti právneho úkonu ani ukrátenie dotknutým právnym úkonom prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. ako jeden z primárnych predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze.
12. Vo všeobecnosti ďalej k časti žaloby o určenie neúčinnosti Zmluvy okresný súd poukázal na to, že v konaní o uplatnenom odporovacom práve podľa ust. § 57 a nasl. ZKR, je potrebné primárne sa zaoberať naplnením všeobecných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 57 ZKR, vo vzťahu ku ktorým tak povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. Základnou podmienkou odporovateľnosti podľa ustanovení § 58 a 59 ZKR, ako aj podľa ostatných skutkových podstát odporovateľnosti, je v zmysle ust. § 57 ods. 1 ZKR preukázanie existencie platného právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa majetku dlžníka a preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Okresný súd poukázal na to, že otázkou preukázania existencie platného právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa majetku dlžníka, t.j. Zmluvy, vo vzťahu ku ktorej žalobca uplatnil právo odporovať právnemu úkonu podľa § 57 a nasl. ZKR, sa zaoberal v odseku 60 odôvodnenia rozsudku. Skonštatoval okresný súd, že žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia a v dôsledku uvedeného ani neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu všeobecného predpokladu odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze, a to ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR. V konaní nebolo žalobcom tvrdené, že ku dňu účinnosti Zmluvy mal úpadca aj iných veriteľov, ktorí si zároveň svoje pohľadávky existujúce ku dňu uskutočnenia odporovaných právnych úkonov v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/35/2012 riadne a včas prihlásili a tieto boli v konkurznom konaní zistené. Tvrdenia žalobcu v prejednávanej veci nesmerovali k skutkovým tvrdeniam, v zmysle ktorých ku dňu uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov mal úpadca mať veriteľov, resp. minimálne jedného veriteľa, ktorí si svoje pohľadávky existujúce ku dňu účinnosti odporovaných právnych úkonov prihlásili v konkurze na majetok úpadcu a tieto boli zistené. V konaní o odporovacej žalobe je pritom súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu konkrétneho veriteľa, resp. veriteľov, ktorých pohľadávky mali byť ukrátené v zmysle ust. § 57 ods. 4
ZKR, označiť. Zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 7.11.2017 vo všeobecnosti poukázal na konečný zoznam pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu v záujme preukázania veriteľov, ktorí boli poškodení, pričom na žiadnu konkrétnu pohľadávku konkrétneho veriteľa nepoukázal a výslovne uviedol, že tak nebude robiť, nakoľko v zmysle súdnej praxe je postačujúce, aby poukázal na obsah konečného zoznamu pohľadávok, pričom uvedený postup žalobcu súdnej praxi nezodpovedá. Okresný súd nepovažoval za postačujúci odkaz žalobcu na konečný zoznam pohľadávok, ktorý je v konaní dôkazným prostriedkom (§187 CSP), v obsahu ktorého by súd zjavne podľa predstavy žalobcu mal relevantné skutkové tvrdenia ohľadne naplnenia predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze podľa ust. § 57 ods. 4 vyhľadávať.
13. Okresný súd poukázal na to, že zmysle ust. § 185 ods. 2 CSP bez návrhu súd môže vykonať len dôkazy, ktoré vyplývajú z verejných registrov a zoznamov. Z verejne dostupných výňatkov z Obchodného vestníka (č.l. 35 a 36 spisu) mal okresný súd zistené , že žalobca je veriteľom prihlásenej a zistenej pohľadávky v celkovej výške 490.000 Eur vedenej v konečnom zozname pohľadávok pod č. 8/1. Z verejne dostupných výňatkov z Obchodného vestníka však nevyplývalo, či pohľadávka žalobcu existovala v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu. Relevantné skutočnosti ohľadne ukrátenia prihlásenej pohľadávky neboli zo strany žalobcu tvrdené ani len vo vzťahu k ním prihlásenej pohľadávke, resp. nadobudnutej pohľadávke v konkurze na majetok úpadcu. Okresný súd zvýraznil, že nie je povinnosťou súdu relevantné skutkové tvrdenia strany vyhľadávať v obsahu dôkazných prostriedkov predložených v konaní, kedy účelom stranami predkladaných dôkazov je podoprieť ich skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie (Článok 8 Základných princípov CSP).
14. V ďalšom okresný súd zhodnotil, že žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia a ani nadväzujúcu dôkaznú povinnosť vo vzťahu k naplneniu ďalšej všeobecnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze, a to ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku tvrdenia žalobcu nesmerovali ani k preukázaniu tej skutočnosti, že v dôsledku uskutočnenia odporovaných právnych úkonov došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že konkrétna pohľadávka alebo pohľadávky veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti týchto právnych úkonov a ktoré boli zároveň prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. Žalobca len vo všeobecnosti poukazoval vo väzbe na (inak bližšie nešpecifikovaný) obsah konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu na veriteľov, ktorí boli Zmluvou „poškodení,“ netvrdil a nepreukazoval však v konaní kvalifikované ukrátenie veriteľa/veriteľov v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR. Okresný súd preto žalobu žalobcu tak o určenie neplatnosti zmluvy, ako aj v časti o určenie neúčinnosti zmluvy zamietol.
15. Okresný súd nepovažoval za potrebné vykonať vo veci na návrh žalovaného v rade 2/ výsluch dozorného správcu, pretože jeho stanovisko ku skutkovým okolnostiam žaloby a súvisiacim právnym otázkam mal zistené zo žalovaným v rade 2/ predloženého písomného vyjadrenia a jeho výsluchom nemali byť preukázané žiadne skutkové okolnosti sporné medzi stranami.
16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli v konaní úspešní, preto im okresný súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. V odvolaní žalobca vo vzťahu k právnemu posúdeniu poukázal na čl. 16.4, 16.18, 16.23, 16.24, 16.25, 16.27, 17.6 reštrukturalizačného plánu v spojení aj s čl. 20.5.1 záväznej časti reštrukturalizačného plánu. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu s tým, že naliehavý právny záujem odvodil z toho dôvodu, že nemá iný prostriedok právnej ochrany a je vylúčené domáhať sa priamo plnenia. Uviedol, že ak započítaním preddavkov na kúpnu cenu došlo k ukráteniu veriteľov, a to v prvom rade zabezpečeného veriteľa úpadcu, no po uspokojení zabezpečeného veriteľa prichádza na rad uspokojenie nezabezpečených veriteľov, teda aj žalobcu, tak z tohto dôvodu má žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného právneho úkonu. V prípade určenia neplatnosti právneho úkonu by správca musel postupovať podľa ust. § 76 a nasl. ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z., kedy by bol povinný v zmysle princípov Zákona o konkurze a reštrukturalizácii postupovať pri výkone svojej funkcie s náležitou starostlivosťou. Okrem toho
samotný správca úpadcu vo svojom vyjadrení zo dňa 27.04.2015 uviedol, že ak sa v konaní preukážu žalobcom tvrdené skutočnosti, bude súhlasiť so žalobným petitom žaloby, a preto logicky by v prípade určenia neplatnosti tejto zmluvy bol povinný postupovať podľa zákona č. 7/2005 Z.z., a teda aktualizovať súpis majetku úpadcu a zároveň nanovo speňažiť predmetný byt. Žalobca poukázal na to, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny v zmysle reštrukturalizačného plánu, kedy reštrukturalizačný plán bol schválený súdom, a z toho dôvodu ide o absolútnu neplatnosť podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal za to, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
18. K spôsobu úhrady kúpnej ceny a k neplatnosti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka poukázal na ust. § 132 ods. 1, 2, § 136 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/84/2014. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že v záväznej časti reštrukturalizačného plánu sa musia uviesť všetky práva a povinnosti veriteľov, prípadne spoločníkov alebo členov dlžníka, ale aj tretích osôb, ktoré podľa plánu majú vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne právne posúdil ustanovenia týkajúce sa reštrukturalizačného plánu, a to konkrétne v časti týkajúcej sa záväznej časti reštrukturalizačného plánu. Z týchto článkov reštrukturalizačného plánu vyplýva iba pripustenie uhradenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti platbou vo forme bezhotovostného prevodu na účet úpadcu, a to vo výške aspoň minimálnej ceny, ktorá bola uvedená v reštrukturalizačnom pláne. Z týchto článkov vyplýva, že aj keď nebolo konkrétne v reštrukturalizačnom pláne upravené započítanie preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy, uvedené neznamenalo, že toto započítanie bolo povolené. Z týchto článkov reštrukturalizačného plánu vyplýva len to, že ako s jediným možným spôsobom, ktorým je možné speňažovať majetok, je zaplatenie kúpnej ceny minimálne vo výške kúpnej ceny určenej reštrukturalizačným plánom na bankový účet úpadcu. Podľa žalobcu je neprípustné, aby sa započítanie preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy považovalo za úkon v súlade reštrukturalizačným plánom. Jedná sa o úkon, ktorý je podľa žalobcu v rozpore s reštrukturalizačným plánom, ktorý bol schválený súdom, a preto je neplatným úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu žalovaný v 2/ rade si mal predmetnú preddavkovú úhradu prihlásiť do reštrukturalizačného konania, aby mal nárok na uspokojenie v závislosti od zaradenia do skupiny na uspokojovanie. Následne by sa postupovalo podľa reštrukturalizačného plánu tak, že by boli najskôr uspokojení zabezpečení veritelia a následne nezabezpečení veritelia. Samotným započítaním preddavkovej platby žalovaného v 2/ rade nebola reálne zaplatená kúpna cena za predmetný byt, tak ako to s tým počíta a spája práva a povinnosti reštrukturalizačný plán. Z toho dôvodu boli znížené aktíva úpadcu, z ktorých sa mali uspokojiť najskôr zabezpečení veritelia a následne nezabezpečení veritelia. Na druhej strane bol zvýhodnený tretí subjekt, a to žalovaný v 2/ rade, ktorého reštrukturalizačný plán nezaraďuje do žiadnej skupiny. Z tohto vyplýva, že boli veritelia, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili riadne a včas, ukrátení na svojich právach a samotný reštrukturalizačný plán bol porušený, ktorý rátal s predajom predmetných bytov za aspoň minimálnu cenu určenú v ňom a uhradenú bezhotovostným prevodom na bankový účet úpadcu.
19. Žalobca v odvolaní zhrnul, že dostatočne preukázal existenciu pohľadávky žalovaného v 2/ rade, ktorý si túto pohľadávku riadne a včas neprihlásil v reštrukturalizačnom konaní, ako aj, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď vyhodnotil, že záväzná časť reštrukturalizačného plánu nerieši otázku preddavku kúpnej ceny a nevylučuje možnosť započítania preddavku na kúpnu cenu za prevod predmetu kúpy, pričom žalobca dostatočne preukázal zníženie aktív úpadcu, zohľadnením preddavkovej platby žalovaným v 2/ rade. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
20. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1/ rade v podaní zo dňa 08.02.2018 (č.L. 247-248 spisu). Uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny. V danej veci neboli splnené predpoklady na to, aby žalobca sa mohol podanou žalobou domáhať odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze, čo konštatoval aj okresný súd v odôvodnení rozsudku. Podľa názoru žalovaného v 1/ rade žalobca nepreukázal ani to, že by boli splnené predpoklady na určenie neplatnosti právnych úkonov. Žalovaný v 1/ rade žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.
21. Žalovaný v 2/ rade sa k odvolaniu žalobcu vyjadril v podaní zo dňa 16.02.2018 (č.l. 257-258 spisu) tak, že žalobcom podané odvolanie nepovažuje za dôvodné a odvolacie dôvody, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, neexistujú. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe dostatočného dokazovanie
dospel k správnym skutkovým zisteniam, t.j. zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej a vec správne právne posúdil. Zároveň poukázal na to, že v obdobnej veci už Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom sp. zn, 13CoKR/40/2016 potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cbi/4/2014.
22. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 06.03.2018, boli žalobcovi doručené vyjadrenia žalovaných v 1/, v 2/ rade k odvolaniu žalobcu, s možnosťou vyjadrenia sa k ním v lehote 10 dní (doručenka na č.l. 276 spisu), ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
24. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/20/2018-300 zo dňa 08.10.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 16.10.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.
25. K základným odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný k tomu, aby vyvolal v rámci odvolacieho konania zrušenie rozsudku okresného súdu. Žalobca namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom krajský súd uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie podanej žaloby žalobcu a zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, vyhodnotil.
26. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že Zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, uzavretá dňa 09.10.2012 medzi úpadcom - SSIM-OC, a.s. ako predávajúcim a žalovaným v 2/ rade ako kupujúcim, je neplatná, ako aj určenia, že je právne neúčinná (ďalej len „Zmluva“). Okresný súd vecne správne uviedol, že v konaní o určení právnej neúčinnosti zmluvy v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z., a to ust. § 62 ods. 1 žalovaný v 1/ rade v postavení správcu úpadcu nebol nositeľom pasívnej vecnej legitimácie pri uplatnenom odporovacom práve, keďže túto pasívnu vecnú legitimáciu mal len žalovaný v 2/ rade, ak právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, ktorým bol žalovaný v 2/ rade.
27. Okresný súd svojim postupom správne posudzoval napadnutý úkon Zmluvy zo žalobcom tvrdenej neplatnosti a súčasne neúčinnosti tohto právneho úkonu, a správne právne vyhodnotil, že pre vyhovenie žaloby žalobcu o určenie neplatnosti a žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu zmluvy neboli splnené zákonné podmienky.
28. Súhlasí odvolací súd s postupom okresného súdu, ktorý postupoval v zmysle ustanovenia § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. V rámci konania pred okresným súdom nebolo medzi stranami sporné založenie a existencia záväzkovo-právneho vzťahu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru dňa 09.10.2012, na základe ktorej došlo k zápisu vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech žalovaného 2/ rade a rovnako ani obsahové náležitostí Zmluvy tak, ako vyplývali a boli opísané v čl. I. strana 3 žaloby žalobcu, súvisiace s identifikáciou predmetu prevodu vlastníctva, výška dojednanej kúpnej ceny, spôsob ich zaplatenia, vrátane zohľadnenia žalovaným v 2/ rade uhradeného preddavku na kúpnu cenu. Rovnako nebolo sporné, že Zmluva bola uzatvorená so súhlasom dozorného správcu v zmysle čl. 20.5.1 reštrukturalizačného plánu ako aj dodržanie minimálnej jednotkovej ceny bytu a parkovacieho miesta v zmysle čl. 20.5.1 reštrukturalizačného plánu. Z uvedených nesporných skutkových tvrdení správne okresný súd posudzoval žalobcom vymedzený dôvod neplatnosti zmluvy, ktorý vymedzil tvrdením, že Zmluva bola uzatvorená po potvrdení reštrukturalizačného plánu
dlžníka v rozpore s jeho záväznou časťou z hľadiska dojednaného spôsobu zaplatenia kúpnej ceny, zohľadňujúceho žalovaným v 2/ rade uhradeného preddavku na kúpnu cenu, čo reštrukturalizačný plán vo svojej záväznej časti nepredpokladal. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že je zrejmé, že reštrukturalizačný plán je definovaný ako listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. Vo vzťahu k žalobcom požadovanému určeniu neplatnosti právneho úkonu s tvrdením, že dojednaný spôsob zaplatenia kúpnej ceny zohľadňujúci žalovaným v 2/ rade uhradený preddavok je v rozpore s reštrukturalizačným plánom potvrdeným súdom, t.j. pre rozpor so zákonom, krajský súd uvádza, že za stavu, keď reštrukturalizačný plán v jeho celom obsahovom znení neriešil otázku možnosti započítania vopred zaplatených preddavkov na kúpnu cenu, resp. tento postup výslovne nezakazoval, nesporne udeleného súhlasu dozorného správcu k uzavretiu právneho úkonu vo väzbe na všeobecnú požiadavku právnej istoty účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu, nesporné zaplatenie preddavku žalovaným v 2/ rade, tak tento právny stav nie je okolnosťou, z ktorej by mal byť vyvodzovaný dôsledok neplatnosti, a to rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
29. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu uvádza, že spôsob zaplatenia kúpnej ceny špecifikovaný žalobcom na strane 3 žaloby, zohľadňujúci zaplatený preddavok na kúpnu cenu a dojednanie o úhrade zostávajúcej kúpnej ceny, čo nebolo medzi stranami sporné, nie sú podmienkami započítania, ani vyjadrením spôsobu započítania v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka. Dojednanie o zaplatení preddavku, jeho úhrada zodpovedá ust. § 498 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že preddavková platba ako záloha je čiastočným plnením záväzku zo zmluvy, ktorá bude medzi stranami uzavretá. Poskytnutie zálohy - preddavku je plnením záväzku. Ak sa uzavrie zmluva, záloha sa na plnenie tohto záväzku započíta, t.j. zohľadní sa takto vykonaná platba zálohy - preddavku do celkovej výšky dohodnutého záväzku. Bolo zrejmé, že poskytnutý preddavok súvisel s celkom dohodnutým záväzkom platenia kúpnej ceny, t.j. jeho úhrada bola dôvodnou platbou a smerovala k postupnému zániku, resp. splneniu - zaplateniu kúpnej ceny dojednanej za prevod vlastníctva bytu a nebytového priestoru, a ak platenie tohto preddavku malo viesť k splateniu kúpnej ceny, potom nemohla byť v konaní preukázaná podľa tvrdení žalobcu existencia pohľadávky žalovaného v 2/ rade, ktorú by mal žalovaný v 2/ rade prihlásiť v reštrukturalizácii dlžníka SSIM-OC, a.s.. Vo vzťahu k dojednaniu platobných podmienok a konštatovania ohľadom uhradeného preddavku na dohodnutú kúpnu cenu, úhrada ktorého ako záloha sa „započíta“, zohľadní do dohodnutej kúpnej ceny, je na mieste k povahe, charakteru poskytnutého preddavku poukázať aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 535/2015, podľa ktorého ...„na plnenie poskytnuté pred uzavretím zamýšľanej zmluvy je možné nazerať ako na zálohu podľa ust. § 498 Občianskeho zákonníka, bez ohľadu na to, či účastníci platne uzavreli zmluvu o zmluve budúcej“, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 1814/2011, podľa ktorého ... „na to, čo bolo dané pred uzavretím zmluvy niektorým účastníkom, sa hľadí ako na zálohu. Záloha je (čiastočným) plnením záväzku zo zmluvy, ktorá bude medzi stranami následne uzavretá. Poskytnutie zálohy preto nie je záväzkom (dlhom), ale plnením (budúceho) záväzku. Ak dôjde k uzavretiu zmluvy, záloha sa na plnenie tohto záväzku započíta“, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo 459/2001, podľa ktorého ...„peňažná čiastka poskytnutá v súvislosti s pripravovanou kúpou veci budúcim kupujúcim a prijatá budúcim predávajúcim, sa považuje za zálohu. Bezdôvodným obohatením sa táto záloha stáva vo chvíli, keď budúci predávajúci odmietne budúcemu kupujúcemu vec predať“.
30. Krajský súd primerane a podporne poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia NS SR z 28. septembra 2011 sp. zn. 4Cdo 256/2010 ....„podľa § 498 Občianskeho zákonníka v platnom znení a tiež v znení platnom v čase odovzdania zálohy na budúce plnenie, platí, že na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok (za splátku na dohodnuté budúce plnenie). Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpou. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci podľa § 498 Občianskeho zákonníka je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, ani to, či taká dohoda je alebo nie je platná“.
31. V zhrňujúcich záveroch krajský súd uvádza, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odcitoval podstatné časti reštrukturalizačného plánu spoločnosti SSIM-OC, a.s.. Reštrukturalizačný plán neriešil otázku spôsobu zohľadnenia, resp. „započítania“ zaplatených preddavkov (záloh) na kúpnu cenu, ale ani postup, podľa ktorého by zohľadnenie už zaplatených preddavkov (záloh) zakazoval, preto bolo na mieste, ak sa nekonštatoval rozpor s reštrukturalizačným plánom, resp. ak sa nekonštatoval rozpor so zákonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa prihliadlo na už uhradený preddavok, ktorý mal viesť podľa dohodnutých platobných podmienok k splneniu, resp. zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny v zmluve. Žalobca odporovateľnosť právneho úkonu - zmluvy založil na tvrdení o započítaní uhradeného preddavku na kúpnu cenu, čo reštrukturalizačný plán vo svojej záväznej časti nepredpokladal. Vo vzťahu k uvedenému okresný súd správne skonštatoval, že obsahom dohodnutých platobných podmienok nebola dohoda započítania vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného v 2/ rade, ale len konštatovanie o skutkovom stave, ktorý sa naplnil, ktorý postup nie je postupom ukracujúcim v zmysle primárnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z v prípade, ak sa má jednať o ukracujúci právny úkon.
32. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobca nepreukázal dôvody neplatnosti zmluvy ako právneho úkonu a ani, že by išlo o ukracujúci právny úkon pri tejto zmluve, t.j. nebol žalobcom preukázaný základný hmotno-právny predpoklad pre konštatovanie ukracujúceho právneho úkonu, ktorý vyplýva z ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., preto ak okresný súd žalobu zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené. Krajský súd zvýrazňuje to, že žalovaný v 2/ rade nedisponoval žiadnou pohľadávkou, ktorú by bolo možné prihlásiť v rámci reštrukturalizačného konania a ani sa žalovaný v 2/ rade nestal veriteľom pohľadávky, ktorú by mohol započítať, započítaním ktorej by došlo k jeho zvýhodneniu oproti iným veriteľom, a preto nemohol byť žalobca so svojou žalobou voči žalovaným úspešný. Krajský súd pri posudzovaní tejto sporovej právnej veci poukazuje aj na Čl. 2 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva princíp právnej istoty, vo väzbe k rozhodnutiam krajského súdu, ktorý posudzoval obdobné sporové právne veci pod sp. zn. 13CoKR/40/2016, 14CoKR/20/2016, 13CoKR 21/2018.
33. Z dôvodu, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý výrok, hoci osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.
34. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1/ rade, v 2/ rade, ktorým proti žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením okresný súd za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.