Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/61/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu O. O., nar. XX. XX. XXXX, s evidovaným trvalým pobytom H. XXXX/XX, XXX XX N. N., skutočne bytom S. XX/XX, XXX XX S., zast. advokátkou JUDr. Magdou Jaňovkovou, so sídlom Skuteckého 30, 974 54 Banská Bystrica, proti žalovanej A. O., nar. XX. XX. XXXX, s evidovaným trvalým pobytom S. XX/XX, XXX XX S., skutočne bytom F. 4, XXX XX N. N., zast. advokátom JUDr. Martinom Dianiškom, so sídlom Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Pc/9/2016 - 96 zo dňa 07.07.2017 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že:

z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e:

- nehnuteľnosť rodinný dom vo S., zapísaný na LV č. XXX, kat. ú. S., číslo súpisné XX, pod N., spolu s parcelou registra C, č. XXX, o výmere 321 m2 - záhrady, parc. č. XXX, o výmere 324 m2 - zastavané plochy a nádvoria, v zostatkovej hodnote 75 500,- Eur,

- všetky hnuteľné veci predstavujúce jeho zariadenie obývačky: obývacia stena - zostatková hodnota 100,- Eur, sedacia súprava tmavohnedá - zostatková hodnota 0,- Eur, televízor LTF - zostatková hodnota 0,- Eur, koberec zelený - zostatková hodnota 0,- Eur, zariadenie spálne: detská poschodová posteľ - zostatková hodnota 50,- Eur, komoda, šatníková skriňa svetlá - zostatková hodnota 100,- Eur, rohová skriňa tmavohnedá - zostatková hodnota 20,- Eur, koberec tmavozelený - zostatková hodnota 0,- Eur, zariadenie kuchyne: 2 ks komody bukasové - zostatková hodnota 50,- Eur, kuchynská linka - zostatková hodnota 50,- Eur, chladnička - zostatková hodnota 0,- Eur, plynový sporák s rúrou - zostatková hodnota 0,- Eur, koberec modrý - zostatková hodnota 0,- Eur, zariadenie kúpeľne: práčka - zostatková hodnota 0,- Eur, kúpeľňový nábytok - zostatková hodnota 0,- Eur, 2 ks kúpeľňové skrinky - zostatková hodnota 20,- Eur, v zostatkovej hodnote 390,- Eur;

- osobné motorové vozidlá Renault Laguna, ŠPZ BB XXXCC, rok výroby 2000 - zostatková hodnota 500,- Eur, Renault Laguna, ŠPZ BB XXXDV, rok výroby 2001 - zostatková hodnota 500,- Eur, spolu hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 1 000,- Eur;

- nehnuteľnosť byt nachádzajúci sa v N. N., na H. ulici č. XXXX/XX, pozostávajúci z X izieb, kuchyne a príslušenstva, zapísaný na LV č. XXXX, kat. ú. Z., pod B/XX, na 3. poschodí, byt č. XX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 6976/585195 a spoluvlastníckym podielom k pozemku registra C, parc. č. XXXX/X, o výmere 210 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere 201 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere 201 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere 201 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 201 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere 209 m2 - zastavané plochy a nádvoria, v rozsahu 6976/585195 k celku, v zostatkovej hodnote 50 000,- Eur.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť zostatok úveru poskytnutého Prima bankou Slovensko, a.s., na základe úverovej zmluvy č. 97/207/2007, uzatvorenej s účastníkmi dňa 18. 07. 2007 vo výške 41 043,19 Eur.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu vo výške 26 290,71 Eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Obe strany sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 2 575,- Eur na účet Slovenskej pošty, a. s., Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

V. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“) podľa § 150 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „O. z.) tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosť rodinný dom vo S., zapísaný na LV č. XXX, kat. ú. S., číslo súpisné XX, pod N. spolu s parcelou registra C, č. XXX, o výmere 321 m2 - záhrady, parc. č. XXX, o výmere 324 m2 - zastavané plochy a nádvoria, v zostatkovej hodnote 75 500,- Eur ako aj všetky hnuteľné veci predstavujúce jeho zariadenie a osobné motorové vozidlá (2 x Renault Laguna), spolu hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 1 390,- Eur, spolu hnuteľné aj nehnuteľné veci v zostatkovej hodnote 76 890,- Eur. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal súd prvej inštancie nehnuteľnosť byt nachádzajúci sa v N. N., na H. ulici č. XXXX/XX, pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva, zapísaný na LV č. XXXX, kat. ú. Z., pod B/XX, na 3. poschodí, byt č. XX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 6976/585195 a spoluvlastníckym podielom k pozemku registra C, parc. č. XXXX/X, o výmere 210 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere 201 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere 201 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere 201 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 201 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere 209 m2 - zastavané plochy a nádvoria, v rozsahu 6976/585195 k celku, zostatková hodnota 50 000,- Eur. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť zostatok úveru poskytnutého Prima bankou Slovensko, a.s., na základe úverovej zmluvy č. 97/207/2007, uzatvorenej s účastníkmi dňa 18. 07. 2007 vo výške 41 043,19 Eur. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi z titulu vyporiadania BSM sumu vo výške 23 709,30 Eur v lehote 30 odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Obom stranám spoločne a nerozdielne uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 3 806,- Eur na účet Slovenskej pošty, a. s., Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. 1.1 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa 23.11.1996 a toto zaniklo rozvodom manželstva (sp. zn. 31P/51/2015) dňa 27.07.2015. Keďže medzi bývalými manželmi nedošlo k dohode o vyporiadaní spoločne nadobudnutého majetku, žalobca podal dňa 17.10.2016 návrh na vyporiadanie BSM. Žalobca požadoval, aby veci nadobudnuté za trvania manželstva boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že by bol povinný splatiť zostatok úveru v Prima banke Slovensko, a.s. Žiadal, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (dar od rodičov) a to sumu: 160 000,- Sk (5 311,02 Eur), ktorú poskytli ako zálohu na kúpu rodinného domu, finančné prostriedky v celkovej výške 22 092,90 Eur, za ktoré bol zakúpený materiál potrebný pre rekonštrukciu tohto rodinného domu, finančné prostriedky, ktoré mu darovali na obstaranie družstevného bytu [pri prevode členského podielu sumu 625 000,- Sk (20 746,20 Eur) a na výplatu zostatku členského podielu pri kúpe bytu do osobného vlastníctva vo výške 571,73 Eur]. Žalovaná žiadala do jej výlučného vlastníctva prikázať byt z dôvodu, že si potrebuje vyriešiť bytovú otázku a súhlasila s tým, aby rodinný dom ako aj jeho zariadenie a všetky hnuteľné veci vrátane motorových vozidiel nadobudol žalobca, ktorý zároveň preberie na seba splácanie úveru poskytnutého Prima bankou Slovensko, a.s. Strany sporu si v priebehu konania ustálili rozsah BSM ako aj jeho hodnotu ku dňu zániku manželstva. Po rozvode manželstva zostal v rodinnom dome bývať žalobca spolu so spoločnými deťmi strán sporu. Žalovaná sa odsťahovala do prenajatého bytu. V konaní nebolo sporné, že pasíva BSM predstavujú dlh z titulu poskytnutého úveru Prima bankou Slovensko, a.s., na základe úverovej zmluvy č. 97/207/2007 zo dňa 18. 07. 2007, ktorý aj po zániku manželstva spláca žalobca. Zostatok tohto dlhu predstavoval ku dňu zániku manželstva 41 043,19 Eur. Spornou otázkou medzi stranami bola skutočnosť či rodičia žalobcu darovali finančné prostriedky použité na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľností len žalobcovi alebo obom manželom a akú sumu zo svojich výlučných prostriedkov vynaložil žalobca na spoločný majetok. Vôľu darcov skúmal súd prvej inštancie výsluchom otca žalobcu. Tento potvrdil, že poskytnutím finančných prostriedkov na zakúpenie členského podielu a neskôr bytu, mienili on a jeho nebohá manželka darovať tieto prostriedky výlučne len žalobcovi, pričom o tom jednali výlučne so žalobcom, čo potvrdila aj žalovaná. Na jeho prejave vôle nič nemení to, že v kúpnej zmluve ako aj v zmluve o prevode členského podielu figurovali ako nadobúdatelia nehnuteľností obe strany sporu, a že k výplate finančných prostriedkov došlo prostredníctvom samotného žalobcu, nie ich ako rodičov. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že pri obdarovaní manželov inou osobou je pre posúdenie toho, kto je obdarovaný, rozhodujúci úmysel darcu, t. j. či chcel darovať vec len jednému z manželov alebo obom. Tento úmysel možno tiež vyvodiť aj z okolností, za ktorých k darovaniu došlo. Nepostačí pri tom iba posudzovanie povahy predmetu daru, t. j. či slúži potrebám celej rodiny alebo jednému z manželov, ale vždy treba vychádzať z úmyslu darcu (NS ČR Cpj 86/71, R 42/72). Hoci žalovaná tvrdila, že časť finančných prostriedkov vo výške 150 000,- Sk mala byť zapožičaná od inej osoby, nevedela uviesť meno tejto osoby, ani nepreukázala, že by túto sumu tejto osobe splácali a potvrdila, že v čase týchto úkonov nemali dostatok finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie potom vychádzal zo svedeckých výpovedí otca žalobcu ako aj jeho švagra svedka XXX,-G., ktoré výpovede považoval napriek blízkym príbuzenským vzťahom k žalobcovi za hodnoverné vzhľadom aj k celkovému hodnoteniu ostatných skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo (vyplateniu zálohy za dom, faktúr za stavebný materiál). Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že v čase, keď sa účastníci rozhodli zakúpiť v priebehu manželstva v roku 2007 rodinný dom vo S., nemali dostatok finančných prostriedkov. Zálohu na zakúpenie tohto domu poskytol opätovne otec žalobcu vo výške 160 000,- Sk (5 311,02 Eur), ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy. Finančná pomoc rodičov žalobcu pri rekonštrukcii rodinného domu účastníkov bola preukázaná listinnými dôkazmi a žalovaná ich nespochybňovala vo výške poskytovanej z účtov rodičov žalobcu (položky 2 284,58 Eur, 2 600 Eur, 930,63 Eur a 821,23 Eur). Súd prvej inštancie nepovažoval za preukázaný dar od rodičov žalobcu vo výške 1327,75 Eur na úhradu plastových okien. Dôkazné bremeno na preukázaní, že z výlučných finančných prostriedkov bolo plnené do majetku v BSM, je na tom z manželov, ktorý tvrdí túto skutočnosť. V tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol. 1.2 Keďže právny zástupca žalovanej argumentoval znením ustanovenia § 628 ods. 2 zák. O. z., že darovacia zmluva musí byť písomná aj ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo 872/2004, v ktorom je okrem iného uvedené, že prevzatím veci v zmysle § 628 ods. 2 O. z. sa síce zvyčajne myslí faktické prebratie veci, ale nemožno vylúčiť prevzatie hnuteľných vecí aj inak. Ak je uzavretá darovacia zmluva ohľadom peňažnej sumy, je podmienka odovzdania a prevzatia veci pri darovaní splnená, ak darca poukázal finančnú čiastku určenú na kúpnu cenu, ktorú je obdarovaný povinný zaplatiť tretej osobe (predávajúcemu) s vedomím a súhlasom obdarovaného priamo na účet predávajúceho. V takom prípade nemusí mať darovacia zmluva písomnú formu. 1.3 Pokiaľ žalovaná tvrdila, že by sa mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie voči rodičom žalobcu, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo/515/2001, v ktorom je uvedené, že ak je odovzdaná jednej zo strán finančná hotovosť bez toho, aby odovzdávajúci dal akokoľvek najavo úmysel požadovať plnenie späť a robil tak s vedomosťou, že účastník konania použije peniaze na úhradu svojho dlhu, a že mu nie je ich schopný vrátiť, resp. túto skutočnosť akceptuje a strana v spore za rovnakých okolností tento dar príjme, možno takto zistený skutkový stav podradiť pod ustanovenie § 628 ods. 1 O. z. a vyvodiť, že došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, keď znalosť potrieb aj pomerov strany bola motiváciou k poskytnutiu finančného daru. Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť. Úmysel darovať vylučuje nárok na vrátenie. 1.4 Súd prvej inštancie vyhodnotil, že cena nehnuteľností je nesporne vyššia než v čase ich zakúpenia alebo rekonštrukcie. Pri vyporiadaní BSM zohľadnil finančné prostriedky poskytnuté z titulu daru žalobcovi zo strany jeho rodičov vo výške 6 636,44 Eur, ktorá suma bola poskytnutá na zakúpenie stavebného materiálu pre účely rekonštrukcie domu účastníkov, ďalej sumu 571,73 Eur poskytnutú na zakúpenie bytu do osobného vlastníctva účastníkov, sumu 26 057,22 Eur na prevod členského podielu k bytu 625 000 Sk + 160 000 Sk v prepočte na eurá (odvolací súd upozorňuje na to, že hoci výpočet je matematicky správny súd prvej inštancie chybne uviedol, že suma 160 000,- Sk je súčasťou sumy prevodu členského podielu k bytu; suma 160 000,- Sk bola použitá ako záloha pri kúpe rodinného domu). Všetky tieto investície boli poskytnuté rodičmi žalobcu ako dar žalobcovi, ktoré boli použité buď na zakúpenie nehnuteľností alebo na rekonštrukciu rodinného domu. Potom zo súčtu týchto súm 33 265,40 Eur zohľadnil súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM v neprospech žalovanej polovicu vo výške 16 632,70 Eur. 1.5 Súd prvej inštancie vypočítal podiely každej zo strán sporu zo zaniknutého BSM a následne aj vyrovnávací podiel, ktorý je žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi. Hodnota aktív bola vyčíslená na 126 890,- Eur. Pasíva predstavovali 41 043,19 Eur. Po odpočítaní pasív je čistá hodnota BSM 85 846,81 Eur. Pri vyporiadaní BSM potom každý z účastníkov mal nadobudnúť hodnoty vo výške 42 923,- Eur (85 846,81 : 2). Žalobcovi boli prikázané aktíva v sume 76 890,- Eur a pasíva v sume 41 043,19 Eur. Celkove nadobudol majetok v hodnote 35 846,81 Eur (76 890 - 41 043,19). Žalovanej bola prikázaná nehnuteľná vec v hodnote 50 000,- Eur. Mala by vyplatiť z titulu vyporiadania BSM žalobcovi sumu 7 076,70 Eur (50 000 - 42 923). K tejto sume potom súd prvej inštancie pripočítal polovicu hodnoty investícií poskytnutých žalobcom zo svojho výlučného majetku nadobudnutého darom od svojich rodičov do spoločného majetku nadobudnutého so žalovanou, t. j. sumu 16 632,70 Eur. Z uvedených dôvodov potom súd prvej inštancie uložil vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v rámci vyporiadania BSM účastníkov povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 23 709,30 Eur (7 076,60 + 16 632,70). 1.6 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok ( ďalej aj „C. s. p.“). O povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona 71/1992 Zb. položky 6b, vychádzal z hodnoty aktív BSM.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obe strany sporu.

3. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaním sa domáhal, aby odvolací súd prikázal nehnuteľnosť byt na N.ulici do jeho výlučného vlastníctva a vyjadril námietky voči spôsobu vyporiadania BSM súdom prvej inštancie, že by mal byť do výlučného vlastníctva žalovanej prikázaný tento byt, z dôvodu, že spôsob nadobudnutia bytu, nakladanie s ním a platobná nedisciplinovanosť žalovanej vzbudzujú pochybnosť o tom, že sa vôbec pričinila o nadobudnutie tohto bytu, jeho udržanie, údržbu a platby s ním spojené. Žalobca poukázal na to, že hoci byt nadobudli spoločne so žalovanou do BSM, celú kúpnu cenu zaplatili rodičia žalobcu. 3.1 Žalobca uvádzal, že na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/253/2014 boli ich spoločné deti zverené do osobnej starostlivosti jemu a matku (žalovanú) súd zaviazal platiť výživné na obe deti spolu 150,- Eur mesačne. Žalovaná sa o deti nestará, nezaujíma, nepodieľa sa na ich výchove, deti nekontaktuje, neplní si minimálnu vyživovaciu povinnosť a je podľa žalobcu nereálne, aby bol žalovanej na základe ňou doložených potvrdení o príjme poskytnutý úver na vyplatenie žalobcu. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že obe deti, aj keď sú už dospelé pokračujú v štúdiu, byt je určený do budúcna pre ne a je to vôľa nielen jeho, ale aj jeho otca, ktorý spolu s nebohou manželkou byt financoval. Podľa žalobcu súd prvej inštancie pri vypočítavaní jednotlivých podielov strán sporu nesprávne zohľadnil len 1/2 ním vnesených investícií, hoci uznal celú výšku investície zo žalobcovej strany (dar rodičov vo výške 33.265,4 Eur).

4. Žalovaná sa odvolala voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.). 4.1 Namietla, že hoci súd prvej inštancie považoval úmysel darcu či dar poskytuje jednému z manželov alebo obom za rozhodujúci, nevysporiadal sa v rozhodnutí s námietkami žalovanej ohľadom dôveryhodnosti výpovede svedka, ktorý je otcom žalobcu a teda jemu blízka osoba a so skutočnosťou, ktorá vyplynula z výsluchu a to, že svedok vyhlásil že „o tejto záležitosti, ktorá je predmetom sporu sa rozprával so synom naposledy včera rovnako aj s jeho právnou zástupkyňou,“ a preto je potrebné vyhodnotiť vzťah svedka k strane sporu v zmysle § 200 ods. 1 C. s .p. Výpoveď svedka je podľa žalovanej nedôveryhodná tiež z dôvodu, že sa jedná o dôkaz osamotený. 4.2 Žalovaná namieta, že „výsledkom dôslednej aplikácie záverov rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33 Cdo 872/2004 mal byť záver, podľa ktorého boli obdarovanými obaja manželia, pretože obaja boli povinní k splneniu záväzku, ktorého splnením darcovia poskytli dar formou traditio longa manu.“ Pokiaľ chceli žalobcovi rodičia darovať majetok skutočne len žalobcovi, kúpne a iné zmluvy mohol uzavrieť sám žalobca alebo jeho rodičia. Žalovaná tiež poukázala na vyjadrenie svedka, ktorý v monológu uviedol, že k darovaniu došlo a to výlučne v prospech syna a na otázku právneho zástupcu žalovanej odpovedal, že darovacie zmluvy neuzatváral.

4.3 Čo sa týka bytu na H. ulici v N. N. žalovaná namieta, že súd vec nesprávne posúdil, keď v rámci vyporiadania BSM v prospech žalobcu zohľadnil aj sumu 625 000,- Sk, ktorá predstavovala cenu členského podielu v bytovom družstve. Byt bol stranami sporu nadobudnutý do BSM až na základe zmluvy č. 214/19/2010 PV o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 15.12.2010 uzavretej obidvomi stranami. Vzhľadom k tomu, že členský podiel v bytovom družstve nie je predmetom vyporiadania v tomto konaní, len suma vo výške 532,20 Eur (resp. 571,73) ako kúpna cena bytu mala byť predmetom posudzovania výšky nákladov vynaložených žalobcom na nadobudnutie tohto majetku. Žalovaná bola zaviazaná vyplatiť žalovanému vyššiu sumu, než je povinná v zmysle kritérií vyplývajúcich z vysporiadania BSM podľa § 150 O. z. Navrhla aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná sa vôbec nezaujímala o to, z akých finančných prostriedkov bol vyplatený byt ani odkiaľ pochádzali finančné prostriedky na kúpu domu a z týchto jej vyjadrení je jasné, že nemohlo ísť o inú vec ako dar. Podľa žalobcu postupoval súd prvej inštancie pri výsluchu svedkov v súlade s ustanovením § 200 C. s. p., akceptoval ich výpoveď a vyhodnotil ju v súlade s § 150 C. s. p. Dodáva, že ľahostajný prístup žalovanej k spoločnému majetku je zrejmý aj z toho, že potom ako prestali viesť spoločnú domácnosť sa žiadnym spôsobom nepodieľala na platení úveru aj napriek tomu, že v nehnuteľnosti zaťaženej úverom bývala a neplatila ani poistné za byt a dom.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasila aby sa žalobca stal výlučným vlastníkom obidvoch nehnuteľností. Aj keď je bezpodielovou spoluvlastníčkou dvoch nehnuteľností, nemôže užívať žiadnu z nich a musí si prenajímať byt vo vlastníctve tretej osoby, v dôsledku čoho sa dostala do situácie hraničiacej s hmotnou núdzou. Žalobca užíva rodinný dom, byt dal do nájmu tretím osobám. Potreby maloletých detí v zmysle § 150 O. z. nebolo potrebné zohľadňovať, pretože deti boli v čase rozhodovania súdu plnoleté a žalobca zámerne poukazuje len na posledné roky nefunkčnosti ich spoločnej domácnosti. V čase nadobudnutia predmetných nehnuteľností žili spolu harmonicky. Žalobca nepreukázal, že by disponoval peňažnými prostriedkami potrebnými na vyplatenie jej vyrovnávacieho podielu.

7. K námietkám žalovanej k spôsobu vyporiadania BSM v písomnom podaní zo dňa 27. 10. 2017 žalobca zdôrazňoval, že žalovaná 2,5 roka pred rozvodom opustila spoločnú domácnosť a o nič sa nestarala, dôkazom čoho je aj zverenie spoločných detí do jeho osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/253/2014. Žalovaná so žalobcom nekomunikuje od roku 2013, nikdy nepožiadala o možnosť bývať v spoločnom byte na H. ulici v N. N.. Nepristúpila na návrh žalobcu, aby obe nehnuteľnosti boli prevedené na spoločné deti, i keď chcel naďalej žalobca sám splácať hypotekárny úver na dom. On peniaze na výplatu vyrovnávacie podielu žalovanej má z dedičstva po matke. Pochybuje, že by žalovaná pri svojom príjme, ktorý priznáva pre účely vyživovacej povinnosti voči deťom získala úver na výplatu podielu žalobcu.

8. V ktorých veciach je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania vymedzuje Civilný sporový poriadok v § 379. Odvolací súd podľa tohto zákonného ustanovenia nie je viazaný rozsahom odvolania v spore, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním vo veci, v ktorej z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania (§ 150 Občianskeho zákonníka), z tohto dôvodu sa na prejednávanú vec vzťahuje ustanovenie § 379 písm. c) Civilného sporového poriadku. Žalobca v odvolaní neobmedzil svoje odvolanie na konkrétne výroky rozhodnutia prvoinštančného súdu. Žalovaná v odvolaní uviedla, že dáva odvolanie iba proti výroku rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu vyporiadania BSM sumu vo výške 23 709,30 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 8.1 Výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (výrok o tom, čo sa z BSM prikazuje tej ktorej strane a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na úplné vyrovnanie), preto treba na toto rozhodnutie hľadieť ako jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strana napadne odvolaním rozsudok prvoinštančného súdu o vyporiadaní BSM odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiaden z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/209/2012 z 26. 10. 2015). 8.2 Odvolanie strán sporu teda vyvolalo potrebu prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu, ale len z dôvodov uplatnených stranami sporu v odvolaní, ktorými je odvolací súd podľa § 380 C. s. p. viazaný.

9. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. v celom rozsahu. Pre účely rozhodnutia odvolacieho súdu postačoval skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý považuje odvolací súd za úplne a správny, preto nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Strany neuplatnili dôvodne odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku. Pokiaľ žalobca aj žalovaná vytýkajú súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, odvolanie žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako čiastočne dôvodné a odvolanie žalovanej ako nedôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil.

10. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Občiansky zákonník formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci, čím sa odlišuje bezpodielové spoluvlastníctvo od podielového spoluvlastníctva. Bezpodielovosť účasti na výkone spoluvlastníckych práv a povinností je preto jedným z pojmových znakov tohto spoluvlastníctva medzi manželmi. Ďalším je zásada rovnoprávnosti manželov a zásada spoločnej a rovnakej účasti na nadobúdaní práv. Vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvom manželov ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý z nich nadobudol za trvania manželstva, okrem výnimiek uvedených v §143 a §143a O. z. Vznik, trvanie a zánik BSM sú zásadne podmienené vznikom, trvaním a zánikom manželstva. Predmetom BSM sú všetky hmotné veci, hnuteľné i nehnuteľné, ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom (kúpnou zmluvou, spracovaním, vydržaním a pod.) za trvania manželstva s výnimkou veci získaných dedičstvom, darovaním, vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí ani majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov pred uzavretím manželstva; rozhodujúcim je okamih vzniku vlastníctva v právnom slova zmysle k získanej veci, a nie prostriedky na ňu vynaložené. Veci získané výmenou za vec alebo z výťažku z predaja veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela (tzv. transformácia veci). Z tejto všeobecnej zásady platia výnimky. V prípade, keď je kúpna cena zaplatená celkom z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi sú obaja manželia a obaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v takomto prípade výlučne investujúci manžel nekupuje vec pre seba, ale prejavuje vôľu nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva a druhý manžel toto akceptuje. Táto vôľa oboch manželov je potom rozhodujúca z hľadiska určenia, či vec patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1658/98 z 19. apríla 2000). Ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených v §150 O. z.. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého BSM, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov, vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, tzv. vyporiadanie v širšom zmysle. Predmetom vyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t. j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Tento čas je rozhodujúci aj pre posúdenie stavu vecí ako je napr. ich vek, miera opotrebenia a pod. Pri určení ceny vecí je rozhodujúci čas vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich vyporiadanie.

12. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

13. Žalobca v návrhu na vyporiadanie BSM tvrdil, že hodnota jeho vnosu (toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok) sa rovná 43 410,- €, ale popis skutkových tvrdení v žalobe žiadnym spôsobom neumožňuje dospieť k tejto sume. Ak rodičia žalobcu darovali 625 000,- Sk = 20 746,19 € na zaplatenie členského podielu k bytu na H. ulici v N. N. a vyplatili zostatok členského podielu vo výške 571,73 €, darovali žalobcovi ďalších 160 000,- Sk na zálohu na kúpu rodinného domu = 5 311,02 € a prispeli sumou 22 092,90 € na rekonštrukciu rodinného domu, mala by byť hodnota vnosu žalobcu vyčíslená sumou 48 721,84 € a nie 43 410,- €. Na pojednávaní dňa 16. 06. 2017 sa strany sporu zhodli na rozsahu BSM a zostatkovej hodnote vecí patriacich do BSM. Podľa obsahu zápisnice nebola sporná ani otázka existencie a výšky investícií do rodinného domu vo Vlkanovej, spornou bola iba skutočnosť, či tieto finančné prostriedky predstavovali dar do výlučného vlastníctva žalobcu alebo oboch manželov. Vnos žalobcu podľa rozsudku súdu prvej inštancie predstavoval vo finančnom vyjadrení 33 265,40 €. Žalobca v odvolaní nevytýka súdu prvej inštancie nesprávne ohodnotenie ním vložených investícií do spoločného majetku, vytýka iba to, že súd prvej inštancie nesprávne v prospech žalobcu zohľadnil iba jednu polovicu vnesených investícií a nie celú sumu 33 265,40 €. Odvolací súd z tohto dôvodu pracuje pri vyporiadaní BSM s hodnotou investícií zo strany žalobcu v celkovej výške 33 265,40 €.

14. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádza zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie a v zhode s ním, ako aj stranami sporu uvádza, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili dve nehnuteľnosti byt v N. N. na H. ulici spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako to vyplýva z LV č. XXXX pre katastrálne územie Z. zápis pod B XX v zostatkovej hodnote podľa dohody účastníkov 50 000,- €, rodinný dom súpisného čísla XX vo S. spolu s parcelami registra „C“ podľa zápisu na LV č. XXX kat. úz. S. v zostatkovej hodnote 75 500,- €, hnuteľné veci (zariadenie obývačky, zariadenie spálne, zariadenie kuchyne a zariadenie kúpeľne v rodinnom dome) v hodnote 390,- € a dve motorové vozidlá Renault Laguna EČV: BB XXX CC a EČV: BB XXX DV, každé zvlášť v zostatkovej hodnote 500,- €. Spoločný dlh manželov z titulu úveru poskytnutého Prima bankou, a. s. na základe úverovej zmluvy č. 97/207/2007 z 18. 07. 2017 bol vyčíslený na 41 043,19 €, ktorý pred rozvodom aj po rozvode spláca výlučne žalobca. 14.1 Z vyjadrenia strán sporu a pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/51/2015 mal súd prvej inštancie preukázané, že manželstvo strán sporu skončilo rozvodom ku dňu 27. 07. 2015 a k vyporiadaniu BSM dohodou účastníkov nedošlo. Z manželstva strán sporu pochádzajú dve deti A., nar. XX. XX. XXXX a H., nar. XX. XX. XXXX. Obe deti boli zverené do osobnej starostlivosti žalobcu už rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/253/2014 zo dňa 04. 11. 2014 z dôvodu, že manželia už od roku 2013 nežili spolu potom, čo sa žalovaná sama zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Od rozchodu manželov až doteraz starostlivosť o deti zabezpečuje žalobca, ktorý aj financuje náklady spojené s udržaním bytu na H. ulici a rodinného domu.

15. Žalovaná v priebehu prvoinštančného konania tvrdila, že rodičia žalobcu neobdarovali finančnými prostriedkami vloženými na kúpu nehnuteľností len žalobcu, ale tento dar bol poskytnutý obom manželom. V odvolaní znovu spochybňuje skutkový záver súdu prvej inštancie o darovaní veľkého obnosu peňazí rodičmi žalobcu len žalobcovi označujúc vypočutých svedkov M. O. a W. G. za nedôveryhodných len z dôvodu blízkeho príbuzenského vzťahu k žalobcovi a z dôvodu, že pred uskutočnením výsluchu na súde svedok a žalobca sporu hovorili. 15.1 Námietka žalobkyne ohľadom nedôveryhodnosti svedka s poukazom na § 200 ods. 1 C. s. p. je podľa odvolacieho súdu nedôvodná. Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 276/2014 zo dňa 9. júna 2015, spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, keď jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov, majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej "prezumpcie nepravdivosti" svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania. Čo sa týka výroku svedkaXX. O., že: „o tejto záležitosti, ktorá je predmetom sporu, sa rozprával so synom naposledy včera, rovnako aj s jeho zástupkyňou,“ odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť výsluch svedka len na návrh pričom platí zásada, že ak strana navrhne výsluch svedka je povinná zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní a preto nemôže byť nedôveryhodné to, že svedok so svojím synom a jeho právnou zástupkyňou komunikoval o tom, z akého dôvodu sa má dostaviť na súd a k čomu má ako svedok vypovedať. Svedok bol súdom prvej inštancie poučený o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať a trestnoprávnych následkoch krivej výpovede.

16. Pre posúdenie, kto je obdarovaný, je rozhodujúcim úmysel darcu, či totiž chcel darovať vec len jednému z manželov alebo obom. Tento úmysel bude možné vo väčšine prípadov usudzovať len z okolností, za ktorých k darovaniu došlo. Nepostačí pritom iba posúdenie povahy predmetu, či slúži potrebám celej rodiny alebo len jednému manželov, ale je nutné vychádzať z úmyslu darcu (Stanovisko NS ČR sp. zn. Cpj 86/1971 uverejnené pod R 42/1972). Úmysel darcov bol preukázaný výpoveďou svedka. Ak žalovaná tvrdí, že finančné prostriedky použité na prevod členského podielu v byte, na zaplatenie anuity, ktorou bol zakúpený byt do osobného vlastníctva účastníkov, na zaplatenie zálohy za rodinný dom a na zaplatenie ceny materiálu do rodinného domu darovali rodičia žalobcu obom stranám, bolo jej povinnosťou predložiť súdu relevantné dôkazy na podporu svojho tvrdenia. Žalovaná počas výsluchu na pojednávaní dňa 16. 06. 2017 uviedla že: „Čo sa týka okien, v celkovej sume 40 000 Sk, nevie, či to chodil splácať žalobca z ich spoločných peňazí alebo či mu dávali rodičia. Čo sa týka bytu, členský podiel bol zakupovaný z finančných prostriedkov, ktoré dávali rodičia žalobcu vo výške 550 000 Sk a zvyšok asi 150 000 si požičiavali od svokrovho známeho. Vybavoval to žalobca. Nevie, či o tom bola spísaná nejaká zmluva, pričom vie, že žalobca to chodieval platiť. Čo sa týka finančných prostriedkov, ktoré dali svokrovci, nevie uviesť, odkiaľ mali tieto finančné prostriedky. Nemá vedomosť o tom, že by si finančné prostriedky požičiaval svokor od svojho švagra. Ona sama nemala svoje finančné prostriedky pri vstupe do manželstva.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná nemala o finančných prostriedkoch, ktoré poskytli rodičia žalobcu žalobcovi žiadnu bližšiu vedomosť, vedela len, že finančné prostriedky rodičia žalobcu poskytujú. Jej nevedomosť je dôkazom o tom, že s ňou darovaciu zmluvu rodičia žalobcu neuzatvárali. Dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku, žalobca toto dôkazné bremeno uniesol (výpoveď svedka), v prípade že žalovaná tvrdila opak, sama mala možnosť toto tvrdenie preukázať, pričom tak nespravila a dôkazné bremeno neuniesla.

17. Námietka žalovanej týkajúca sa toho, že predmetom vyporiadania BSM by mala byť len suma vo výške 532,2 Eur (resp. 571,73 Eur), za ktorú na základe zmluvy nadobudli strany sporu byt do BSM a nie aj cena členského podielu v bytovom družstve, ktorá predstavovala sumu 625 000,- Sk je nedôvodná. V náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 537/2012 zo dňa 13. 03. 2013 ústavný súd skonštatoval, že z ústavného hľadiska je neakceptovateľný právny názor vyslovený najvyšším súdom a následne krajským súdom v napadnutých rozhodnutiach, v zmysle ktorého transformácia spoločného členského podielu manželov (o nadobudnutie ktorého sa pričinil výlučne jeden z manželov, resp. ktorý bol nadobudnutý použitím výlučného majetku jedného z manželov) na spoločné vlastníctvo bytu vylučuje zohľadnenie pričinenia alebo vkladu jedného z manželov do spoločného majetku pri vyporiadaní BSM manželov, predmetom ktorého je už nehnuteľnosť - byt nadobudnutý takýmto spôsobom. Nie je možné zohľadniť len kúpnu cenu, ktorú vyplácali bývalí manželia z titulu zmluvy o prevodu družstevného bytu, táto kúpna cena predstavuje len anuitu - zostatok nesplatenej čiastky družstvu. (Obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/209/2012 zo dňa 26. 10. 2015).

18. Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33Odo 872/2004 zo dňa 21. 07. 2005, podľa ktorého sa za odovzdanie a prevzatie daru bez fyzického odovzdania finančných prostriedkov možno považovať aj prevod darovanej sumy priamo na účet predávajúceho vyvodzuje odvolací súd zhodné závery ako súd prvej inštancie, že zaplatením hodnoty členského podielu k družstevnému bytu na účet prevodcu zostatkovej hodnoty členského podielu k družstevnému bytu na účet bytového družstva, zálohy na kúpnu cenu na účet predávajúceho došlo k uzavretiu darovacej zmluvy medzi rodičmi žalobcu a žalobcom v súlade s § 628 Občianskeho zákonníka.

19. Žiadosť žalobcu, ktorou sa žalobca domáha prikázania bytu na H. ulici v N. N. do jeho výlučného vlastníctva považuje odvolací súd za dôvodnú. Podľa ustanovenia § 150 O. z. môže byť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliadnuté aj k tomu, ako sa ktorý z manželov stará o rodinu, ako sa pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Možno prihliadnuť k tomu, že iba pričinením jedného z manželov došlo k zhodnoteniu vecí, ktoré do tohto spoluvlastníctva náležali, či už za trvania manželstva, bezpodielového spoluvlastníctva, či v dobe od zániku spoluvlastníctva do jeho vyporiadania. Pre určenie miery pričinenia sa o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku je potrebné vziať na zreteľ aj starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti, takže rozhodujúcim nie je len výška príjmu každého z manželov, ale aj spôsob života, vzťah k rodine a k hospodáreniu so spoločnými prostriedkami (Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 209/2012). 19.1 Podľa § 150 O. z. sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Určenie rozsahu a ocenenie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Po tomto vyporiadaní z kvantitatívneho hľadiska nasleduje kvalitatívne vysporiadanie, t.j. určenie, ktoré veci a pohľadávky z bezpodielového spoluvlastníctva pripadnú každému z manželov. Pre určenie, ktoré konkrétne veci alebo pohľadávky majú byť každému z manželov pridelené, zákon výslovne neustanovuje žiadne hľadiská - určujúcim je zásadné účelné využitie vecí tak, aby pokiaľ možno nebolo treba vyrovnanie podielov peňažnou sumou. Takýto postup však nie je bezvýnimočný. V odôvodených prípadoch preto možno napríklad prikázať do vlastníctva jedného z manželov vec z bezpodielového spoluvlastníctva, o ktorej získanie či udržanie sa prevažnou mierou zaslúžil, aj napriek tomu, že sa tým zvýši suma, ktorú bude treba na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zaplatiť. 19.2 Súdy pri vyporiadaní BSM musia dbať na to, aby nebol majetok vo väčšej hodnote a teda aj čiastka na vyrovnanie hodnoty podielov prikázaná účastníkovi, ktorému jeho majetkové pomery objektívne neumožňujú túto čiastku uhradiť, resp. pre ktorého by bolo jej uhradenie zvlášť ťaživé (podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 3268/2010 z 12. 07. 2012). 19.3 Žalovaná napáda odvolaním výslovne výrok súdu prvej inštancie o jej povinnosti zaplatiť žalobcovi na úplné vyrovnanie BSM sumu 23 709,30 € s popretím daru rodičmi žalobcu v prospech žalobcu a vytýka súdu prvej inštancie aj nesprávne právne posúdenie, v akej výške sa má dar vo vzťahu k bytu na H. ulici v N. N. započítať v prospech žalobcu. Na základe žalovanou predloženého dôkazu potvrdenia jej zamestnávateľa o výške príjmu od februára 2008 do októbra 2016, z ktorého vyplýva čistý príjem žalovanej v rozmedzí od 284,64 € do 406,58 € má odvolací súd za to, že výška vyrovnávacieho podielu 23 709,30 Eur by bola pre žalovanú obzvlášť zaťažujúca, jej majetkové pomery (vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu označené za hraničiace s hmotnou núdzou) jej objektívne neumožňujú danú čiastku žalobcovi uhradiť. Žalobca preukázal, že o nadobudnutie a udržanie nehnuteľností sa prevažnou mierou zaslúžil on sám, stará sa o nezaopatrené deti a obstaráva domácnosť, spláca úver a jeho hospodárenie s finančnými prostriedkami je na veľmi dobrej úrovni. V stanovisku k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu uviedol, že v prípade vyplatenia žalovanej, túto vyplatiť môže z finančných prostriedkov z dedičstva po neb. matke V. O.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, tak, že žalobcovi do výlučného vlastníctva prikázal obe nehnuteľnosti s povinnosťou výplaty žalovanej, pričom podiely oboch manželov zostávajú rovnaké. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. marca 2013 sp. zn. I. ÚS 537/2012 „znenie § 150 Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať“. Žalobca nežiadal z dôvodu jeho väčšieho pričinenia o nadobudnutie spoločných vecí vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo nerovným dielom, iba prikázať obe nehnuteľnosti, o obstaranie a udržanie ktorých sa preukázateľne vyššou mierou pričinil do jeho výlučného vlastníctva, aby v súlade s pôvodnou vôľou manželov a darcov finančných prostriedkov slúžili tieto nehnuteľnosti v budúcnosti pre vyriešenie bytovej otázky detí pochádzajúcich z manželstva. Odvolací súd je toho názoru, že stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky k spôsobu vyporiadania BSM z dôvodu väčšej zásluhy jedného manžela o obstaranie a udržanie spoločnej veci je aplikovateľné na prejednávanú vec v tom zmysle, že dom aj byt, ktoré boli obstarané za výraznej finančnej pomoci jeho rodičov budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva vzhľadom aj na to, že žalobca preukázal svoju solventnosť na výplatu podielu žalovanej nielen tvrdením o dedičstve po matke, ale aj tým, že po celú dobu, od kedy so žalovanou spoločne nehospodárili, zabezpečil výchovu a výživu dvoch spoločných detí aj udržal nadobudnutý majetok tým, že splácal hypotekárny úver aj poplatky spojené s bytom na XXlici.

20. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie nesprávny výpočet vyrovnávacieho podielu tým, že dar od rodičov vo výške 33 265,40 € zohľadnil v prospech žalobcu iba vo výške jednej polovice, nie v celosti. Táto námietka neobstojí. 20.1 Pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na majetok v spoločnom vlastníctve manželov, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase spoločného majetku, ktorého skutočná hodnota je nižšia o výšku vnosu. Preto pri stanovení výšky vyrovnávacích podielov nejde hodnotu vnosu odčítať od čiastky, ktorú by mal účastník zaplatiť druhému (NS ČR sp. zn. 22Cdo 4072/2010). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 8Cz/36/69 z 28. 11. 1969 uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 57, ročník 1970 „to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva“. Odvolací súd nezistil dôvod pre disparitu podielov strán sporu.

21. Pri stanovení výšky náhrady toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil jeden z manželov na spoločný majetok treba prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania, čo znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Naopak na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci nemožno prihliadnuť (NS ČR Cpj 86/1971). Súd prvej inštancie správne v bode 29 rozsudku konštatoval, že cena nehnuteľností je nesporne vyššia než v čase ich zakúpenia alebo rekonštrukcie. Nadobúdacia hodnota bytu na XXulici v N. N. bola 21 317,92 € (625 000,- Sk = 20 746,19 € + 571,73 €). Nadobúdacia hodnota rodinného domu vo S. bola 160 000,- Sk, záloha dar od rodičov = 5 311,02 € + úver 1 440 000,- Sk = 47 799,24 €, spolu 53 110,26 € + investície do nehnuteľností 22 092,90 €, spolu 75 203,16 €. Zostatková hodnota rodinného domu bola dohodnutá stranami sporu na 75 500,- €. Žalobcovi ako oprávnenému manželovi musí byť v jeho prospech vzhľadom na vyššie uvedené zohľadnená vložená suma do spoločného majetku vo výške 33 265,40 € (suma daru vynaložená na kúpu bytu a domu 26 057,22 € + zostatková hodnota členského podielu družstevného bytu 571,73 € + 6 636,44 € vložených do rekonštrukcie rodinného domu), bez redukcie či valorizácie.

22. Hodnota aktív patriacich do BSM predstavuje sumu 126 890,- €. Hodnota pasív 41 043,19 €. Výlučný vnos žalobcu bol ohodnotený sumou 33 265,40 €. Žalobcovi odvolací súd prikázal do vlastníctva aktíva v hodnote 126 890,- Eur a pasíva v hodnote 41 043,19 Eur. Podiel z aktív jedného z manželov po odpočítaní hodnoty výlučného vnosu žalobcu (33 265,40 Eur) do spoločného majetku je vo veľkosti 46 812,30 Eur (126 890 - 33 265,40 = 93 624,60 : 2 = 46 812,30). Žalovaná sa musí podieľať na úhrade pasív sumou 20 521,59 €, preto jej prináleží výplata na vyrovnanie podielu vo výške 26 290,71 € (46 812,30 - 20 521,59). Táto suma môže slúžiť ako základ pre vyriešenie bytovej otázky žalovanej.

23. Podľa § 396 ods. 2 C. s. p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 23.1 V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je pri rozhodovaní o trovách konania rozhodujúci výsledok konania; z hľadiska výsledku konania v prejedávanom spore nebola plne úspešná žiadna zo strán (žalobca a žalovaná), preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 C. s. p.), keď prihliadol aj na charakter konania, ktorého predmet bolo vzájomné vyporiadanie vzťahov zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a najmä na skutočnosť, že vzhľadom na určené podiely strán na spoločnom majetku je pomer úspechu strán (žalobcu a žalovanej) približne rovnaký (rovnaký úspech strán v spore nastáva v prípade rovnosti podielov na spoločnom majetku).

24. Vyporiadaním BSM rozhodnutím súdu vznikla obom stranám povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa položky 6b Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 3 % z čistej hodnoty BSM 85 846,81 Eur (126 890 - 41 043,19) po zaokrúhlení podľa § 7 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch 85 846 Eur krát 3 % = 2 575,38 Eur, po zaokrúhlení podľa § 7a zákona o súdnych poplatkoch 2 575 Eur.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).