Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/269/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. Q. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava - Ružinov, Miletičova 21, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.200 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. októbra 2017 č. k. 13Csp/72/2017-54 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.200 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.200 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanému vzniknúť tým, že na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver v sume 1.600 eur, uhradil vrátane úrokov a poplatkov 2.800 eur, pričom zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, keďže nespĺňala náležitosti Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.10.2013 uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom zistil, že strany sa dohodli na tom, že veriteľ poskytne dlžníkovi úver vo výške 1.600 eur, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v 10 mesačných splátkach po 280 eur spolu s nákladmi vo výške 1.200 eur najneskôr do 20.08.2014 a to pri RPMN vo výške 95,72%. Z dohody o plnení v splátkach bolo zistené, že strany sa dohodli, že celkovú sumu 2.800 eur dlžník uhradí v 10 splátkach po 280 eur počnúc od 20.11.2013 pri RPMN vo výške 278,29%, pričom je v nej uvedené, že výška priemernej ročnej RPMN je 31,72 eura. Žalobca na predmetnom úvere uhradil celkovo 2.800 eur. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52, § 53, § 54 OZ, ako aj ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. a ust. § 451 OZ. Ako predbežnú skúmal platnosť úverovej zmluvy z pohľadu naplnenia náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, pretože úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Prieskumom zistil, že uvedená zmluva neobsahuje všetky obligatórne zákonné náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. a to konkrétne náležitosti uvedené pod písm. a/, c/, k/, l/, m/ o/. Žalovaný v zmluve o úvere uviedol, že RPMN má predstavovať 96%, v dohode o splátkach uvádzal výšku RPMN 278,29%. Žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil tento rozpor, pričom podľa interaktívnej kalkulačky pre výpočet RPMN bola táto výška 303,29%. Tieto rozdiely mali za následok uvádzanie spotrebiteľa do omylu a zneistenie jeho postavenia. Keďže v zmluve bola uvedená nesprávna výška RPMN, považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca z uvedenej zmluvy zaplatil celkovo 2.800 eur, pričom

výška úveru bola 1.600 eur a zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov, zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu a to 1.200 eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka obrany žalovaný o nedostatku naliehavého právneho záujmu, je treba podotknúť, že v danom prípade nejde o určovaciu žalobu, pri ktorej by súd skúmal naliehavý právny záujem žalobcu, ide o žalobu na plnenie, kde súd si ako predbežnú otázku skúmal, či uvedený úver je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a úspešnému žalobcovi v konaní priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, pričom v odvolaní uviedol, že ho podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V úvode odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, čím mu bola odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. V druhom rade vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na ust. § 107 ods. 2 a podľa jeho názoru žalobcom požadovaný nárok zo zmluvy o úvere sa stal premlčaným v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 29.05.2016, pričom žalobca svoj návrh na súde uplatnil až 25.05.2017. Má za to, že žalobcovi zo zmluvy o úvere subjektívna premlčacia lehota začala plynúť najneskôr nasledujúcim dňom odo dňa 29.05.2014 zaplatenia splátky v sume 1.400 eur, t. j. odo dňa 29.05.2014 a uplynula dňa 29.05.2016. Vzhľadom ku skutočnosti, že od 29.05.2014 (uhradením istiny) mal žalobca vedomosť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému uhrádzal sumy nad rámec istiny, ktorým sa hradili úroky a poplatky. Z uvedených dôvodov je nárok žalobcu premlčaný v 2-ročnej subjektívnej lehote v celom rozsahu. Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje požadované údaje je potrebné na stranu žalobcu viazať k okamihu podpisu zmluvy. Žalobca od svojho právneho zástupcu získal iba vedomosť o právnom posúdení veci, čo však nemožno stotožniť sa s dozvedením sa o rozhodujúcich skutkových okolnostiach pre účely zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, rozsudok je riadne a logicky odôvodnený a jeho rozhodnutie vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 oprávnenou stranou (§ 359 a že podané odvolanie spĺňa zákonné náležitosti § 365 preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

7. Keďže odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov uvádzaných v odvolaní. Ako prvý dôvod žalovaný uvádza nepreskúmateľnosť rozsudku.

8. V zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrenia a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 220 dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

9. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje, pretože súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol v bode 17 a 18 svojho rozhodnutia, z akých dôvodov považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, keď sa vysporiadal s náležitosťami ustanovení stanovených v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., ako aj ust. § 11 ods. 1 písm. a/ citované zákona. Preto nemožno prisvedčiť námietke žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. 10. Ako druhý odvolací dôvod uviedol, že vznáša námietku premlčania. V súvislosti s námietku premlčania uplatneného nároku vznesenej v odvolaní žalovaným odvolací súd uvádza, že doterajšia judikatúra vzťahujúca sa k možnosti účastníka (teraz strany sporu) uplatniť námietku premlčania v ktoromkoľvek štádiu konania až do jeho právoplatného skončenia nie je v danom prípade aplikovateľná. Z ust. § 149 totiž vyplýva, že prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Hmotnoprávnu námietku. Hmotnoprávnu námietku definuje ust. § 152 ako právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Z dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku tiež vyplýva, že navrhovaná právna úprava zavádza pojem hmotnoprávnej námietky v civilnom sporovom konaní ako inštitút procesnej obrany alebo procesného útoku sporových strán. Obsahové náležitosti hmotnoprávnej námietky podľa navrhovaného ustanovenia spĺňajú predovšetkým námietka premlčania a kompenzačná námietka, ktoré sú upravené v hmotnom práve.

11. Pre odvolanie podľa Civilného sporového poriadku je typický systém neúplnej apelácie, ktorý vylučuje možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou pre odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní a to za splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366 CSP. Z ust. § 366 totiž vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods. 4 . Pokiaľ teda odvolateľ vo svojom odvolaní vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnenému žalobou, na túto už odvolací súd neprihliadal. Jednalo sa totiž o prostriedok procesnej obrany, ktorého zamýšľaným účelom bolo zamietnutie žaloby z dôvodu oslabenia práva, ktorý mohol žalovaný nepochybne vzniesť už v štádiu prvoinštančného konania. Napokon ani sám odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku netvrdil, a ani nepreukazoval naplnenie dôvodov uplatnenia tejto novoty v odvolacom konaní. Keďže žalovaný, ktorý je navyše dodávateľom v spotrebiteľskom spore tento prostriedok procesnej obrany (hmotnoprávnu námietku) využil až v rámci odvolacieho konania, odvolací súd ho už nemohol akceptovať, nakoľko v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 366 CSP.

12. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .