Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Uznesenie_11Co-183-2017.pdf
PDF · 81.12 KB
Case nature
Subarea
11Co/183/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, proti žalovanému: X. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. V. XXX/XX, O., o zaplatenie 120,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 29. marca 2017, č.k. 4C/433/2012-56, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku III. p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 120,09 eura s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 120,09 eur od 02.07.2011 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie 10,75%-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 120,09 eur od 02.07.2011 až do zaplatenia zamietol, a výrokom III. rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,52%.
2. Proti výroku III. tohto rozsudku, týkajúceho sa rozhodnutia o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľa súd pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď pri posudzovaní pomeru úspechu a neúspechu prihliadal nielen na úspech týkajúci sa istiny ale aj príslušenstva. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne nemá prihliadať, ako to vyplýva napr. z rozsudku KS Trnava č.k. 10CoPr/2/2016 z 27.07.2016 alebo z uznesenia NS SR č.k. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a priznal mu náhradu trov konania a to aj trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
3. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je vecne správne.
5. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa pomerného úspechu strán sporu v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Odvolacím dôvodom tu bolo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania a to konkrétne pri posudzovaní pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vzal do úvahy nielen žalovanú istinu ale aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, čo je podľa názoru odvolateľa nesprávne.
6. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (2).
7. V sporom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, len výnimočne pri takých trovách, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa náhrada trov zásadou zavinenia. Základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Súdna prax už vyslovila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti a síce, že úspech žalobcu v spore ohľadom niektorého nároku, nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). Napriek tomu, že v prejednávanej veci žalobný petit nepozostával z dvoch samostatných nárokov, keď žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo za také nemožno považovať, má vyššie uvedený právny názor ten význam, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, resp. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s následkami uvedenými v ust. § 142 ods. 3 OSP, v súčasnosti ust. § 255 ods. 2 CSP.
8. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.04.2014 vo veci sp.zn. 1MCdo/1/2014, ktoré je analogicky aplikovateľné aj v prejednávanej veci, podľa ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky, nemožno v odôvodnených prípadoch (pri posudzovaní náhrady trov konania), považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa ust. § 142 ods. 3 OSP, ale za „čiastočný úspech“ v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP.
9. V zmysle uvedeného bolo úlohou konajúceho súdu, aby posúdil, či neúspech žalobcu v časti zamietnutého príslušenstva predstavuje neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo či ide o taký neúspech, ktorý možno zohľadniť ako čiastočný neúspech. Aj v prípade príslušenstva je totiž možné rozlišovať medzi pomerne nepatrnou časťou a patrnou časťou (teda čiastočným úspechom), čo je podľa odvolacieho súdu aplikovateľné aj na pomerné rozdelenie náhrady trov konania tak, ako to má na mysli ust. § 255 ods. 2 CSP. Na uvedený problém reagovala aj právna teória (Ján Mazák: Základy občianskeho procesného práva, strana 323, 324 keď tvrdí, že „neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5-10% z uplatňovaného nároku vyjadreného v peniazoch).
10. Ak teda žalobca v prejednávanej veci žalobný petit v časti úroku vo výške 20% ročne zo sumy 120,09 eur formuloval tak, že jeho začiatok určil konkrétnym dátumom a koniec viazal na zaplatenie celej žalovanej sumy, nie je potom v rozpore s ustanovením § 217 ods. 1 CSP (podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia), aby súd prvej inštancie zistil predbežnú výšku príslušenstva k času svojho rozhodovania. Takýmto postupom súd zistil, že žalobcom uplatnený úrok vo výške 20% ročne zo sumy istiny 120,09 eur od 01.07.2011 do 29.3.2017, kedy došlo k vyhláseniu rozsudku, predstavoval k uvedenému dňu sumu 138,11 eur, pričom súd žalobu v časti o zaplatenie ročného úroku vo výške 10,75% zo sumy 120,09 eur od 02.07.2011 až do zaplatenia zamietol. Z celkovej uplatnenej sumy 258,20 eur (istina spolu s vypočítaným úrokom ku dňu vyhlásenia rozsudku) bol teda žalobca úspešný v sume 183,97 eur a žalovaný bol úspešný v sume 74,23 eur. Ak bol potom pomerný úspech žalovaného 28,75%, toto nemožno považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti u žalobcu.
Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v spore a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,52%.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. V odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, ktorý má v zásade voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, avšak s prihliadnutím k skutočnosti, že tento bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu nevznikli, odvolací súd vedený zásadou hospodárnosti konania s použitím čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov nepriznáva.
13. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).