Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15CoE-7-2022.pdf
PDF · 72.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/7/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, I., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorskú úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 9752/14 pre vymoženie 256,- eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 4Er/394/2014
- 34, zo dňa 31.01.2022, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
2. Dňa 29.07.2014 poveril Okresný súd Lučenec súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16.08.2012 sp. zn. SR 01600/12 (exekučného titulu). Rozhodcovským rozsudkom bol priznaný oprávnenému nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je označená ako fyzická osoba. V nadväznosti na novelu zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) účinnú od 23.12.2015 doplnil dňa 21.01.2016 oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 v zmysle § 243f ods. 1 tohto zákona. Okresný súd podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, alebo aby rozhodol o pokračovaní exekúcie.
3. Z predloženého spisového materiálu okresný súd zistil, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vychádza z právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 17.02.2011. Na základe tejto zmluvy poskytol oprávnený povinnej úver vo výške 200,00 eur a povinná sa zaviazala oprávnenému vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok 136,- eur t. j. celkom zaplatiť sumu 336,- eur, a to postupne, v dohodnutých mesačných splátkach. Úver bol zabezpečený zmenkou zo dňa 17.02.2011, v ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy t. j. blankozmenkou. Oprávnený zjavne úver v celosti predčasne zosplatnil a oprávnený (ako remitent) zmenku doplnil o zmenkovú sumu 256,- eur s dátumom úročenia od 25.08.2011. V zmluve je oprávnený označený ako podnikateľ - uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom povinná uzatvárala zmluvu ako spotrebiteľ - nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom (tu oprávneným a povinnou) založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je treba aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.04.2014 v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie
zmenkou alebo šekom. Súd zistil, že v danom prípade veriteľ uplatnil voči dlžníkovi nárok zo zmenky v rozpore s cit. ustanovením, preto súd exekúciu vykonávanú na základe exekučného titulu vydaného v konaní, kde nebolo prihliadané na uvedené obmedzenie resp. neprípustnosť zmenky podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
4. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odmieta posúdenie subjektu dlžníka v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa - fyzickej osoby. Odkázal na definíciu spotrebiteľa, na znenie časovej verzie predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinnej v čase uzatvorenia zmluvy o úvere ( zákon č. 129/2010 Z.z.): „§ 2 písm. a) - spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania“. Dôležité bolo na aký účel boli úverové prostriedky poskytnuté a nie to, na aký účel dlžník vskutku prostriedky použil. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania. Nie je z hľadiska platnej legislatívy ani nutné, že veriteľ musí vedieť, či dlžník použil prostriedky na v zmluve určený účel (podnikanie, zamestnanie, alebo povolanie). Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve (pokiaľ spotrebiteľ v zmluve predstiera, že je podnikateľom alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je treba chrániť dodávateľovu dobrú vieru. Na podporu tejto argumentácie oprávnený poukazuje na rozhodnutia všeobecných súdov SR a podľa názoru oprávneného je jeho argumentácia v súlade aj s judikatúrou ESD v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa (ESD C-464/01). Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému, na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje.
5. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky oprávneného spolu s napadnutým uznesením okresného súdu, v plnom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, na tieto dôvody odkazuje a v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval. Rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
9. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že charakter uvedeného vzťahu ako spotrebiteľského a povahu jeho účastníkov ako dodávateľa a spotrebiteľa okresný (exekučný) súd ustálil po preskúmaní obsahu Zmluvy o úvere s prílohami. Oprávnený v odvolaní namieta správnosť posúdenia právneho statusu povinnej, podľa jeho názoru povinná z exekučného konania je podnikateľom podľa § 2 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka, nie spotrebiteľom, úver bol povinnej poskytnutý na účely zamestnania. Faktom je, že povinná (dlžník) je v predmetnej Zmluve o úvere označená menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom, číslom občianskeho preukazu (údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu). T.j. bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti o tom, že ide o osobu spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri posudzovaní zmluvného vzťahu prijal správny záver, že povinná v danom zmluvnom vzťahu má postavenie fyzickej osoby spotrebiteľa. Oprávnený je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a povinná spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Formulárový a adhézny charakter Zmluvy o úvere, keď táto je tvorená vopred predtlačenými údajmi veriteľa, kolónkami pre vpísanie identifikačných údajov dlžníka, výšky poskytnutého úveru, odplaty a spôsobu splácania, pričom všetky ostatné zmluvné dojednania sú súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, toto je typické pre spotrebiteľské zmluvy - spôsob uzatvárania spotrebiteľských právnych vzťahov (nie právnych vzťahov obchodných
medzi podnikateľmi založených na vzájomnom vyjednávaní zmluvných strán). Na právnej kvalifikácii predmetnej Zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej nemôže nič zmeniť ani poukaz oprávneného, že úver na základe tejto zmluvy bol povinnému poskytovaný na účel jeho „zamestnania“. O spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka by totiž nešlo len v prípade, ak by dlžníkom z úveru bola právnická osoba, alebo fyzická osoba, ktorá by pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čo však v konaní preukázané nebolo.
10. Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné (I.ÚS 74/2019 zo dňa 13.03.2019).