Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-62-2018.pdf
PDF · 102.45 KB
No categories available
25Co/62/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcov: X.U.E. K., narodená XX. XX. XXXX, bydlisko O. XX, E. ( právna nástupkyňa po neb. W. K., zomr. B. XX.X.XXXX) zastúpenej.: JUDr. Adriana Kerestešová, advokátka so sídlom Štefánikova tr. 30, Nitra, 2. A. K., narodená XX.XX.XXXX, bydlisko E., O. XX, 3. Z. K., narodený XX.XX.XXXX, bydlisko E., O. XX,zastúpení: U. proti žalovanému : eBUSINESS, s.r.o. v likvidácii, Mikulášska 25, 811 01 Bratislava, IČO: 35805773, zastúpenému: Jánský&Partners, Štúrova 13, Nitra, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. septembra 2017 pod č.k. 9C/190/2008 - 431takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalovaného v časti neschválenie úveru o d m i e t a .
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa neplatnosti úverovej zmluvy p o t v r d z u j e .
Žalobcovia v 1.,2.,3. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva č. 141/05 o úvere uzavretá medzi W. K. a žalovaným zo dňa 24. 10. 2005 je neplatná, že zmluva č. 141/05 o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti uzavretá medzi W. a žalovaným dňa XX. XX. XXXX je neplatná. Neschválil zmier uzavretý medzi stranami sporu .Žalobcom v 1. až 3. rade priznal právo na plnú náhradu trov konania.
V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že pôvodná žalobkyňa sa návrhom domáhala určenia neplatnosti zmluvy č. 141/05 zo dňa 24.10.2005 o úvere a zmluvy č. 141/05 o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti zo dňa 24.10.2005 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný jej poskytol na základe zmluvy o úvere vo výške 150 000 Sk, ktorý s navýšením o úroky vo výške 5% mesačne činí sumu 19500Sk, ktorá splatnosť úveru bola stanovená najneskôr do 24.4.2006. Takto určenú úrokovú sadzbu vo výške 60% ročne je nevyhnutné považovať za úrok, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku . Zmluva je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná ako aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti, ktorá sa taktiež prieči dobrým mravom a je tým v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. 1.2.Z vykonaného dokazovania zistil, že právna predchodkyňa žalobcov W. K. uzavrela so žalovaným dňa 24.10.2005 zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol žalovaný úver vo výške 150000 Sk, ktorý podľa článku I. činí s navŕšením o úroky vo výške 5% mesačne pohľadávku 195000 Sk, splatnosť
predmetného úveru bola stanovená najneskôr do 24. 04. 2006. V článku IV., bod 3 bolo uvedené, že v prípade omeškania dlžníka s akoukoľvek platbou je veriteľ oprávnený účtovať okrem zmluvnej pokuty úroky omeškania vo výške 0,27 % z celkovej dlžnej čiastky. V bode 5 tohto článku je ďalej uvedené, že veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka za porušenie záväzku, uvedeného v článku VII zmluvnú pokutu vo výške 30% z výšky poskytnutého úveru, minimálne však 50 000 Sk, ktorá pokuta sa zvyšuje o 2 000 Sk za každý deň až do splnenia povinnosti uvedenej v článku VII. V článku III tejto zmluvy je dohodnuté zabezpečenie úveru, a to zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho právu k nehnuteľnosti špecifikovanej v predmetnom článku. Strany zmluvy o úvere zároveň uzavreli dňa 24. 10. 2005 aj zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti obsahom ktorej podľa článku II bolo, že prevádzajúci (dlžník) prevádza v prospech nadobúdateľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam k rodinnému domu s.č. XXX, postaveného na parcele č. XX zapísaného na LV č. XXX pre kat. územie: B. D., obec E., okres E. a pozemky parc. č. XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 378m2, parc. č. XX - záhrady o výmere 430m2, obe zapísané na LV č. XXX. Vklad predmetnej zmluvy bol povolený Správou katastra Nitra dňa 30. 05. 2006. Podľa oznámenia realitných kancelárii v roku 2008 sa cena pozemku na stavebné účely v lokalite B. D. pohybovala v rozsahu 1000-1200 Sk za m2 a cena domu vrátane pozemkov sa pohybovala v hodnote 2 200 000 Sk. Z úverovej zmluvy splatila pôvodná žalobkyňa iba časť a to celkove sumu 30.000 Sk. Z výpisu obchodného registra žalovaného, bolo zistené, že má v predmete činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaný podal na Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor návrh na vklad vlastníckeho práva a to na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva dňom 24. 10. 2005. Podľa LV č. XXX je žalovaný v súčasnosti zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností, ktoré súd predmetom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. Pôvodná žalobkyňa v priebehu konania zomrela dňa 25. 02. 2011 a na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 32D100/2011 - 37 zo dňa 11. 07. 2012 právoplatné dňa 27. 07. 2012 sú jej dedičmi žalobcovia v 1. až 3. rade. Predmetom dedičstva neboli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX. 1.3.Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia§ 137 CSP , § 1 ods., § 4 ods. 1,2,3 zákona č. 258/2001 Z.z,§ 3 ods. 1 , §52 ods.1,§ 53 ods. 1 ,2,3,4,§ 553 ods. 1 , § 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na danom určení. Vyplýva zo súčasnej situácie, keď žalovaný je zapísaný ako vlastník nehnuteľností, nedomáha sa doplatenia svojej pohľadávky, nakoľko hodnota nehnuteľnosti ktorou je pohľadávka zabezpečená, je podstatne vyššia ako je jeho pohľadávka ..Úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľský úver podľa zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Predmetná zmluva neobsahuje všetky ustanovenia uvedené v § 4 citovaného zákona. V čase jej uzavretia neplatili ustanovenia upravujúce klauzulu, že ak zmluva neobsahuje RPMN, považuje sa za bezúročnú a bez poplatkov. Bola spracovaná ako tzv. typová zmluva, ktorej obsah bol vopred pripravený zo strany žalovaného. To, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú je dané zák. č. 258/2001 Z.z. a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. Zo štatistiky zverejnenej Národnou bankou Slovenska pri spotrebiteľských a iný úveroch s dohodnutou splatnosťou v čase uzavretia zmluvy o úvere zistil, že bola úroková sadzba 11,19 % pri splatnosti úveru do jedného roka, t.j. 0,9325% úrok mesačne. Z daného vyplýva, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu bol v danom prípade niekoľko násobne vyšší, keďže činil 5% mesačne, čo predstavovalo 60% ročne. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanoveniami § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi, v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009). Vzhľadom na uvedené považoval dohodu o výške úrokov nad 11,19% ročne za absolútne neplatnú. Zároveň za neplatné považoval aj ustanovenie článku IV. bod 3 ohľadne úrokov z omeškania vo výške 0,27%, čo predstavuje ročne 98,55%, pričom výška úrokov bola daná zákonom, a to ust. § 517 odsek 1,2 Občianskeho zákonníka a k nemu vydanému vykonávaciemu nariadeniu č. 87/1995 Zb., kde v čase uzavretia zmluvy bola výška úrokov z omeškania 6% (dva krát 3%). V rozpore s dobrými mravmi je aj ust. čl. IV bod 5 ohľadne zmluvnej pokuty dohodnutej vo výške 30% z úveru, minimálne 50 000 Sk, ktorá sa zvyšovala denne o 2 000 Sk, ktorá sankcia je neprimerane vysoká k porušeniu záväzku, vyplývajúceho z článku VII. ,teda vypratať nehnuteľnosť, ktorá zabezpečuje poskytnutý úver a odovzdať ju veriteľovi. Nepochybne však predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na skutočnosť, že jednotlivé časti zmluvy a to najmä článok I , článok IV, článok VI sú v rozpore s dobrými mravmi, jednotlivé články sú vo vzájomnom kontexte tvoriace zmluvu ako celok, určil za absolútne neplatnú celú zmluvu a nie iba jej jednotlivé časti, ktoré by bolo možné oddeliť len s ťažkosťami.
V ďalšej časti citoval ustanovenia§ 553 ods. 1,2 , § 37, 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že aj keď ust. § 553 odsek 1 OZ v znení do 31. 12. 2007 neuvádzalo výpočet zákonných náležitosti pri uzatvorení tejto zmluvy, je nepochybné, že ani pre platnosť tohto druhu zmlúv nemohlo prísť k obchádzaniu všeobecných náležitostí uvedených v § 37 odsek 1 a v § 39 OZ. Poukázal na skutočnosť, že hodnota predmetu zabezpečovania je v hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke, ako hlavného záväzku (150000Sk = 4979,08 €), nakoľko hodnota nehnuteľnosti a to rodinného domu s pozemkami v danej lokalite je niekoľko násobne vyššia, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo správ realitných kancelárii. Preto považoval z týchto dôvodov zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti za absolútne neplatnú. V časti neschválenia zmieru citoval ustanovenia § 148 ods. 1 , § 148 ods. 2 CSP Okresný súd Nitra uznesením č.k. 9C/190/2008 - 376 neschválil súdny zmier uzavretí účastníkmi konania a krajský súd uznesením č.k. 25Co/697/2015 - 401 zo dňa 17.3.2016 napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že z dôkazov nevyplývala nespôsobilosť právnej predchodkyne na právne úkony, navyše uznesením Okresného súdu Bratislava bola likvidáciou zrušená spoločnosť - žalovaný a na likvidátora prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu, pričom skonštatoval, že sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa o neschválení zmieru a posúdenia zmluvy ako spotrebiteľskej zabezpečujúcej ochranu spotrebiteľa, pretože výška hodnoty nehnuteľností je celkom zjavne neprimerane vysoká v porovnaní so sumou, ktorú majú žalobcovia podľa zmieru zaplatiť. Ďalej poukázal na to, že účinky zmieru nezanikli úmrtím pôvodnej žalobkyne, do ktorej práv vstúpili žalobcovia ako univerzálni nástupcovia.
Zmier uzavretý stranami sporu neschválil. Obsahom uzavretého zmieru bola povinnosť pôvodnej žalobkyne, že v prípade, ak sumu 3 983,27 € s úrokom vo výške 15 % ročne odo dňa 25.10.2005 až do zaplatenia, nezaplatí v dohodnutom termíne, je povinná vydať odporcovi do 14-tich dní nehnuteľnosti zapísané ( pôvodne) Katastrálnym úradom v E., Správa katastra E., na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie B. D., ako rodinný dom súp.č. XXX na parc.č. XX, parc.č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 378 m2 a parc.č. XX záhrady o výmere 430 m2. Preto dospel k záveru, že obsah uzavretého zmieru je v rozpore s porušením zásady rovnosti účastníkov konania, prieči sa dobrým mravom nakoľko, toto nerovné postavenie vyplýva aj z bodu ktorý je obsahom uzavretého zmieru obsahujúce sankciu pre pôvodnú žalobkyňu, že pre prípad nezaplatenia požadovanej sumy s úrokom vo výške 15 % ročne v dohodnutom termíne, je povinná vydať žalovanému nehnuteľnosti, pričom lehota na zaplatenie istiny ako aj úrokov je 3 mesiace od právoplatnosti predmetného zmieru. V danom právny zástupca pôvodnej žalobkyne nekonal v súlade s jej záujmami, pretože sankcionovanie nesplatenia v predmetnej sumy žalovanémuvydaním nehnuteľností, pričom zostatok úveru a jeho výška nie je primeraný hodnote nehnuteľností. Je neprimeraným zásahom do jej práv a predstavuje neprimeranú výhodu pre žalovaného. Aj odvolací súd sa v uznesení č.k. 25Co/697/2015-401 stotožnil so závermi prvostupňového súdu o neschválení zmieru a posúdenia zmluvy ako spotrebiteľskej zabezpečujúcej ochranu spotrebiteľa, pretože výška hodnoty predmetnej nehnuteľnosti je celkom zjavne neprimerane vysoká v porovnaní so sumou, ktorú majú podľa súdneho zmieru žalobcovia zaplatiť. Na základe uvedeného, súd s poukazom na vyššie uvedené právne zdôvodnenie zmier neschválil.
2. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie. Odvolanie podal v časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy, neschválenia zmieru a trov konania. Odvolanie zdôvodnil ustanovením § 365 ods.1 písm. a),b), d), h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia vôbec nevyporiadal ním namietaným naliehavým právnym záujmom na danom určení. Odôvodnenie, že je zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti bez ďalšieho zdôvodnenia neobstojí. Súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil ustanovenie § 137 CSP. Právo na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy respektíve zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti nie je daný, pretože také určenie nebude pre žalobcov užitočné, ich určením sa nijako nezmení ich právne postavenie . Preto je zbytočná. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je podľa novej právnej úpravy neprípustná a žalobcovia sa mali domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd mal preto žalobu odmietnuť. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia sám konštatoval, že predmetná nehnuteľnosť nebola predmetom dedenia, čím sám vylúčil aktívnu legitimáciu žalobcov. Žalobcovia nie sú oprávnený ani na podanie žaloby o určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Jedinou dedičkou sa stala žalobkyňa v1. rade, s ktorou mal konať. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nezmienil o synalagmatickej povahe napádaného záväzku, nevyporiadal sa s ustanovením § 451 OZ. Ďalej namietal neschválenie zmieru, pretože súd nemôže posudzovať výhodnosť alebo nevýhodnosť uzavretej zmluvy. Z uvedených dôvodov
žiadal, aby odvolací súd v 1. časti výroku ktorým určil, že je neplatnou zmluva o úvere č. 141/05 zo dňa 24.10.2005 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, v časti neschválenia zmieru zmenil tak, že zmier sporových strán schváli a v časti náhrady trov konania zmení tak, že mu prizná plnú náhradu rov konania.
3.Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného o neprípustnosti žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na danom určení, pretože konanie prebiehalo pred účinnosťou CSP a v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods.1,2 CSP sa aplikuje aj princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. To znamená, že procesné úkony za platnosti starého právneho poriadku aj keď ich už nový právny poriadok nepozná, zostávajú zachované. Uviedla, že majú naliehavý právny záujem nadanom určení, , pretože potrebujú mať vyriešené, aký je skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Vyslovením neplatnosti úverovej zmluvy. V časti namietaného synalagmatického záväzku uviedla, že sa nejedná o synalagmatický záväzok a len z opatrnosti namieta premlčanie nároku žalovaného. V časti neschváleného zmieru poukázala na dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho neschválenie už bolo predmetom predchádzajúcich rozhodnutí. V závere uviedla, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy, preto žiadal rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých napadnutých výrokoch ako vene správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v časti neplatnosti úverovej zmluvy ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil. V časti neschváleného zmieru odvolanie odmietol( § 386 písm. c) CSP).
Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový poriadok.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
5. Z tohto ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, aplikujúc správne právne predpisy a jednotlivé ustanovenia na daný prípad, správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého vychádzal, nestotožniac sa s dôvodmi odvolania uvedenými v podanom odvolaní, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8.Z obsahu odvolania a jeho záverečného návrhu vyplýva, že žalovaný podal odvolanie iba v časti neschváleného zmieru a v časti neplatnosti úverovej zmluvy a v časti náhrady trov konania. Týmto vymedzil predmet odvolacieho konania na 1.,3., a 4. výrok rozsudku.
9.Odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol , aj keď súd prvej inštancie strany sporu nesprávne poučil o možnosti podania odvolania proti rozsudku. Z ustanovenie § 148 CSP vyplýva, že súd rozhodne o tom, či zmier schváli , alebo neschváli. Forma rozhodnutia v danom ustanovení nie je uvedená. Ustanovenie § 234 ods. 1 upravuje rozhodnutie formou uznesenia, ak súd nerozhoduje vo veci samej. Ustanovenie § 398 CSP stanovuje, že žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier. Komentár CSP k § 148 CSP uvádza, že zmier nie je rozhodovaním vo veci samej, o ktorej súd rozhoduje súd rozsudkom. Súd schvaľuje alebo neschvaľuje zmier uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Rovnako komentár CSP k § 234 ( str. 853) hovorí o schválení zmieru formou uznesenia a zmier pri výklade spojenia „vo veci samej“ spája skôr s jeho účinkami, ktoré vyvoláva, a až sekundárne so samotnou formou, ktorou sa vo veci samej rozhoduje. Ustanovenie § 357 CSP pozitívne a taxatívne vymenováva uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné. Nie je v ňom uvedené uznesenie o neschválení zmieru. Preto odvolací súd odvolanie žalovaného v tejto časti podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, ako odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
10. Predmetom odvolacieho konania potom zostalo odvolanie proti prvému výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil neplatnosť úverovej zmluvy. Žalovaný v tejto časti odvolanie zdôvodnil iba nedostatkom naliehavého právneho záujmu na danom určení a nesprávnosti žaloby podľa ustanovenia § 137 CSP. Tým vymedzil z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania( 380 ods. 1 CSP).Z citovaného ustanovenia vyplýva, že odvolací súd nemôže pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať na iné pochybenia súdu prvej inštancie, aj keby takéto porušenia zistil. Zákonom č. 279/2017 Z.z. bolo doplnené ustanovenie § 11 o odsek 4 takto:“ Spotrebiteľ sa môže domáhať pred súdom určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru žalobou.“ Toto ustanovenie odkazuje na § 137 ods. c),d) CSP. Zákonodarca teda vyriešil naliehavosť právneho záujmu na danom určení citovaným ustanovením platným od 01.01.2018, ktorý v danom prípade odvolací súd aplikoval na danú vec. Naliehavosť právneho záujmu bola jediným odvolacím dôvodom žalovaného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil.
11.Žalovaný podal odvolanie aj v časti náhrady trov konania. Jeho odvolaním došlo k zrušeniu rozsudku v tejto časti. Preto odvolací súd rozhodujúc o trovách konania priznal žalobcom v1.,2.,3. rade plnú náhradu trov konania, ktoré pozostáva z trov prvostupňového konania v časti neplatnosti záložnej zmluvy, z trov prvostupňového a odvolacieho konania v časti neplatnosti úverovej zmluvy a neschváleného zmieru. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením( § 396 v spojení s § 255 ods.1, analogicky 256 ods.1 CSP v odmietajúcej časti, § 262 ods. 1,2 CSP).
Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).