Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/106/2017

Potvrdené rozhodnutím 2Co/86/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v právnej veci žalobkyne T. T., B.. X.X.XXXX, bývajúcej v T., C. T. XXXX/X, proti žalovanému Y. V., B.. XX.X.XXXX, bývajúcemu v T., Š. XXXX/XX, o zaplatenie 7.520,- € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 11C/106/2017-60 zo dňa 24.10.2018 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová, v právnej veci žalobkyne T. T., nar. X.X.XXXX, bytom C. mieru XXXX/X, XXX XX T. zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Haberovou so sídlom Fialková 3593/5, 071 01 Michalovce, IČO: 42 112 702 proti žalovanému Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 7.520,- € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou na tunajší súd 22.11.2017 domáhala proti žalovanému aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by súd uložil žalovanému jej zaplatiť sumu 7.520,- € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 26.7.2017 do zaplatenia a nahradil jej trovy konania. Odôvodnila to tým, že ju žalovaný navštívil osobne v mesiaci december 2012 v jej byte s tým, že ju požiadal aby mu poskytla pôžičku vo výške 8.000,- € s tým, že jej ju splatí v nepravidelných splátkach tak, že celú pôžičku jej splatí najneskôr do 25.9.2017.Uviedla, že žalovaného osobne pozná ako podnikateľa pod jeho obchodným menom Y. V. - J. s miestom podnikania XXX XX T., P. XXXX/XX. Tvrdila, že v deň jeho osobnej návštevy u nej v byte v polovici mesiaca december 2012 uzavreli so žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola suma 8.000,- e s tým, že žalobkyňa mu odovzdala osobne sumu 1.000,- €, s ktorou sumou v tom čase disponovala a v prítomnosti žalovaného telfonicky oslovila svoju neter Y. V. a jej manžela P. V., ktorým zverila svoje celoživotné úspory s tým, aby odovzdali žalovanému zvyšnú časť pôžičky sumu 7.000,- €. Tvrdila, že žalovaný ešte v ten deň osobne navštívil jej neter s manželom na adrese Košice, N. X a spoločne navštívili peňažný ústav, v ktorom si od nich žalovaný osobne prevzal peňažnú hotovosť 7.000,- €, t.j. zvyšnú časť tejto peňažnej pôžičky. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia predložila listinný dôkaz a to Čestné vyhlásenie P. V. a Y. V. (č.l. 4). Žalovaná tvrdila, že jej žalovaný ku dňu podania tejto žaloby na súd vrátil len časť peňažnej pôžičky v sume 480,- € a to takto: dňa 6.4.2016 sumu 100,- €, dňa 6.5.2016 sumu 50,- €, dňa 31.5.2016 sumu 50,- €, dňa 28.7.2016 sumu 50,- €, dňa 11.9.2016 sumu 50,- €, dňa 18.11.2016 sumu 50,- €, dňa 12.12.2016 sumu 50,- €, dňa 31.1.2017 sumu 20,- €, dňa 16.6.2017 sumu 40,- € a 24.7.2017 sumu 20,- € a zvyšnú časť tejto pôžičky v sume 7.520,- € jej ku dňu jej konečne splatnosti, t.j. 25.9.2017 nevrátil. Žalobkyňa vyzvala žalovaného prostredníctvom právnej zástupkyne listom zo dňa 28.9.2017 na vrátenie žalovanej sumy, ktorá mu bola doručovaná na dvakrát a ktorú prevzal osobne 4.10.2017, ktorú výzvu aj s podacím lístkom pripojila k žalobe ako listinný dôkaz (č.l. 4-5). Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému aj zaplatenia príslušenstva pohľadávky odvolávajú sa na ust. § 121 ods. 3 Obč. zák. a to úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.520,- € v zmysle ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení s tým, že tieto si uplatnil od 26.9.2017, t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí dňa dohodnutej splatnosti tohto peňažného záväzku žalovaného (25.9.2017).

2. Súd vydal vo veci pod č.k. 11C 106/2017-17 dňa 29.12.2017 platobný rozkaz, ktorým bolo žalovanému uložená povinnosť uhradiť žalobkyni sumu do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu 7 520,- €, 5 % úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy od 26.7.2017 do zaplatenia a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde.

3. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor v zákonnej lehote, v ktorom poprel všetky tvrdenia žalobkyne v žalobe a to žeby medzi stranami bola uzavretá ústne zmluva o pôžička a žeby na základe nej mu bola poskytnutá suma 8.000,- € žalobkyňou alebo prostredníctvom iných ľudí, ktorých vôbec nepozná a nikdy ich nestretol. Poprel jej tvrdenia týkajúce sa toho, že údajne jej tento ňou vymyslený dlh začal v roku 2016 splácať s tým, že jej žiadne peniaze nesplácal a ani neposiela. Poprel a tvrdenia, že údajne sa dohodli, že dlh jej vráti najneskôr do 25.9.2017. Uviedol, že ho žalobkyne počas obdobia roku 2012, v ktorom tvrdí, že mu poskytla spornú pôžičku až do roku 2017 nikdy neoslovila, nekontaktovala a ani nepožadovala vrátenie nejakých peňazí. Navrhol aby súd voči nemu žalobu zamietol ako nedôvodnú keďže nárok žalobkyne neuznáva čo do sumy a dôvodov.

4. Súd uznesením č. k. 11C 106/2017-23 zo dňa 23.1.2018 zrušil tento platobný rozkaz z dôvodu, že bol voči nemu podaný v zákonnej lehote odpor (§ 267 ods. 3 . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2018.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu zotrvala na svojich tvrdeniach v žalobe (č.l. 27 a nasl.). Okrem toho „na ozrejmenie a oživenie pamäti žalovaného“ doplnila, že v čase keď poskytla žalovanému spornú peňažnú pôžičku býval v malometrážnych bytoch kde býva žalobkyňa aj jeho otec Y. V., ktorého dobre poznala a v mesiaci december 2012 keď ju žalovaný navštívil za účelom poskytnutia pôžičky vo výške 8.000,- € bol u nej na osobnej návšteve aj jeho otec. Na odporúčanie jeho otca sa rozhodla mu tieto peniaze požičať a to takým spôsobom ako to uviedla v žalobe s tým, že v prítomnosti jeho otca mu odovzdala sumu 1.000,- €. Zotrvala na tvrdení, že sa dohodli na konečnom termíne splatnosti celej pôžičky k 25.9.2017 a telefonicky mu dohodla stretnutie s jej neterou a jej manželom, ktorý na jej pokyn mu odovzdali zvyšnú časť pôžičky v sume 7.000,- € z jej úspor. Keďže žalovaný nedodržiaval svoj sľub a pôžičku jej nesplácal tak pri náhodnom stretnutí s ním v meste T. ho oslovila a vyzvala, že peniaze potrebuje a teda aby pôžičku začal splácať, avšak žalovaný sa vyhováral a tvrdil, že je zadlžený a dlhy od neho vymáha exekútor, avšak ju uistil, že keď sa skončí exekučné konania tak pôžičku jej začne splácať. Tvrdila, že prvú splátku pôžičky jej uhradil žalovaný dňa 4.6.2016 v sume 100,- € pri jej osobnej návšteve v predajni nábytku, ktorú prevádzkuje a na ktorej adrese aj býva. Ostatné splátky, ktoré špecifikovala v žalobe jej žalovaný uhrádzal vždy po jej upozornení a ich vložením do jej poštovej schránky, ktorá je umiestnená vo vestibule bytového domu kde býva. Žalobkyňa pre uplynutím dohodnutého termínu splatnosti celej pôžičky osobne navštívila žalovaného v jeho predajni nábytku a vyzvala ho k splateniu celej dlžnej sumy pôžičky s tým, že žalovaný je sľúbil že jej dlžnú sumu uhradí v lehote dohodnutej splatnosti osobne u ne doma, avšak od vtedy ju už nekontaktoval a dlh jej nevrátil. Z tohto dôvodu sa rozhodla túto záležitosť riešiť prostredníctvom súdu. Navrhla aby súd vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov Y. a P. V. a vykonal konfrontáciu svedkov so žalovaným na súdnom pojednávaní za účelom zistenia objektívnej pravdy tvrdiac, že títo vyplatili žalovanému z jej úspor, ktoré spravujú osobne žalovanému sumu 7.000,- e titulom pôžičky, ktorú poskytla žalovanému a to v priestoroch peňažného ústavu v Košiciach, v ktorom majú svedkovia zriadenú bezpečnostnú schránku.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odporu (č.l. 31) uviedol, že nikdy nepopieral, že by žalobkyňu nepoznal, keďže sa starala žalobkyňa o jeho ťažko chorého otca. Poprel tvrdenia žalobkyne, že údajne jej sľúbil splácať predmetnú pôžičku a že pri náhodnom stretnutí dňa 4.6.2016 jej odovzdal sumu 100,- €, že by jej ich nosil do akejsi schránky a to bez svedkov alebo podpisu. Tvrdenia žalobkyne o existencii tejto pôžičky a dohodnutej splatnosti pôžičky ako aj splácanie pôžičky pri náhodných stretnutiach s ňou rezolútne odmietol.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to listinnými dôkazmi, ktoré predložila žalobkyňa a to je Výzva j k úhrade pôžičky zo dňa 28.9.20017 vyhotovenou právnou zástupkyňou žalobkyne adresovanou žalovanému a podacím lístkom (č.l. 4, 5), ako aj výsluchmi strán sporu a svedkov Y. V. a P. V. a zistil tento skutkový stav:

8. V konaní bola sporná medzi stranami sporu vôbec existencia pôžičky, ktorej vrátenia sa žalovaná v tomto spore voči žalovanému domáha. Žalovaný v priebehu celého sporu popieral tvrdenia žalobkyne, že uzavreli niekedy v polovici alebo pred koncom decembra 2012 Zmluvu o pôžičke a to ústnou formou, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažnej pôžičky v sume 8.000,- € žalobkyňou žalovanému s tým, že na základe nej v ten istý deň keď zmluvu údajne uzavreli mu žalobkyňa odovzdala osobne sumu 1.000,- € v jej byte v prítomnosti otca žalovaného Jána V. a zvyšok tejto sumy, t.j. 7.000,- € mu odovzdali na pokyn žalobkyne jej príbuzní, manželia V., ktorí spravovali jej peniaze a to v peňažnom ústave v Košiciach kde údajne mali zriadenú bezpečnostnú schránku. Sporné medzi stranami boli aj dohodnutý deň splatnosti celej pôžičky, spôsob splatenia pôžičky, a údajné čiastkové plnenie splátok pôžičky žalovaným a to spôsobom vhadzovania súm peňazí do jej schránky, ktoré tvrdenia žalobkyne žalovaný popieral. Medzi stranami nebolo sporné len to, že strany sporu sa poznali osobne, keďže otec žalovaného už neb. Y. V. býval v tom istom bytovom dome ako žalobkyňa, žalobkyňa sa o neho starala a odtiaľ sa aj so žalovaným poznali.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t. j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Právny vzťah založený na takejto zmluve môže byť odplatný aj bezodplatný. Zmluvu o pôžičke je možné uzatvoriť ústne, písomne a aj konkludentne. Esenciálnymi (pojmovými) znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie vecí na voľné nakladanie a aj spotrebovanie, b/ druhovo určené veci, c/ dočasnosť právneho vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e/ určenie doby splatnosti (vrátenia) pôžičky. Pri zmluve o pôžičke, ako neformálnej, ale reálnej zmluve (kontrakte) sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Ak k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

11. Posúdenie, či medzi stranami sporu vznikol záväzkovo právny vzťah na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 8.000,- € žalobkyňou žalovanému závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - v danom prípade ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, najmä čo do preukázania zákonom predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy (záväzkovo právneho vzťahu). Ak sa teda žalobkyňa domáhala zaplatenia žalovanej sumy žalovaným a tvrdila, že táto suma súvisí s ústne uzavretou zmluvou medzi stranami spočívalo na nej dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný, z čoho tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. V prípade, ak veriteľ (žalobkyňa) nedisponuje žiadnou písomnou zmluvou a ani iným listinným dôkazom, ktorý by ústne uzavretie zmluvy o pôžičke preukazoval, je jeho postavenie síce v spore sťažené, avšak v žiadnom prípade nevylučuje možnosť preukázať tvrdené skutočnosti inými dôkaznými prostriedkami a to najmä v prípade, ak žalovaný uzavretie akejkoľvek zmluvy o pôžičke popiera. Žalovaný nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznal tvrdiac, že so žalobkyňou nikdy zmluvu o pôžičke ani ústne a ani v písomnej forme neuzavrel a nikdy sa ani ústne a ani písomne nezaviazal poskytnuté finančné prostriedky žalobkyni vrátiť. Nepopieral len jej tvrdenie, že žalobkyňu pozná a že táto sa starala o jeho otca, avšak tvrdenie žalobkyne, že v prítomnosti jeho otca ústne uzavreli predmetnú zmluvu o pôžičke rezolútne odmietal.

12. Predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke (v ústnej alebo písomnej forme) je odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi a základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a kvalite, keďže k zmluve o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka nedochádza len na základe dohody strán (účastníkov zmluvy) účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. V tomto prípade ako vyplynulo z tvrdenia žalobkyne mala byť predmetná Zmluva o pôžičke 8.000,- € zavretá medzi stranami sporu, predmetom ktorej bola peňažná pôžička v sume a to žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako

dlžníkom ústnou formou niekedy v decembri 2012 v byte žalobkyne v prítomnosti otca žalovaného Y. V. s tým, že časť pôžičky v sume 1.000,- € v ten istý deň bola odovzdaná ňou osobne do rúk žalovaného v jej byte v prítomnosti otca žalovaného Y. V., ktorý však už medzitým zomrel. To znamená, že sa jedná o tvrdenie žalobkyne proti tvrdeniu žalovaného a ako vyplýva z tvrdenia žalobkyne tak žiadna iná osoba (okrem už neb. otca žalovaného) pri jej uzavretí a odovzdaní sumy 1.000,- € žalovanému žalobkyňou prítomná nebola a žalobkyňa žiadny iný relevantný dôkaz na preukázanie toho, že vôbec došlo k jej uzavretiu ústnou formou ale aj k odovzdaniu predmetu pôžičky v sume 1.000,- € nepredložila. Pokiaľ ide o odovzdanie zvyšnej sumy 7.000,- €, ktorá mala byť predmetom tejto pôžičky tak svedkovia Y. V. a P. V. zhodne potvrdili vo svojich výpovediach pred súdom tvrdenia žalobkyne, že táto im údajne zverila svoje celoživotné úspory v sume 10.000,- €, za účelom aby ich uložili do bezpečnostnej schránky, ktorú mali (mal svedok) zriadenú v peňažnom ústave v Košiciach. Ďalej potvrdili, že žalobkyňa telefonicky dala pokyn svedkyni Y. V. - svojej neteri, aby odovzdali žalovanému z tejto im zverenej sumy peňazí čiastku 7.000,- €, ktorú sumu mu údajne požičala a za ktorým účelom sa dostavil žalovaný do Košíc. Medzi svedkami však bol rozpor v ich výpovediach pokiaľ ide o spôsob a miesto odovzdania tejto sumy žalovanému, nakoľko svedkyňa tvrdila, že peniaze potom „čo vybrali s manželom do banky tieto peniaze prišli k autu k žalovanému a tieto peniaze mu odovzdali.“ Svedok P. V. zase tvrdil, že tieto peniaze odovzdali žalovanému tak, že svedok zaparkoval na ul. T. a prisadol si žalovaný. Svedok sedel za volantom a manželka (svedkyňa) mu (žalovanému) odovzdala 7.000,- €. Okrem týchto svedeckých výpovedí osôb, ktorí sú blízkymi príbuznými žalobkyne (neter s manželom) žalobkyňa súdu nepredložila žiadny iný relevantný dôkaz, ktorý by dokazoval, že skutočne touto sumou peňazí, t.j. 7.000,- € vôbec v tom čase disponovala, resp. ju vlastnila, že to boli jej peniaze. Napr. mohla predložiť listinný dôkaz o tom, že ich predtým mala uložené v banke (sporiteľni), čo na pojednávaní vo svojej výpovedi pred súdom tvrdila (išlo údajne o jej celoživotné úspory), listinný dôkaz, že v uvedený deň svedkovia navštívili peňažný ústav za účelom vybratia tvrdenej sumy peňazí z bezpečnostnej schránky banky a pod. Samotná výzva na úhradu pôžičky zo dňa 28.9.2017 nedokazuje jej tvrdenia, že tento záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol.

13. Veriteľ, ktorý sa žalobou na súde domáha od dlžníka, aby mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka splniť dôkaznú povinnosť podľa § 132 ods. 1 , teda musí uniesť dôkazné bremeno nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v dohodnutej dobe dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich, odovzdal mu ich), a to či už v hotovosti alebo formou bezhotovostného platobného styku. Súd však po vyhodnotení dôkazov, ktoré na návrh žalobkyne súd vykonal (výpovede strán sporu a svedkov) a listinných, ktoré predložila, t.j. Výzva k úhrade pôžička zo dňa 28.9.2017 a podací lístok a dospel k záveru, že z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa neuniesla toto dôkazne bremeno a to vôbec o tom, že k uzavretiu predmetnej zmluvy o pôžičke ústnou formou došlo v ňou označenom čase, t.j. v decembri 2012 medzi stranami sporu, teda že sa strany dohodli na podstatných náležitostiach tejto zmluvy, podmienkach a splatnosti, ako aj to, že došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému za žalobkyňou tvrdených okolností. Súd preto žalobu z týchto dôvodov zamietol.

14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Keďže z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v časti istiny (nevrátenej sumy pôžičky poskytnutej žalobkyňou žalovanému) tak zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie žalobkyňou uplatňovaných úrokov z omeškania zo žalovanej istiny.

18. Keďže súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu ňou uplatňovanej pohľadávky, ktorú si uplatnila touto žalobou voči žalovanému tak sa nezaoberal

námietkou premlčania voči uplatňovanej sume pôžičky, ktorú vzniesol žalovaný z opatrnosti na pojednávaní pred súdom dňa 25.10.20018.

19. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 24.10.2018 navrhla doplniť dokazovanie a to aby súd vyžiadal: - výpis z účtu otca žalovaného Y. V., ktorý dôkaz by potvrdil, že žalovaný klamal, ak tvrdil, že peniaze z tohto účtu nevyberal, čo potvrdí, že klame,

- listinný dôkaz z peňažného ústavu, v ktorom svedkovia mali zriadenú bezpečnostnú schránku

- vykonal dôkaz a to výsluch zamestnancov žalovaného a to na okolnosti týkajúce sa toho, že žalobkyňa za účelom vrátenia peňazí navštívila žalovaného v jeho predajni a že sa pred ňou skrýval.

20. Súd uznesením, ktoré vyhlásil na pojednávaní dňa 24.10.2018 tieto návrhy na vykonanie týchto dôkazov zamietol a to z týchto dôvodov:

21. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

22. Povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení vyplýva z ust. § 132 ods. 1 CSP, kedy v žalobe je žalobca povinný na preukázanie tvrdených skutočností označiť dôkazy a možnosť navrhovať dôkazy je obmedzená sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania, pričom súd rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z označených a predložených dôkazov, a v prípade, že tieto dôkazy nedostatočne preukazujú uplatnené právo, nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu strany sporu zhromažďovaním ďalších dôkazov z vlastnej iniciatívy, nakoľko z ust. § 185 ods. 2 poslednej vety je zrejmé, že „iné dôkazy bez návrhu súd nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak“. Žalobkyni nič nebránilo tieto dôkazy, ktoré navrhla aby ich zadovážil súd a to potvrdenie peňažného ústavu na preukázanie toho, že svedkovia majú bezpečnostnú schránku v peňažnom ústave (mimochodom neoznačila ani konkrétny peňažný ústav) aby ich pripojila k žalobou, keďže už v žalobe tieto skutočnosti tvrdila, prípadne v štádiu podania vyjadrenia j vyjadreniu žalovaného k žalobe, nakoľko nejde o dôkazy, ktoré môže zadovážiť len súd. Čo sa týka ďalšieho navrhovaného dôkazu a to výpisu z účtu otca žalovaného, ktorý dôkaz má podľa jej tvrdení preukázať to, že žalovaný klame považuje súd za irelevantný v tomto spore, nakoľko dokazovanie tejto skutočnosti nie je pre tento spor podstatné, resp. významné. Pokiaľ ide o další navrhovaný dôkaz a to vypočuť svedkov - pracovníkov žalovaného (bližšie neoznačila o koho ide, či ide o napr. o muža alebo ženu) za účelom preukázania tvrdení žalobkyne, že žalovaného navštívila a žiadala od neho peniaze, tak aj tento dôkaz, keďže táto tvrdená skutočnosť žalobkyňou jej bola od začiatku známa mohla už navrhnúť v žalobe, prípadne vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Za týchto okolností preto súd z vyššie uvedených dôvodov tieto návrhy zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a keďže žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech voči žalobkyni ich náhradu nežiadal tak súd rozhodol tak, že tak, že stranám náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 .