Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31S-25-2018.pdf
PDF · 114.95 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/25/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: Ing. O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XXX, XXX XX S., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100147925/2018 zo dňa 16.01.2018, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 101605523/2017 zo dňa 20.07.2017. Na základe výsledkov daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane vydal rozhodnutie č. 102226711/2017 zo dňa 23.10.2017. Predmetným rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 2 161 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016. Daňový úrad Žilina znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2016 zo sumy 2 300,14 € na sumu 139,14 €. Žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal. Finančné riaditeľstvo SR (žalovaný) rozhodnutím č. 100147925/2018 zo dňa 16.01.2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102226711/2017 zo dňa 23.10.2017.
2. Podľa zistenia správcu dane žalobca za zdaňovacie obdobie september 2016 odpočítal daň z pridanej hodnoty aj z došlej faktúry č. 16VF00089 zo dňa 30.09.2016 od daňového subjektu Transport company, s.r.o., Karpatské námestie 10A, Bratislava za hydraulický valec - hlavný (1 ks), hydraulický valec MM - varecha (1 ks), hydraulický valec - noha MM (1 ks), mechanizmus zatvárania varechy MM - nožnice (1 ks), ventil na ovládanie - pedál MM (6 ks). Celková fakturovaná čiastka bola v sume 12 966 €, z toho základ dane v sume 10 805 € a daň z pridanej hodnoty v sume 2 161 €. Ku faktúre č. 16VF00089 zo dňa 30.09.2016 predložil žalobca správcovi dane objednávku č. 20160004 zo dňa 01.09.2016 o dodací list č. 16VF00089 zo dňa 30.09.2016. Žalobca v rámci ústneho pojednávania uviedol, že za ním do O. prišiel pracovník spoločnosti Transport company, s.r.o., od ktorého si objednal tovar. Meno nevie, telefonický kontakt nemá. Náhradné diely mu boli dovezené spoločnosťou Transport company, s.r.o.. Doklady (faktúra, dodací list) mu boli odovzdané pri odovzdaní náhradných dielov. Správca dane listom zo dňa 20.03.2017 vyzval spoločnosť Transport company, s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava na predloženie písomností. Výzva sa vrátila správcovi dane späť s poznámkou pošty „adresát neznámy". Správca dane listom zo dňa 29.03.2017 vyzval B. L. O. na oznámenie údajov ohľadom bankového
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. V odpovedi zo dňa 05.04.2017 banka uviedla, že majiteľ účtu spoločnosť Transport company, s.r.o. je Peter Fabián a v úlohe disponenta je Y. O.. Zo spisovej zložky daňového subjektu ELEKTRO SAHUL, s.r.o. správca dane zistil nasledujúce skutočnosti: Dňa 02.06.2017 bolo zaslané Petrovi Fabiánovi, konateľovi spoločnosti Transport company, s.r.o. predvolanie na výsluch svedka. Písomnosť sa vrátila späť s poznámkou pošty „neznámy". V odpovedi zo dňa 20.04.2017 Daňového úradu Bratislava boli uvedené nasledovné skutočnosti:
- Zamestnanci Daňového úradu Bratislava zaslali predvolanie zo dňa 15.03.2017 spoločnosti Transport company, s.r.o., ktoré sa vrátilo s poznámkou pošty „adresát neznámy"
- Zamestnanci Daňového úradu Bratislava zistili z predošlých miestnych zisťovaní, že na adrese sídla spoločnosti Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava sa nachádza firma ALL4Web s.r.o., ktorá poskytuje sídla spoločnostiam a v zmluvnom rozsahu ich informujú o zaslanej pošte. Na vchode je nalepený zoznam spoločností, ktoré majú na danej adrese Karpatské námestie 10A aktuálne registrované sídlo. Zoznam obsahoval cca 180 firiem, medzi ktorými sa nenachádzalo meno spoločnosti Transport company, s.r.o..
- Zamestnanci Daňového úradu Bratislava boli informovaní (prostredníctvom e-mailu), že spoločnosť Transport company, s.r.o. od 01.06.2016 už nie je zákazníkom spoločnosti ALL4Web s.r.o. a služba mu už nie je poskytovaná.
- Konateľom daňového subjektu Transport company, s.r.o. je pán Petr Fabián, XXX XX R. - Z., Česká republika.
- Daňový subjekt Transport company, s.r.o. bol registrovaný na DPH od 15.08.2009, avšak v rokoch 2014, 2015 a 2016 podával nulové daňové priznanie. Od novembra 2016 nebolo podané žiadne daňové priznanie.
3. Správca dane vykonal dňa 20.09.2017 miestne zisťovanie na adrese O. XXX, kde zistil, že pracovný stroj Menzi Muck A71 sa nachádza na uvedenej adrese. Na stroji boli vymenené : valec - hlavný, valec - zdvih lyžice, valec podpery, ovládacie ventile. Podľa vyjadrenia žalobcu diely boli nové a boli vymenené svojpomocne so synom. Na základe zisteného skutkového stavu dospel správca dane k záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH z predmetnej faktúry. Tým, že si toto právo uplatnil, porušil ust. § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
4. Žalobca ako dôkaz o prijatí plnenia uvedeného na faktúre č. 16VF00089 zo dňa 30.09.2016 od spoločnosti Transporc company, s.r.o. predložil predmetnú faktúru, objednávku č. 20160004 zo dňa 01.09.2016 a dodací list č. 16VF00089 zo dňa 30.09.2016. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je od 01.06.2015 sídlo spoločnosti Transport company, s.r.o. na adrese Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava. Od 22.06.2016 je jediným konateľom spoločnosti Petr Fabián, X. S. XXXX/X, XXX XX R. - Z., Česká republika.
5. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16.01.2018 podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu. Nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného vidí žalobca v tom, že označený rozdiel nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty mu bol určený v rozpore so zákonom. Správca dane pri kontrole neuznal právo na odpočítanie DPH z daňového dokladu, ktorý vystavila spoločnosť Transport company, s.r.o., a to: faktúry č. 16VF00089 zo dňa 30.09.2016 v celkovej výške 12 966 € s DPH, z toho základ dane 10 805 €, DPH 2 161 €, za dodanie hydraulického valca - hlavného, hydraulického valca MM - varechy, hydraulického valca - nohy MM, mechanizmus zatvárania varechy MM - nožníc, ventilu na ovládanie - pedálu MM pre kráčajúce rýpadlo značky Menzi Muck A71. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia správne, keď nepriznal oprávnenosť odpočítanej DPH z predmetnej faktúry. Konštatoval, že na základe šetrenia vykonaného správcom dane nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. podľa predmetnej faktúry, z ktorej správca dane neuznal odpočítanie dane, u dodávateľskej spoločnosti Transport company, s.r.o.. S týmto záverom žalovaného žaloba nesúhlasí. Správca dane v daňovej kontrole nespochybňuje, že tovar, ktorý bol predmetom fakturácie, bol skutočne dodaný, preukázané je len to, kto v skutočnosti tento tovar dodal. Správca dane spochybnil, že zo strany dodávateľa Transport company, s.r.o. mohlo dôjsť k vecnému plneniu a na základe zistených dôkazov vyvodil záver, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo tak, ako je uvedené na faktúre. S týmto názorom správcu dane sa vo svojom rozhodnutí stotožnil aj žalovaný. Žalovaný svoj záver o tom, že žalobca nepreukázal, že tovar dodala spoločnosť Transport company, s.r.o., odôvodnil na základe správcom dane konštatovaných pochybností, ktoré však vznikli výlučne u dodávateľa žalobcu. Podľa žalobcu dôkazom preukazujúcim, že došlo k dodaniu tovaru spoločnosťou Transport company, s.r.o., je skutočnosť, že spoločnosť o
dodaní tovaru vyhotovila faktúru s rozpisom fakturovaných položiek, dodacie listy a že existujú doklady o úhrade dohodnutej ceny, čo možno považovať za bežnú prax v podnikaní, kedy ako doklad preukazujúci dodanie tovaru slúži dodací list a ku nemu je vyhotovený ako účtovný doklad faktúra. Správca dane vykonal dňa 20.09.2017 miestne zisťovanie na adrese O. XXX, pričom miestnym zisťovaním bolo zistené, že pracovný stroj Menzi Muck A71 sa nachádza na adrese miestneho zisťovania, že na stroji boli vymenené valec - hlavný, valec - zdvih lyžice, valec podpery, ovládacie ventily. Namietal, že pokiaľ žalovaný má pochybnosti o dodaní tovaru, ktoré boli výlučne na strane dodávateľa Transport company, s.r.o. a tieto pripísal v neprospech žalobcu, ktorý týmto spôsobom nemá uniesť dôkazné bremeno, je to nesprávny postup. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno žalobcu a ani nemôžu z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Nebolo preukázané, že by dodávateľ nezaevidoval uvedenú faktúru do svojho účtovníctva. Zdôraznil, že nemôže zodpovedať za neunesenie vlastnej dôkaznej povinnosti iného subjektu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, z ktorého vyplýva, že ak správca dane má pochybnosti z dôvodu preverovania účtovnej evidencie subdodávateľov kontrolovaného subjektu, na ktorú skutočnosť kontrolovaný subjekt ako daňový subjekt nemá vplyv, nemožno tieto pochybnosti pričítať kontrolovanému subjektu pre nesplnenie si svojej dôkaznej povinnosti. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012, ako aj rozsudky ESD C-80/11 a C-142/11, ktoré sú priamo aplikovateľné aj v danej veci, pretože žalobca predložil správcovi dane všetky zákonom ustanovené doklady. Žalobca ďalej uviedol, že nemá možnosť zabezpečiť vedenie príslušnej evidencie u svojich dodávateľov, ani zabezpečiť, aby títo dodávatelia požadované doklady správcovi dane predložili a už vonkoncom nie zabezpečiť, aby dodávatelia odviedli zo zdaniteľných obchodov DPH. Žalobca pred podaním objednávky na dodanie tovaru, preveroval, či spoločnosť Transport company, s.r.o. má v predmete podnikania uvedenú činnosť, či je táto spoločnosť platcom DPH. Žalovaný z verejne dostupných zdrojov zistil, že spoločnosť Transport company, s.r.o. má v predmete podnikania uvedenú činnosť (kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi - maloobchod alebo iným prevádzkovateľom živnosti - veľkoobchod, a že táto spoločnosť nemala odňaté IČ DPH. Žalovaný svoj záver o tom, že tovar nebol dodaný platiteľom uvedeným na faktúre Transport company, s.r.o. odôvodnil na základe správcom dane a žalovaným konštatovaných pochybností, ktoré však vznikli výlučne u dodávateľa žalobcu, a to v spoločnosti Transport company, s.r.o.. V zmysle akceptovanej judikatúry súdov platí zásada, že ak pochybnosti ohľadne skutočného dodania tovaru alebo služby sú na strane dodávateľa žalobcu, nemôže byť táto skutočnosť vyhodnotená v neprospech žalobcu, pretože dôkazné bremeno nie je absolútne. Žalobca nemôže zodpovedať za neunesenie vlastnej dôkaznej povinnosti iného subjektu. Argumenty, ktoré uvádza správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia, sú v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Na záver žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžfk/2/2017 zo dňa 18.09.2017 a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.05.2018. Vo vyjadrení uviedol, že správca dane v konaní postupoval v súlade s § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. získané dôkazy vyhodnotil nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo najavo. Výsledkom bol záver, ktorý správca dane uviedol v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalovaného, správca dane postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia správne, keď nepriznal oprávnenosť odpočítanej DPH z predmetnej faktúry. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. nárok na odpočítanie dane pri dodaní tovaru vznikne z podmienky, že pri dodaní tovaru vznikne daňová povinnosť platiteľovi DPH, ktorý je uvedený vo faktúre. V danom prípade, na základe šetrenia vykonaného správcom dane nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. podľa predmetnej faktúry, z ktorej správca dane neuznal odpočítanie dane u dodávateľskej spoločnosti Transport company, s.r.o.. Na základe týchto skutočností žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
7. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasledujúce zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
8. Správny súd zo správneho spisu zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Transport company, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, ktorá bola vystavená dňa 30.09.2016 s dátumom dodania 30.09.2016 a dátumom splatnosti 14.10.2016 za dodanie tovaru: hydraulický valec - hlavný (1 ks), hydraulický valec MM - varecha (1 ks), hydraulický valec - noha MM (1 ks), mechanizmus zatvárania varechy MM - nožnice (1 ks), ventil na ovládanie - pedál MM (6
ks). Ďalej súd zistil, že dodávateľ žalobcu spoločnosť Transport company, s.r.o. má na adrese Karpatské námestie 10A, Bratislava iba virtuálne sídlo a nie skladové priestory. Podľa informácie spoločnosti ALL4Web s.r.o., ktorá na uvedenej adrese povoľuje spoločnostiam zriadiť sídlo a v zmluvnom rozsahu ich informuje o zaslanej pošte, spoločnosť Transport company, s.r.o. od 01.06.2016 už nie je ich zákazníkom a služba už nie je poskytovaná. Spoločnosti Transport company, s.r.o. od 01.06.2016 nebolo možné doručiť na uvedenú adresu ani poštové zásielky. V administratívnom spise sa nenachádza dôkaz o tom, že žalobca doručil objednávku č. 20160004 zo dňa 01.09.2016 spoločnosti Transport company, s.r.o.. Žalobca mal od spoločnosti Transport company, s.r.o. nakúpiť tovar v septembri 2016, v októbri 2016 aj v novembri 2016. Žalobca mal od uvedenej spoločnosti nakúpiť náhradné diely na kráčajúce rýpadlo značky Menzi Muck A71, pričom sa malo jednať o nové náhradné diely. Nepreukázalo sa, že spoločnosť Transport company, s.r.o. sa zaoberala predajom nových náhradných dielov na uvedený typ rýpadla, ani to, že by spoločnosť mala na internete zriadenú svoju webovú stránku alebo, že by bola niekde uvádzaná ako predajca náhradných dielov na uvedený typ rýpadla. Spoločnosť Transport company, s.r.o. nepriznala DPH z predmetného fakturovaného plnenia. Za január až november 2016 podala nulové daňové priznanie k DPH. Od decembra 2016 už nepodala žiadne daňové priznanie k DPH. Posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby podala za rok 2015. Podľa účtovnej závierky za rok 2015 spoločnosť Transport company, s.r.o. vykázala tržby vo výške 0,00 Eur. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť Transport company, s.r.o. od roku 2015 nezamestnávala žiadnych zamestnancov a nevykazovala žiadnu ekonomickú aktivitu. Uvedený stav pokračoval aj v roku 2016. Skutočnosť, že žalobca preukázal správcovi dane, že na kráčajúce rýpadlo značky Menzi Muck A71 došlo k určitým opravám nedokazuje, že dodávateľ náhradných dielov bola práve spoločnosť Transport company, s.r.o..
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom ku dňu 30.09.2016 (kontrolované zdaňovacie obdobie), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu 26.01.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
10. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v konkrétnom prípade dodanie tovaru na základe spornej faktúry nebolo preukázané dodávateľom uvedeným na tejto faktúre. Žalobcovi svedčala dôkazná povinnosť na preukázanie, že k uskutočneniu dodania jednotlivých náhradných dielov podľa tejto faktúry došlo v čase deklarovanom žalobcom zo strany ním uvedeného dodávateľa, ktorý bol v postavení zdaniteľnej osoby. Žalobca za účelom plnenia si svojho dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku predložil správcovi dane faktúru zo dňa 30.09.2016, objednávku zo dňa 01.09.2016 a dodací list zo dňa 30.09.2016. Správca dane na základe týchto dôkazov preveroval reálnosť dodania tovaru predmetným dodávateľom. Zisťovaním však správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o reálnom dodaní uvedeného tovaru práve dodávateľom uvedeným na faktúre, a to z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Za tejto situácie správne vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy len ako formálne, bez výpovednej hodnoty, keď existujú odôvodnené pochybnosti o skutočnom dodaní tovaru týmto dodávateľom (Transport company, s.r.o.). V danom prípade bola preukázateľne spochybnená vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom (dodávateľská faktúra, dôkaz o zaplatení tejto faktúry, dodací list a objednávka), z tohto dôvodu bolo potrebné konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 3 Daňového poriadku) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov, ktoré spochybnil správca dane.
11. Správny súd poukazuje na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 401/2009 zo dňa 16. decembra 2009, podľa ktorého naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Pokiaľ teda správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, je potom len opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti toto spochybnenie správcu dane. V danom prípade sa však tak nestalo a žalobca žiadne ďalšie dôkazy správcovi dane ani žalovanému nepredložil, ani nenavrhol ich vykonanie. Samotná objednávka a faktúra sú iba nepriamymi dôkazmi a samé o sebe nie sú spôsobilé preukázať reálne dodanie služieb, avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sžf/35/2013 zo dňa 01. apríla 2014).
12. K spochybneniu reálneho dodania tovaru napriek existenciu formálnych dôkazov (predloženie faktúry, dodacieho listu a dokladu o úhrade dohodnutej ceny) došlo; bolo totiž preukázané, že dodávateľ uvedený na faktúre od 01.06.2016, teda v čase zdaniteľného plnenia deklarovaného na faktúre, reálne nemal sídlo na adrese, ktorá bola na faktúre uvedená a nemal ani faktické iné sídlo na území Slovenskej republiky. Jeho jediným konateľom bol štátny príslušník cudzieho štátu (Českej republiky
- Petr Fabián), ktorého pobyt je neznámy. Zároveň bolo nesporne preukázané, že od roku 2015 dodávateľ (Transport company, s.r.o.) nevykazoval žiadnu ekonomickú činnosť, nemal žiadne tržby, ani náklady a od roku 2014 nezamestnával žiadnych zamestnancov. Nie je teda reálne možné, aby v roku 2016 dodal pre daňový subjekt (žalobcu) nové náhradné diely, tak ako je to deklarované na faktúre. Skutočnosť, že dodávateľ v roku 2016 nevykonával žiadnu obchodnú činnosť, nebola zo strany žalobcu nijako spochybnená. Žalobca teda obchodoval s treťou osobou, ktorú si vôbec nepreveril, nepoznal jej základné údaje totožnosti, nemal dôkaz, že táto osoba je vôbec oprávnená
konať za dodávateľa, preto nemohol ani nadobudnúť subjektívne presvedčenie, že konal s dodávateľom. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti viackrát poukázal nielen na základu zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku, ale skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodných spoločností je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepoužíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, to znamená pochybností správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. V danom prípade sa žalobca týmito zásadami zjavne neriadil, keď mu evidentne chýbali základné vedomosti o osobe, s ktorou obchodoval.
13. V prípade žalobcu sa nejednalo iba o nepreukázanie dopravy, ale aj o nepreukázanie celého radu skutočností vo vzťahu k predmetnému obchodu. Správca dane pritom nepožadoval od žalobcu preukázať také skutočnosti, na ktoré by nemal dosah.
14. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, rozhodnutie žalovaného nie je v rozpore s výkladovými princípmi vyplývajúcimi z tohto rozsudku. Podľa rozhodnutia daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. V danom prípade v prvom kroku žalobca predložil faktúru s opisom druhu tovarov od určitého dodávateľa a disponoval aj existenciou materiálneho plnenia. Preto v druhom kroku sa presunulo dôkazné bremeno na správcu dane v zmysle uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V danom prípade však správca dane úspešne spochybnil plnenia od konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúre, preto sa dôkazné bremeno opäť presunulo na daňový subjekt v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. k. III ÚS 401/2009.
15. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012 nie je možné v predmetnej veci použiť, pretože k zrušeniu správneho rozhodnutia došlo z dôvodu, že daňový subjekt navrhol v priebehu správneho konania vykonať dôkazy na preukázanie reálnosti zdaniteľného obchodu, ktoré nemal možnosť sám zadovážiť, a tento návrh nebol správnymi orgánmi akceptovaný. V danom prípade však žiadny takýto návrh na vykonanie dokazovania žalobca nepredložil.
16. Ani žalobcom citovaný rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžfk/2/2017 nie je možné v danom prípade použiť pre rozdielne skutkové okolnosti. V rozsudku uvedenom prípade dodávateľ resp. subdodávateľ, vykazoval tržby, dosahoval zisk a mal aj zamestnancov v rozhodnom zdaňovacom období. V konkrétnom prípade však dodávateľ žalobcu tieto parametre nespĺňal v rozhodnom zdaňovacom období ani predtým nevykazoval žiadnu reálnu obchodnú činnosť, nemal žiadnych zamestnancov, bol ekonomicky neaktívny (od roku 2014).
17. K rozsudku ESD C-80/2011 a C-142/2011 možno uviesť, že sa týkajú podvodného konania dodávateľa a podmienok, za ktorých je možné uznať odpočítanie DPH aj v tomto prípade. Základnou podmienkou však je, že sa uvedené plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet, uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry. V danom prípade však práve táto podmienka splnená nebola, lebo nebolo preukázané, že by došlo k plneniu dodávateľa uvedeného na tejto faktúre.
18. Na základe vyššie uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že všetky žalobné námietky žalobcu vyhodnotil správny súd ako nedôvodné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
19. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok ustanovených v § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. októbra 2018 a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
20. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov konania. Rovnako náhrada trov konania nepatrí ani žalovanému v zmysle § 168 SSP, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.