Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41Co-29-2018.pdf
PDF · 101.87 KB
Case nature
Area
Subarea
41Co/29/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu: S. C. K., a.s., so sídlom D. XX, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: P.. S. Z., nar. XX.XX.XXXX, H. X, XXX XX C., o zaplatenie 1.627,84,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 1Csp/78/2017-230 zo dňa 09. apríla 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 1Csp/78/2017-230 zo dňa 09. apríla 2018, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno odvolaním napadnutým rozsudkom prvým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 668,72,- Eur, druhým výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,72 %.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.627,84,- Eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z dlžnej sumy od 19.07.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 27.03.2008 zmluvu, na základe ktorej pre neho zriadil a viedol bežný účet. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného, odstúpil žalobca od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, zatvoril príslušný účet a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb bola istina úročená úrokom vo výške 28 % ročne. Ku dňu podania žaloby bol aktuálny záväzok žalovaného vo výške 1.627,84,- Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný nemal na účte dostatočné množstvo finančných prostriedkov, dostal sa do debetného zostatku vo výške 1.627,84,- Eur. Danú zmluvu posúdil súd prvej inštancie ako zmluvu spotrebiteľskú. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. a uviedol, že v zmluve neboli uvedené žiadne individuálne dojednania ohľadom poplatkov a nebol v nej uvedený ani úrok, ktorým sa úročilo prečerpanie na účte. Zmluva odkazuje len na sadzobník poplatkov, čo však súd prvej inštancie nepovažoval za platné zmluvné dojednanie, keďže spotrebiteľ nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť obsah týchto dokumentov, vyjadriť sa k nim, prípadne meniť výšku uvedených poplatkov a úrokov. Uviedol aj, že predmetné dokumenty neboli žalovaným ani podpísané a žalobca nepreukázal, že by s ich obsahom žalovaného skutočne oboznámil. Na základe uvedeného uviedol, že v zmysle zmluvy prečerpanie na účte nebolo dojednané. Toto bolo dojednané až na základe zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 20.08.2012, ktorú žalovaný podpísal a žalobca mu na účte zriadil prečerpanie do výšky 300,- Eur. Dňa 28.07.2014 sa zmenila požadovaná výška limitu povoleného prečerpania na 1.500,- Eur, avšak na rozdiel od predošlej zmluvy, táto nebola žalovaným podpísaná. Súd mal za to, že pokiaľ predmetná žiadosť nebola žalovaným podpísaná, žalobca nemal vykonať platby z účtu žalovaného nad rámec zmluvne dohodnutého povoleného prečerpania. Na základe uvedeného dospel súd prvej
inštancie k záveru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne a ani na poplatky. Súd jeho žalobe vyhovel v časti sumy 668,72,- Eur predstavujúcej rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca žiadal a sumou, na ktorú súd nemohol prihliadnuť z už uvedených dôvodov. Súd nepriznal žalobcovi úrok za obdobie od 01.09.2015 v sume 658,32,- Eur, nakoľko posledný výber z účtu realizoval žalovaný v období mesiaca august 2015 a ide o úrok po zosplatnení. Súd taktiež nepriznal poplatok za vedenie účtu po 31.08.2015 v sume 85,50,- Eur, taktiež s poukazom na posledný výber z účtu. Súd nepriznal žalobcovi ani poplatok vo výške 95,- Eur a poplatok vo výške 120,- Eur. V závere rozsudku odôvodnil priznanie nároku na náhradu trov konania.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. K vyjadreniu súdu prvej inštancie, že žalobca nemal vykonať platby z účtu žalovaného nad rámec zmluvne dohodnutého povoleného prečerpania, pretože žiadosť o zmenu služby povoleného prečerpania nebola podpísaná, žalobca uviedol, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, tak ako to vyplynulo z napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP, čo sa však nestalo. K zmluve uviedol, že dňa 20.08.2012 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte. Touto zriadil žalobca limit povoleného prečerpania vo výške 300,- Eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 16,9 % ročne. Na základe žiadosti žalovaného sa uvedený limit mohol meniť, pričom poukázal na čl. III. písm. T. bod 12 všeobecných obchodných podmienok, ako aj na žiadosť o zmenu povoleného prečerpania zo dňa 28.07.2014, ktorým bol limit zvýšený na 1.500,- Eur. Uviedol aj, že na základe zmluvy a VOP banka rozlišuje povolené prečerpanie a nepovolený debet. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s variabilným úrokom 16,9 % ročne. V odvolaní uviedol aj to, ako sa splácanie povoleného prečerpania uskutočňuje. Poukázal na čl. 8.9 všeobecných obchodných podmienok, ktorý upravuje postup po znížení limitu. Keďže žalovaný povolený limit povoleného prečerpania prekračoval, porušoval tým zmluvu a dostal sa do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania, na základe čoho žalobca znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,- Eur dňa 02.09.2015. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Žalobca mal zároveň za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a ich prístupnosťou v pobočkách banky je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s nepovoleným prečerpaním uviedol, že po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ (28 % p.a. v zmysle priloženej vývesky úrokových sadzieb). Uviedol aj, že zákon č. 129/2010 Z.z. nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel a aby mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca k odvolaniu priložil žiadosť o zmenu služby povolené prečerpanie na účte zo dňa 28.07.2014, všeobecné obchodné podmienky účinné od 15.08.2012 a ďalšie účinné od 01.03.2015 a úrokové sadzby produktov účinné od 01.09.2015.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 18.08.2017 bol súdu prvej inštancie doručený návrh na vydanie platobného rozkazu. Podanie žalobcu bolo odôvodnené tou skutočnosťou, že so žalovaným uzatvoril dňa 27.03.2008 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol bankový účet. Uviedol, že podľa príslušných ustanovení zmluvy je banka oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. Poukázal na bod 3.8 všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), v zmysle ktorého je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcii, splátok úveru, poplatkov a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom ho informoval posledným výpisom z účtu. Žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 18.07.2017 internú
účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. V súlade s bodom 3.12 VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb určil istinu na 1.627,84,- Eur, ktorá bola úročená úrokom vo výške 28 % p.a. do vyplatenia celej pohľadávky. Na základe uvedeného navrhol, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.627,84,- Eur spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo sumy 1.627,84,- Eur od 19.07.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. K žalobe priložil žalobca zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 27.03.2008, VOP platné od 17.03.2008, výpisy z účtu, úrokové sadzby produktov účinné od 01.08.2017 a VOP účinné od 01.08.2017.
6. Po výzve súdu prvej inštancie predložil žalobca dňa 13.11.2017 vyjadrenie spolu so zmluvou o povolenom prečerpaní zo dňa 20.08.2012, na základe ktorej bolo žalovanému zriadené povolené prečerpanie na limit 300,- Eur. Žalobca predložil aj žiadosť o zmenu služby povolené prečerpanie zo dňa 28.07.2014, na základe ktorej bol navýšený limit povoleného prečerpania na sumu 1.500,- Eur.
7. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv o povolenom prečerpaní (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), Na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
8. Podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.06.2014, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
9. Podľa § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.12.2011, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“), časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
13. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
14. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
15. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
16. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
17. Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku poukázal na ustanovenie § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 01.06.2014. S uvedeným postupom súdu nie je možné súhlasiť, pretože zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb bola uzatvorená medzi stranami sporu dňa 27.03.2008, a teda v čase, kedy zákon č. 129/2010 Z.z. nebolo možné aplikovať, pretože tento nadobudol účinnosť až dňa 02.04.2010. Z dôvodu zákazu retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov (a teda ustanovenia právneho predpisu pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti, od čoho sa odvíja aj princíp právnej istoty) nie je možné aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. na zmluvu zo dňa 27.03.2008.
18. Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 27.03.2008 odvolací súd zistil, že táto v sebe subsumuje zmluvu o zriadení účtu a návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty s denným limitom platobnej karty 10.000 SKK. K prijatiu návrhu bankou malo dôjsť konkludentne vydaním platobnej karty k účtu v čl. I bod I zmluvy, čím bola platne a účinne uzatvorená zmluva o vydaní a používaní platobnej karty. Zmluva bola v zmysle čl. V. bodu 1. predmetnej zmluvy uzatvorená na dobu neurčitú. Zmluvné strany sa v zmysle čl. V. bod 2. zmluvy dohodli, že sú oprávnené kedykoľvek písomne vypovedať zmluvu. V zmysle čl. III. písm. A bodu 15 všeobecných obchodných podmienok sa klient (žalovaný) zaviazal dodržiavať na účte zostatok najmenej vo výške minimálneho zostatku zverejneného v obchodných priestoroch. V ustanovení čl. III. písm. A bodu 23 je uvedený postup pri vysporiadaní nepovoleného prečerpania, pričom odkazuje na sadzobník, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb.
19. Odvolací súd mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o bežnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol účet pre žalovaného. Aj keď zmluva o bežnom účte je zmluvou, ktorá bola uzatvorená v zmysle Obchodného zákonníka, jedná sa o spotrebiteľský vzťah, preto je aj súd povinný prihliadať na to, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Charakter zmluvy o bežnom účte vyplýva z ustanovení Obchodného zákonníka (§ 708 a nasl.), pričom časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15 z 09. novembra 2016, ktorý uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená v jedinom dokumente, pričom v prejednávanej veci je možné uvedený rozsudok podporne použiť.
20. Z predloženej zmluvy vyplýva, že pri podpise zmluvy dňa 27.03.2008 nedošlo aj k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. K uvedenému došlo až dňa 20.08.2012, resp. 28.07.2014. Podľa čl. VI. bodu 4. zmluvy, je banka oprávnená za poskytovanie produktov a služieb zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka a všetky takéto poplatky účtovať na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy. Svojim podpisom na zmluve žalovaný vyhlásil, že obdržal obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaviazal sa ich dodržiavať a súčasne, že obdržal aj písomnú informáciu o poplatkoch súvisiacich s príslušnou zmluvou, ktorá tvorí súčasť príslušnej zmluvy.
21. Na základe zmluvy mal odvolací súd za to, že žalovaný nebol oprávnený prečerpávať finančné prostriedky (povolené prečerpanie) a tým sa dostávať do nepovoleného prečerpania, a to až do 20.08.2012, kedy uzatvoril s bankou zmluvu o povolenom prečerpaní s výškou limitu 300,- Eur a následne dňa 28.07.2014 požiadal žalovaný o zmenu výšky limitu povoleného prečerpania na 1.500,- Eur. K odvolaniu žalobca priložil túto žiadosť podpísanú oboma zmluvnými stranami. Napriek tomu, že žalobca mal zriadený limit povoleného prečerpania na účte, viackrát sa dostal do nepovoleného prečerpania (napr. v období 01.02.2014 - 28.02.2014 mal žalovaný záporný zostatok na účte -302,33,- Eur, pričom 300,- Eur predstavovalo povolené prečerpanie a suma 2,33,- Eur bola nepovoleným prečerpaním, obdobne to bolo aj napr. od 01.08.2015 - 31.08.2015, kedy mal žalovaný na účte záporný zostatok -1.523,22,- Eur, a teda povoleným prečerpaním úročeným 19,90 % p.a. bola suma 1.500,- Eur a suma 23,22,- Eur predstavovala nepovolené prečerpanie). Vo výpise č. 8 za obdobie
01.09.2015 - 30.09.2015 oznámila banka žalovanému zníženie limitu povoleného prečerpania na 0,- Eur od 02.09.2015. Od tohto dňa bol žalovaný v nepovolenom prečerpaní, za ktoré žalobca požaduje 28 % sankčný úrok v zmysle sadzobníka poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Ako už bolo uvedené vyššie, podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka možno odkázať na všeobecné obchodné podmienky, čo žalobca urobil a týmito preukázal aj dôvodnosť ním uplatneného nároku.
22. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah sadzobníka poplatkov a nemal možnosť ani meniť výšku poplatkov a úrokov uvedených v sadzobníku. Uvedený názor je značne nelogický a súd prvej inštancie takýmto konštatovaním zachádza do extrémnej ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Odvolací súd zastáva názor, že nie je v praxi možné vyjednávať o výške úrokov a poplatkov a upravovať ich výšku podľa svojho uváženia (je totiž viac ako pravdepodobné, že keby tomu tak bolo, spotrebiteľské úvery alebo spotrebiteľmi vymienené úroky by boli 0 % p.m./p.a.). Pokiaľ mal žalovaný za to, že výška úrokov alebo poplatkov je neprimeraná, nemusel zmluvu o bežnom účte uzavrieť. Odvolací súd zastáva názor, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek povinností plniť si svoje záväzky, a to len z titulu, že ide o spotrebiteľa. Spotrebiteľa je nutné chápať ako osobu v rozumnej miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú, pričom z takejto dikcie možno vyvodiť, že aj samotný spotrebiteľ by si mal byť vedomý svojho konania. To, že sa žalovaný dostal svojim konaním do nepovoleného prečerpania nie je možné dávať za vinu banke, ktorá na základe zmluvy (podpísanej oboma zmluvnými stranami, ktoré svojim podpisom konkludentne vyslovili súhlas s predmetnou zmluvou) zriadila a viedla pre žalovaného účet s neskoršími dodatkami o povolenom prečerpaní.
23. Odvolací súd považoval za nepreskúmateľnú časť odôvodnenia súdu prvej inštancie ohľadom nepriznania úroku za obdobie od 01.09.2015 v sume 658,32,- Eur a taktiež mu nebol zrejmý dôvod nepriznania poplatku za vedenie účtu v sume 85,50,- Eur po 31.08.2015, pričom v tejto súvislosti poukázal na posledný výber z bankomatu. Odvolací súd je však presvedčený, že poplatok za vedenie účtu nemá nič spoločné s výbermi z bankomatov. Vedenie účtu sa vykonáva na základe zmluvy, ktorú zmluvné strany v tomto prípade uzatvorili dňa 27.03.2008 a za ktoré patrí žalobcovi poplatok v zmysle sadzobníka poplatkov, a to bez ohľadu na to, či žalovaný účet aktívne využíval alebo nie, pretože predmetný poplatok nie je viazaný na výbery z bankomatu, ale na trvanie zmluvného vzťahu, počas ktorého je banka povinná viesť predmetný účet pre klienta.
24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, a preto napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovné posúdenie zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 27.03.2008, zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 20.08.2012 a žiadosti o zmenu služby Povolené prečerpanie zo dňa 28.07.2014, ktorú žalobca predložil spolu s odvolaním, a to v intenciách načrtnutých odvolacím súdom. Ochranou slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa sa nemá zabezpečiť jeho nadradené postavenie, pretože uvedené by bolo v rozpore s princípom rovnosti sporových strán. Súd prvej inštancie preto musí opäť prihliadnuť na skutkové a právne okolnosti prípadu a vec posúdiť podľa zákonov platných a účinných v čase uzatvorenia zmluvy.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).