Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/22/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: EXIsport, s. r. o., Košice, Opatovská cesta 14, zast. advokátskou kanceláriou IURISTICO, s. r. o., so sídlom Košice, Cimborkova 13, proti žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bratislava, Prievozská 32, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 18. 12. 2015 č.: SK/0615/99/2015, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 18. 12. 2015 č.: SK/0615/99/2015 žalovaná podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. P/0163/04/15 zo dňa 05. 08. 2015, ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o ochrane spotrebiteľa) uložená pokuta vo výške 600 eur pre porušenie zákazu, vyplývajúceho z ust. § 4 ods. 2 písm. c/ v nadväznosti na ust. § 7 ods. 1 a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, pričom za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie ohľadne obchodnej praktiky smerujúcej k dostupnosti produktu, ktorá akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu priemerného spotrebiteľa, nakoľko v čase kontroly dňa 10. 06. 2015 bolo v prevádzke EXIsport, ZOC MAX, Prievozská 30 Nitra zistené, že účastník konania uvádzal v reklamnom letáku EXIsport, slovenská športová sieť platnom od 10. 06. 2015 do 23. 06. 2015 klamlivú informáciu o ponuke na predaj jedného druhu výrobku - obuv na turistiku SALOMON SPEEDCROSS 3 CS, keďže v čase kontroly bolo kontrolou evidencie stavu zásob zistené, že tento jeden druh výrobku nebol na prevádzku dodaný ku dňu začatia akcie, čo vedúci prevádzky prítomný pri kontrole žiadnym spôsobom nespochybnil, čím účastník konania porušil zákaz používania nekalých obchodných praktík a použil nekalú obchodnú praktiku, ktorá uvádzala priemerného spotrebiteľa do omylu pri tak dôležitom údaji, akým je dostupnosť produktu.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie bolo presne a spoľahlivo zistené, že účastník konania porušil zákaz používať nekalé obchodné praktiky spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, čím porušil § 4 ods. 2 písm. c/ v nadväznosti na § 7 ods. 1 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za čo nesie zodpovednosť ako predávajúci podľa § 2 písm. b/ bod 1 cit. zákona v plnom rozsahu. Odvolací orgán uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní reagujúc na námietky účastníka považuje za potrebné konštatovať, že okolnosti uvedené účastníkom konania v podanom odvolaní nemožno hodnotiť ako okolnosti zbavujúce účastníka konania jeho objektívnej zodpovednosti za zistený protiprávny stav a teda odôvodňujúce zmenu napadnutého prvostupňového rozhodnutia vzhľadom na ich výlučne subjektívny charakter. Dôvod vzniku nedostatkov hodnotí ako subjektívny, na ktorý zákon ochrane spotrebiteľa neumožňuje prihliadať. Uvedené preto nemá vplyv na rozhodnutie správneho orgánu, keďže zákon o ochrane spotrebiteľa stanovuje objektívnu zodpovednosť predávajúceho za nedostatky zistené v čase kontroly a existenciu subjektívnych okolností nezohľadňuje. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že bol porušený zákon o ochrane spotrebiteľa. Tento zákon ukladá povinnosti priamo predávajúcemu, ktorý za zistené nedostatky objektívne zodpovedá a preto sa v konaní úmysel nepreukazuje. K námietkam účastníka uviedol, že v danom prípade nie je podstatné, či sa jedná o tovar dennej spotreby alebo nie, keďže v prvom rade ide o to, že účastník konania tým, že uvádzal v reklamnom letáku vybrané výrobky, deklaruje, že tieto sa v čase konania akcie, resp. do vypredania zásob nachádzajú v prevádzke účastníka konania (je dôležitá skutočnosť, že v čase začatia akcie sa musia nachádzať na prevádzke účastníka konania za uvedenú akciovú cenu). Odvolací orgán sa stotožňuje s právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa, že účastníkom konania poskytnutá predmetná informácia je iba všeobecná, neurčitá a rozhodne nepostačujúca pre spotrebiteľov. Za potrebné považoval uviesť, že s ohľadom na priemerného spotrebiteľa, informovanie, aké zvolil účastník konania („nie všetky produkty v tomto letáku sú dostupné v každej predajni EXIsport, dajú sa však objednať v predajni alebo na www.exisport.com <http://www.exisport.com>“) nie je dostačujúce, keďže spotrebiteľ pri reklamnom letáku nedostal informáciu, v ktorej konkrétnej prevádzke účastníka konania sa predmetný tovar nachádzať nebude. Táto informácia podaná účastníkom konania nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu, keďže spotrebiteľ nemá vôbec vedomosť, aký konkrétny tovar sa na ním zvolenej prevádzke bude v čase konania akcie nachádzať alebo nie. Skutočnosť, že spotrebiteľ má možnosť si daný tovar objednať priamo v predajni alebo na webovom sídle účastníka konania, nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za vzniknutý protiprávny stav, keďže existujú spotrebitelia, ktorí chcú daný tovar kúpiť hneď bez obmedzenia, za ktoré možno považovať objednanie na prevádzke, resp. na webovom sídle účastníka konania. Tvrdenie účastníka, že vyššie uvedená skutočnosť je málo pravdepodobná, keďže tovar, ktorý ponúka účastník konania si nevyžaduje jeho okamžitú spotrebu a spotrebitelia dlhšie o kúpe daného tovaru špekulujú, odvolací orgán odmietol z dôvodu, že vždy sa nájde spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne na základe reklamného letáku a chce zakúpiť ním vybraný tovar ihneď. Má za to, že účastník sa týmto tvrdením snaží bagatelizovať skutočnosť, že nezabezpečil, aby tovar, ktorý prezentuje v reklamnom letáku za zvýhodnené ceny bol dostatočne označený, že sa nemusí nachádzať vo všetkých predajniach účastníka konania. Odvolací orgán zároveň uviedol, že spotrebiteľ musí byť za každých okolností dostatočne informovaný o dostupnosti tovaru, ktorý predajca deklaruje v reklamnom letáku. Spôsob aký zvolil účastník konania v tomto prípade nemožno akceptovať z hľadiska informovanosti spotrebiteľov o dostupnosti tovaru. Značné percento spotrebiteľov sa rozhoduje o kúpe výrobku na základe reklamných letákov a preto je žiaduce, aby boli dostatočne informovaní o dostupnosti tovaru na danej prevádzke predtým, ako absolvujú cestu do danej prevádzky. Až po návšteve prevádzky by spotrebiteľ zistil, že mu nebude umožnené kúpiť si deklarované výrobky a zbytočne by „meral cestu“ a tým si spôsobil náklady. Priemerný spotrebiteľ si vie uvedenú informáciu prečítať, no jej výpovedná hodnota je nulová, keďže žiadnu relevantnú informáciu o dostupnosti toho-ktorého tovaru na ním vybranej prevádzke nedostane. Odvolací správny orgán zároveň konštatoval, že správny orgán prvého stupňa rozsah uloženej sankcie náležitým spôsobom odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie závažnosti zisteného konania účastníka konania a tým aj primeranosti uloženej sankcie. Aj on považuje výšku uloženej pokuty za primeranú. Skutkový stav považoval za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú. Preto nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo 26 pokutu do 66 400 eur za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. Citujúc ust. § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa konštatoval, že nedodržaním povinností stanovených zákonom účastník konania znížil rozsah práv spotrebiteľa, priznaný mu zákonom o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na význam reklamy a jeho vplyv na správanie spotrebiteľov, dôležitosť poctivosti v obchodnom styku. Vo vzťahu k závažnosti konania poukázal na to, že konanie účastníka predstavovalo zásah do práv spotrebiteľa, ktoré ho mohlo ovplyvniť pri jeho rozhodovaní o kúpe akciového výrobku, pričom až po návšteve prevádzky by spotrebiteľ zistil, že mu nebude umožnené kúpiť si vyššie uvedený deklarovaný výrobok a zbytočne by meral cestu a tým si spôsoboval náklady. Správny orgán pri určení výšky pokuty zohľadnil, že účel právnych predpisov poskytujúcich spotrebiteľom, ktorí uzatvárajú spotrebiteľské zmluvy, zvýšenú ochranu nebol z dôvodov porušenia povinností splnený. Zároveň bolo zohľadnené, že účastník konania pri svojej činnosti využil len jednu nekalú obchodnú praktiku pri jednom druhu výrobku, ktorú zákon zakazuje a ktorá mohla negatívne ovplyvniť spotrebiteľa a viesť v konečnom dôsledku k poškodeniu jeho ekonomických záujmov. Zároveň bolo prihliadnuté aj na to, že používanie nekalej obchodnej praktiky pri konaní so spotrebiteľom je vážnym zásahom do práv spotrebiteľa chránených zákonom. Účastník konania tým, že nezabezpečil dostupnosť výrobku v čase deklarovanom vo vyššie uvedenom letáku, resp. neinformoval spotrebiteľa o dostupnosti výrobku, porušil svoje povinnosti a ohrozil spotrebiteľovo právo na ochranu jeho majetku. Vzhľadom na uvedené bola pokuta správnym orgánom uložená odôvodnene v adekvátnej výške s cieľom, aby pôsobila vo vzťahu k účastníkovi konania preventívne.

3. Včas podanou žalobou zo dňa 23. 02. 2016, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 24. 02. 2016, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Rozhodnutia považoval za nezákonné s tým, že sú založené na nesprávnom a nedostatočnom skutkovom zistení, že vec nebola správne právne posúdená a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nesúhlasil s posúdením veci správnym orgánom a uviedol, že je síce pravdou, že uvedený tovar, obuv na turistiku SALOMON SPEEDCROSS 3 CS, bol súčasťou označenej reklamnej akcie, avšak v súvisiacom letáku, ktorého obsah je pre posúdenie veci podstatný sa uvádza mimo iného aj to, že nie všetky produkty v tomto letáku sú dostupné v každej predajni EXIsport, dajú sa však objednať v predajni alebo na www.exisport.com <http://www.exisport.com>. Má za to, že uvedeným spôsobom pravdivo a dostatočne informoval o dostupnosti tovaru ponúkaného v reklamnej akcii a priemerne zdatný spotrebiteľ nemohol nijako nadobudnúť presvedčenie, že všetky ponúkané produkty budú bezpodmienečne okamžite dostupné vo všetkých našich prevádzkach na Slovensku a činiť oklamaný zbytočné cesty do prevádzok a nebodaj i rozhodnutia o obchodnej transakcii, ktoré by inak neučinil. Zastáva názor, že nie sú splnené základné požiadavky pre podradenie tohto konania pod nekalú obchodnú praktiku či klamlivé konanie v súlade s platnou právnou úpravou. Zdôraznil, že informáciu o možnosti obmedzenej dostupnosti tovaru poskytol výrazným spôsobom na výraznom mieste, jasným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu tejto informácie. Táto informácia bola formulovaná za použitia úplne všeobecných a bežne uchopiteľných pojmov, je radená ako prvá v rámci všeobecných informácií a je zvýraznená vo veľkom rámčeku vyplnenom červenou farbou s výrazným žltým prúžkom „I“ - informácie, táto je zaradená do jedného rámčeka spolu s informáciou o prevádzkach. Tento výrazný a neprehliadnuteľný červený rámček je pritom navyše zaradený na rovnakej strane, ako sa nachádza i tovar - obuv SALOMON SPEEDCROSS 3 CS, ktorého neobjednanie na predajňu je nám vyčítané. Vychádzajúc z uvedeného záver správneho orgánu, že uvedená informácia je iba všeobecne neurčitá a nepostačujúca pre spotrebiteľov je neodôvodnený a neobhájiteľný. Táto informácia nebola skrytá, bola veľmi výrazná na neprehliadnuteľnom mieste. Správnym orgánom prezentovaný spôsob označenia tovaru by nebol riešením, ktoré by informovalo spotrebiteľa lepšie. Vychádzajúc z uvedeného tzv. hviezdičkovanie tovaru pri každej reklamnej akcii, ktoré nemusí byť na úplne každej z mnohých prevádzok je neprimeranou požiadavkou s prihliadnutím k plnenému účelu. Toto by mohlo byť k sledovanému účelu i kontraproduktívne, keby spôsobovalo zbytočnú neprehľadnosť reklamného letáka. K argumentácii správneho orgánu, že pri uvedenom označení tovaru by spotrebiteľ mohol zbytočne merať cestu do konkrétnej predajne uviedol, že ak si uvedenú informáciu priemerný spotrebiteľ vie prečítať, vie aj to, že tovar nemusí byť dostupný na každej prevádzke a okamžite sa môže podľa toho zariadiť (nepricestovať vôbec, zdvihnúť telefón, informovať sa na našom webovom sídle alebo prísť s vedomím tohto rizika) tvrdenie o nulovej hodnote žalobcom poskytnutej informácie je pre neho nezrozumiteľné. Zdôraznil, že nijako, ničím a nikdy ani v tomto prípade nechcel uvádzať spotrebiteľov do omylu, keďže si zákazníkov váži a je si vedomý, že by uvedené bolo vždy v konečnom dôsledku kontraproduktívne. Podstatným pre posúdenie celej veci považuje samotný typ komodity a trhu. Podľa jeho názoru žalovaný ignoruje a odmieta prihliadať k špecifikám jednotlivých trhov a ich odlišností, poukázal na to, že športové potreby nie sú potraviny, ide o tovar, ktorého kúpu si sporiaci ľudia odkladajú na neskôr, ako to uvádza analytik agentúry prieskumu trhu Terno Ľ. L., okrem toho rastie záujem o nákupy v zahraničí, či cez internet. Uvedenej realite sa podľa jeho názoru musí prispôsobiť aj naša spoločnosť. To, že sa predmetný druh tovaru nenachádza na predajni je dôsledkom skutočnosti, že ide v danom prípade konkrétne o najdrahšiu obuv, čo je podľa jeho názoru ekonomicky pochopiteľné a obhájiteľné. Rovnako zastáva názor, že priemerného spotrebiteľa nijako bežne neprekvapí, že si vyhovujúcu obuv obvykle zháňa na viacerých miestach a po určitý čas a nezabezpečuje si ju na poslednú chvíľu s cieľom zabezpečiť si najvyššiu kvalitu za najnižšiu cenu. Poukázal na to, že sa môže samozrejme stať, že z akýchkoľvek výnimočných dôvodov sa vyskytne aj spotrebiteľ, ktorý si nákup naozaj aj relatívne drahého tovaru nechá na poslednú chvíľu, v takom prípade však všetci obvykle nekúpime úplne presne to, čo potrebujeme a nenakúpime obvykle najlacnejšie, ale práve naopak. Ani na túto skupinku spotrebiteľov však žalobca nerezignoval a v prípade, že majú cieľ nakúpiť ihneď a zľavnený tovar, poskytuje im jasnú určitú informáciu, z ktorej je jasne dovoditeľné, že je potrebné sa o dostupnosti tohto tovaru informovať. Pre posúdenie zodpovednosti žalobcu za predmetný správny delikt žalovaným i správnym orgánom prezentovaným spôsobom podľa názoru žalobcu neboli dostatočné skutkové zistenia. Je pre neho nepochopiteľné dôvodenie správneho orgánu tým, že spotrebiteľ je laik a žalobca má konať s odbornou starostlivosťou, rovnako, ako je nepochopiteľný aj záver správneho orgánu, že účastník konania, tzn. žalobca vo vyššie uvedenom letáku deklaroval dostupnosť citovaného jedného druhu výrobku za výhodných podmienok priamo vo svojej prevádzke, ktorý považoval za rozporný s výsledkami skutkového zisťovania a obsahom spisu a nesprávne právne posúdenie, keďže žiadny takýto záver doložený reklamný leták neumožňoval. Preto nie je možné konštatovať, že v prípade, ak ku dňu začatia akcie nie je na konkrétnu kontrolovanú prevádzku dodaný tovar, ktorý je predmetom tejto reklamnej akcie, predávajúci sa dopúšťa klamlivej reklamy. Zotrval na tvrdení, že sa porušenia zákona a tvrdenej nekalej obchodnej praktiky nedopustil a preto mu nemala byť uložená pokuta. Žalovaný postupoval v rozpore so zákonom aj pri ustaľovaní výšky pokuty a jej odôvodňovaní, keďže orgán ukladajúci sankciu za porušenie zákona je povinný prihliadať na všetky kritériá rozhodujúce pre jej výšku a na všetky konkrétne rozhodujúce skutočnosti, prípadne ich aj sám zisťovať. Je povinný prihliadať k okolnostiam priťažujúcim, ako aj poľahčujúcim. Správne orgány k týmto kritériám neprihliadali a toto konkrétne ani neodôvodnili. V tomto smere považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nepostačujúce, nepreskúmateľné. Žalovaný ignoroval všetky žalobcom uvádzané dôvody, ktoré podľa jeho názoru vylučujú protiprávnosť jeho konania. Rozhodne by mali byť zvažované v rámci výšky pokuty. Zastáva názor, že aj pri objektívnej zodpovednosti sú subjektívne skutočnosti relevantné, pričom žiadna z ním uvádzaných argumentácií nebola subjektívna a poukazovala na typ trhu, jeho typové zmeny, odlišnosti fungovania ponuky, dopytu rôznych trhov, všeobecné charakteristiky, v letáku poskytnuté informácie o možnosti obmedzenej dostupnosti časti sortimentu vo všetkých prevádzkach. Preto vo vzťahu k výške uloženej pokuty možno konštatovať, že táto je neprimeraná okolnostiam vyplývajúcim zo spisu a nezohľadňuje podstatné skutočnosti uvádzané účastníkom konania.

4. V písomnom vyjadrení zo dňa 03. 06. 2016 k žalobe žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Vo vzťahu k žalobným námietkam uviedol, že vôbec nie je podstatné, či ide o tovar dennej spotreby alebo nie, ako to rozlišuje žalobca, v prvom rade ide o to, že žalobca tým, že uvádza v reklamnom letáku vybrané výrobky, deklaruje, že tieto sa v čase konania akcie, resp. do vypredania zásob nachádzajú v prevádzke žalobcu. Tým sa zaväzuje k tomu, aby sa tento tovar nachádzal v jeho prevádzke v čase začatia akcie za uvedenú akciovú cenu. Práve v prvý deň akcie je odôvodnené očakávať, že výrobky uvedené v špeciálnej ponuke v letákoch sa na prevádzke nachádzať budú. I naďalej zastáva názor, že žalobcom poskytnutá informácia je všeobecná, neurčitá a nepostačujúca pre spotrebiteľov. Spôsob informovania, aký zvolil žalobca nie je dostačujúci, keďže spotrebiteľ pri reklamnom letáku nedostal informáciu, v ktorej konkrétnej prevádzke žalobcu sa predmetný tovar nebude nachádzať. Táto informácia podľa jeho názoru nemá pre spotrebiteľa žiadnu vypovedaciu hodnotu. Skutočnosť, že spotrebiteľ má možnosť si daný tovar objednať priamo na predajni alebo na webovom sídle žalobcu nezbavuje žalobcu zodpovednosti za vzniknutý protiprávny stav, keďže existujú spotrebitelia, ktorí chcú daný tovar kúpiť hneď bez obmedzenia, za ktoré možno považovať objednanie na prevádzke, prípadne na webovom sídle. Tvrdenia žalobcu, že uvedená situácia je málo pravdepodobná, keďže ide o tovar, ktorý si nevyžaduje jeho okamžitú spotrebu a spotrebitelia dlhšie o kúpe daného výrobku špekulujú, žalovaný správny orgán odmietol z dôvodu, že vždy sa nájde spotrebiteľ, ktorý sa rozhoduje na základe reklamného letáku a má záujem zakúpiť ním vybraný tovar ihneď. Žalobca sa týmto svojím tvrdením snaží bagatelizovať skutočnosť, že nezabezpečil, aby tovar prezentovaný v reklamnom letáku za zvýhodnené ceny bol dostatočne označený, že sa nemusí nachádzať vo všetkých predajniach žalobcu. Spôsob, aký zvolil účastník konania v tomto prípade nemožno akceptovať z hľadiska informovanosti spotrebiteľov o dostupnosti tovaru na danej prevádzke. Priemerný spotrebiteľ si vie uvedenú informáciu prečítať, no jej výpovedná hodnota je nulová, keďže žiadnu relevantnú informáciu o dostupnosti toho-ktorého tovaru na ním vybranej prevádzke žalobcu nedostane. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. Mcdo 1/2009 zo dňa 31. 07. 2009 k postaveniu spotrebiteľa uviedol, že spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov Európskych spoločenstiev a v neposlednom rade i domáca právna úprava ...... je potrebné mať vždy na zreteli základné interpretačné pravidlo a to ochrana slabšej strany. V zmysle nálezu Ústavného súdu Českej republiky č. k. 1 ÚS 342/09 zo dňa 15. 05. 2009 vo svetle judikatúry ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle obmedziť. V reklamnom letáku bola spotrebiteľom za zvýhodnených podmienok prezentovaná ponuka jedného druhu výrobku, ktorý sa v čase začatia akcie v ponuke pre spotrebiteľa v kontrolovanej prevádzkarni vôbec nenachádzal, preto sa jedná podľa názoru žalovaného o poskytnutie klamlivej informácie o skutočnostiach, ktoré majú pre spotrebiteľov podstatný vplyv na rozhodnutie, či navštívia danú prevádzku za účelom kúpy daných výrobkov. Dodržiavať zákaz používania nekalej praktiky bol žalobca povinný aj v tomto prípade. Žalovaný odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za dostatočné rovnako ako za dostatočné považoval aj odôvodnenie výšky uloženej pokuty s tým, že sa vysporiadal so všetkými námietkami obsiahnutými v podanom odvolaní žalobcu a uviedol aj podstatné skutočnosti, na základe ktorých uložil predmetnú sankciu. To, že správny orgán neuviedol konkrétne skutočnosti s uvedením podradenia pod jednotlivé druhové kritérium v zmysle § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa jeho názoru nespôsobuje nezákonnosť alebo nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Vydané rozhodnutia spĺňajú požiadavky podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pričom z predmetného odôvodnenia výšky uloženej pokuty jasne vyplýva, ktoré skutočnosti boli brané do úvahy pri jej ukladaní. Zákaz používania nekalých obchodných praktík spadá do kategórie ohrozovacích správnych deliktov, pri ktorých sa skúma hlavne ich spôsobilosť ohroziť alebo poškodiť práva spotrebiteľa. V danom prípade stačí preukázať, či predmetné protiprávne konanie je spôsobilé poškodiť alebo ohroziť práva priemerného spotrebiteľa.

5. V replike doručenej Krajskému súdu v Košiciach dňa 13. 03. 2018 žalobca zotrval na svojej skutkovej aj právnej argumentácii obsiahnutej v podanej správnej žalobe.

6. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

7. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 10. 06. 2015 o 12.35 hod. bola v prevádzkarni žalobcu EXIsport, ZOC MAX, Chrenovská 30, Nitra, vykonaná kontrola, zameraná na dodržiavanie zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v súvislosti s prebiehajúcou letákovou akciou. O výsledku uvedenej kontroly bol vyhotovený inšpekčný záznam, z bodu 3 ktorého vyplýva, že fyzickou obhliadkou dostupnosti akciového sortimentu a následnou kontrolou evidencie stavu zásob bolo zistené, že v čase začatia akcie dňa 10. 06. 2015, ktorá mala trvať do 23. 06. 2015, sa v ponuke pre spotrebiteľa nenachádzal, t. j. nebol dostupný pre spotrebiteľa výrobok ponúkaný v reklamnom letáku EXIsport, slovenská športová sieť s platnosťou od 10. 06. 2015 do 23. 06. 2015 alebo do vypredania zásob, pričom išlo o obuv na turistiku SALOMON SPEEDCROSS 3 CS v hodnote 119,99 eura, ktorý výrobok sa nachádzal na strane 3 letáku. Tento výrobok sa v deň začatia akcie v ponuke pre spotrebiteľa v predmetnej prevádzkarni nenachádzal, t. j. nebol pre spotrebiteľa dostupný. Vychádzajúc z uvedeného konanie predávajúceho vykazuje znaky nekalých obchodných praktík, ktoré sú zakázané, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Keďže za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania. Z bodu 5 cit. záznamu zároveň vyplýva, že v prevádzkarni bolo prekontrolovaných 80 druhov výrobkov a boli zistené nedostatky pri výrobkoch špecifikovaných v tomto bode záznamu a to v tom zmysle, že na výrobku sa nenachádzalo materiálové zloženie v štátnom jazyku. Súčasťou administratívneho spisu je predmetný leták EXIsport, slovenská športová sieť, platný od 10. 06. 2015 do 23. 06. 2015 v origináli, v ktorom sa nachádza 21 druhov obuvi, na ktoré sa predmetná akcia z uvedeného letáka vťahuje. Predmetný výrobok s označením SALOMON SPEEDCROSS 3 CS sa nachádza na str. 4 predmetného letáku, na ktorej sa zároveň nachádza v rámčeku s červeným podkladom aj informácia označená ako všeobecné informácie a predajne EXIsport, kde v rámci všeobecných informácií drobnými písmenami je uvedené, že nie všetky produkty v tomto letáku sú dostupné v každej predajni EXIsportu, dajú sa však objednať v predajni alebo na www.exisport.com <http://www.exisport.com> a ďalšie informácie.

8. Dňa 22. 07. 2015 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 14. 07. 2015 č. P/0163/04/15, v zmysle ktorého mu bolo oznámené začatie správneho konania podľa § 18 ods. 2 zákona o správnom konaní a to konanie o uložení pokuty podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov so špecifikáciou správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca dopustiť tak, ako bol špecifikovaný aj v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň bol vyzvaný, aby sa k uvedenému oznámeniu písomne vyjadril.

9. V písomnom vyjadrení zo dňa 28. 07. 2015 žalobca uviedol, že konštatovanie o porušení zákona klamlivou informáciou o ponuke konkretizovaného tovaru nie je správne a je učinené v dôsledku nedostatočného zistenia skutkového stavu rovnako, ako aj nesprávneho právneho posúdenia. Potvrdil, že uvedený tovar obuvi na turistiku SALOMON SPEEDCROSS 3 CS bol súčasťou časovo i vecne správne označenej reklamnej akcie, avšak v súvisiacom letáku, ktorého obsah je pre posúdenie veci podstatný s uviedla aj podstatná informácia, že nie všetky produkty v tomto letáku sú dostupné v každej predajni EXIsport, a že sa dajú objednať v predajni alebo na www.exisport.com <http:// www.exisport.com>. Z uvedeného dôvodu podľa jeho názoru nie je možné konštatovať, že ak sa určitý druh tovaru ktorý je predmetom reklamnej akcie v konkrétnej kontrolovanej prevádzke nenachádzal, predávajúci sa dopúšťa klamlivej reklamy. Žalobca svojich spotrebiteľov nijakým spôsobom nezavádzal ani neklamal, poskytol im jasnú a pravdivú informáciu o dostupnosti tovaru, ktorý bol predmetom dotknutej reklamnej akcie z júna 2015, z ktorej bol jasne dovoditeľný záver, že ponúkaný tovar nemusí byť vo všetkých predajniach priamo a okamžite dostupný. Predávajúci spotrebiteľom okamžitú dostupnosť tohto tovaru na všetkých svojich prevádzkach nesľuboval, práve naopak, do reklamného letáku výslovne zapracoval informáciu, z ktorej je jednoducho a jasne dovoditeľný záver, že tento tovar nebude dostupný v každej predajni EXIsport, s. r. o. Navrhol, aby správny orgán začaté správne konanie zastavil.

10. Dňa 05. 08. 2015 bolo pod č. P/0163/04/15 vydané správnym orgánom prvého stupňa rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uložená pokuta vo výške 600 eur pre porušenie zákazu vyplývajúceho z § 4 ods. 2 písm. c/ v nadväznosti na § 7 ods. 1 a ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých ustanovení predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky, keďže nekalé obchodné praktiky sú zakázané, pričom za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie ohľadne obchodnej praktiky smerujúcej k dostupnosti produktu, ktorá akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu priemerného spotrebiteľa, nakoľko v čase kontroly dňa 10. 06. 2015 bolo v prevádzke EXIsport, ZOC MAX, Prievozská 30 Nitra zistené, že účastník konania uvádzal v reklamnom letáku EXIsport, slovenská športová sieť platnom od 10. 06. 2015 do 23. 06. 2015 klamlivú informáciu o ponuke na predaj jedného druhu výrobku - obuv na turistiku SALOMON SPEEDCROSS 3 CS, keďže v čase kontroly bolo kontrolou evidencie stavu zásob zistené, že tento jeden druh výrobku nebol na prevádzku dodaný ku dňu začatia akcie, čo vedúci prevádzky prítomný pri kontrole žiadnym spôsobom nespochybnil, čím účastník konania porušil zákaz používania nekalých obchodných praktík a použil nekalú obchodnú praktiku, ktorá uvádzala priemerného spotrebiteľa do omylu pri tak dôležitom údaji, akým je dostupnosť produktu.

11. O odvolaní žalobcu zo dňa 20. 08. 2015 podanom proti cit. rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

12. Na pojednávaní dňa 24. 10. 2018 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvá na podanej žalobe zo skutkových aj právnych dôvodov, v nej uvedených a pridržiava sa tvrdení, ktoré sú obsiahnuté v písomnom vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania, v podanom odvolaní, ako aj v podanej žalobe a replike. Tieto považovala za dostatočne obšírne pre posúdenie predmetnej veci a správania žalobcu ako súladného so zákonom. Zastáva názor, že žalobca neporušil zákon o ochrane spotrebiteľa žiadnym spôsobom a tvrdenia žalovaného o všeobecnosti a nedostatočnosti predmetnej informácie obsiahnutej v uvedenom reklamnom letáku považuje za ničím nepodložené a absurdné. Žiadala, aby súd žalobe vyhovel.

13. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich vyjadreniach a stanoviskách obsiahnutých v písomných podaniach, ktoré boli súdu doručené. K replike žalobcu uviedla, že argumenty, ktoré sú obsiahnuté v písomnom vyjadrení sú dostačujúce na to, aby bolo možné správanie žalobcu posúdiť ako nesúladné s platnou právnou úpravou, pretože spotrebiteľov poskytnutá informácia má skutočne len všeobecný charakter a vychádzajúc z uvedeného by žalobca nebol povinný zabezpečiť tovar, ktorý je reklamovaný v uvedenom reklamnom letáku, resp. propagovaný v uvedenom reklamnom letáku na každú predajňu. Preto žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

16. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

17. Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

18. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produktu.

19. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.

20. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Tieto rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania i v podanom odvolaní vznesené, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

21. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel správny súd k záveru, že týmito bolo preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu tak, ako mu to bolo kladené za vinu napadnutými rozhodnutiami.

22. Pokiaľ ide o samotné posúdenie správneho deliktu tak, ako sa žalobcovi kladie za vinu, správny súd zastáva názor, že vyššie uvedené skutočnosti, zistené inšpektormi SOI v rámci kontroly vykonanej v prevádzke žalobcu jednoznačne preukazujú, že v danom prípade nebol dodržaný rozsah akciového sortimentu deklarovaného v akciovom letáku „EXIsport, slovenská športová sieť“ s platnosťou od 10. 06. 2015 do 23. 06. 2015, pretože výrobok - obuv na turistiku SALOMON SPEEDCROSS 3 CS v hodnote 119,99 eur sa v predmetnej prevádzke v čase začatia uvedenej akcie nenachádzal. Správny súd zastáva názor, že informácia vyplývajúca z upozornenia na strane 4 predmetného letáku o tom, že nie všetky produkty v tomto letáku sú dostupné v každej predajni EXIsport a že sa dajú objednať v predajni alebo na www.exisport.com <http://www.exisport.com> je nedostatočná s tým, že má všeobecný charakter a tak, ako to vyjadrili aj správne orgány vo svojich rozhodnutiach, táto nemá z hľadiska účelu predmetného letáka dostatočnú vypovedaciu hodnotu. Vychádzajúc z argumentácie žalobcu o dostatočnosti spornej informácie každý spotrebiteľ, ktorý by prejavil záujem o akýkoľvek druh tovaru obsiahnutý v predmetnom letáku a chcel by si ho zakúpiť v konkrétnej predajni, mal by zavolať do tejto predajne a zistiť, či sa vo vybranej predajni tento druh tovaru nachádza alebo nie, prípadne si to overiť na internetovej stránke, inak by sa vystavil riziku, že predmetný tovar v konkrétnej predajni nekúpi pre jeho nedostupnosť. Uvedené je však v rozpore s účelom sledovaným predmetnou akciou a zavádzaním spotrebiteľa a práve naopak, potvrdzuje to argumentáciu správnych orgánov v súvislosti s ochranou spotrebiteľa z hľadiska ohrozenia ekonomických záujmov spotrebiteľa. Týmto konaním žalobca porušuje jedno zo základných práv spotrebiteľa a to právo na pravdivé informácie s tým, že informácia o ponúkaných produktoch a ich cenách je jednou z podstatných informácií, ktoré vytvárajú rámec na kvalifikované rozhodnutie priemerného spotrebiteľa. Pri posudzovaní charakteru uvedeného konania je potrebné zohľadniť úroveň informovanosti, vedomostí a obozretnosti priemerného spotrebiteľa. Takéto konanie je v rozpore so zákazom používania nekalých obchodných praktík podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, pretože vyššie opísané konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku formou klamlivého konania, ktoré môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne, resp. nedostatočné informácie vo vzťahu k hlavným znakom produktu, ako je jeho dostupnosť. Spotrebiteľ má totiž právo, aby bol pravdivo, správne a úplne informovaný o všetkých faktoroch, ktoré majú vplyv na jeho rozhodovanie o kúpe výrobku. Aj podľa názoru súdu produkty, na ktoré sa vzťahovala informácia o tom, že nemusia byť dostupné, mali byť v predmetnom letáku osobitným spôsobom označené. Len v takom prípade by si žalobca splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z citovanej právnej úpravy. Inak by sa možnosť nedostupnosti z pohľadu spotrebiteľa vzťahovala na všetky ponúkané produkty.

23. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd považoval argumentáciu žalobcu obsiahnutú v podanej žalobe za neopodstatnenú. Za akceptovateľné považoval súd závery žalovaného o eventuálnej majetkovej ujme spotrebiteľa v prípade, žeby navštívil predajňu a predmetný tovar v nej nedostal. Ekonomická ujma spotrebiteľa môže totiž spočívať jednak vo vynaložení určitých cestovných výdavkov a jednak vo vynaložení určitých finančných prostriedkov za účelom kúpy iného výrobku v prípade, ak sa spotrebiteľ dozvie, že predmetný výrobok v danej predajni dostupný nie je a keďže sa už dostavil na predmetnú prevádzku, rozhodne sa zakúpiť iný výrobok, ktorý by si v opačnom prípade pôvodne nekúpil a pod..

24. Ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa predstavuje podľa názoru správneho súdu závažné porušenie povinností a to vzhľadom na charakter protiprávneho konania, ako aj na rozsah spotrebiteľov, ktorých práva mohli byť poškodené. Správny súd považuje za všeobecne známu skutočnosť, že akciové letáky pôsobiace na slovenskom trhu sú dostupné v rôznych formách širokému spektru spotrebiteľov s pohnútkou priviesť ich do svojich prevádzkarní. Na túto činnosť používajú tak, ako žalobca v danom prípade, rôzne druhy akcií a výhod, a je preto neakceptovateľné, aby zo strany predávajúceho neboli tieto akciové výrobky dostupné na tej prevádzkarni, na ktorej v zmysle akciového letáku majú byť, resp. neakceptovateľné je aj to, ak z akciového letáka nie je jednoznačne zrejmé, ktoré konkrétne produkty v jednotlivých predajniach nemusia byť dostupné, prípadne v ktorých konkrétnych predajniach kompletný ponúkaný akciový sortiment pre spotrebiteľa dostupný byť nemusí.

25. Správny súd zdôrazňuje, že zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je konštruovaný na princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti, t. j. bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť) a preto sa účastník konania nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za kontrolou zistené nedostatky poukázaním na dôvody subjektívnej povahy. V prípade porušenia ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa ide navyše o tzv. ohrozovacie správne delikty, keď naplnenie znakov skutkovej podstaty sa nevyžaduje vznik protiprávneho následku, postačuje iba riziko jeho vzniku. V danom prípade teda stačí zistiť, že v dôsledku porušenia povinnosti zodpovednou osobou, t. j. predávajúcim došlo k ohrozeniu práv spotrebiteľa chránených týmto zákonom. Preukázanie prípadu, kedy bol spotrebiteľ nútený v dôsledku konania žalobcu zmeniť jeho nákupný úmysel nie je z uvedeného dôvodu nutné.

26. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval súd za zákonné a dostatočne odôvodnené a to aj pokiaľ ide o uloženie sankcie za uvedené porušenie právnych povinností. Správne orgány pristúpili k určeniu výšky postihu po riadnom vyhodnotení skutočnosti, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa, ktoré môžu spotrebiteľa pri nedodržaní dobromyseľnosti a odbornej starostlivosti zo strany predávajúceho poškodiť. Výška uloženej pokuty, ktorá je v zmysle § 24 ods. 1 cit. zákona na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, je podľa názoru správneho súdu primeraná a táto vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze zodpovedá zistenému porušeniu zákona i vzniknutému protiprávnemu stavu. To, že správny orgán neuviedol konkrétne skutočnosti s uvedením podradenia pod jednotlivé druhové kritérium v zmysle § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov totiž jednoznačne vyplýva, že tieto pri ukladaní pokuty okrem v ňom špecifikovaného charakteru protiprávneho konania a závažnosti veci zohľadnili aj to, že žalobca pri svojej činnosti využil iba jednu nekalú praktiku, iba pri jednom výrobku a prihliadli aj na trvanie protiprávneho stavu.

27. Súd zvážil všetky skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zák. ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.

28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).