Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/149/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: V. D., N.. XX.XX.XXXX, A. C. X, XXXXX H., B. T. N., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Grznárom, advokátom so sídlom Pri starej prachárni 13, Bratislava, proti žalovanej: Q. D., N.. XX.XX.XXXX, A. A. B. XX, T., B. T. N., právne zastúpenej: Legium, s.r.o., so sídlom Bukurešťská 3, Bratislava-Staré mesto, IČO: 36 867 870, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alternatívne o zaplatenie 128.000 eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

III. Štát má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Na Okresnom súde Galanta sa vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa začalo na základe žaloby žalobcu doručenej súdu dňa 27.08.2009. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 07.07.2000 uzatvoril so žalovanou manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom nemeckého súdu Ravensburg zo dňa 06.12.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.01.2007. Počas trvania manželstva vybudovali nehnuteľnosť, a to rodinný dom na pozemku parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2, táto stavba však bola na základe stavebného povolenia zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, K. Ú. Š. ako rozostavaná stavba iba do výlučného vlastníctva žalovanej, o čom sa dozvedel v roku 2007. Hodnota nehnuteľností v čase vyporiadania bola 150.000 eur. Do vybudovania uvedenej nehnuteľnosti investoval prostriedky, ktoré postupne prevádzal aj bankovým prevodom na účet žalovanej s tým, že celkovo investoval 128.265,61 eura. V roku 2004 bolo prevedené celkom na účet žalovanej a jej otca D. A. 98.765,61 eura, z toho 9.500 eur bolo zaplatené v hotovosti a 20.000 eur pracovný výkon, ktorý žalobca vykonal sám na stavbe domu. Žalobca je povolaním kúrenár s vlastným podnikom v Nemecku a v dome inštaloval kúrenie a vykonal iné práce. Tvrdil, že žalovaná nemala žiaden počiatočný majetok a aj počas manželstva neinvestovala nič do domu. Počiatočný majetok žalobcu pred manželstvom bol vysoko nad 200.000 eur a z toho do domu investoval 128.265,61 eura. Mal zato, že žalovanej dom nepatrí, pretože neprispela ničím. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikáže nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX M. K. Ú. Y. Š., a to rodinný dom súpisné č. XXX stojaci na pozemku parcelné č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2 a súčasne navrhol, aby bol zaviazaný zaplatiť žalovanej sumu, ktorej výška bude ustálená v písomnom vyhotovení rozsudku.

2. Uznesením sp. zn. 4 Ndc 9/2010 zo dňa 06.05.2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky určil Okresný súd Galanta na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 16 C 149/2009.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a tvrdila, že neexistuje právomoc slovenských súdov, teda nie je daná príslušnosť Okresného súdu Galanta vo veci rozhodnúť podľa slovenského právneho poriadku, nakoľko obaja účastníci sa pred uzavretím manželstva dohodli, že ich rozhodným právom bude právo Spolkovej republiky Nemecko. Zánik ich manželstva sa uskutočnil podľa nemeckého práva a v tomto právnom režime sa uskutočnilo aj majetkovoprávne vyporiadanie rozvedeného manželstva. Navyše účastníci predmanželskou zmluvou vylúčili vznik majetkového spoločenstva a boli poučení o tom, že v prípade zániku manželstva špeciálne rozvodom, neprichádza do úvahy vyrovnanie. Toto bolo konštatované aj pri rozvode, kedy súd v Ravensburgu riešil aj majetkové vyporiadanie účastníkov.

4. Žalobca pri svojej výpovedi pred súdom v Ravensburgu dňa 22.02.2012 sa vyjadril v tom zmysle, že pozemkom pod domom, o ktorý v tomto konaní ide, patrí žalovanej, pričom ho dostala prepísaný po jej rodičoch. V súvislosti výstavbou domu žalovanej nezasielal žiadne peniaze, tieto sa priamo vyplácali remeselníkom. Zároveň pri svojom výsluchu uviedol, že už nežiada určenie vlastníctva, ale žiada vyplatenie sumy, ktorú odhadoval na sumu 120.000 eur. Podaním zo dňa 14.01.2014 žalobca opäť menil žalobu, keď žiadal určiť spoluvlastnícky podiel nehnuteľností v 1/2 k celku alebo žiadal žalovanú o vyplatenie náhrad ním uhradených nákladov na nehnuteľnosť. Ďalším podaním sa vyjadril, že žalovaná mu nemá záujem vrátiť 128.000 eur, ktoré investoval do stavby nehnuteľnosti a v poslednom podaní zo dňa 19.10.2014 už nežiada určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale požadoval od žalovanej vyplatiť sumu 100.000 eur alebo alternatívne 64.000 eur.

5. Vo vzťahu k uvedenému podaniu žalobcu mala žalovaná za to, že žaloba žalobcu naďalej nie je v súlade s § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 Ods. 1 O.s.p., nakoľko ak žalobca nežiada určenie vecného práva k nehnuteľnosti, keď už bola daná výlučná právomoc slovenských súdov podľa § 37d Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a žiada len o finančné vyrovnanie, tak právomoc slovenských súdov zanikla. Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam žalovaná uviedla, že nadobudla pozemok, na ktorom stojí nehnuteľnosť, darom od svojich rodičov. Taktiež jediným stavebníkom nehnuteľnosti bola ona, ktorá sama realizovala stavbu za pomoci svojich rodinných príslušníkov, preto popiera, že by sa žalobca akýmkoľvek spôsobom pričinil o realizáciu stavby, či už finančným spôsobom alebo manuálnou prácou. Nehnuteľnosť previedla na rodičov z dôvodu, že nechcela stratiť sociálne výhody v Nemecku, ktoré by mohla stratiť, ak by bola majetnou osobou.

6. Súd konanie uznesením č.k. 16C/149/2009-603 zo dňa 18.03.2015 zastavil, nakoľko v konaní bol taký nedostatok podmienky konania, ktorý spočíva vo vylúčení rozhodovania o nárokoch navrhovateľa titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a keďže navrhovateľ ani neodstránil a ani neopravil návrh na konanie podľa poučenia súdu, bolo potrebné konanie pre neodstrániteľné vady zastaviť.

7. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č.k. 11Co/851/2015-627 zo dňa 24.02.2017 uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol pritom, že ak by mal súd prvej inštancie za to, že nemá právomoc v danej veci, tak k tejto skutočnosti nie je v odôvodnení uvedený žiaden hodnoverný argument ani po právnej stránke ani skutkovej a pokiaľ súd prvej inštancie tvrdí, že žalobca neodstránil vady a neopravil návrh na konanie podľa poučenia súdu, tak takéto konanie žalobcu nemôže mať za následok zastavenie konania, nakoľko v tomto prípade sa podanie odmieta. Uložil súdu, aby opätovne posúdil, či je dôvodné zastavenie konania a ak je dôvodné zastavenie konania tak presne, jasne, zrozumiteľne uvedie dôvody, pre ktoré má za to, že je dôvodný postup podľa ustanovenia § 104 ods. 1 tak, aby uvedené rozhodnutie bolo možné preskúmať.

8. Na pojednávaní dňa 24.09.2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zmenil žalobný petit tak, že požadoval, aby súd z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ku dňu jeho zániku, prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej dom so súp. č. XXX, W. N. W. T. E. Č.. XXX/X o výmere 88 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcom sa v okrese Š., Y. Š., K. Ú. Š., zapísanom na LV č. XXXX M. Okresným úradom Šaľa katastrálnym odborom a súčasne, aby žalovaná bola povinná vyplatiť žalobcovi hodnotovú nerovnosť svojho majetkového podielu plynúcu z tohto vyporiadania bezpodielového vlastníctva manželov, a to vo výške 120.000 eur, ktorá predstavuje jednu polovicu aktuálnej trhovej hodnoty domu, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, v prospech bankového účtu žalobcu. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Mal za to, že nehnuteľnosť

- dom súp. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX K.. Ú.. Š.P. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán a žiadal, aby súd prikázal túto nehnuteľnosť do vlastníctva žalovanej a zaviazal ju na vyplatenie odplaty vo výške jednej polovice aktuálnej trhovej hodnoty, ktorú odhadol na sumu 120.000 eur. V prípade pochybností o trhovej hodnote navrhol, aby súd ustanovil znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad nehnuteľností a uložil znalcovi úlohu vykonať obhliadku nehnuteľností a vyhotoviť znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v stave ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pozemok, ktorí nadobudli rodičia žalovanej bol financovaný z prostriedkov žalobcu, následne títo darovali pozemok do vlastníctva žalovanej. Nehnuteľnosti boli pri nákupe, kde kupujúci boli rodičia žalovanej, financované z finančných prostriedkov žalobcu, následne bol pozemok darovaný dcére a začala sa výstavba rodinného domu. Na tento prispel celkovou sumou 128.000 eur, čo bolo preukázané výpismi z účtu, ktoré boli založené do súdneho spisu, časť týchto prostriedkov uhrádzal na účet žalovanej, ktorá z nich financovala stavbu domu a časť z nich uhrádzal priamo na účet dodávateľov stavby. Nakoľko však k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo pred zápisom stavby do katastra nehnuteľností, tak na liste vlastníctva je vedená ako vlastníčka žalovaná napriek tomu, že pri začatí stavby obaja manželia tento dom stavali s vôľou nadobudnúť k nemu vlastnícke právo. Na preukázanie tohto navrhol, aby súd predvolal svedka T. C., A. K. XX, XXX XX Š.. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že stavba, dom so súp. číslom 270 postavený na parcele registra C č. XXX/X o výmere 88 m2, zastavané plochy a nádvoria nachádzajúci sa v okrese Š., M. Y. Š., M. K.. Ú.. Š. D. N. R. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Šaľa katastrálnym odborom nebol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, uplatnil si žalobca nárok na výplatu investícii v celkovej sume 128.000 eur, ktoré investoval počas trvania manželstva do rodinného domu súp. č. XXX.

9. Právny zástupca žalovanej sa v plnej miere sa pridržal svojich písomných a ústnych vyjadrení, poprel všetky právne a skutkové tvrdenia žalobcu, žalovaná predmetnú nehnuteľnosť postavila sama s pomocou rodinných príslušníkov. Žalobca a žalovaná boli manželia, uzatvorili predmanželskú zmluvu podľa nemeckého právneho poriadku, ktorou vylúčili vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ich manželstvo bolo rozvedené nemeckým súdom v roku 2007 v rámci tohto rozsudku, ktorým bolo rozvedené manželstvo bolo prevedené aj majetkové vyporiadanie. Mal za to, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí, dôkazné bremeno je na žalobcovi a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom investícii vykonaných na nehnuteľnosti, či už finančných alebo osobne vykonaných prác a ak by aj súd určil, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak jej potrebné pri vyporiadaní vychádzať z trhovej hodnoty k dátumu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov resp. manželstva, keďže vtedy nehnuteľnosť nebola ešte dostavaná, tak je určite nižšia. Z tohto dôvodu žiadal súd, aby žalobu zamietol a priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu pre žalovanú. Pozemok, na ktorom stojí dom bol pôvodne darovaný žalovanej od jej rodičov, následne pred dostavaním domu žalovaná darovala späť svojím rodičom z dôvodu daňových záležitostí v Nemecku a potom v roku 2008 na základe darovacej zmluvy, rodičia žalovanej darovali žalovanej späť nehnuteľnosť.

10. Súd zmenu žalobného petitu pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24.09.2018, tak, že súd z vecí, ktoré mali žalobkyňa a žalovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ku dňu jeho zániku, prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej dom so súp. č. XXX, F. B. XXX (rodinný dom), popis stavby (rodinný dom), umiestnenie stavby/kód = 1 (stavba postavená na zemskom povrchu), postavený na parcele Registra C č. XXX/X o výmere 88 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku = 1XXXX (pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom), umiestnenie pozemku = 1 (pozemok je umiestnený v zastavanom území obce), nachádzajúcom sa v okrese Š., Y. Š., K. Ú. Š., zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Šaľa katastrálnym odborom. Žalovaná je povinná vyplatiť žalobcovi hodnotovú nerovnosť svojho majetkového podielu plynúcu z tohto vyporiadania bezpodielového vlastníctva manželov, a to vo výške 120.000 eur, ktorá predstavuje jednu polovicu aktuálnej trhovej hodnoty domu, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, v prospech bankového účtu žalobcu. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

11. Na pojednávaní dňa 24.10.2018 právny zástupca žalobcu sformuloval aj alternatívny petit a žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu investícií v sume 128.000 eur, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v prospech bankového účtu žalobcu, pričom súd túto zmenu žaloby v časti alternatívneho petitu pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24.10.2018.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, prednesmi a písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Z Rozsudku Okresného súdu Ravensburg sp. zn. 6 F 47/06 zo dňa 06.12.2006, právoplatného dňa 16.01.2007, súd zistil, že manželstvo strán sporu uzavreté dňa 07.07.2000 na matričnom úrade v Baienfurte, zapísané v Knihe manželstiev pod č. XX/XXXX, bolo rozvedené a zákonné vyrovnanie penzijných nárokov sa neuskutočnilo. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že účastníci v notárskej listine, zoznam listín číslo XXX/XX, zo dňa 06.07.2006 vylúčili pre prípad rozvodu uskutočnenie zákonného vyrovnania penzijných fondov. V zmluve uzavretej pred sobášom dohodli účastníci oddelenie majetku manželov, vyjadrili vzájomné vzdanie sa nároku na výživné a vylúčili zákonné vyrovnanie penzijných nárokov.

14. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX W. K. Ú. Š., vyplýva, že žalovaná je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, a to pozemkov parcely registra „C“, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 279 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2 a stavby - rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX/X v podiele 1/1. Z predmetného listu vlastníctva je ďalej zrejmé, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy podľa č. M. XXXX/XXXX zo dňa 28.10.2008. Pokiaľ ide o stavbu rodinného domu, tej bolo pridelené súpisné číslo na základe Rozhodnutia mesta Šaľa o určení súpisného čísla č.j. XXX/XXXX D. F. XX.XX.XXXX - D. XXX/XX.

15. Z manželskej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, zaregistrovanej na Notárskom úrade IV v Ravensbugu pod č. XXX/XXXX, vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 06.07.2000 manželskú a dedičskú zmluvu. V rámci manželskej zmluvy bolo dojednané, že vstupuje do platnosti ukončením manželstva. So zreteľom na všeobecné účinky manželstva účastníci zmluvy zvolili nemecké právo. Zmluvné strany sa dohodli na oddelení majetku tak, že zrušili zákonné spoluvlastníctvo manželov - spoločenstvo zhromaždeného zisku a zvolili si režim oddeleného majetku. Zmluvné strany boli upozornené na to, že dohodou o rozdelení majetku nenastane vyrovnanie nadobudnutého majetku pri ukončení manželstva, zvlášť po rozvode. V predmetnej manželskej zmluve sa strany tiež zriekli poskytovania pomanželského výživného a vylúčili aj zaopatrovacie vyrovnanie.

16. Z dokladov predložených žalobcom súd zistil, že žalobca vykonával platby do zahraničia (na územie SR), dňa 22.03.2004 - 509,04 eura, 05.01.2004 - 491,35 eura, 21.02.2004 - 503,02 eura, 05.02.2004

- 495,06 eura, 06.02.2004 - 497,84 eura, 04.08.2004 - 378,59 eura, 05.08.2004 - 2.500 eur (Firma Tanka), 04.08.2004 - 378,59 eura, 378,59 eura, dňa 25.05.2004 - 3.000 eur (TANKA SLOVENSKO). Z predloženým výpisov ďalej vyplýva, že niektoré platby mali v texte uvedené: D. (08.04.2004 - 2.000 eur), D. Q.. (23.02.2004 - 3.000 eur), D. Q. (05.01.2004 -500 eur, 05.01.2004 - 500 eur), zahraničná platba (21.04.2004 - 3.000 eur), D. Q. (30.03.2004 - 2.000 eur). Z výpisov z účtu tiež vyplýva, že žalobca si z účtu vyberal aj hotovosť. Z Príkazu k platbe v hospodárskom styku so zahraničím vyplýva, že ako príkazca je označený D. V., Z.. XX, A., suma príkazu 81.507,64 eura, banka príjemcu Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské Nivy 1 P.O.BOX 90, 829 90 Bratislava, príjemca A. D., Q.. P. XXXX, C.; chýba tu dátum, podpis, pečiatka banky.

17. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalobca na žalobe trvá, žiada, aby súd rozhodol v zmysle petitu. Mal za to, že predmanželská zmluva sa nevzťahuje na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v SR a že vyporiadanie tejto nehnuteľnosti by malo ísť režimom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okrem toho žalobca trvá na tom, že do predmetnej nehnuteľnosti investoval sumu 128.000 eur, o čom predložil výpisy z účtu. Dokladmi o stavbe nedisponoval, nakoľko tieto mala k dispozícii žalovaná, resp. jej rodičia, a teda ich nevedel predložiť. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

18. Právny zástupca žalovanej sa v záverečnej reči pridržal doterajších vyjadrení, žiadal o zamietnutie žaloby a uplatnil si nárok na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Poprel všetky skutkové a právne tvrdenia žalobcu, zdôraznil, že predmetnú nehnuteľnosť postavila žalobkyňa sama s pomocou svojich rodinných príslušníkov. Pred uzatvorením manželstva uzatvorili žalobca a žalovaná predmanželskú zmluvu, v ktorej vylúčili vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto táto nehnuteľnosť - rodinný dom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí. Poukázal tiež na

skutočnosť, že žalobca nebol počas väčšiny času trvania sporu zastúpený slovenským advokátom, pričom využíval skutočnosť, že je občanom Spolkovej republiky Nemecko, neovláda slovenský jazyk a jeho trvalý pobyt je stovky kilometrov vzdialený od sídla konajúceho súdu a bolo zrejmé, že sa na vytýčené pojednávania nedostaví, pričom ospravedlnenia svojej neúčasti posielal s minimálnym časovým predstihom. Až do posledného pojednávania bol úplne nejednoznačný a mätúci petit žalobného návrhu žalobcu, ktorý počas trvania sporu viackrát menil a vôbec nebolo zrejmé akého spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa žalobca domáha. Mal zato, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, svoje tvrdenia nepodložil relevantnými listinnými dôkazmi a ani nijak nepreukázal.

19. Podľa čl. 66 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.

20. Podľa čl. 1 ods. 1, ods. 2 písm. a) Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci. Nariadenie sa neuplatní na osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku, dedenia zo závetu alebo zo zákona.

21. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/97/> o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení nesk. predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

22. Podľa § 37d písm. a/ zákona č. 97/1963 Zb., právomoc slovenského súdu je výlučne daná v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky.

23. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb., dojednaná úprava manželského majetkového práva sa posudzuje podľa právneho poriadku, ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase, keď k úprave došlo.

24. Podstatné ustanovenia z nemeckého Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 / Bürgerliches Gesetzbuch/ (ďalej „BGB“) Titul 6 Manželské majetkové právo Podtitul 1 (Zákonné majetkové právo) § 1363 BGB (Zugewinngemeinschaft - Spoluvlastníctvo akumulovaného zisku) (1) Manželia žijú v majetkovom stave spoločenstva zhromaždeného zisku, ak si manželskou zmluvou nedohodnú niečo iné. (2) Majetok muža a majetok ženy sa nestáva spoločným vlastníctvom oboch manželov; toto platí aj pre majetok, ktorý jeden z manželov získa po uzavretí manželstva. Prírastok majetku ktorý manželia v manželstve dosiahnu sa však vyrovná, keď spoluvlastníctvo zhromaždeného zisku skončí. § 1372 BGB (Vyrovnanie prírastku majetku manželov) Ak je systém spoločného manželského vlastníctva ukončený iným spôsobom ako smrťou jedného z manželov, vyrovnáva sa prírastok manželského majetku podľa ustanovení §§ 1373-1390. § 1373 BGB (Zugewinn - Prírastok manželského majetku) Prírastok manželského majetku je suma, o ktorú sa konečný stav majetku jedného z manželov presahuje počiatočný stav jeho majetku. § 1374 BGB (Počiatočný stav majetku) Počiatočný stav majetku je majetok, ktorý patrí jednému z manželov po odpočítaní záväzkov pri vstupe do systému spoločného manželského majetku. § 1375 (Konečný majetok) (1) Konečný majetok je majetok, ktorý patrí manželskému partnerovi po odpočítaní jeho záväzkov pri ukončení manželského majetkového režimu. Záväzky treba odpočítať aj nad rámec majetku. § 1376 BGB (Určenie hodnoty počiatočného a konečného majetku)

(1) Pri výpočte počiatočného majetku sa vychádza z hodnoty akú mal majetok existujúci pri vstupe do manželského majetkového režimu v tom okamihu, pri majetku pripočítavanom k počiatočnému majetku sa vychádza z hodnoty v čase nadobudnutia. (2) Pri výpočte konečného majetku sa vychádza z hodnoty akú má existujúci majetok pri ukončení manželského majetkového režimu v tom okamihu, úbytok majetku započítateľný ku konečnému majetku sa započítava v hodnote v okamihu, keď nastal. (3) Uvedené ustanovenia platia primerane aj pre ocenenie záväzkov. § 1378 BGB (Vyrovnávacia pohľadávka) (1) Ak prírastok majetku jedného z manželov presahuje prírastok majetku druhého z manželov, prináleží polovica prebytku druhému z manželov ako vyrovnávacia pohľadávka. (2) Výška vyrovnávacej pohľadávky je limitovaná hodnotou majetku, ktorý zostane po odpočítaní záväzkov pri ukončení manželského majetkového režimu. (3) Vyrovnávacia pohľadávka vzniká s ukončením manželského majetkového režimu a je od toho okamihu zdediteľná a prenositeľná. Dohoda o vyrovnaní prírastku majetku, ktorú pre prípad zrušenia manželstva uzavrú manželia počas konania zameraného na zrušenie manželstva, si vyžaduje notárske osvedčenie; § 127 sa aplikuje aj na dohodu zaprotokolovanú počas konania v manželských záležitostiach pred procesným súdom. Žiadny z manželov sa pred ukončením manželského majetkového režimu nemôže zaviazať, že bude disponovať vyrovnávacou pohľadávkou. § 1384 BGB (Rozhodujúci okamih pre výpočet pri rozvode) Ak sa manželstvo rozvádza, platí pre výpočet prírastku majetku a pre výšku vyrovnávacej pohľadávky ako miesto ukončenia manželského majetkového režimu, okamih právneho uplatnenia návrhu na rozvod.

Podtitul 2 (Zmluvné majetkové právo) Kapitola 1 (Všeobecné ustanovenia) § 1408 BGB (Manželská zmluva, zmluvná voľnosť) (1) Manželia môžu svoje majetkovoprávne pomery riešiť zmluvou (manželskou zmluvou), obzvlášť môžu aj po uzavretí manželstva zrušiť alebo zmeniť systém spoločného manželského vlastníctva. § 1409 BGB (Obmedzenie zmluvnej voľnosti) Manželský majetkový režim nemožno určiť odkazom na už neplatné alebo zahraničné právo. § 1410 BGB (Forma) Manželská zmluva musí byť uzavretá za súčasnej prítomnosti oboch zmluvných strán zápisom u notára.

Kapitola 2 (Gütertrennung - Oddelené vlastníctvo manželov) § 1414 BGB (Začiatok rozdelenia majetku) Ak manželia vylúčia alebo zrušia zákonný manželský majetkový režim, alebo ak ho zrušia, nastáva rozdelenie majetku, ak z manželskej zmluvy nevyplýva niečo iné. To isté platí, ak je vylúčené vyrovnanie prírastku majetku alebo ak je zrušené majetkové spoločenstvo.

Kapitola 3 (Gütergemeinschaft - Bezpodielové spoluvlastníctvo) §1415 (Dohoda manželskou zmluvou) Ak manželia dohodnú manželskou zmluvou bezpodielové spoluvlastníctvo, platia nasledovné ustanovenia. § 1416 (Spoločný majetok) (1) Majetok muža a majetok ženy sa stáva v režime bezpodielového spoluvlastníctva spoločným majetkom oboch manželov (spoločný majetok). K spoločnému majetku patrí aj ten majetok, ktorý muž alebo žena nadobudnú počas bezpodielového spoluvlastníctva. (2) Jednotlivé predmety majetku sa stávajú spoločným majetkom; nie je potrebné prevádzať ich právnym úkonom. § 1417 (Výlučný majetok jedného z manželov) (1) Zo spoločného majetku je vylúčený výlučný majetok jedného z manželov. (2) Výlučný majetok jedného z manželov sú predmety, ktoré nemožno previesť právnym úkonom. (3) Každý z manželov spravuje svoj výlučný majetok samostatne. Spravuje ho na účet spoločného majetku. § 1418 (Vlastný majetok jedného z manželov) (1) Zo spoločného majetku je vylúčený vlastný majetok jedného z manželov. (2) Vlastný majetok súd predmety, 1. ktoré sú manželskou zmluvou prehlásené za vlastný majetok jedného z manželov,

2. ktoré jeden z manželov nadobudne dôsledku smrti alebo ktoré sú mu tretími osobami bezplatne darované, ak poručiteľ vo svojom závete, resp. tretia osoba pri poskytnutí daru určili, že získaná vec má byť vlastným majetkom, 3. ktoré jeden z manželov získa na základe svojho práva náležiaceho k vlastnému majetku alebo ako náhradu za zničenie, poškodenie alebo odňatie predmetu patriaceho k vlastnému majetku alebo ktoré získa právnym úkonom, ktorý sa vzťahuje k vlastnému majetku. § 1419 (Bezpodielové majetkové spoločenstvo) (1) Manželský partner nemôže disponovať svojím podielom na spoločnom majetku a jednotlivými predmetmi patriacimi spoločnému majetku; nie je oprávnený žiadať rozdelenie. § 1467 (Vyrovnania medzi vlastným, výlučným a spoločným majetkom) (1) Ak manželský partner použije spoločný majetok do svojho vlastného alebo výlučného majetku, musí hodnotu toho čo použil nahradiť do spoločného majetku. (2) Ak manželský partner použije svoj vlastný alebo výlučný majetok do spoločného majetku môže žiadať náhradu zo spoločného majetku. § 1468 (Splatnosť nároku na vyrovnanie) To čo manželský partner dlhuje voči spoločnému majetku alebo voči vlastnému alebo výlučnému majetku druhého z manželov, môže splatiť aj až po ukončení majetkového spoločenstva; pokiaľ je však jeho vlastný alebo výlučný majetok dostatočný, musí dlh vyrovnať už predtým.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd domáhal voči žalovanej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to konkrétne žiadal v zmysle zmeneného petitu o prikázanie nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, do jej výlučného vlastníctva a súčasne, aby súd titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaviazal žalovanú vyplatiť žalobcovi sumu vo výške jednej polovice aktuálnej trhovej hodnoty, ktorú odhadol na sumu 120.000 eur. Pritom tvrdil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí nehnuteľnosť, a to rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parcele Registra C č. XXX/X o výmere 88 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcom sa v okrese Š., Y. Š., katastrálnom území Šaľa, zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Š. katastrálnym odborom. Alternatívne žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu investícií v sume 128.000 eur, ktoré vložil do predmetnej nehnuteľnosti.

26. Je nesporné, že v prejednávanej veci ide o konanie s tzv. cudzím prvkom, keď žalobca má bydlisko v Spolkovej republike Nemecko a bydlisko v Spolkovej republike Nemecko má i žalovaná. Zo samotnej žaloby vyplýva, že konanie sa týka majetku (nehnuteľnosti), ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky. V prvom rade sa súd preto zaoberal otázkou právomoci slovenských súdov konať a rozhodnúť v tejto veci. Pokiaľ ide o právomoc slovenských súdov, je potrebné primárne vychádzať z nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktoré túto otázku upravujú a ktoré majú v zmysle čl. XXX Zmluvy o fungovaní Európskej únie prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi. Na európskej úrovni obsahuje právnu úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi po rozvode nariadenie Rady (EÚ) č. 2016/1103, avšak uvedené nariadenie nie je pre Slovenskú republiku záväzné, navyše vzťahuje sa len na konania začaté od 29.01.2019 a Nariadenie Rady (EÚ) č. 44/2001 (Brusel I) sa výslovne nevzťahuje na majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku, medzi ktoré patrí vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného vyplýva, že existenciu právomoci slovenských súdov konať nemožno posúdiť na základe komunitárneho práva EÚ, nakoľko nie je upravená žiadnym pre SR záväzným nariadením, ani žiadnym iným aplikovateľným prameňom komunitárneho práva a zároveň táto otázka nie je riešená ani medzištátnou zmluvou uzavretou medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko, teda predpismi vyššej právnej sily, súd preto aplikoval ustanovenia zákona č. 97/1963 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/97/> Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. V zmysle ust. § 37 cit. zákona je právomoc slovenských súdov daná v konaniach, v ktorých má žalovaný na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo. Pokiaľ je predmetom konania majetkové právo, je právomoc slovenských súdov daná bez ohľadu na bydlisko či sídlo žalovaného, ak sa majetok žalovaného, ktorého sa spor týka, nachádza na území Slovenskej republiky. Predmetom tohto konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda ide o spor súvisiaci s majetkovými právami, preto je pre posúdenie existencie právomoci slovenských súdov podstatné umiestnenie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na území Slovenskej republiky. Keďže žalobca žiadal o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo vzťahu k nehnuteľnosti, teda rozhodnutie o otázke vecného práva k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na území SR, je daná zároveň výlučná právomoc slovenských súdov podľa § 37d písm. a/ zákona č. 97/1963 Zb..

27. V posudzovanej veci je potrebné ďalej zohľadniť ust. § 21 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb., podľa ktorého dojednaná úprava manželského majetkového práva sa posudzuje podľa právneho poriadku, ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase, keď k úprave došlo. V manželskej zmluve si strany sporu zvolili právo nemecké aj pre úpravu majetkového práva manželov. Je nepochybné, že rozhodným právom v prejednávanej veci je právo nemecké, a preto poukaz žalobcu na ustanovenia slovenského Občianskeho zákonníka ohľadom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol v tomto smere bez právneho významu. Ako vyplýva z pripojeného rozsudku Okresného súdu Ravensberg, ako aj z manželskej zmluvy, v manželskej zmluve uzavretej pred sobášom dohodli strany sporu oddelenie majetku manželov, vyjadrili vzájomné vzdanie sa nároku na výživné a vylúčili zákonné vyrovnanie penzijných nárokov.

28. Z citovaných ustanovení BGB je zrejmé, že nemecké právo na rozdiel od slovenského práva, pripúšťa uzatvorenie manželskej zmluvy, ktorou je možné vylúčiť vznik zákonného spoluvlastníctva manželov (čo však v nemeckom právnom poriadku nie je bezpodielové spoluvlastníctvo), k čomu v prejednávanej veci aj došlo. Uzavretím manželskej zmluvy si manželia môžu nielen zvoliť jeden z možných zmluvných majetkových režimov manželov, ale môžu tiež upraviť jednotlivé ustanovenia príslušného majetkového režimu manželov (§ 1408 ods. 1 BGB). Ak si manželia zvolia iný režim ako režim spoluvlastníctva akumulovaného zisku (§ 1363 BGB), ktorý vyplýva zo zákona, môžu si vybrať majetkový režim oddeleného majetku (§ 1414 BGB), úplné spoluvlastníctvo (§ 1415 a nasl. BGB) a francúzsko-nemecký majetkový režim manželov fakultatívneho spoluvlastníctva akumulovaného zisku. Ak si manželia zvolia režim oddeleného majetku, odmietajú tým zákonný majetkový režim manželov. Na základe tejto zmluvnej formy majetkového režimu manželov sa akumulovaný zisk nevyrovná. O tomto následku boli strany sporu notárom pri spisovaní manželskej zmluvy preukázateľne poučení. V tejto súvislosti je preto bezpredmetné, kedy nadobudla žalovaná vlastnícke právo k vystavanému domu, teda či k tomu došlo ešte počas trvania manželstva alebo až po jeho zániku. Aby totiž vzniklo medzi stranami sporu bezpodielové spoluvlastníctvo, museli by za tým účelom uzavrieť manželskú zmluvu. Z týchto dôvodov bolo potrebné žalobu žalobcu, ktorou sa dožadoval vyporiadania bezpodielového manželov prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej zamietnuť. Uvedená nehnuteľnosť žalobcovi totiž nikdy vlastnícky nepatrila a je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Pokiaľ žalobca zo svojej vlastnej vôle poskytol žalovanej finančné prostriedky ako investície do majetku žalovanej s úmyslom, aby nadobudol k tejto nehnuteľnosti bezpodielové spoluvlastníctvo, je potrebné uviesť, že takéto nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu je s ohľadom na uzavretú manželskú zmluvu úplne vylúčené. Súd pritom vychádzal z manželskej zmluvy a rozhodnutia nemeckého súdu a mal za nesporné, že režim úplného spoluvlastníctva manželov (v slovenskom právnom poriadku porovnateľné s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov) medzi stranami sporu nikdy nevznikol. K tomuto je ešte potrebné uviesť, že zákonný majetkový režim manželov zahŕňa spoluvlastníctvo akumulovaného zisku počas manželstva a v ponímaní nemeckého právneho poriadku by mal žalobca nárok na tzv. vyrovnávaciu pohľadávku, ale samozrejme len v prípade, ak by si manželskou zmluvou nezvolili iný majetkový režim manželov. Režim úplného (bezpodielového) spoluvlastníctva manželov by musel byť dojednaný manželskou zmluvou (nakoľko ide nad rámec zákonného majetkového režimu manželov), čo žalobca v konaní nepreukázal. Túto vyrovnávaciu pohľadávku by žalobca mohol uplatniť v rámci konania o rozvod manželstva pred nemeckým súdom, pričom ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku, takúto požiadavku žalobca nevzniesol. S ohľadom na skutočnosť, že aj v tomto rozhodnutí je konštatovaná existencia manželskej zmluvy, v ktorej sa strany dohodli na oddelení majetku, bola by takáto požiadavka na zaplatenie vyrovnávacej pohľadávky celkom zjavne neopodstatnená. Preto pokiaľ ide o alternatívny petit žalobcu, ktorým si žalobca uplatnil nárok na náhradu investícií v celkovej sume 128.000 eur (vyrovnávacia pohľadávka), nemožno takýto nárok posudzovať oddelene od predchádzajúceho manželského zväzku, ktorého režim si strany sporu v zmysle rozhodného práva nemeckého upravili inak. Z uvedeného vyplýva, že tzv. vyrovnávacia pohľadávka v režime oddeleného vlastníctva manželov ani žalobcovi vzniknúť nemohla. Neprichádzalo pritom do úvahy posudzovať takto uplatnený nárok napr. podľa ustanovení slovenského Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, keďže by tým dochádzalo k obchádzaniu ustanovení nemeckého Občianskeho zákonníka ako rozhodného práva, čo v podstate už urobil žalobca podaním tejto žaloby. Pokiaľ ide o doklady predložené žalobcom (výpisy z bankového účtu), ktorými chcel preukázať investície do nehnuteľnosti, ktorú žiadal vyporiadať, z predložených výpisov z účtu nič také nevyplýva (len platby z účtu žalobcu aj na Slovensko, výbery hotovosti žalobcom zo svojho účtu a prevody finančných prostriedkov s ním uvedenou textáciou). Vo vzťahu k platobnému príkazu v prospech príjemcu D. A., ktorým chcel žalobca preukázať,

že otcovi žalovanej poukázal sumu 81.507,64 eura, je potrebné uviesť, že z predmetného platobného príkazu nie je možné zistiť, či finančné prostriedky boli naozaj poukázané, keďže platobný príkaz neobsahuje ani dátum a ani jeho prijatie bankou a súčasne, že by otec žalovanej použil tieto finančné prostriedky na stavbu domu vo vlastníctve žalovanej. Žalobca teda ničím nepreukázal, že predmetné platby boli použité na výstavbu rodinného domu vo vlastníctve žalovanej a ani to, že by žalovaná mala z týchto finančných prostriedkov akýkoľvek prospech. Sám žalobca pritom tvrdil, že väčšinu platieb posielal priamo remeselníkom, bratovi žalovanej ako aj jej rodičom. Odhliadnuc od uvedeného, aj v prípade, ak by žalobca bezpochyby preukázal, že finančné prostriedky boli skutočne investované do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, nemalo by to v posudzovanej žiaden právny význam. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom navrhovaného svedka. Tým, že strany sporu vylúčili vznik zákonného majetkového režimu manželov a zvolili režim oddeleného vlastníctva, je celkom vylúčené, aby predmetná nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a súčasne, aby v rámci tohto majetkového režimu manželov boli akékoľvek platby či investície jedného z manželov do majetku druhého z manželov nahrádzané.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 priznal žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

32. V konaní vznikli aj trovy štátu, keď boli zo štátnych prostriedkov vyplatené odmeny prekladateľa najmä za účelom prekladu dôkazov predložených žalobcom a taktiež prekladu rozhodného práva. Keďže neumožňuje štátu platiť trovy dôkazov a túto povinnosť v plnom rozsahu znášajú strany, neobsahuje ani ustanovenia o náhrade trov štátu. Preto súd v zmysle čl. 4 zvolil normu, podľa ktorej trovy štátu znášajú strany podľa svojho úspechu v konaní a priznal štátu nárok na náhradu trov v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a súčasne podaním nedôvodnej žaloby zavinil vznik trov štátu, ktoré by inak nevznikli.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, a to do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.